Preskočiť na obsah
  |  

Varínčania si môžu ponechať Tisovu ulicu. Obce nebudú povinné zmeniť neprípustný názov ulice

Obce nebudú povinné zmeniť neprípustný názov ulice alebo iného verejného priestranstva. Poslanci Národnej rady SR odmietli v stredajšom hlasovaní novelu zákona o obecnom zriadení, ktorá bola v druhom čítaní. Predložil ju nezaradený poslanec Tomáš Valášek.

Zo 128 prítomných poslancov hlasovalo za 32, proti bolo 41 a 52 sa zdržali. Štyria poslanci nehlasovali.

Najväčšiu podporu dostala Valáškova novela od poslaneckého klubu SaS (14 poslancov), hlasovali za ňu aj "liberálni" odídenci od Matoviča, z najväčšieho klubu OĽaNO ju podporili len štyria zákonodarcovia.

Novelu nepodporil nik z poslaneckých klubov Smeru a Sme rodina, rovnako ako nezaradení poslanci z Hlasu či Republiky.

Valášek chcel, aby sa názov ulice alebo iného verejného priestranstva zmenil, pokiaľ je ulica pomenovaná po exponentoch zločineckých režimov. Argumentoval, že pri súčasnej právnej úprave nemajú obce povinnosť zmeniť neprípustný názov ulice alebo iného verejného priestranstva, pokiaľ k jeho určeniu došlo pred 1. decembrom 2020.

Poslanec tvrdil, že návrh napĺňa zmysel pôvodnej novely z roku 2020. "Tá síce zakázala pomenovanie ulíc a verejných priestranstiev po predstaviteľoch fašistických či komunistických režimov, ale umožnila tým obciam, ktoré už mali pomenované ulice v minulosti, si tie pomenovania ponechať. Aj Varín argumentuje, že si nemusia Tisovu ulicu meniť," skonštatoval ešte pred časom.

https://standard.sk/269679/referendum-vo-varine-je-neplatne-no-vacsina-hlasujucich-chcela-nazov-ulice-dr-jozefa-tisu-ponechat/

(tasr)

  |  

Schôdzu parlamentu prerušili pre kolaps Beluského. Mohli sme pokračovať, posťažoval sa Naď

Stredajšiu schôdzu parlamentu popoludní náhle prerušili. Dôvodom bola nevoľnosť poslanca Martina Beluského, ktorého prišli priamo do sály ošetriť záchranári. Dočasne poverený šéf rezortu obrany Jaroslav Naď sa posťažoval, že prerušiť schôdzu nebolo nutné.

Aktuálnu schôdzu Národnej rady (NR) SR v stredu popoludní prerušili do 15.00 h. Oznámil to v pléne predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina).

Dôvodom sú náhle zdravotné komplikácie poslanca Martina Beluského z ĽSNS.

Incident sa stal počas rozpravy poslanca SaS Mariána Viskupiča. „Prerušujem rozpravu, poprosím okamžite zavolať záchranku a poskytnúť pomoc,“ uviedol bezprostredne podpredseda parlamentu Juraj Blanár (Smer-SD).

Podľa ministra obrany Jaroslava Naďa však stav poslanca nie je až taký vážny. „Ja si myslím, že pán poslanec bude v poriadku. Nemyslím si, že treba prerušiť schôdzu kvôli tomu,“ uviedol.

Do rokovacej sály prišli Beluského ošetriť záchranári, následne ho odviezli. "Do 15.00 h sa prerušilo rokovanie, poslanec je stabilizovaný a pri vedomí," uviedla Kollárova hovorkyňa Michaela Jurcová.

https://standard.sk/313702/budem-musiet-informovat-kolegov-z-talianska-a-usa-nad-kritizuje-blokovanie-schodze-parlamentu/

(tod/tasr)

  |  

Orbánova vláda hlása názory podporované Putinom, vyhlásil veľvyslanec USA v Budapešti

Vzťah maďarského premiéra Viktora Orbána k Ukrajine a k Rusku analyzuje bruselské vydanie magazínu Politico. Všimol si to v stredu maďarský server hvg.hu, podľa ktorého veľvyslanec USA v Budapešti David Pressman nazýva Orbánov prístup ako politiku priateľstva s Ruskom.

