Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Budaj a ďalších jedenásť ministrov životného prostredia žiada ochranu vlka sivého

Ministri životného prostredia z dvanásť členských štátov EÚ vyzvali v stredu na podnet Slovenska Európsku komisiu (EK), aby prijala opatrenia na zlepšenie ochrany vlka sivého.

Ministerstvo životného prostredia SR v liste adresovanom eurokomisárovi pre životné prostredie, oceány a rybné hospodárstvo Virginijusovi Sinkievičusovi pripomenulo, že Slovensko sa aj naďalej zasadzuje za zachovanie právnej ochrany vlka sivého v Európe.

Európsku komisiu o tejto skutočnosti informoval slovenský minister životného prostredia Ján Budaj. K jeho iniciatíve sa pripojilo ďalších jedenásť členských štátov EÚ – Bulharsko, Cyprus, Grécko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko a Španielsko.

Enviroministri týchto krajín zaujali jasné stanovisko k uzneseniu Európskeho parlamentu (EP) z 24. novembra 2022 o ochrane chovu hospodárskych zvierat a veľkých šeliem v Európe. Europarlament vyzval na vytvorenie priestoru pre legislatívne zmeny pri ochrane vlka sivého.

Ministri z uvedených členských štátov EÚ potvrdili spoločný názor, ktorým odmietajú tendenciu uznesenia EP oslabovať právnu ochranu vlka.

Budaj v uvedenom dokumente vyjadril nádej, že postoj eurokomisie k ochrane vlkov zostane nezmenený. "Pevne verím, že Európska komisia zachová rovnako zodpovedný prístup k ochrane vzácnych druhov ako doteraz," povedal. Správnou cestou je podľa neho podpora implementácie nástrojov, ktoré umožnia spravodlivo a bez zbytočnej administratívnej záťaže kompenzovať prípadné škody spôsobené najmä na hospodárskych zvieratách. Zároveň by tieto nástroje mali prispieť aj k rastu počtu hospodárskych zvierat a posilneniu trvalo udržateľného hospodárenia.

(tasr)

Minúta  |  

Nezamestnanosť v eurozóne zotrvala v decembri na stabilnej úrovni

Miera nezamestnanosti v eurozóne sa v závere minulého roka udržala na úrovni z predchádzajúceho mesiaca. V porovnaní s decembrom predchádzajúceho roka sa znížila o 0,4 percentuálneho bodu. Vyplýva to z najnovších údajov štatistického úradu Európskej únie Eurostat.

Podľa Eurostatu dosiahla miera nezamestnanosti v krajinách menovej únie v decembri po úprave o sezónne vplyvy 6,6 percenta. To je rovnaká úroveň ako v predchádzajúcom mesiaci, za ktorý boli údaje mierne revidované. V predbežnom odhade Eurostat udával nezamestnanosť v eurozóne za mesiac november na úrovni 6,5 percenta.

V širšej Európskej únii dosiahla miera nezamestnanosti v decembri 6,1 percenta. Aj v tomto prípade sa udržala na úrovni z predchádzajúceho mesiaca. V medziročnom porovnaní klesla nezamestnanosťtak v eurozóne, ako aj v celej EÚ. V eurozóne dosiahla v decembri predchádzajúceho roka sedem percent a v EÚ 6,4 percenta.

Na stabilnej úrovni sa udržala nezamestnanosť v eurozóne aj v kategórii mladých ľudí do 25 rokov. Dosiahla 14,8 percenta, čo je rovnaká úroveň ako v novembri. V prípade celej EÚ sa mierne zvýšila, keď v decembri dosiahla 15 percent, zatiaľ čo v novembri predstavovala 14,8 percenta.

Z jednotlivých krajín Európskej únie najvyššiu mieru nezamestnanosti zaznamenali Španielsko a Grécko, ktoré ako jediné vykázali nezamestnanosť na dvojcifernej úrovni. V prípade Španielska to bolo 13,1 percenta a v prípade Grécka 11,6 percenta. Za nimi nasledovali Taliansko (7,8 percenta) a Cyprus so 7,7 percenta.

