Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Inaugurácia nového českého prezidenta Petra Pavla sa uskutoční 9. marca o 14.00 h na Pražskom hrade.
Spoločnú schôdzu na tento termín zvolá predsedníčka Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Markéta Pekarová Adamová. Predsedníčka snemovne to potvrdila po prvom spoločnom stretnutí štyroch najvyšších ústavných činiteľov ČR v Senáte, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
(tasr, min)
Ilegálne prisťahovalectvo, podpora tradičných rodinných hodnôt, rozdeľovanie eurofondov a západný Balkán boli témami stredajšieho stretnutia maďarskej prezidentky Katalin Novákovej s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou v Ríme.
S odvolaním sa na agentúrz MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti. Meloniová avizovala, že na summite Európskej únie v Štokholme mieni iniciovať podrobnú diskusiu o ilegálnej migrácii. "Migráciu do EÚ je potrebné zastaviť na hraniciach," zdôraznila.
"Ilegálne prisťahovalectvo je pre Európu hrozbou, ktorú treba zastaviť. Demografické problémy a problémy trhu práce v našom regióne by sa nemali riešiť podporou prisťahovalectva," prezentovala postoj svojej krajiny maďarská prezidentka.
Obe političky sa zhodli na nevyhnutnosti silnej politiky podpory rodiny a na čo najskoršom rozšírení EÚ o šesť krajín západného Balkánu, ktoré by malo byť záujmom nielen týchto krajín, ale aj EÚ.
K eurofondom predsedníčka talianskej vlády povedala, že iniciuje ich flexibilnejšie využívanie, aby spĺňali výzvy terajšej doby. Podľa Novákovej tieto finančné zdroje patria členským štátom a mali by sa uplatňovať také pravidlá ich použitia, ktoré poslúžia záujmom členských krajín i EÚ.
Maďarská hlava štátu sa v pondelok stretla s prezidentom Talianska Sergiom Mattarellom. Hovorili o rusko-ukrajinskej vojne a energetickej kríze. "Zhodli sme sa na tom, že rozpútaním vojny Putin prekročil Rubikon. Naším spoločným cieľom je čo najskôr zastaviť vojnu a dosiahnuť konečne mier," napísala na Facebooku Nováková.
(tasr, min)
Izrael v stredu zneškodnil raketu vypálenú z pásma Gazy. Ide o najnovší incident vo vlne násilia po skončení návštevy amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena v tomto regióne. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.
K odpáleniu rakety sa zatiaľ neprihlásila žiadna palestínska ozbrojená skupina. Ozbrojený Palestínčan v piatok 27. januára na židovský sviatok šabat zastrelil sedem ľudí pred synagógou vo východnom Jeruzaleme anektovanom Izraelom.
Išlo o najkrvavejší útok proti izraelským civilistom za posledných vyše desať rokov a v pásme Gazy aj na okupovanom Západnom brehu Jordánu ho oslavovalo mnoho Palestínčanov.
Izraelské sily zabili minulý týždeň vo štvrtok desať ľudí pri zásahu v husto zaľudnenom utečeneckom tábore Džanín na severe Predjordánska. Izrael oznámil, že terčom operácie armády boli militanti z palestínskej organizácie Islamský džihád.
Palestínske radikálne hnutie Hamas, ktoré ovláda pásmo Gazy, a Islamský džihád vypálili po štvrtkovom zásahu v Džaníne na Izrael rakety. Izrael podnikol odvetné letecké útoky. Hamas aj Islamský džihád chcú reagovať ďalšími akciami.
Izraelská armáda uviedla, že v stredu "bola z pásma Gazy vystrelená jedna raketa" a izraelská protivzdušná obrana ju "zachytila". Armáda dodala, že sirény sa rozozneli v meste Sderot a v ďalších oblastiach blízko Gazy.
Blinken odcestoval z regiónu v utorok večer po stretnutiach s izraelskými a palestínskymi lídrami. Obe strany konfliktu vyzval na "podniknutie krokov", ktoré obnovia pokoj. USA nemajú žiaden kontakt s hnutím Hamas, ktoré pokladajú za teroristickú organizáciu.
(tasr, min)
Rusko v stredu varovalo Izrael pred dodávaním zbraní Ukrajine. Reaguje na vyjadrenie izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, že zvažuje poskytnutie vojenskej pomoci Kyjevu a je ochotný prevziať úlohu sprostredkovateľa v konflikte. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Všetky krajiny, ktoré Ukrajine dodávajú zbrane, by mali pochopiť, že Rusko bude tieto zbrane považovať za oprávnené ciele pre svoje ozbrojené sily, povedala hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová.
Benjamin Netanjahu v utorok pre spravodajskú televíziu CNN povedal, že by zvážil prevzatie úlohy sprostredkovateľa medzi Ruskom a Ukrajinou, ak by ho o to obe krajiny a USA požiadali. Izraelský premiér tiež povedal, že zvažuje vojenskú pomoc pre Ukrajinu, píše AFP.
(tasr, min)
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že ruských vojakov by mohlo ešte viac povzbudiť vyplácanie prémií za ukoristenie alebo zničenie ťažkých zbraní z členských krajín NATO na Ukrajine. Kremeľ podľa jeho slov takéto iniciatívy podporuje.
Kremeľ privítal ponuku ruskej spoločnosti Fores, ktorá tento týždeň ponúkla päť miliónov rubľov v hotovosti prvému vojakovi, ktorý zničí alebo ukoristí nemecký tank Leopard 2 alebo americký Abrams.
Peskov pripomenul svoje vyjadrenie z minulého týždňa, že západné tanky na Ukrajine nebudú úspešné a "zhoria". V stredu dodal, že odmeny ruských vojakov ešte viac povzbudia.
To podľa jeho slov potvrdzuje jednotu a odhodlanie každého vojaka prispieť čo najviac k dosiahnutiu cieľov špeciálnej vojenskej operácie. Moskva používa slovné spojenie "špeciálna vojenská operácia" pre pomenovanie vojny proti Ukrajine, ktorú Rusko rozpútalo 24. februára 2022.
Guvernér Zabajkalského kraja Aleksander Osipov už oznámil prémiu za každý ukoristený nemecký alebo americký tank na Ukrajine. Západné tanky sú technicky pokročilejšie ako iné zbrane, ktoré Ukrajina alebo Rusko doteraz použili vo vojne. Na ukrajinské bojiská by mali doraziť najskôr o niekoľko mesiacov.
(tasr, min)
Švédsky minister zahraničných vecí Tobias Billström v stredu vyhlásil, že jeho krajina plní dohodu s Tureckom o vstupe do NATO. Jej súčasťou ale neboli kompromisy v slobode prejavu. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry DPA.
Turecko vlani v Madride na summite NATO podpísalo memorandum, ktoré uvoľňovalo vstup Švédska a Fínska do Aliancie. Ankaru potom vystrašila séria protestov vo Švédsku proti Turecku a proti jeho prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi. Pravicovo-extrémistický politik Rasmus Paludan dokonca podpálil korán.
Erdogan preto teraz tvrdí, že možno schváli vstup Fínska do NATO, ale nie Švédska. Minister Billström pre tlačovú agentúru TT uviedol, že "náboženstvo nie je súčasťou dohody", ktorú Švédsko podpísalo s Tureckom. Chápe hnev Turecka nad incidentmi, ktoré síce zákon povoľuje, ale nie sú úctivé.
Dodal, že teraz je potrebné, aby sa všetky strany sporu upokojili, a že rozhovory s Tureckom o vstupe Švédska do NATO budú pokračovať. Zo správania Erdogana je evidentné, že už rozbieha predvolebnú kampaň pred parlamentnými a prezidentskými voľbami v polovici mája.
(tasr, min)
Ruské úrady zadržali a pokutovali Američanku, ktorá na moskovské Červené námestie priviedla teľa. TASR správu prevzala z webovej stránke denníka The Guardian, ktorý sa odvoláva na ruské štátne médiá.