Orbánovo správanie sa je podľa Politica čiastočne vnímané ako vnútropolitický trik, ktorým odvádza pozornosť od problémov domácej ekonomiky a oslovuje nacionalistických voličov. Rétorika maďarského premiéra je však podľa odborníkov viac ako krátkodobé politikárčenie: takto si chce totiž zachovať dlhodobé vzťahy s Moskvou. Spojenci Maďarska v Európskej únii a NATO to vnímajú čoraz kritickejšie, o čom svedčí aj vyjadrenie amerického veľvyslanca, vyplýva z vyjadrenia amerického veľvyslanca.

"Maďarskí vládni politici často hovoria o presadzovaní mieru, ale v otázkach od odsúdenia sankcií až po ruské návrhy na prímerie naďalej hlásajú názory podporované (ruským prezidentom Vladimirom) Putinom. Pripájame sa k výzve maďarskej vlády na mier, ale tieto výzvy by mali byť adresované Vladimirovi Putinovi," napísal pre Politico Pressman.

Experti pre Politico však súčasne pripomenuli, že Orbán nie je proti Ukrajine, ale chce vyhovieť Ukrajine i Rusku. Tí, ktorí premiéra osobne poznajú, si podľa bruselského magazínu jeho kontroverzné vyjadrenia vysvetľujú čiastočne tým, že rád otvorene hovorí o veciach, o ktorých iní politici mlčia.

Predsedníčka výboru ukrajinského parlamentu pre integráciu do EÚ Ivanna Klympušová-Cyncadzeová označila Orbánove vyjadrenia za "čisto ruskú rétoriku". Maďarsko je dlho nepriateľom slobody, napísala pre magazín. Podľa vlastných slov ju prekvapuje, že EÚ a NATO dosiaľ adekvátne nereagovali na maďarské vyhlásenia a kroky.

(tasr)

  |  

Massachusetts: Väzni by za súhlas s darovaním orgánov mohli dostať kratší trest

Väzni v americkom štáte Massachusetts by mohli výmenou za súhlas s darovaním orgánov či kostnej drene dostať skrátené tresty. Vyplýva to z nového návrhu zákona, ktorý v stredu predstavili poslanci Štátnej snemovne. Informovala o tom správa denníka The Guardian.

Ak zákon vstúpi do platnosti, väzňom by sa v prípade súhlasu s darovaním orgánov mohol skrátiť výkon trestu o najmenej dva mesiace a najviac jeden rok.

V rámci programu zameraného na posilnenie programu darcovstva orgánov bude vytvorená päťčlenná komisia, ktorá bude posudzovať vhodnosť väznených kandidátov a rozhodovať o množstve darovaných orgánov či kostnej drene potrebnom na zníženie trestu.

Americký federálny väzenský úrad v súčasnosti povoľuje väzňom darovať orgány len v prípade, že prijímateľ je najbližší rodinný príslušník odsúdeného. Mnohé ústavy na výkon trestu v Spojených štátoch však možnosť darovania orgánov či kostnej drene väzňov neponúkajú vôbec.

The Guardian pripomína, že v USA je protizákonné darcovstvo orgánov popravených väzňov, aj keď boli zapísaní v registri darcov. Podľa štatistík v Spojených štátoch v súčasnosti čaká na darovanie orgánov viac ako 104-tisíc osôb, pričom takmer 59-tisíc z nich sa nachádza na zozname aktívnych čakateľov.

(tasr)

  |  

SaS tvrdí, že Hirman ruší povinnosť mať plyn v slovenských zásobníkoch

Dočasne poverený minister hospodárstva SR Karel Hirman ruší povinnosť pre dodávateľov mať uskladnený plyn v slovenských zásobníkoch. Uviedli to v stredu na brífingu poslanci Národnej rady (NR) SR za stranu SaS Richard Sulík a Karol Galek. SaS podľa nich nesúhlasí s pozmeňovacím návrhom k novele zákona o energetike, ktorý odstraňuje povinnosť dodávateľov mať uskladnené isté minimálne množstvo plynu. Novela zákona sa aktuálne prerokúva v NR SR.

"Slovensko je extrémne plynofikovaná krajina. Preto sme si povedali, taktiež pod vplyvom vojny na Ukrajine, že pripravíme zákon, ktorý v nejakom rozumnom rozsahu stanoví každému dodávateľovi, aby mal fyzicky na území Slovenska nejaké množstvo plynu. Bolo to 25 percent z jeho ročného predaja. Tento zákon sme novému ministrovi nechali na ministerstve hospodárstva (MH)," povedal predseda SaS Sulík, ktorý bol Hirmanovým predchodcom na poste.