Najnižšiu mieru nezamestnanosti zaznamenalo Česko, a to na úrovni 2,3 percenta. Pod tri percentá boli ešte Nemecko a Poľsko, v obidvoch prípadoch zaznamenali 2,9 percenta. Miera nezamestnanosti na Slovensku dosiahla v decembri 5,8 percenta.

(tasr)

Minúta  |  

Rakúsko zruší všetky protipandemické opatrenia do 30. júna

V Rakúsku prestanú 30. júna platiť posledné opatrenia prijaté proti šíreniu ochorenia COVID-19. V rámci postupného uvoľňovania sa už 30. apríla skončí povinnosť nosiť rúška v nemocniciach či opatrovateľských zariadeniach. Na časovom harmonograme ukončenia opatrení sa v stredu dohodla rakúska vláda, informuje agentúra APA.

Ministerstvo zdravotníctva plánuje k 30. júnu zrušiť osobitné predpisy týkajúce sa nového koronavírusu SARS-CoV-2. Zrušené budú všetky krízové štáby a grémiá vytvorené na boj proti covidu.

Skončia aj obmedzenia pre osoby s covidom, ktoré už síce v súčasnosti nemusia ísť do karantény, ale musia povinne nosiť respirátory typu FFP2 vo vnútorných priestoroch i vonku v prípade, že sú v úzkom kontakte s inými ľuďmi.

Vláda poznamenala, že vývoj pandémie sa bude sledovať aj po zrušení opatrení. Zabezpečiť sa to má kombináciou vyhodnocovania vzoriek odpadových vôd zo 48 čističiek v celom Rakúsku a analýzou vzoriek testov PCR. Monitorovanie čističiek bolo podľa rezortu zdravotníctva rozšírené tak, že pokrýva viac ako polovicu obyvateľstva.

APA konštatuje, že na to, aby boli záležitosti týkajúce sa očkovania, testov a liekov proti covidu začlenené do bežných štruktúr zdravotníckeho systému, sú nutné rokovania medzi spolkovými krajinami a oblasťou sociálneho poistenia.

Lieky proti covidu budú hradené zo sociálneho poistenia. Náklady na očkovanie by sa mali rozdeliť medzi vládu, jednotlivé spolkové krajiny a poisťovne. Cieľom je, aby lieky i vakcinácia zostali naďalej bezplatné. Testy na covid majú byť dostupné ako dosiaľ zdarma aj pre ľudí s príznakmi ochorenia.

Ministerstvo zdravotníctva pripravuje nové znenie epidemického zákona, pričom jeho návrh chce poslať na posúdenie ešte v tomto funkčnom období. Ešte tento rok má vzniknúť "pandemický plán", ktorý určí opatrenia pre rôzne fázy pandémie.

(tasr)

Minúta  |  

Banky dosiahli vlani na Slovensku zisk takmer 829 miliónov eur

Bankový sektor dosiahol v minulom roku na Slovensku čistý zisk 828,7 milióna eur. Podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) to znamená medziročný nárast o 14,1 percenta.

V roku 2021 totiž banky zarobili 726,1 milióna eur. Čisté úrokové výnosy, ktoré tvoria najväčšiu časť výnosov bankového sektora, stúpli vlani o 6,7 percenta na 1,75 miliardy eur. Čisté výnosy z poplatkov a provízií vzrástli o 12,2 percenta na 747,4 milióna eur.

V roku 2021 zisk bánk vzrástol zhruba o 55 percenta. Medziročné porovnávanie ziskovosti je však podľa bánk zavádzajúce. V rámci dlhodobého priemeru nejde o výrazný skok. V roku 2020 totiž prišli dve hlavné okolnosti, ktoré ovplyvnili medziročný vývoj. Zrušenie bankového odvodu je jedným z dôvodov rastu vtedajšej ziskovosti.

