Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rakúsko zruší všetky protipandemické opatrenia do 30. júna

V Rakúsku prestanú 30. júna platiť posledné opatrenia prijaté proti šíreniu ochorenia COVID-19. V rámci postupného uvoľňovania sa už 30. apríla skončí povinnosť nosiť rúška v nemocniciach či opatrovateľských zariadeniach. Na časovom harmonograme ukončenia opatrení sa v stredu dohodla rakúska vláda, informuje agentúra APA.

Ministerstvo zdravotníctva plánuje k 30. júnu zrušiť osobitné predpisy týkajúce sa nového koronavírusu SARS-CoV-2. Zrušené budú všetky krízové štáby a grémiá vytvorené na boj proti covidu.

Skončia aj obmedzenia pre osoby s covidom, ktoré už síce v súčasnosti nemusia ísť do karantény, ale musia povinne nosiť respirátory typu FFP2 vo vnútorných priestoroch i vonku v prípade, že sú v úzkom kontakte s inými ľuďmi.

Vláda poznamenala, že vývoj pandémie sa bude sledovať aj po zrušení opatrení. Zabezpečiť sa to má kombináciou vyhodnocovania vzoriek odpadových vôd zo 48 čističiek v celom Rakúsku a analýzou vzoriek testov PCR. Monitorovanie čističiek bolo podľa rezortu zdravotníctva rozšírené tak, že pokrýva viac ako polovicu obyvateľstva.

APA konštatuje, že na to, aby boli záležitosti týkajúce sa očkovania, testov a liekov proti covidu začlenené do bežných štruktúr zdravotníckeho systému, sú nutné rokovania medzi spolkovými krajinami a oblasťou sociálneho poistenia.

Lieky proti covidu budú hradené zo sociálneho poistenia. Náklady na očkovanie by sa mali rozdeliť medzi vládu, jednotlivé spolkové krajiny a poisťovne. Cieľom je, aby lieky i vakcinácia zostali naďalej bezplatné. Testy na covid majú byť dostupné ako dosiaľ zdarma aj pre ľudí s príznakmi ochorenia.

Ministerstvo zdravotníctva pripravuje nové znenie epidemického zákona, pričom jeho návrh chce poslať na posúdenie ešte v tomto funkčnom období. Ešte tento rok má vzniknúť "pandemický plán", ktorý určí opatrenia pre rôzne fázy pandémie.

(tasr)

Minúta  |  

Banky dosiahli vlani na Slovensku zisk takmer 829 miliónov eur

Bankový sektor dosiahol v minulom roku na Slovensku čistý zisk 828,7 milióna eur. Podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) to znamená medziročný nárast o 14,1 percenta.

V roku 2021 totiž banky zarobili 726,1 milióna eur. Čisté úrokové výnosy, ktoré tvoria najväčšiu časť výnosov bankového sektora, stúpli vlani o 6,7 percenta na 1,75 miliardy eur. Čisté výnosy z poplatkov a provízií vzrástli o 12,2 percenta na 747,4 milióna eur.

V roku 2021 zisk bánk vzrástol zhruba o 55 percenta. Medziročné porovnávanie ziskovosti je však podľa bánk zavádzajúce. V rámci dlhodobého priemeru nejde o výrazný skok. V roku 2020 totiž prišli dve hlavné okolnosti, ktoré ovplyvnili medziročný vývoj. Zrušenie bankového odvodu je jedným z dôvodov rastu vtedajšej ziskovosti.

Na rozdiel od predchádzajúcich rokov, keď bola stagnácia a pokles úrokových príjmov, sa tento trend obrátil. Postupné zvyšovanie úrokových sadzieb, ako aj silný rast úverov, sa podpísali pod ich medziročný rast. Zároveň aj vďaka rastu objemu produkcie sa bankám podarilo zvýšiť príjmy z poplatkov a provízií.

