Preskočiť na obsah
  |  

Šéf NATO: Musíme užšie spolupracovať s partnermi v Indopacifiku

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v stredu počas návštevy Japonska uviedol, že rastúca asertivita Číny a jej spolupráca s Ruskom predstavuje hrozbu nielen pre Áziu, ale aj pre Európu.

Podľa agentúry AP Stoltenberg v príhovore k poslucháčom na univerzite Keio v Tokiu pripomenul, že Čína zvyšuje investície do jadrových zbraní a rakiet dlhého doletu, no bez toho, aby zabezpečila transparentnosť alebo sa zapojila do zmysluplného dialógu o kontrole zbrojenia. Súbežne s tým Peking stupňuje tlak voči svojim susedom a hrozby voči Taiwanu, ktorý považuje za súčasť svojho územia.

Tento vývoj podľa Stoltenberga ukazuje, že Čína predstavuje výzvu aj pre spojencov NATO. "Bezpečnosť nie je regionálna, ale globálna," zdôraznil šéf NATO v príhovore k študentom tokijskej univerzity.

Podľa Stoltenberga NATO nepovažuje Čínu za protivníka, ani sa nesnaží o konfrontáciu s Pekingom. Aliancia bude s Čínou naďalej spolupracovať v oblastiach spoločného záujmu, ako je napríklad zmena klímy.

"NATO sa musí uistiť, že má priateľov. Je dôležité užšie spolupracovať s našimi partnermi v indopacifickej oblasti," uviedol Stoltenberg.

Okrem Japonska NATO posilňuje "praktickú spoluprácu" aj s Austráliou, Novým Zélandom a Južnou Kóreou, a to najmä v námornej kybernetickej oblasti. Ďalej zintenzívňuje účasť ich lídrov a ministrov na zasadnutiach NATO.

(tasr)

  |  

Netanjahu by zvážil úlohu sprostredkovateľa medzi Ruskom a Ukrajinou

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu by zvážil prevzatie úlohy sprostredkovateľa medzi Ruskom a Ukrajinou, ak by ho o to tieto dve krajiny a USA požiadali. Povedal to v utorok v rozhovore pre spravodajskú televíziu CNN.

"Ak by ma požiadali všetky náležité strany, zvážil by som to, no nesnažím sa do toho natlačiť," uviedol Netanjahu. Zároveň dodal, že by ponuka musela prísť v "správnom čase a za správnych okolností".

Okrem Ukrajiny a Ruska, ktoré sú vo vojne, musia Netanjahua o sprostredkovanie požiadať aj Spojené štáty, ktoré sú blízkym spojenom Izraela. Podľa premiéra totiž nie je dobré, keď je do jednej záležitosti zapojených priveľa strán.

Netanjahu ďalej uviedol, že krátko po začatí vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu vlani vo februári bol požiadaný, aby sa ujal funkcie sprostredkovateľa. Odmietol však, pretože v tom čase bol lídrom izraelskej opozície, a nie premiérom. "Mám pravidlo. V jednom čase môže byť iba jeden premiér," uviedol Netanjahu. Odmietol pritom uviesť, kto ho o to požiadal, a povedal, že išlo iba o "neoficiálnu" žiadosť.

Ukrajina požiadala predchodcu Netanjahua Naftaliho Bennetta, aby v konflikte s Ruskom pôsobil ako sprostredkovateľ. Bennet sa vlani v marci stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a hovoril aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, no nedokázal sprostredkovať mierovú dohodu, pripomína Reuters.

(tasr)

  |  

Lotyšsko v súvislosti s migráciou na hraniciach obnovilo výnimočný stav

Lotyšsko predĺžilo výnimočný stav na hraniciach so susedným Bieloruskom do 10. mája, oznámilo v utorok tamojšie ministerstvo vnútra.

Výnimočný stav bol prvýkrát vyhlásený v auguste 2021, keď sa tisíce ľudí pokúšali nelegálne prekročiť vonkajšiu hranicu Európskej únie z územia Bieloruska.

Lotyšská pohraničná stráž si po predĺžení platnosti ponecháva právomoc posielať späť migrantov, ktorí do krajiny vstúpili nelegálne z Bieloruska. Podľa rezortu vnútra sa počet pokusov o ilegálne prekročenie hraníc od vlaňajšieho novembra opäť zvýšil.

Lotyšsko – na rozdiel od Poľska a Litvy – ešte nepostavilo trvalý plot pozdĺž svojich štátnych hraníc s Bieloruskom. Pri predĺžení výnimočného stavu zohľadnilo aj inváziu Ruska na Ukrajinu, ktorú bieloruské vedenie podporuje.

Podľa údajov ministerstva vnútra bolo v Lotyšsku od vyhlásenia výnimočného stavu zaznamenaných viac ako 9 600 pokusov o nelegálne prekročenie hraníc.

Európska únia obviňuje bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, že k vonkajšej hranici EÚ organizovane priváža migrantov z rozličných krízových regiónov sveta.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí obvinilo Lotyšsko z "rusofóbie" a 27. januára oznámilo, že lotyšský veľvyslanec v Moskve Maris Riekstinš má dva týždne na to, aby opustil krajinu.

(tasr)

  |  

Herca Baldwina obžalovali z neúmyselného zabitia kameramanky

Americký herec Alec Baldwin bol v utorok formálne obžalovaný z neúmyselného zabitia kameramanky Halyny Hutchinsovej pri nakrúcaní westernového nízkorozpočtového filmu Rust.

Spolu s Baldwinom bola obžalovaná aj zbrojárka Hannah Gutierrezová Reedová, ktorá bola počas nakrúcania zodpovedná za zbraň.