Alicia Dayová (34) dostala pokutu 20-tisíc rubľov (približne 170,65 eur) za obmedzenie chodcov prostredníctvom nepovoleného protestu. Na základe iného obvinenia ju odsúdili na 13 dní "administratívneho zadržania" za neuposlúchnutie príkazov polície, píše The Guardian. Dayová tvrdila, že teľa kúpila, aby ho zachránila pred smrťou na bitúnku, a chcela mu ukázať krajinu.
(tasr, min)
Bezpečnostná rada (BR) SR by mohla mať nový výbor pre hybridné hrozby. Posilniť má odolnosť štátu a spoločnosti voči hybridným hrozbám a zabezpečiť medzirezortnú spoluprácu a koordináciu pri prijímaní súvisiacich opatrení. Vyplýva to z novely zákona o fungovaní BR SR v čase mieru, ktorú v stredu posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania.
"Hlavným poslaním nového výboru Bezpečnostnej rady SR bude podieľať sa na koordinácii činností zameraných na vyhodnocovanie bezpečnostnej situácie doma i v zahraničí, prijímanie opatrení na riešenie hybridného pôsobenia proti záujmom Slovenskej republiky a tvorbu relevantných politík v oblasti boja proti hybridným hrozbám," priblížilo Ministerstvo obrany SR, ktoré návrh predložilo. Bezpečnostná rada SR v súčasnosti nedisponuje stálym pracovným orgánom zameraným výhradne na hybridné hrozby.
Rezort obrany zdôraznil, že cudzie mocnosti voči SR v súčasnosti využívajú široké spektrum nástrojov hybridného pôsobenia. Cieľom je manipulovať verejnou mienkou, vplývať na predstaviteľov štátu a jeho inštitúcie, oslabiť alebo inak poškodiť záujmy Slovenskej republiky či narušiť vnútornú súdržnosť Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Nová legislatíva by mala byť účinná od 1. mája.
(tasr, min)
Schválenie uznesenia o predčasných voľbách v septembrovom termíne neznamená, že sa podarilo konsolidovať pomery v Národnej rade (NR) SR. Stále sa dá očakávať živelný a do veľkej miery chaotický vývoj. V TASR TV na to upozornil publicista Juraj Hrabko.
Reagoval tým na predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina), podľa ktorého sa schválením uznesenia skončil "cirkus s referendami a termínmi volieb".
Hrabko pri kondícii aktuálneho parlamentu nevylučuje ani to, že niekto predloží nové uznesenie o skrátení volebného obdobia. "Nedajú sa vylúčiť rôzne možnosti, pritom, ako je parlament rozbitý, ani zmena uznesenia o predčasných voľbách," poznamenal.
"Pravdepodobnejšie to k septembrovému termínu bude, až predseda NR SR voľby vyhlási. V tejto chvíli, ak sa nájde 30 poslancov, ktorí predložia návrh uznesenia s iným termínom a nájde sa 90 poslancov, ktorí to odhlasujú, tak bude platiť nové uznesenie, a nie to so septembrovým termínom," tvrdí Hrabko.
Ešte menej predvídateľné sú podľa neho iné parlamentné hlasovania, kde očakáva vznik "tekutých" väčšín na základe ad hoc dohôd. "Jeden cirkus sa síce skončil, ale druhý v parlamente ostáva. Videli sme, aké šachy vládli v parlamente, keď nedokázali otvoriť ani riadne zvolanú schôdzu," pripomenul Hrabko. Očakáva tiež mnoho populistických legislatívnych návrhov, ktorých hlavným zmyslom bude podpora predvolebnej kampane danej strany či hnutia.
Na margo premenovania mimoparlamentnej strany Spolu na Modrú koalíciu, Hrabko poznamenal, že Mikuláš Dzurinda dokázal uzatvoriť koalíciu bez toho, že by mal akúkoľvek vlastnú stranu.
"Ukázal, že za tie roky nič nezabudol a niečo sa aj naučil. Bolo vidieť, že je politický profesionál. To sa nedá porovnať s nikým zo súčasných politikov, jedine možno s Robertom Ficom," poznamenal Hrabko. Dodal, že politické subjekty napravo od stredu sú dnes do značnej miery "rozbité" a ťažko sa dá predpovedať, ktorý dokáže prevziať iniciatívu a získať voličov na svoju stranu.
(tasr, min)
Krajiny Európskej únie majú poskytnúť výcvik dodatočným 15-tisíc ukrajinským vojakom. V rámci výcvikovej misie EÚ tak bude vycvičených až 30-tisíc vojakov. V stredu to v Bruseli uviedli viacerí predstavitelia EÚ, na ktorých sa odvoláva agentúra DPA.
Výcvikovú misiu Rada EÚ pre zahraničné veci schválila vlani v októbri. Jej cieľom je prispieť k zlepšeniu obranyschopnosti ukrajinských ozbrojených síl a potrvá dva roky. Vznikla na žiadosť Kyjeva a ukrajinskej armáde má pomôcť pri obrane svojho územia a ochrane civilného obyvateľstva.
DPA dodáva, že dvojnásobné zvýšenie počtu ukrajinských vojakov, ktorí majú absolvovať výcvik v krajinách EÚ, by malo byť oficiálne ohlásené tento týždeň, keď predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a šéf Európskej rady Charles Michel navštívia Ukrajinu.
Nemecko by malo podľa pôvodného plánu v prvých mesiacoch poskytnúť výcvik pre 5000 ukrajinských vojakov. Konečný počet má závisieť od toho, koľko vojakov bude môcť Kyjev poslať na výcvik do zahraničia vzhľadom na ofenzívu ruských
Bundeswehr bude zaisťovať bojový výcvik a taktické cvičenia pre vojakov rôznych hodností a vojenskej špecializácie. Pôjde o výcvik pre inštruktorov ukrajinskej armády, lekársky výcvik a výcvik používania rôznych systémov zbraní v úzkej spolupráci s obranným priemyslom.
Zdroje EÚ uviedli, že nemecká vláda sľúbila aj poskytnutie personálu na zaplnenie 80 miest v misii, ako aj vedenie mnohonárodného komanda zameraného na špecializovaný výcvik. Za veliteľa už EÚ vymenovala generála Andreasa Marlowa.
(tasr, min)
Vydaním príkazu na prehliadku porušili orgány činné v trestnom konaní základné práva spoločností Digital Park II, s.r.o., Penta Investments Limited a Penta Real Estate, s. r. o. na súkromie a na súdnu ochranu. Podľa advokáta Mareka Benedika to svojom náleze skonštatoval Ústavný súd SR.
Advokát pripomenul, že príkaz na prehliadku v bratislavskom Digital Parku II vydala dňa 1. decembra 2020 vyšetrovateľka Národnej kriminálnej agentúry Martina Babacsová so súhlasom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Ondreja Repu v kauze tzv. kupovania nahrávok Gorily. V nej bol pôvodne obvinený podnikateľ Jaroslav Haščák. Generálna prokuratúra však Haščákovi neskôr obvinenie zrušila.
„Ústavný súd okrem konštatovania porušenia základných práv sťažovateľov zrušil súhlas prokurátora Repu s príkazom vyšetrovateľky Babacsovej na prehliadku v Digital Parku II," uviedol Benedik s tým, že príkaz na prehliadku a súhlas prokurátora sú podľa Ústavného súdu SR protiústavné. „Podľa ústavného súdu vyšetrovateľka Babacsová všeobecnou formuláciou príkazu vytvorila podklad pre „lovenie“ akýchkoľvek dôkazov, t.j. podmienky pre hľadanie a odňatie čohokoľvek, a to bez akýchkoľvek limitov, ktoré mali byť určené v príkaze. Ústavný súd preto konštatoval, že takéto rozhodnutie je ústavne neudržateľné," vysvetlil advokát.