Na druhej strane, rast cien dvíha aj náklady bánk, keď po rokoch poklesov bankám vzrástli aj náklady na prevádzku. Minuloročné všeobecné prevádzkové náklady bankám stúpli podľa zverejnených údajov o 4,1 percenta na 1,45 miliárd eur.

(sita)

Minúta  |  

Španielsko plánuje Ukrajine dodať štyri až šesť tankov Leopard

Španielsko plánuje Ukrajine dodať štyri až šesť tankov Leopard-2A4 nemeckej výroby. V stredu o tom informovali španielske noviny El País s odvolaním sa na vládne zdroje. Konkrétny počet poskytnutých tankov bude závisieť od stavu tankov, ktoré má Španielsko na sklade, ako aj od toho, koľko ich Kyjevu prisľúbia ďalšie krajiny.

Hovorca španielskeho ministerstva obrany tieto informácie bezprostredne nekomentoval, píše agentúra Reuters.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v utorok vyhlásil, že vláda očakáva v prvej várke 120 až 140 západných tankov od koalície dvanástich krajín. Tento balík podľa neho bude zahŕňať nemecké tanky Leopard 2, britské tanky Challenger 2 a americké tanky Abrams. Dodal, že Kyjev tiež "skutočne počíta" s tým, že by sa dohodol o dodaní francúzskych tankov Leclerc.

Skupina západných krajín prisľúbila Ukrajine dodanie moderných tankov minulý týždeň. Tento krok urobili po tom, čo Nemecko potvrdilo, že pošle Kyjevu svoje tanky Leopard 2, a keď aj USA následne oznámili, že Ukrajine dodajú tanky M1 Abrams.

Španielska ministerka obrany Margarita Roblesová minulý týždeň uviedla, že jej krajina je pripravená uskutočniť všetko potrebné pre dodávku tankov vrátane výcviku Ukrajincov na ich obsluhu a údržbu.

(tasr)

Minúta  |  

Rast inflácie v eurozóne sa v januári spomalil na 8,5 percenta

Medziročné tempo rastu inflácie v eurozóne v januári 2023 kleslo na 8,5 percenta z 9,2 percenta v decembri. Prispel k tomu najmä miernejší rast cien energií. Vyplýva to z predbežných údajov európskeho štatistického úradu Eurostat.

Ekonómovia pritom odhadovali, že sa rast spotrebiteľských cien v euroregióne v januári spomalí menej, na deväť percent. Ale v januárových výsledkoch nie sú zahrnuté údaje o vývoji inflácie v Nemecku, najväčšej ekonomike bloku, keďže spolkový štatistický úrad musel ich zverejnenie odložiť pre technické problémy so spracovaním údajov.

Pokiaľ ide o hlavné zložky inflácie, Eurostat uviedol, že rast cien energií sa v januári zmiernil na 7,2 percenta z 25,5 percenta v decembri a v službách klesol na 4,2 percenta zo 4,4 percenta. Ale zrýchlil sa v prípade potravín, alkoholu a tabaku na 14,1 percenta z 13,8 percenta a priemyselných tovarov na 6,9 percenta zo 6,4 percenta.

V medzimesačnom porovnaní spotrebiteľské ceny v dvoch desiatkach krajín, ktoré zaviedli euro, v januári klesli o 0,4 percenta, rovnako ako v decembri, a to vďaka zníženiu nákladov na energie o 0,9 percenta.

(tasr)

Minúta  |  

Šimečka: Chceli sme sa spájať a vznikol ultrakonzervatívny parlament. Dzurindovi držíme palce, ale PS ide samostatne

Mimoparlamentné hnutie Progresívne Slovensko (PS) pôjde do predčasných parlamentných volieb samostatne. V stredu to oznámil predseda PS a podpredseda europarlamentu Michal Šimečka. Tvrdí, že debaty o spájaní pred voľbami v roku 2020 dopadli zle pre Slovensko.

Šimečka si myslí, že na jeseň pred poslednými parlamentnými voľbami prišli debaty o spájaní sa so stranou Za ľudí do jedného bloku a to uškodilo všetkým.

