Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Protiukrajinská rétorika musí prestať. Kyjev si predvolal maďarského veľvyslanca

Ukrajina si v utorok predvolala maďarského veľvyslanca Istvána Íjgyártóa a protestovala proti výrokom maďarského premiéra Viktora Orbána. Zároveň vyzvala Budapešť, aby prestala s protiukrajinskou rétorikou. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry Reuters.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo veľvyslanca po tom, čo hovorca ministerstva minulý týždeň informoval o Orbánových výrokoch pred novinármi. Maďarský premiér im totiž povedal, že Ukrajina je "zem nikoho" a prirovnal ju k Afganistanu.

Veľvyslancovi Íjgyártóovi bol odovzdaný "silný protest v súvislosti s nedávnymi pohŕdavými vyhláseniami maďarského premiéra Viktora Orbána", uviedlo ukrajinské ministerstvo.

"Maďarskému diplomatovi sme zdôraznili, že protiukrajinská rétorika, ktorú počuť od maďarského vedenia už dlho, je absolútne neprijateľná a spôsobuje škody v ukrajinsko-maďarských vzťahoch," vysvetlilo ministerstvo v Kyjeve.

Maďarská strana bola vyzvaná, aby prestala s týmto negatívnym smerovaním a vyhla sa tak nenapraviteľným následkom vo vzťahoch medzi oboma krajinami," dodalo.

Maďarsko kritizuje sankcie EÚ proti Rusku za inváziu na Ukrajinu. Tvrdí, že Moskvu významne neoslabili a naopak, hrozí zničenie európskej ekonomiky. Maďarsko sa tiež vlani rozhodlo, že nebude Ukrajine posielať zbrane.

Kyjev sa sťažoval Maďarsku už vlani, keď Orbán išiel na futbalový zápas maďarskej reprezentácie proti Grécku so šálom, na ktorom bola zobrazená časť ukrajinského územia ako súčasť Uhorska. Na Orbánovom šále bola mapka Uhorska vo farbách maďarskej vlajky. Aj územie Slovenskej republiky bolo na tejto "mapke" zahrnuté do Uhorska.

Vzťahy Ukrajiny a Maďarska v posledných rokoch skomplikovali tvrdenia Budapešti, že sú obmedzované práva etnických Maďarov na Ukrajine. Kyjev totiž v roku 2017 schválil zákon obmedzujúci používanie menšinových jazykov v školách.

(tasr, min)

Minúta  |  

Putin rozpútaním vojny na Ukrajine "prekročil Rubikon", vyhlásila Nováková

Rusko-ukrajinská vojna a energetická kríza boli hlavnými témami utorňajšej schôdzky maďarskej prezidentky Katalin Novákovej s prezidentom Talianska Sergiom Mattarellom v Ríme. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na agentúru MTI.

"Zhodli sme sa na tom, že rozpútaním vojny Putin prekročil Rubikon. Naším spoločným cieľom je čo najskôr zastaviť vojnu a dosiahnuť konečne mier," napísala na Facebooku Nováková. Čo najskorší mier je podľa nej potrebný aj z pohľadu 150-tisíc Maďarov žijúcich v Zakarpatskej oblasti.

Mattarella v súvislosti s kritizovaným ukrajinským menšinovým zákonom poznamenal, že ak chce Ukrajina naozaj vstúpiť do Európskej únie, bude musieť čo najskôr vyriešiť situáciu menšín.

Nováková poznamenala, že energetická situácia je v Taliansku priaznivejšia, ako v jej krajine. Maďarsko však podľa nej robí všetko pre to, aby sa čo najskôr osamostatnilo od ruských nosičov energie.

Obaja sa zhodli aj v tom, že je potrebné urýchliť prístupové rokovania krajín západného Balkánu s Európskou úniou. Nováková, ktorá pricestovala na oficiálnu návštevu Talianska na pozvanie prezidenta, sa v stredu stretne aj s premiérkou Giorgiou Meloniovou.

(tasr, min)

Minúta  |  

Proti Macronovej dôchodkovej reforme protestovalo 2,8 milióna ľudí

Približne 2,8 milióna ľudí protestovalo v utorok proti francúzskej reforme dôchodkového systému, podporovanej prezidentom Emmanuelom Macronom. Demonštranti v deň protestu zorganizovali rôzne zhromaždenia a štrajky. Informovala o tom odborová organizácia CGT, na ktorú sa odvolala tlačová agentúra AFP.

Macronova reforma dôchodkového systému okrem iného počíta so zvýšením veku odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov. Utorkový odhad účastníkov je vyšší než počas protestov 19. januára. Vtedy sa podľa CGT zhromaždili dva milióny ľudí, hoci úrady uviedli iba polovičný údaj.

Odbory CGT vyhlásili, že v utorok len v samotnom Paríži protestovalo okolo 500-tisíc ľudí. Parížska polícia informovala o 87-tisíc ľuďoch, čo je viac ako jej odhad 80-tisíc počas predchádzajúceho protestu.

Štrajkovala aj približne polovica učiteľov materských a základných škôl, uviedol hlavný odborový zväz učiteľov SNUIPP-FSU. Do štrajku sa zapojili aj zamestnanci rafinérií a skladov spoločnosti TotalEnergies.

K štrajku sa pridali dva hlavné odborové zväzy zamestnancov lyžiarskych vlekov a lyžiarskych stredísk. Okrem zmien v dôchodkovom systéme odmietajú úpravu systému poistenia v nezamestnanosti pre sezónnych pracovníkov.

Podľa prieskumu inštitútu OpinionWay protestné hnutie proti dôchodkovej reforme podporuje 61 percent obyvateľov Francúzska, čo je o tri percentuálne body viac než počas prvého januárového masového protestu.