Ústavný súd podľa Benedika poukázal aj na dlhší odstup od spáchania skutkov (v roku 2006) a začatia trestného stíhania (v roku 2015). „Ústavný súd v tomto smere konštatoval, že orgány činné v trestnom konaní sa vôbec nevysporiadali s otázkou, či po takom dlhom čase bolo naozaj reálne domnievať sa, že sa v priestoroch budú nachádzať veci súvisiace s tak starými skutkami," zdôraznil advokát. Zároveň doplnil, že sťažovatelia v nadväznosti na nález ústavného súdu zvážia, či si svoje práva uplatnia aj postupom podľa zákona za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
(sita)
Poslanci Národnej rady SR budú vo štvrtok 2. februára rozhodovať o návrhu zákona, ktorý by garantoval právo detí mať pri sebe v nemocnici rodiča. V tlačovej správe o tom informovala strana Sloboda a Solidarita (SaS).
S návrhom prišla poslankyňa NR SR Vladimíra Marcinková (klub SaS), ktorá sa pred necelým týždňom obrátila na verejnosť prostredníctvom petície, čím mohli ľudia svojimi podpismi vyjadriť návrhu svoju podporu. K dnešnému dňu petíciu podpísalo už viac ako 53-tisíc ľudí. Strana SaS preto vyzýva poslancov, aby toto množstvo podpisov pri hlasovaní o návrhu zákona zohľadnili.
Marcinková uviedla, že taká obrovská podpora petície za veľmi krátky čas svedčí o tom, že verejnosti na tejto téme záleží. Poslankyňa dodala, že pre maloleté dieťa je prítomnosť rodiča v nemocnici jedným z kľúčových faktorov pri psychickom, ale aj fyzickom zvládnutí choroby.
„Dlhodobo sa na mňa obracajú rodičia, ktorí nemohli byť v nemocnici so svojimi deťmi a opisujú posttraumatické stavy, ktoré to u detí vyvolalo. Dokonca mi píšu aj dospelí ľudia, ktorí si takýto zážitok nesú so sebou z detstva a dodnes to v nich spôsobuje úzkostné pocity," uviedla Marcinková s tým, že v skutočnosti nejde o nič zložité, že chcú iba prisunúť rodičovi k lôžku dieťaťa stoličku, ak možnosti nemocnice nedovoľujú viac. Chcú, aby rodič v procese liečby mohol „držať svoje dieťa za ruku, starať sa oň, odbremeniť zdravotnícky personál od niektorých úkonov a zmierňovať negatívne vplyvy, ktoré cudzie prostredie na proces zotavovania u dieťaťa má,“ uzavrela Marcinková.
(sita)
Bielorusko v stredu oznámilo, že jeho ozbrojené sily majú autonómnu kontrolu nad riadenými raketovými systémami Iskander dodanými Ruskom. Informuje o tom správa agentúry Reuters.
Veliteľ bieloruských raketových a delostreleckých síl Ruslan Čechav pre tamojšiu vojenskú televíziu uviedol, že Minsku dosiaľ chýbal systém s dosahom nad 300 kilometrov. V príspevku zverejnenom na účte televízie na platforme Telegram ocenil Iskandery pre ich "jednoduché používanie, spoľahlivosť, ľahké ovládanie a palebnú silu".
Iskander-M je pojazdný raketový systém, ktorý má dosah do 500 kilometrov a dokáže niesť konvenčné aj jadrové bojové hlavice. Ako píše Reuters, z Bieloruska dokáže zasiahnuť ciele hlboko na území Ukrajiny a Poľska, členskej krajiny NATO. Vzťahy Varšavy s Minskom sú výrazne narušené.
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v utorok počas návštevy afrického Zimbabwe vyhlásil, že jeho krajina je ochotná ponúknuť Rusku viac pomoci v jeho vojne proti Ukrajine.
Moskva a Minsk v pondelok v Bielorusku začali manévre vzdušných síl, ktoré mali trvať do 1. februára. Kyjev upozorňoval, že Rusko by cvičenie mohlo využiť na začatie novej pozemnej invázie na sever Ukrajiny. Minsk však tvrdí, že má obranný charakter.
(tasr)
Dočasne poverený minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Ján Horecký zrušil tohtoročné externé testovanie žiakov piateho ročníka základných škôl. To sa malo pôvodne uskutočniť v stredu 17. mája. Vyplýva to z rozhodnutia ministra školstva, ktoré v stredu zverejnili na webe rezortu školstva.
Dôvodom zrušenia tohtoročného Testovania 5 sú opatrenia, ktorých účelom bolo obmedzenie šírenia ochorenia COVID-19, čím došlo k výraznému zásahu do školského vyučovania v školách.
"Opatrenia na zamedzenie šíreniu ochorenia COVID-19 viedli predovšetkým k prechodu na dištančné vzdelávanie, čo mohlo v niektorých prípadoch viesť k rozdielnej kvalite poskytovaného vzdelávania v závislosti od možností jednotlivých škôl. Dištančné vzdelávanie malo zároveň negatívny vplyv aj na psychiku žiakov," uvádza sa v rozhodnutí. Zároveň v súvislosti s postupným zavádzaním opatrení, ktoré boli naviazané na pandemickú situáciu v jednotlivých okresoch, dochádzalo k vzniku rozdielov medzi regiónmi.
Cieľom Testovania 5 je získať objektívne informácie o výkone žiakov pri vstupe na druhý stupeň základných škôl. Zároveň overiť úroveň ich vedomostí a zručností, schopnosti aplikovať poznatky v praktických úlohách a schopnosti logicky myslieť a poskytnúť školám či širokej odbornej verejnosti spätnú väzbu a komplexnejší obraz o vedomostiach a zručnostiach žiakov z testovaných predmetov, ktoré pomôžu pri skvalitňovaní vyučovania. "Za uvedených okolností nie je možné plnohodnotne naplniť vyššie uvedené ciele Testovania 5, čo znamená, že jeho realizácia by nepriniesla žiadaný efekt. Z tohto dôvodu sa Testovanie 5 v školskom roku 2022/2023 ruší," dodáva sa v rozhodnutí.
Testovanie žiakov piateho ročníka bolo pôvodne naplánované na 17. mája, vyplýva to zo sprievodcu školským rokom 2022/2023. Uskutočniť sa malo vo všetkých základných školách SR z predmetov matematika, slovenský jazyk a literatúra (okrem základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským) a maďarský jazyk a literatúra (v základných školách s vyučovacím jazykom maďarským).
Naposledy sa Testovanie 5 zrušilo v roku 2021, dôvodom bola pandémia ochorenia COVID-19. Vlani sa testovanie uskutočnilo.
(tasr)
Líder hnutia OĽaNO Igor Matovič čaká, že sa dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) vyjadrí k informáciám o jeho spolupráci so Štátnou Bezpečnosťou (ŠtB). Podčiarkol, že k situácii by sa mal postaviť čelom.
"Nech sa postaví pred novinárov," uviedol Matovič. "Ak to bude vyzerať pravdivo, podľa toho sa k tomu postavím aj ja," dodal.
Na otázku, či Budaja medializovaný dokument o spolupráci nediskvalifikuje z postu ministra reagoval, že bude závisieť od jeho vysvetlenia. Matovič dodal, že si informácie nemá ako preveriť, preto treba veriť aj Ústavu pamäti národa.
(tasr)
Koaliční partneri OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí by sa mohli dohodnúť na určitých pravidlách fungovania v Národnej rade (NR) SR na obdobie do predčasných parlamentných volieb. Myslí si to líder OĽaNO Igor Matovič. Hovorí o možnosti vyhnúť sa "populistickým jatkám".
Šéf OĽaNO pripomenul aj slová predsedu Sme rodina Borisa Kollára, že koaličná zmluva prestáva platiť pol roka pred voľbami. "Ešte máme dva mesiace, keď bude formálne platiť," uviedol.
Verí však, že aj potom bude aspoň neformálne nejaká dohoda platiť a že situácia v parlamente bude vyzerať dôstojne. Deklaroval, že OĽaNO bude prinášať návrhy, ktoré budú rozpočtovo kryté.