Sulík podľa svojich slov očakával, že návrh zákona Hirman predloží do parlamentu a že zákon bude v NR SR schválený. "Bohužiaľ, nie, Karel Hirman ruší povinnosť (mať fyzicky plyn v zásobníkoch) a nepredloží zákon do parlamentu. Podľahol energetickej loby. Ukazuje sa opäť, že je slabý minister a že nekoná v záujme krajiny, ale koná a nie prvýkrát v záujme energetickej loby," podčiarkol Sulík.

"V zákone, ktorý sme zanechali na ministerstve hospodárstva, sa hovorilo o 25 percent, ktoré musia dodávatelia plynu držať povinne v slovenských zásobníkoch. V samotnom pozmeňovacom návrhu k zákonu, ktorý je v parlamente a ktorý predložil poslanec Milan Kuriak (OĽaNO), sa skladovacia povinnosť má zo zákona vyňať, pretože sa zlepšila situácia v porovnaní s tým, keď sme zákon pripravovali,"
doplnil podpredseda SaS Galek, ktorý bol za Sulíka štátnym tajomníkom na MH SR.

Slovensko je podľa Galeka pri plyne zraniteľnou krajinou, pretože pri pri znižovaní dodávok plynu z Ruska je už takpovediac "na konci plynovej rúry". "Vyzývame preto ministra Hirmana, aby neohrozoval energetickú bezpečnosť Slovenska," dodal Galek.

(tasr)

  |  

Úspory má menej slovenských domácností než pred rokom, vyplýva z prieskumu

Na nečakané výdavky alebo pre prípad zhoršenia svojej ekonomickej situácie má nasporené necelých 62 percent slovenských domácností. Rok predtým to bolo viac ako 63 percent a v roku 2020 malo peniaze nasporených 67 percent rodín. Informovala o tom na základe svojho prieskumu za vlaňajšok spoločnosť Kruk Česká a Slovenská republika, ktorá sa zameriava na správu pohľadávok finančných ústavov a korporátnych zákazníkov, dopytovanie vypracovala agentúra Stem/Mark.

Približne každá štvrtá domácnosť (26 percent) má podľa prieskumu úspory do výšky mesačného príjmu, čo je viac ako pred rokom, keď malo úspory na mesiac len 22 percent Slovákov. Podiel domácností s úsporami vo výške trojmesačného príjmu sa mierne znížil, na 28 percent z 30 percent.

Podiel Slovákov s úsporami vo výške troj- až šesťmesačného príjmu vzrástol na 22 percent z 19 percent. Takmer 15 percent domácností si s úsporami vystačí na rok a každá desiata na rok a viac. Podiel domácností s úsporami celkovo podľa firmy mierne poklesol a dopytovanie zaznamenalo rast podielu domácností s aspoň krátkodobou finančnou rezervou.

Ukázalo sa tiež, že sa v šetrení začína zväčšovať rozdiel medzi ženami a mužmi, zatiaľ čo v prieskume z predminulého roku uvádzalo úspory 63 percent mužov a 64 percent žien, vlani bol podiel mužov s úsporami takmer rovnaký (66 percent), no u žien klesol na 58 percent. "Slováci sú sporivý národ a myslia na nečakané výdavky, aktuálne predovšetkým na vyššie zálohy a doplatky za energie," uviedla generálna riaditeľka spoločnosti Jaroslava Palendalová.

Najčastejšie majú úspory mladí ľudia vo veku 18 až 24 rokov (76 percent), ktorí podľa spoločnosti typicky držia rezervu vo výške svojho mesačného príjmu. Najvyššie úspory v pomere k svojmu príjmu majú ľudia vo veku 55 až 64 rokov, keď každý piaty (20 percent) z respondentov uvádza úspory vo výške väčšej, než je príjem ich domácnosti za pol roka.

Výrazne častejšie majú úspory ľudia s vysokoškolským (80 percent) či stredoškolským (70 percent) vzdelaním oproti respondentom so vzdelaním bez maturity (43 percent). S úrovňou dosiahnutého vzdelania tiež rýchlo rastie výška úspor v pomere k príjmu, uviedla firma.

Doplnila, že úspory majú výrazne častejšie ľudia žijúci v manželstve a aj študenti bez stáleho zamestnania. Najčastejšie si sporia ľudia zamestnaní v informačných technológiách (IT) a v telekomunikáciách, nasledujú respondenti pracujúci v sektore finančných a poisťovacích služieb a potom štátni zamestnanci.

(tasr)