Najkontroverznejšou časťou revízie dôchodkového systému je zvýšenie veku odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov. AFP pripomína, že Francúzsko má v súčasnosti najnižší vek odchodu do dôchodku zo všetkých veľkých európskych ekonomík.

Dôchodková reforma bola vlani hlavným bodom predvolebnej kampane prezidenta Macrona. Ten v pondelok povedal, že zmeny sú "nevyhnutné, keď sa porovnávame so zvyškom Európy", kde ľudia zvyčajne odchádzajú do dôchodku neskôr.

(tasr, min)

Minúta  |  

Rusko neplní záväzky z poslednej zmluvy o obmedzení jadrového zbrojenia, tvrdí USA

Spojené štáty v utorok uviedli, že Rusko si neplní záväzky na základe novej zmluvy START o obmedzení jadrového zbrojenia. Neumožňuje totiž inšpekcie na svojom území, informuje TASR na základe správ agentúr Reuters a AFP.

Ministerstvo zahraničných vecí USA v reakcii na žiadosť Kongresu napísalo, že Rusko pozastavilo inšpekcie a zrušilo rozhovory o ich obnovení. Neobvinilo však Moskvu z rozširovania nukleárneho arzenálu nad dohodnuté limity.

Hovorca americkej diplomacie uviedol, že postoj Ruska ohrozuje životaschopnosť americko-ruskej kontroly jadrového zbrojenia. Moskva má podľa neho "jasnú cestu" k návratu k plneniu dohody, ktorou je opätovné umožnenie kontrol.

Rozhovory medzi Moskvou a Washingtonom o obnovení inšpekcií na základe novej dohody START sa mali konať v novembri v Egypte, Rusko ich však odložilo na neurčito. Americké inšpekcie svojich vojenských objektov pozastavilo vlani v auguste s odvolaním sa na obštrukcie USA, ktoré tieto obvinenia odmietli.

"Ruským inšpektorom nič nebráni, aby cestovali do Spojených štátov na vykonanie inšpekcií," uviedol hovorca americkej diplomacie v utorok.

Zmluvu o znížení počtu strategických jadrových zbraní New START podpísali 8. apríla 2010 v Prahe vtedajší prezidenti Barack Obama a Dmitrij Medvedev. Platnosť stanovili na desať rokov od jej ratifikácie z 5. februára 2011 s možnosťou jednorazového predĺženia o päť rokov.

Zmluva stanovuje limity počtu jadrových zbraní a ich nosičov vo vojenských arzenáloch Spojených štátov a Ruskej federácie. Súčasťou zmluvy je aj režim overovania jej plnenia.

(tasr, min)

Minúta  |  

Litva vyzvala štáty Európskej únie, aby nehostili ruských veľvyslancov

Litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis vyzval v utorok členské krajiny Európskej únie, aby nehostili na svojom území ruských veľvyslancov. TASR informuje podľa agentúry AFP.

"Mať veľvyslanca, ruského veľvyslanca, v akejkoľvek európskej metropole je už málo užitočné," povedal Landsbergis na tlačovej konferencii v lotyšskom hlavnom meste Riga. "Vo väčšine prípadov to už nie je diplomatická inštitúcia, je to inštitúcia propagandy kryjúca vojnové zločiny a vo všeobecnosti podporujúca program genocídy," dodal.

Diplomatické napätie medzi pobaltskými štátmi a Moskvou zosilnelo po invázii Ruska na Ukrajinu. Litva diplomatické vzťahy s Ruskom znížila vlani v apríli, keď vyhostila ruského veľvyslanca po zverejnení informácií o masakri civilistov v ukrajinskom meste Buča.

Estónsko minulý týždeň oznámilo, že vyhostí ruského veľvyslanca ako reakciu na vyhostenie estónskeho veľvyslanca z Ruska.

"Vo vzťahu s Ruskom sa držíme zásady rovnocennosti," napísalo v tvíte estónske ministerstvo zahraničných vecí. Ruský veľvyslanec musí odísť v rovnakom termíne, ako Moskva nariadila odchod estónskemu veľvyslancovi - do 7. februára. Lotyšsko ako ďalší postsovietsky pobaltský štát zo solidarity s Estónskom tiež vyhostí ruského veľvyslanca a svojho veľvyslanca stiahne z Moskvy.

(tasr, min)

Minúta  |  

Samit EÚ-Ukrajina sa uskutoční v piatok v Kyjeve, informoval premiér Šmyhaľ

Samit Ukrajiny a Európskej únie sa tento piatok uskutoční v Kyjeve, potvrdil v utorok predseda ukrajinskej vlády Denys Šmyhaľ. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

"Samit Ukrajina-EÚ sa bude konať v Kyjeve 3. februára," povedal Šmyhaľ na zasadnutí vlády. Označil ho za veľmi dôležitý v rámci úsilia svojej krajiny stať sa členom EÚ. "Skutočnosť, že sa tento samit bude konať v Kyjeve, je silným signálom pre partnerov i nepriateľov," vyhlásil ukrajinský premiér. Detaily o účastníkoch z EÚ neposkytol.

Spravodajský portál Politico v pondelok uviedol, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj privíta predsedníčku Európskej komisie (EK) Ursulu von der Leyenovú i šéfa Európskej rady Charlesa Michela.

Samit vo vojnovej zóne má podľa Šmyhaľa ukázať Rusku, že jeho snahy rozosievať nezhody medzi západnými spojencami Kyjeva a brániť Ukrajine vo vstupe do EÚ sú márne. Ukrajinský premiér dodal, že vo štvrtok sa uskutoční ďalšie kľúčové podujatie – vôbec prvé konzultácie medzi vládou Ukrajiny a Európskou komisiou. Ukrajina získala kandidátsky štatút EÚ v júni minulého roka.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.