Matovič tiež reagoval na informácie o ponuke KDH pre dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO). "Pripadá mi to až nedôstojné, aby mimoparlamentná strana, ktorá sa už dvakrát nedostala do parlamentu, bila do hrude a ponúkala aktuálnemu premiérovi, že mu ponúka číslo dva na kandidátke," skonštatoval.
Myslí si, že KDH by nemalo trpieť pýchou, ale pokorou a mrzí ho to ako za KDH, tak aj za Hegera. Kde Heger skončí bude podľa predsedu hnutia OĽaNO jeho vlastným rozhodnutím. Dodal, že s Hegerom sa rozprávajú o jeho budúcnosti priateľsky. Hovorí o diskusii v záujme toho, aby "mafiu" nepustili k moci.
Na otázku o termíne snemu hnutia odpovedal, že ho budú mať až po tom, keď sa dohodnú na postupe. Argumentuje, že ak by Heger s ďalšími osobnosťami z hnutia odišli, potrebovali by podopĺňať štruktúry a museli by následne opäť zvolať snem. Nepovedal, kedy sa Heger rozhodne o svojej budúcnosti.
(tasr, sita)
Česká vláda nepredĺžila dočasne zavedené stále kontroly na hraniciach so Slovenskom. Skončia sa tak v noci zo soboty na nedeľu. V prihraničnej oblasti bude zvýšený dohľad. Mimoriadne opatrenie z dôvodu zvýšenej nelegálnej tranzitnej migrácie zaviedlo Česko 29. septembra 2022. Zrušenie kontrol v stredu oznámil český minister vnútra Vít Rakušan.
"V prihraničnej oblasti stále nechávame 70 policajtov, teda zvýšený dohľad – ako v oblasti blízko oficiálnych hraničných priechodov, tak aj na zelenej hranici," povedal Rakušan. Zdôraznil, že kontroly tak nebudú uskutočňovať priamo na hranici, ale náhodne v teréne.
Minister pripomenul, že keď kontroly ČR zaviedla, polícia zachytila asi 400 nelegálnych migrantov denne. V súčasnosti vraj ide o jednotky ľudí. Avizoval, že ČR chce pokračovať v kontrolách prostredníctvom česko-slovenských policajných hliadok vo vlakoch priamo na Slovensku tak, aby prípadní nelegálni migranti nevstúpili na územie ČR, ale zachytili ich už na Slovensku.
ČR a SR zároveň pracujú na novej zmluve o policajnej spolupráci s cieľom zlepšiť súčinnosť oboch policajných zborov. "Na prípadné zdvihnutie migračnej vlny sme pripravení reagovať a operatívne naše rozhodnutie meniť," dodal Rakušan.
Český vládny kabinet začal režim na hraniciach zmierňovať na konci uplynulého roka, keď 21. decembra zmenil kontroly na náhodné. Podľa vtedajších vyjadrení Rakušana vláda zhodnotila, že situácia sa zlepšuje, a tomu prispôsobila aj opatrenia.
Kontroly na hraniciach Česka a Slovenska pre nelegálnych migrantov zaviedla česká vláda 29. septembra pôvodne na desať dní. Odvtedy platnosť tohto opatrenia predĺžila päťkrát, naposledy 25. januára.
Dočasné kontroly na 27 bývalých hraničných priechodoch so Slovenskom a na zelenej hranici zaviedla ČR z dôvodu vysokého nárastu počtu tranzitujúcich nelegálnych migrantov. Migranti pôvodom najmä zo Sýrie smerujú prevažne do Nemecka a Rakúska.
(tasr)
Ukrajinské orgány v stredu vykonali raziu v domoch prominentného oligarchu Ihora Kolomojského a bývalého ministra vnútra Arsena Avakova. Išlo o súčasť operácií zameraných proti korupcii v radoch štátnych predstaviteľov. Informujú o tom správy agentúry AFP a denníka The Guardian.
Razie sa konali aj na daňových úradoch v Kyjeve. O zamestnanie prišli viacerí zamestnanci colných úradov, uviedol poslanec Davyd Arachamija z politickej strany ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Sluha národa.
Podľa informácií, ktoré získal The Guardian, by sa vyšetrovanie malo týkať spoločností Ukrtatnafta a Ukrnafta, ktoré sú podozrivé z neplatenia colných poplatkov a zmiznutia ropných produktov vo výške 40 miliárd hrivien (sto miliónov eur).
Kolomojskyj bol už v minulosti obžalovaný v Spojených štátoch a vlani mu ukrajinský prezident Zelenskyj odobral štátne občianstvo.
Avakov zastával funkciu ukrajinského ministra vnútra v rokoch 2014 – 2021. Podľa jeho slov ho ukrajinské úrady vyšetrujú v súvislosti s januárovým pádom vrtuľníka na škôlku v meste Brovary, pri ktorom prišlo o život 14 ľudí vrátane ukrajinského ministra vnútra Denysa Monastyrského, prvého námestníka Jevhenija Jenina a štátneho tajomníka Jurija Lubkovyča. Vyšetrovatelia podľa Avakova skúmajú najmä šesť rokov staré zmluvy na nákup vrtuľníkov od spoločnosti Airbus.
Zelenskyj minulý týždeň reagoval na správy o korupcii v radoch vládnych úradníkov odvolaním viac ako desiatky funkcionárov vrátane námestníka ministra obvineného z prijatia úplatku a ďalšieho, ktorý bol zapletený do nákupov potravín pre armádu za nadhodnotené ceny, píše agentúra Reuters.
(tasr)
Veterinári potvrdili nové ohniská aviárnej influenzy (vtáčej chrípky), a to na farme Lúčny dvor v okrese Galanta, ako aj v drobnochove v Ipeľských Úľanoch v okrese Levice. Výskyt vtáčej chrípky sa zistil aj u voľne žijúceho vtáctva, u labute, v lokalite Turňa nad Bodvou v okrese Košice-okolie. Informovala o tom v stredu Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) SR. Úradné vzorky boli podľa veterinárov potvrdené 31. januára.
Veterinárna správa spresnila, že na farme Lúčny dvor je spolu 5665 kusov hydiny (nosnice, brojlery, morky, kačice) s rýchlym priebehom nákazy a so zvýšenými úhynmi. Depopulácia (usmrtenie) bude 2. februára.
Regionálna veterinárna a potravinová správa (RVPS) Galanta vydala pre ohnisko nákazy Lúčny dvor opatrenia. Vytýčila ochranné pásmo tri kilometre (Jánovce, Pusté Úľany – Lúčny dvor) a pásmo pozorovania desať kilometrov (Pusté Úľany, Abrahám, Pavlice, Voderady, Čataj, Slovenská Nová Ves, Igram, Veľký Grob, Nový Svet, Reca, Boldog, Senec, Kráľová pri Senci, Kostolná pri Dunaji, Tureň, Hrubý Šúr, Hrubá Borša, Hurbanova Ves, Jelka, Nový Život, Veľké Úľany, Košúty, Sládkovičovo a Malá Mača).
Druhým ohniskom podľa ŠVPS je drobnochov hrabavej hydiny u chovateľa v Ipeľských Úľanoch s 50 kusmi hydiny. "Ohnisko bolo potvrdené 31. januára, v ten istý deň bol zvyšok hydiny v ohnisku depopulovaný. Opatrenia nariadila RVPS Levice," doplnila veterinárna a potravinová správa. Tretím novým ohniskom je uhynutá labuť veľká z lokality Turňa nad Bodvou. Príslušné opatrenia vydala RVPS Košice – okolie.
ŠVPS pripomenula, že v dňoch 21. až 27. januára sa potvrdila vtáčia chrípka u voľne žijúcich labutí v lokalite obce Jakubov, obce Doľany a obce Budmerice. U vtákov chovaných v zajatí sa zistil výskyt nákazy u vtáctva žijúceho v Zoologickej záhrade Bratislava.
(tasr)
Obce nebudú povinné zmeniť neprípustný názov ulice alebo iného verejného priestranstva. Poslanci Národnej rady SR odmietli v stredajšom hlasovaní novelu zákona o obecnom zriadení, ktorá bola v druhom čítaní. Predložil ju nezaradený poslanec Tomáš Valášek.