Na rozdiel od predchádzajúcich rokov, keď bola stagnácia a pokles úrokových príjmov, sa tento trend obrátil. Postupné zvyšovanie úrokových sadzieb, ako aj silný rast úverov, sa podpísali pod ich medziročný rast. Zároveň aj vďaka rastu objemu produkcie sa bankám podarilo zvýšiť príjmy z poplatkov a provízií.

Na druhej strane, rast cien dvíha aj náklady bánk, keď po rokoch poklesov bankám vzrástli aj náklady na prevádzku. Minuloročné všeobecné prevádzkové náklady bankám stúpli podľa zverejnených údajov o 4,1 percenta na 1,45 miliárd eur.

(sita)

Minúta  |  

Španielsko plánuje Ukrajine dodať štyri až šesť tankov Leopard

Španielsko plánuje Ukrajine dodať štyri až šesť tankov Leopard-2A4 nemeckej výroby. V stredu o tom informovali španielske noviny El País s odvolaním sa na vládne zdroje. Konkrétny počet poskytnutých tankov bude závisieť od stavu tankov, ktoré má Španielsko na sklade, ako aj od toho, koľko ich Kyjevu prisľúbia ďalšie krajiny.

Hovorca španielskeho ministerstva obrany tieto informácie bezprostredne nekomentoval, píše agentúra Reuters.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v utorok vyhlásil, že vláda očakáva v prvej várke 120 až 140 západných tankov od koalície dvanástich krajín. Tento balík podľa neho bude zahŕňať nemecké tanky Leopard 2, britské tanky Challenger 2 a americké tanky Abrams. Dodal, že Kyjev tiež "skutočne počíta" s tým, že by sa dohodol o dodaní francúzskych tankov Leclerc.

Skupina západných krajín prisľúbila Ukrajine dodanie moderných tankov minulý týždeň. Tento krok urobili po tom, čo Nemecko potvrdilo, že pošle Kyjevu svoje tanky Leopard 2, a keď aj USA následne oznámili, že Ukrajine dodajú tanky M1 Abrams.

Španielska ministerka obrany Margarita Roblesová minulý týždeň uviedla, že jej krajina je pripravená uskutočniť všetko potrebné pre dodávku tankov vrátane výcviku Ukrajincov na ich obsluhu a údržbu.

(tasr)

Minúta  |  

Rast inflácie v eurozóne sa v januári spomalil na 8,5 percenta

Medziročné tempo rastu inflácie v eurozóne v januári 2023 kleslo na 8,5 percenta z 9,2 percenta v decembri. Prispel k tomu najmä miernejší rast cien energií. Vyplýva to z predbežných údajov európskeho štatistického úradu Eurostat.

Ekonómovia pritom odhadovali, že sa rast spotrebiteľských cien v euroregióne v januári spomalí menej, na deväť percent. Ale v januárových výsledkoch nie sú zahrnuté údaje o vývoji inflácie v Nemecku, najväčšej ekonomike bloku, keďže spolkový štatistický úrad musel ich zverejnenie odložiť pre technické problémy so spracovaním údajov.

Pokiaľ ide o hlavné zložky inflácie, Eurostat uviedol, že rast cien energií sa v januári zmiernil na 7,2 percenta z 25,5 percenta v decembri a v službách klesol na 4,2 percenta zo 4,4 percenta. Ale zrýchlil sa v prípade potravín, alkoholu a tabaku na 14,1 percenta z 13,8 percenta a priemyselných tovarov na 6,9 percenta zo 6,4 percenta.

V medzimesačnom porovnaní spotrebiteľské ceny v dvoch desiatkach krajín, ktoré zaviedli euro, v januári klesli o 0,4 percenta, rovnako ako v decembri, a to vďaka zníženiu nákladov na energie o 0,9 percenta.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.