"Prišli nekončiace sa a nikam nevedúce debaty o predvolebnom spájaní so stranou Andreja Kisku a neskončilo to dobre pre PS. Skončilo sa to zle pre Slovensko v podobe 200-tisíc prepadnutých hlasov, v podobe vlády Igora Matoviča a Borisa Kollára a v podobe ultrakonzervatívneho parlamentu. Poučili sme sa z týchto chýb a nechceme ich opakovať," vyhlasuje Šimečka.

Šéf PS si myslí, že hodnotové či programové rozdiely sú dôležité pre demokraciu. Férová súťaž má byť podľa neho napríklad medzi liberálnymi a konzervatívnymi stranami. Odmieta, že by sa rozhodli pre samostatný postup, pretože by im nebola blízka myšlienka spájania.

PS podľa jeho predsedu vedie debaty so zaujímavými osobnosťami, ktoré by mohli doplniť ich kandidačnú listinu, ide primárne o neaktívnych politikov. V súvislosti s projektom expremiéra Mikuláša Dzurindu povedal, že víta akékoľvek hlasy, ktoré chcú prispieť k tomu, aby nevládol Smer. Drží Dzurindovi palce a bude rád, ak vznikne "rozumná konzervatívna proeurópska sila".

https://standard.sk/313806/kdh-nechce-dzurindu-ani-zaborsku-ponuku-dostal-iba-heger-budaja-nechce-nikto-a-dzurindovi-vzrastli-sance/

Šimečka je pripravený zložiť mandát europoslanca aj podpredsedu europarlamentu, ak bude PS úspešné vo voľbách. Pre PS bude podľa jeho slov dôležitá nespochybniteľná príslušnosť k EÚ a NATO, kompetentné odborné vládnutie, ochrana právneho štátu a s tým súvisiace dôsledné došetrenie káuz.

Predčasné parlamentné voľby budú 30. septembra. Rozhodli o tom v utorok (31. 1.) poslanci parlamentu schválením uznesenia o skrátení volebného obdobia.

(tasr)

Minúta  |  

Biden navštívi Poľsko koncom februára, možno príde aj Zelenskyj, píše poľský denník

Počas plánovanej návštevy amerického prezidenta Joea Bidena v Poľsku, pravdepodobne koncom februára, by mohol do Poľska prísť aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Informuje o tom poľský denník Gazeta Prawna, na ktorý sa odvolávajú aj viaceré ďalšie poľské médiá.

O Bidenovej návšteve v Poľsku sa hovorí v súvislosti s výročím začiatku ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára. Samotný americký prezident však tento termín návštevy v Poľsku ešte v pondelok nepotvrdil. O jeho ceste na Ukrajinu sa pritom neuvažuje, uvádza poľský denník.

Prítomnosť Zelenského v Poľsku má byť súčasťou širšieho diplomatického úsilia Kyjeva. Zelenskyj by mal podľa informácií poľských novín predstaviť svoj mierový plán a zvolať medzinárodnú konferenciu o Ukrajine. Diplomatický zdroj v Kyjeve pre Gazetu Prawnu uviedol, že plán by mal zahŕňať bezpečnostné záruky pre Ukrajinu zo strany USA, Kanady, Spojeného kráľovstva, Nemecka, Poľska, Turecka a Izraela.

Dokument má obsahovať desať bodov, pričom jeho základom je uznanie územnej celistvosti Ukrajiny spred ruskej anexie Krymu v roku 2014. Ďalšie ustanovenia sa vraj týkajú bezpečnosti jadrových elektrární, potravinovej bezpečnosti, výmeny väzňov a návratu ukrajinských detí deportovaných do Ruska. Zelenskyj bude žiadať aj zriadenie medzinárodného trestného tribunálu, ktorý by sa mal zaoberať vojnovými zločinmi spáchanými na Ukrajine.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.