Zo 128 prítomných poslancov hlasovalo za 32, proti bolo 41 a 52 sa zdržali. Štyria poslanci nehlasovali.
Najväčšiu podporu dostala Valáškova novela od poslaneckého klubu SaS (14 poslancov), hlasovali za ňu aj "liberálni" odídenci od Matoviča, z najväčšieho klubu OĽaNO ju podporili len štyria zákonodarcovia.
Novelu nepodporil nik z poslaneckých klubov Smeru a Sme rodina, rovnako ako nezaradení poslanci z Hlasu či Republiky.
Valášek chcel, aby sa názov ulice alebo iného verejného priestranstva zmenil, pokiaľ je ulica pomenovaná po exponentoch zločineckých režimov. Argumentoval, že pri súčasnej právnej úprave nemajú obce povinnosť zmeniť neprípustný názov ulice alebo iného verejného priestranstva, pokiaľ k jeho určeniu došlo pred 1. decembrom 2020.
Poslanec tvrdil, že návrh napĺňa zmysel pôvodnej novely z roku 2020. "Tá síce zakázala pomenovanie ulíc a verejných priestranstiev po predstaviteľoch fašistických či komunistických režimov, ale umožnila tým obciam, ktoré už mali pomenované ulice v minulosti, si tie pomenovania ponechať. Aj Varín argumentuje, že si nemusia Tisovu ulicu meniť," skonštatoval ešte pred časom.
(tasr)
Stredajšiu schôdzu parlamentu popoludní náhle prerušili. Dôvodom bola nevoľnosť poslanca Martina Beluského, ktorého prišli priamo do sály ošetriť záchranári. Dočasne poverený šéf rezortu obrany Jaroslav Naď sa posťažoval, že prerušiť schôdzu nebolo nutné.
Aktuálnu schôdzu Národnej rady (NR) SR v stredu popoludní prerušili do 15.00 h. Oznámil to v pléne predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina).
Dôvodom sú náhle zdravotné komplikácie poslanca Martina Beluského z ĽSNS.
Incident sa stal počas rozpravy poslanca SaS Mariána Viskupiča. „Prerušujem rozpravu, poprosím okamžite zavolať záchranku a poskytnúť pomoc,“ uviedol bezprostredne podpredseda parlamentu Juraj Blanár (Smer-SD).
Podľa ministra obrany Jaroslava Naďa však stav poslanca nie je až taký vážny. „Ja si myslím, že pán poslanec bude v poriadku. Nemyslím si, že treba prerušiť schôdzu kvôli tomu,“ uviedol.
Do rokovacej sály prišli Beluského ošetriť záchranári, následne ho odviezli. "Do 15.00 h sa prerušilo rokovanie, poslanec je stabilizovaný a pri vedomí," uviedla Kollárova hovorkyňa Michaela Jurcová.
(tod/tasr)
Vzťah maďarského premiéra Viktora Orbána k Ukrajine a k Rusku analyzuje bruselské vydanie magazínu Politico. Všimol si to v stredu maďarský server hvg.hu, podľa ktorého veľvyslanec USA v Budapešti David Pressman nazýva Orbánov prístup ako politiku priateľstva s Ruskom.
Orbánovo správanie sa je podľa Politica čiastočne vnímané ako vnútropolitický trik, ktorým odvádza pozornosť od problémov domácej ekonomiky a oslovuje nacionalistických voličov. Rétorika maďarského premiéra je však podľa odborníkov viac ako krátkodobé politikárčenie: takto si chce totiž zachovať dlhodobé vzťahy s Moskvou. Spojenci Maďarska v Európskej únii a NATO to vnímajú čoraz kritickejšie, o čom svedčí aj vyjadrenie amerického veľvyslanca, vyplýva z vyjadrenia amerického veľvyslanca.
"Maďarskí vládni politici často hovoria o presadzovaní mieru, ale v otázkach od odsúdenia sankcií až po ruské návrhy na prímerie naďalej hlásajú názory podporované (ruským prezidentom Vladimirom) Putinom. Pripájame sa k výzve maďarskej vlády na mier, ale tieto výzvy by mali byť adresované Vladimirovi Putinovi," napísal pre Politico Pressman.
Experti pre Politico však súčasne pripomenuli, že Orbán nie je proti Ukrajine, ale chce vyhovieť Ukrajine i Rusku. Tí, ktorí premiéra osobne poznajú, si podľa bruselského magazínu jeho kontroverzné vyjadrenia vysvetľujú čiastočne tým, že rád otvorene hovorí o veciach, o ktorých iní politici mlčia.
Predsedníčka výboru ukrajinského parlamentu pre integráciu do EÚ Ivanna Klympušová-Cyncadzeová označila Orbánove vyjadrenia za "čisto ruskú rétoriku". Maďarsko je dlho nepriateľom slobody, napísala pre magazín. Podľa vlastných slov ju prekvapuje, že EÚ a NATO dosiaľ adekvátne nereagovali na maďarské vyhlásenia a kroky.
(tasr)
Väzni v americkom štáte Massachusetts by mohli výmenou za súhlas s darovaním orgánov či kostnej drene dostať skrátené tresty. Vyplýva to z nového návrhu zákona, ktorý v stredu predstavili poslanci Štátnej snemovne. Informovala o tom správa denníka The Guardian.
Ak zákon vstúpi do platnosti, väzňom by sa v prípade súhlasu s darovaním orgánov mohol skrátiť výkon trestu o najmenej dva mesiace a najviac jeden rok.
V rámci programu zameraného na posilnenie programu darcovstva orgánov bude vytvorená päťčlenná komisia, ktorá bude posudzovať vhodnosť väznených kandidátov a rozhodovať o množstve darovaných orgánov či kostnej drene potrebnom na zníženie trestu.
Americký federálny väzenský úrad v súčasnosti povoľuje väzňom darovať orgány len v prípade, že prijímateľ je najbližší rodinný príslušník odsúdeného. Mnohé ústavy na výkon trestu v Spojených štátoch však možnosť darovania orgánov či kostnej drene väzňov neponúkajú vôbec.
The Guardian pripomína, že v USA je protizákonné darcovstvo orgánov popravených väzňov, aj keď boli zapísaní v registri darcov. Podľa štatistík v Spojených štátoch v súčasnosti čaká na darovanie orgánov viac ako 104-tisíc osôb, pričom takmer 59-tisíc z nich sa nachádza na zozname aktívnych čakateľov.
(tasr)
Dočasne poverený minister hospodárstva SR Karel Hirman ruší povinnosť pre dodávateľov mať uskladnený plyn v slovenských zásobníkoch. Uviedli to v stredu na brífingu poslanci Národnej rady (NR) SR za stranu SaS Richard Sulík a Karol Galek. SaS podľa nich nesúhlasí s pozmeňovacím návrhom k novele zákona o energetike, ktorý odstraňuje povinnosť dodávateľov mať uskladnené isté minimálne množstvo plynu. Novela zákona sa aktuálne prerokúva v NR SR.
"Slovensko je extrémne plynofikovaná krajina. Preto sme si povedali, taktiež pod vplyvom vojny na Ukrajine, že pripravíme zákon, ktorý v nejakom rozumnom rozsahu stanoví každému dodávateľovi, aby mal fyzicky na území Slovenska nejaké množstvo plynu. Bolo to 25 percent z jeho ročného predaja. Tento zákon sme novému ministrovi nechali na ministerstve hospodárstva (MH)," povedal predseda SaS Sulík, ktorý bol Hirmanovým predchodcom na poste.
Sulík podľa svojich slov očakával, že návrh zákona Hirman predloží do parlamentu a že zákon bude v NR SR schválený. "Bohužiaľ, nie, Karel Hirman ruší povinnosť (mať fyzicky plyn v zásobníkoch) a nepredloží zákon do parlamentu. Podľahol energetickej loby. Ukazuje sa opäť, že je slabý minister a že nekoná v záujme krajiny, ale koná a nie prvýkrát v záujme energetickej loby," podčiarkol Sulík.