Prokurátorka z amerického štátu Nové Mexiko Mary Carmacková-Altwiesová už v priebehu januára oznámila, že existuje dostatok dôkazov na vznesenie obvinení voči americkému hercovi.

"Dnes sme spravili ďalší dôležitý krok pri zaisťovaní spravodlivosti pre Halynu Hutchinsovú. V Novom Mexiku nikto nestojí nad právom a spravodlivosť bude vykonaná," uviedla Carmacková-Altwiesová.

Baldwinovi a zbrojárke hrozí v prípade usvedčenia až 18 mesiacov väzenia a pokuta vo výške 5 000 dolárov. Ak sa pri obvinení zohľadní aj strelná zbraň, mohlo by ísť až o päťročný trest odňatia slobody.

Baldwin počas kamerových skúšok na nízkorozpočtový western v októbri 2021 revolverom značky Colt smrteľne zranil Hutchinsovú a postrelil režiséra Joela Souzu.

Herec opakovane uviedol, že mu bolo povedané, že zbraň nie je nabitá, a že nepotiahol spúšť. Americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) však pri skúmaní incidentu dospel k záveru, že spúšť musel potiahnuť. Baldwinov právnik označil obvinenie z neúmyselného zabitia za "hrozný justičný omyl".

Právnici zbrojárky Gutierrezovej Reedovej v utorok uviedli, že prokuratúra " zle pochopila fakty" a "dospela k nesprávnym záverom". Dodali, že sa budú brániť proti vzneseným obvineniam a očakávajú, že sudca ich klientku uzná za nevinnú.

(tasr)

  |  

Protiukrajinská rétorika musí prestať. Kyjev si predvolal maďarského veľvyslanca

Ukrajina si v utorok predvolala maďarského veľvyslanca Istvána Íjgyártóa a protestovala proti výrokom maďarského premiéra Viktora Orbána. Zároveň vyzvala Budapešť, aby prestala s protiukrajinskou rétorikou. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry Reuters.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo veľvyslanca po tom, čo hovorca ministerstva minulý týždeň informoval o Orbánových výrokoch pred novinármi. Maďarský premiér im totiž povedal, že Ukrajina je "zem nikoho" a prirovnal ju k Afganistanu.

Veľvyslancovi Íjgyártóovi bol odovzdaný "silný protest v súvislosti s nedávnymi pohŕdavými vyhláseniami maďarského premiéra Viktora Orbána", uviedlo ukrajinské ministerstvo.

"Maďarskému diplomatovi sme zdôraznili, že protiukrajinská rétorika, ktorú počuť od maďarského vedenia už dlho, je absolútne neprijateľná a spôsobuje škody v ukrajinsko-maďarských vzťahoch," vysvetlilo ministerstvo v Kyjeve.

Maďarská strana bola vyzvaná, aby prestala s týmto negatívnym smerovaním a vyhla sa tak nenapraviteľným následkom vo vzťahoch medzi oboma krajinami," dodalo.

Maďarsko kritizuje sankcie EÚ proti Rusku za inváziu na Ukrajinu. Tvrdí, že Moskvu významne neoslabili a naopak, hrozí zničenie európskej ekonomiky. Maďarsko sa tiež vlani rozhodlo, že nebude Ukrajine posielať zbrane.

Kyjev sa sťažoval Maďarsku už vlani, keď Orbán išiel na futbalový zápas maďarskej reprezentácie proti Grécku so šálom, na ktorom bola zobrazená časť ukrajinského územia ako súčasť Uhorska. Na Orbánovom šále bola mapka Uhorska vo farbách maďarskej vlajky. Aj územie Slovenskej republiky bolo na tejto "mapke" zahrnuté do Uhorska.

Vzťahy Ukrajiny a Maďarska v posledných rokoch skomplikovali tvrdenia Budapešti, že sú obmedzované práva etnických Maďarov na Ukrajine. Kyjev totiž v roku 2017 schválil zákon obmedzujúci používanie menšinových jazykov v školách.

(tasr, min)

  |  

Putin rozpútaním vojny na Ukrajine "prekročil Rubikon", vyhlásila Nováková

Rusko-ukrajinská vojna a energetická kríza boli hlavnými témami utorňajšej schôdzky maďarskej prezidentky Katalin Novákovej s prezidentom Talianska Sergiom Mattarellom v Ríme. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na agentúru MTI.

"Zhodli sme sa na tom, že rozpútaním vojny Putin prekročil Rubikon. Naším spoločným cieľom je čo najskôr zastaviť vojnu a dosiahnuť konečne mier," napísala na Facebooku Nováková. Čo najskorší mier je podľa nej potrebný aj z pohľadu 150-tisíc Maďarov žijúcich v Zakarpatskej oblasti.

Mattarella v súvislosti s kritizovaným ukrajinským menšinovým zákonom poznamenal, že ak chce Ukrajina naozaj vstúpiť do Európskej únie, bude musieť čo najskôr vyriešiť situáciu menšín.

Nováková poznamenala, že energetická situácia je v Taliansku priaznivejšia, ako v jej krajine. Maďarsko však podľa nej robí všetko pre to, aby sa čo najskôr osamostatnilo od ruských nosičov energie.

Obaja sa zhodli aj v tom, že je potrebné urýchliť prístupové rokovania krajín západného Balkánu s Európskou úniou. Nováková, ktorá pricestovala na oficiálnu návštevu Talianska na pozvanie prezidenta, sa v stredu stretne aj s premiérkou Giorgiou Meloniovou.

(tasr, min)