"V zákone, ktorý sme zanechali na ministerstve hospodárstva, sa hovorilo o 25 percent, ktoré musia dodávatelia plynu držať povinne v slovenských zásobníkoch. V samotnom pozmeňovacom návrhu k zákonu, ktorý je v parlamente a ktorý predložil poslanec Milan Kuriak (OĽaNO), sa skladovacia povinnosť má zo zákona vyňať, pretože sa zlepšila situácia v porovnaní s tým, keď sme zákon pripravovali,"
doplnil podpredseda SaS Galek, ktorý bol za Sulíka štátnym tajomníkom na MH SR.
Slovensko je podľa Galeka pri plyne zraniteľnou krajinou, pretože pri pri znižovaní dodávok plynu z Ruska je už takpovediac "na konci plynovej rúry". "Vyzývame preto ministra Hirmana, aby neohrozoval energetickú bezpečnosť Slovenska," dodal Galek.
(tasr)
Na nečakané výdavky alebo pre prípad zhoršenia svojej ekonomickej situácie má nasporené necelých 62 percent slovenských domácností. Rok predtým to bolo viac ako 63 percent a v roku 2020 malo peniaze nasporených 67 percent rodín. Informovala o tom na základe svojho prieskumu za vlaňajšok spoločnosť Kruk Česká a Slovenská republika, ktorá sa zameriava na správu pohľadávok finančných ústavov a korporátnych zákazníkov, dopytovanie vypracovala agentúra Stem/Mark.
Približne každá štvrtá domácnosť (26 percent) má podľa prieskumu úspory do výšky mesačného príjmu, čo je viac ako pred rokom, keď malo úspory na mesiac len 22 percent Slovákov. Podiel domácností s úsporami vo výške trojmesačného príjmu sa mierne znížil, na 28 percent z 30 percent.
Podiel Slovákov s úsporami vo výške troj- až šesťmesačného príjmu vzrástol na 22 percent z 19 percent. Takmer 15 percent domácností si s úsporami vystačí na rok a každá desiata na rok a viac. Podiel domácností s úsporami celkovo podľa firmy mierne poklesol a dopytovanie zaznamenalo rast podielu domácností s aspoň krátkodobou finančnou rezervou.
Ukázalo sa tiež, že sa v šetrení začína zväčšovať rozdiel medzi ženami a mužmi, zatiaľ čo v prieskume z predminulého roku uvádzalo úspory 63 percent mužov a 64 percent žien, vlani bol podiel mužov s úsporami takmer rovnaký (66 percent), no u žien klesol na 58 percent. "Slováci sú sporivý národ a myslia na nečakané výdavky, aktuálne predovšetkým na vyššie zálohy a doplatky za energie," uviedla generálna riaditeľka spoločnosti Jaroslava Palendalová.
Najčastejšie majú úspory mladí ľudia vo veku 18 až 24 rokov (76 percent), ktorí podľa spoločnosti typicky držia rezervu vo výške svojho mesačného príjmu. Najvyššie úspory v pomere k svojmu príjmu majú ľudia vo veku 55 až 64 rokov, keď každý piaty (20 percent) z respondentov uvádza úspory vo výške väčšej, než je príjem ich domácnosti za pol roka.
Výrazne častejšie majú úspory ľudia s vysokoškolským (80 percent) či stredoškolským (70 percent) vzdelaním oproti respondentom so vzdelaním bez maturity (43 percent). S úrovňou dosiahnutého vzdelania tiež rýchlo rastie výška úspor v pomere k príjmu, uviedla firma.
Doplnila, že úspory majú výrazne častejšie ľudia žijúci v manželstve a aj študenti bez stáleho zamestnania. Najčastejšie si sporia ľudia zamestnaní v informačných technológiách (IT) a v telekomunikáciách, nasledujú respondenti pracujúci v sektore finančných a poisťovacích služieb a potom štátni zamestnanci.
(tasr)
Ministri životného prostredia z dvanásť členských štátov EÚ vyzvali v stredu na podnet Slovenska Európsku komisiu (EK), aby prijala opatrenia na zlepšenie ochrany vlka sivého.
Ministerstvo životného prostredia SR v liste adresovanom eurokomisárovi pre životné prostredie, oceány a rybné hospodárstvo Virginijusovi Sinkievičusovi pripomenulo, že Slovensko sa aj naďalej zasadzuje za zachovanie právnej ochrany vlka sivého v Európe.
Európsku komisiu o tejto skutočnosti informoval slovenský minister životného prostredia Ján Budaj. K jeho iniciatíve sa pripojilo ďalších jedenásť členských štátov EÚ – Bulharsko, Cyprus, Grécko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko a Španielsko.
Enviroministri týchto krajín zaujali jasné stanovisko k uzneseniu Európskeho parlamentu (EP) z 24. novembra 2022 o ochrane chovu hospodárskych zvierat a veľkých šeliem v Európe. Europarlament vyzval na vytvorenie priestoru pre legislatívne zmeny pri ochrane vlka sivého.
Ministri z uvedených členských štátov EÚ potvrdili spoločný názor, ktorým odmietajú tendenciu uznesenia EP oslabovať právnu ochranu vlka.
Budaj v uvedenom dokumente vyjadril nádej, že postoj eurokomisie k ochrane vlkov zostane nezmenený. "Pevne verím, že Európska komisia zachová rovnako zodpovedný prístup k ochrane vzácnych druhov ako doteraz," povedal. Správnou cestou je podľa neho podpora implementácie nástrojov, ktoré umožnia spravodlivo a bez zbytočnej administratívnej záťaže kompenzovať prípadné škody spôsobené najmä na hospodárskych zvieratách. Zároveň by tieto nástroje mali prispieť aj k rastu počtu hospodárskych zvierat a posilneniu trvalo udržateľného hospodárenia.
(tasr)
Miera nezamestnanosti v eurozóne sa v závere minulého roka udržala na úrovni z predchádzajúceho mesiaca. V porovnaní s decembrom predchádzajúceho roka sa znížila o 0,4 percentuálneho bodu. Vyplýva to z najnovších údajov štatistického úradu Európskej únie Eurostat.
Podľa Eurostatu dosiahla miera nezamestnanosti v krajinách menovej únie v decembri po úprave o sezónne vplyvy 6,6 percenta. To je rovnaká úroveň ako v predchádzajúcom mesiaci, za ktorý boli údaje mierne revidované. V predbežnom odhade Eurostat udával nezamestnanosť v eurozóne za mesiac november na úrovni 6,5 percenta.
V širšej Európskej únii dosiahla miera nezamestnanosti v decembri 6,1 percenta. Aj v tomto prípade sa udržala na úrovni z predchádzajúceho mesiaca. V medziročnom porovnaní klesla nezamestnanosťtak v eurozóne, ako aj v celej EÚ. V eurozóne dosiahla v decembri predchádzajúceho roka sedem percent a v EÚ 6,4 percenta.
Na stabilnej úrovni sa udržala nezamestnanosť v eurozóne aj v kategórii mladých ľudí do 25 rokov. Dosiahla 14,8 percenta, čo je rovnaká úroveň ako v novembri. V prípade celej EÚ sa mierne zvýšila, keď v decembri dosiahla 15 percent, zatiaľ čo v novembri predstavovala 14,8 percenta.
Z jednotlivých krajín Európskej únie najvyššiu mieru nezamestnanosti zaznamenali Španielsko a Grécko, ktoré ako jediné vykázali nezamestnanosť na dvojcifernej úrovni. V prípade Španielska to bolo 13,1 percenta a v prípade Grécka 11,6 percenta. Za nimi nasledovali Taliansko (7,8 percenta) a Cyprus so 7,7 percenta.
Najnižšiu mieru nezamestnanosti zaznamenalo Česko, a to na úrovni 2,3 percenta. Pod tri percentá boli ešte Nemecko a Poľsko, v obidvoch prípadoch zaznamenali 2,9 percenta. Miera nezamestnanosti na Slovensku dosiahla v decembri 5,8 percenta.
(tasr)
V Rakúsku prestanú 30. júna platiť posledné opatrenia prijaté proti šíreniu ochorenia COVID-19. V rámci postupného uvoľňovania sa už 30. apríla skončí povinnosť nosiť rúška v nemocniciach či opatrovateľských zariadeniach. Na časovom harmonograme ukončenia opatrení sa v stredu dohodla rakúska vláda, informuje agentúra APA.
Ministerstvo zdravotníctva plánuje k 30. júnu zrušiť osobitné predpisy týkajúce sa nového koronavírusu SARS-CoV-2. Zrušené budú všetky krízové štáby a grémiá vytvorené na boj proti covidu.
Skončia aj obmedzenia pre osoby s covidom, ktoré už síce v súčasnosti nemusia ísť do karantény, ale musia povinne nosiť respirátory typu FFP2 vo vnútorných priestoroch i vonku v prípade, že sú v úzkom kontakte s inými ľuďmi.
Vláda poznamenala, že vývoj pandémie sa bude sledovať aj po zrušení opatrení. Zabezpečiť sa to má kombináciou vyhodnocovania vzoriek odpadových vôd zo 48 čističiek v celom Rakúsku a analýzou vzoriek testov PCR. Monitorovanie čističiek bolo podľa rezortu zdravotníctva rozšírené tak, že pokrýva viac ako polovicu obyvateľstva.
APA konštatuje, že na to, aby boli záležitosti týkajúce sa očkovania, testov a liekov proti covidu začlenené do bežných štruktúr zdravotníckeho systému, sú nutné rokovania medzi spolkovými krajinami a oblasťou sociálneho poistenia.
Lieky proti covidu budú hradené zo sociálneho poistenia. Náklady na očkovanie by sa mali rozdeliť medzi vládu, jednotlivé spolkové krajiny a poisťovne. Cieľom je, aby lieky i vakcinácia zostali naďalej bezplatné. Testy na covid majú byť dostupné ako dosiaľ zdarma aj pre ľudí s príznakmi ochorenia.
Ministerstvo zdravotníctva pripravuje nové znenie epidemického zákona, pričom jeho návrh chce poslať na posúdenie ešte v tomto funkčnom období. Ešte tento rok má vzniknúť "pandemický plán", ktorý určí opatrenia pre rôzne fázy pandémie.
(tasr)
Bankový sektor dosiahol v minulom roku na Slovensku čistý zisk 828,7 milióna eur. Podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) to znamená medziročný nárast o 14,1 percenta.
V roku 2021 totiž banky zarobili 726,1 milióna eur. Čisté úrokové výnosy, ktoré tvoria najväčšiu časť výnosov bankového sektora, stúpli vlani o 6,7 percenta na 1,75 miliardy eur. Čisté výnosy z poplatkov a provízií vzrástli o 12,2 percenta na 747,4 milióna eur.
V roku 2021 zisk bánk vzrástol zhruba o 55 percenta. Medziročné porovnávanie ziskovosti je však podľa bánk zavádzajúce. V rámci dlhodobého priemeru nejde o výrazný skok. V roku 2020 totiž prišli dve hlavné okolnosti, ktoré ovplyvnili medziročný vývoj. Zrušenie bankového odvodu je jedným z dôvodov rastu vtedajšej ziskovosti.
Na rozdiel od predchádzajúcich rokov, keď bola stagnácia a pokles úrokových príjmov, sa tento trend obrátil. Postupné zvyšovanie úrokových sadzieb, ako aj silný rast úverov, sa podpísali pod ich medziročný rast. Zároveň aj vďaka rastu objemu produkcie sa bankám podarilo zvýšiť príjmy z poplatkov a provízií.
Na druhej strane, rast cien dvíha aj náklady bánk, keď po rokoch poklesov bankám vzrástli aj náklady na prevádzku. Minuloročné všeobecné prevádzkové náklady bankám stúpli podľa zverejnených údajov o 4,1 percenta na 1,45 miliárd eur.
(sita)
Španielsko plánuje Ukrajine dodať štyri až šesť tankov Leopard-2A4 nemeckej výroby. V stredu o tom informovali španielske noviny El País s odvolaním sa na vládne zdroje. Konkrétny počet poskytnutých tankov bude závisieť od stavu tankov, ktoré má Španielsko na sklade, ako aj od toho, koľko ich Kyjevu prisľúbia ďalšie krajiny.
Hovorca španielskeho ministerstva obrany tieto informácie bezprostredne nekomentoval, píše agentúra Reuters.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v utorok vyhlásil, že vláda očakáva v prvej várke 120 až 140 západných tankov od koalície dvanástich krajín. Tento balík podľa neho bude zahŕňať nemecké tanky Leopard 2, britské tanky Challenger 2 a americké tanky Abrams. Dodal, že Kyjev tiež "skutočne počíta" s tým, že by sa dohodol o dodaní francúzskych tankov Leclerc.
Skupina západných krajín prisľúbila Ukrajine dodanie moderných tankov minulý týždeň. Tento krok urobili po tom, čo Nemecko potvrdilo, že pošle Kyjevu svoje tanky Leopard 2, a keď aj USA následne oznámili, že Ukrajine dodajú tanky M1 Abrams.
Španielska ministerka obrany Margarita Roblesová minulý týždeň uviedla, že jej krajina je pripravená uskutočniť všetko potrebné pre dodávku tankov vrátane výcviku Ukrajincov na ich obsluhu a údržbu.
(tasr)
Medziročné tempo rastu inflácie v eurozóne v januári 2023 kleslo na 8,5 percenta z 9,2 percenta v decembri. Prispel k tomu najmä miernejší rast cien energií. Vyplýva to z predbežných údajov európskeho štatistického úradu Eurostat.
Ekonómovia pritom odhadovali, že sa rast spotrebiteľských cien v euroregióne v januári spomalí menej, na deväť percent. Ale v januárových výsledkoch nie sú zahrnuté údaje o vývoji inflácie v Nemecku, najväčšej ekonomike bloku, keďže spolkový štatistický úrad musel ich zverejnenie odložiť pre technické problémy so spracovaním údajov.
Pokiaľ ide o hlavné zložky inflácie, Eurostat uviedol, že rast cien energií sa v januári zmiernil na 7,2 percenta z 25,5 percenta v decembri a v službách klesol na 4,2 percenta zo 4,4 percenta. Ale zrýchlil sa v prípade potravín, alkoholu a tabaku na 14,1 percenta z 13,8 percenta a priemyselných tovarov na 6,9 percenta zo 6,4 percenta.
V medzimesačnom porovnaní spotrebiteľské ceny v dvoch desiatkach krajín, ktoré zaviedli euro, v januári klesli o 0,4 percenta, rovnako ako v decembri, a to vďaka zníženiu nákladov na energie o 0,9 percenta.
(tasr)
Mimoparlamentné hnutie Progresívne Slovensko (PS) pôjde do predčasných parlamentných volieb samostatne. V stredu to oznámil predseda PS a podpredseda europarlamentu Michal Šimečka. Tvrdí, že debaty o spájaní pred voľbami v roku 2020 dopadli zle pre Slovensko.
Šimečka si myslí, že na jeseň pred poslednými parlamentnými voľbami prišli debaty o spájaní sa so stranou Za ľudí do jedného bloku a to uškodilo všetkým.
"Prišli nekončiace sa a nikam nevedúce debaty o predvolebnom spájaní so stranou Andreja Kisku a neskončilo to dobre pre PS. Skončilo sa to zle pre Slovensko v podobe 200-tisíc prepadnutých hlasov, v podobe vlády Igora Matoviča a Borisa Kollára a v podobe ultrakonzervatívneho parlamentu. Poučili sme sa z týchto chýb a nechceme ich opakovať," vyhlasuje Šimečka.
Šéf PS si myslí, že hodnotové či programové rozdiely sú dôležité pre demokraciu. Férová súťaž má byť podľa neho napríklad medzi liberálnymi a konzervatívnymi stranami. Odmieta, že by sa rozhodli pre samostatný postup, pretože by im nebola blízka myšlienka spájania.
PS podľa jeho predsedu vedie debaty so zaujímavými osobnosťami, ktoré by mohli doplniť ich kandidačnú listinu, ide primárne o neaktívnych politikov. V súvislosti s projektom expremiéra Mikuláša Dzurindu povedal, že víta akékoľvek hlasy, ktoré chcú prispieť k tomu, aby nevládol Smer. Drží Dzurindovi palce a bude rád, ak vznikne "rozumná konzervatívna proeurópska sila".
Šimečka je pripravený zložiť mandát europoslanca aj podpredsedu europarlamentu, ak bude PS úspešné vo voľbách. Pre PS bude podľa jeho slov dôležitá nespochybniteľná príslušnosť k EÚ a NATO, kompetentné odborné vládnutie, ochrana právneho štátu a s tým súvisiace dôsledné došetrenie káuz.
Predčasné parlamentné voľby budú 30. septembra. Rozhodli o tom v utorok (31. 1.) poslanci parlamentu schválením uznesenia o skrátení volebného obdobia.
(tasr)
Počas plánovanej návštevy amerického prezidenta Joea Bidena v Poľsku, pravdepodobne koncom februára, by mohol do Poľska prísť aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Informuje o tom poľský denník Gazeta Prawna, na ktorý sa odvolávajú aj viaceré ďalšie poľské médiá.
O Bidenovej návšteve v Poľsku sa hovorí v súvislosti s výročím začiatku ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára. Samotný americký prezident však tento termín návštevy v Poľsku ešte v pondelok nepotvrdil. O jeho ceste na Ukrajinu sa pritom neuvažuje, uvádza poľský denník.
Prítomnosť Zelenského v Poľsku má byť súčasťou širšieho diplomatického úsilia Kyjeva. Zelenskyj by mal podľa informácií poľských novín predstaviť svoj mierový plán a zvolať medzinárodnú konferenciu o Ukrajine. Diplomatický zdroj v Kyjeve pre Gazetu Prawnu uviedol, že plán by mal zahŕňať bezpečnostné záruky pre Ukrajinu zo strany USA, Kanady, Spojeného kráľovstva, Nemecka, Poľska, Turecka a Izraela.
Dokument má obsahovať desať bodov, pričom jeho základom je uznanie územnej celistvosti Ukrajiny spred ruskej anexie Krymu v roku 2014. Ďalšie ustanovenia sa vraj týkajú bezpečnosti jadrových elektrární, potravinovej bezpečnosti, výmeny väzňov a návratu ukrajinských detí deportovaných do Ruska. Zelenskyj bude žiadať aj zriadenie medzinárodného trestného tribunálu, ktorý by sa mal zaoberať vojnovými zločinmi spáchanými na Ukrajine.
(tasr)
Líder opozičného Smeru-SD Robert Fico vyzval prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, aby našla riešenie a dostala Jána Budaja (OĽaNO) z vedenia Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR. Reagoval tak na informácie o nájdení dokumentu, ktorým Budaj podpísal spoluprácu so Štátnou bezpečnosťou (ŠtB).
Fico podotkol, že "eštebák" nemôže byť v žiadnej vláde, ani v tej dočasne poverenej. "Toto je obrovská hanba," vyhlásil Fico. Budaj sa podľa neho zaradil do najhlbšej špiny, aká existovala v bývalom režime.
Nájdenie dokumentov Fico nepovažuje za prekvapenie. "Podpísal, že bude donášať na takzvaných nepriateľov štátu," skonštatoval s tým, že otázna je aj Budajova úloha pri novembrových udalostiach. "Jeden z najväčších demokratických 'tlčhubov' je usvedčený z najväčšieho zločinu, aký mohol spáchať," vyhlásil Fico.
Ozrejmil, že opozícia aktuálne nemá možnosť podať návrh na Budajovo odvolanie v Národnej rade (NR) SR, keďže vláda stratila ešte v decembri dôveru. Preto sa obracia na prezidentku, aby si sadla s dočasne povereným premiérom Eduardom Hegerom a lídrom OĽaNO Igorom Matovičom, nech nájdu riešenie.
(tasr)
Predsedníčka českej Poslaneckej snemovne Markéta Pekarová Adamová sa v stredu prostredníctvom videohovoru spojila s ministrom zahraničných vecí Taiwanu Wu Čao-siem. Hovorili o jej ceste na Taiwan, ktorá by sa mala uskutočniť koncom marca. Spravodajkyňu TASR v Prahe o tom informoval hovorca predsedníčky dolnej komory českého parlamentu Martin Churavý.
"Pána ministra som ubezpečila, že systematická podpora partnerov, ktorí dodržiavajú ľudské práva a ctia si princípy liberálnej demokracie, patrí medzi priority našej parlamentnej diplomacie," komentovala obsah rozhovoru Pekarová Adamová.
"Som veľmi rada, že v tom po dlhých rokoch poznamenaných vzájomnou nekoordinovanosťou budú konečne všetci ústavní činitelia opäť zajedno," doplnila. Narážala tým na fakt, že český prezident Miloš Zeman zastával počas výkonu funkcie prezidenta odlišné postoje v zahraničnej politike než vláda či parlament.
Na ceste na Taiwan má Pekarovú Adamovú sprevádzať početná podnikateľská delegácia či zástupcovia vedeckovýskumných a vzdelávacích inštitúcií.
Podobnú cestu na ostrov už absolvoval aj predseda Senátu Miloš Vystrčil v roku 2020. Proti nej bol okrem Miloša Zemana aj vtedajší premiér Andrej Babiš.
S Taiwanom sa už kontaktoval aj novozvolený český prezident Petr Pavel. S prezidentkou Cchaj Jing-wen hovoril telefonicky v pondelok, len dva dni po svojom zvolení za prezidenta. Zhodli sa vraj na spoločných hodnotách, pričom Pavel dodal, že by sa s najvyššou predstaviteľkou Taiwanu rád stretol aj osobne.
(tasr)
Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) oznámila zatknutie troch Rusov, ktorí sa údajne podieľali na príprave a páchaní teroristických útokov na objekty železničnej infraštruktúry vo Sverdlovskej oblasti. Informovala o tom v stredu britská stanica BBC.
Identitu zadržaných ani povahu trestných činov FSB nekonkretizovala. Podľa nej boli spáchané za "peňažnú odmenu na pokyn ukrajinských neonacistov".
Od konca februára minulého roku, keď Rusko rozpútalo vojnu na Ukrajine, sa správy o úmyselnom poškodzovaní železničných tratí a zariadení objavovali v ruských médiách pomerne často.
Zadržaní boli obvinení z teroristického činu alebo sabotáže. Za tieto činy v prípade usvedčenia hrozí v Rusku trest odňatia slobody na desať rokov až doživotie.
BBC pripomenula, že FSB v pondelok oznámila zatknutie troch žiakov ôsmeho ročníka, ktorí sú podozriví z poškodzovania železničných tratí v Moskovskej oblasti. Minulý týždeň zasa v meste Briansk ležiacom na západe európskej časti Ruska zatkli 25-ročného muža na základe podozrenia zo sabotáže na železničnom priecestí.
V novembri minulého roku boli v meste Ufa v Baškirskej republike, ležiacej na úpätí Južného Uralu a v Preduralí, zatknutí štyria študenti, ktorí sa podľa vyšetrovateľov pokúsili poškodiť železničné elektrické zariadenia, vystupovali proti tzv. špeciálnej vojenskej operácii ruskej armády na Ukrajine a snažili sa destabilizovať prácu úradov v Baškirsku.
Ruská vláda trvá na tom, aby sa v súvislosti s vojnou na území Ukrajiny používalo slovné spojenie "špeciálna vojenská operácia". Použitie slova "vojna" je v Rusku trestné.
(tasr)
Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…