Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Massachusetts: Väzni by za súhlas s darovaním orgánov mohli dostať kratší trest

Väzni v americkom štáte Massachusetts by mohli výmenou za súhlas s darovaním orgánov či kostnej drene dostať skrátené tresty. Vyplýva to z nového návrhu zákona, ktorý v stredu predstavili poslanci Štátnej snemovne. Informovala o tom správa denníka The Guardian.

Ak zákon vstúpi do platnosti, väzňom by sa v prípade súhlasu s darovaním orgánov mohol skrátiť výkon trestu o najmenej dva mesiace a najviac jeden rok.

V rámci programu zameraného na posilnenie programu darcovstva orgánov bude vytvorená päťčlenná komisia, ktorá bude posudzovať vhodnosť väznených kandidátov a rozhodovať o množstve darovaných orgánov či kostnej drene potrebnom na zníženie trestu.

Americký federálny väzenský úrad v súčasnosti povoľuje väzňom darovať orgány len v prípade, že prijímateľ je najbližší rodinný príslušník odsúdeného. Mnohé ústavy na výkon trestu v Spojených štátoch však možnosť darovania orgánov či kostnej drene väzňov neponúkajú vôbec.

The Guardian pripomína, že v USA je protizákonné darcovstvo orgánov popravených väzňov, aj keď boli zapísaní v registri darcov. Podľa štatistík v Spojených štátoch v súčasnosti čaká na darovanie orgánov viac ako 104-tisíc osôb, pričom takmer 59-tisíc z nich sa nachádza na zozname aktívnych čakateľov.

(tasr)

Minúta  |  

SaS tvrdí, že Hirman ruší povinnosť mať plyn v slovenských zásobníkoch

Dočasne poverený minister hospodárstva SR Karel Hirman ruší povinnosť pre dodávateľov mať uskladnený plyn v slovenských zásobníkoch. Uviedli to v stredu na brífingu poslanci Národnej rady (NR) SR za stranu SaS Richard Sulík a Karol Galek. SaS podľa nich nesúhlasí s pozmeňovacím návrhom k novele zákona o energetike, ktorý odstraňuje povinnosť dodávateľov mať uskladnené isté minimálne množstvo plynu. Novela zákona sa aktuálne prerokúva v NR SR.

"Slovensko je extrémne plynofikovaná krajina. Preto sme si povedali, taktiež pod vplyvom vojny na Ukrajine, že pripravíme zákon, ktorý v nejakom rozumnom rozsahu stanoví každému dodávateľovi, aby mal fyzicky na území Slovenska nejaké množstvo plynu. Bolo to 25 percent z jeho ročného predaja. Tento zákon sme novému ministrovi nechali na ministerstve hospodárstva (MH)," povedal predseda SaS Sulík, ktorý bol Hirmanovým predchodcom na poste.

Sulík podľa svojich slov očakával, že návrh zákona Hirman predloží do parlamentu a že zákon bude v NR SR schválený. "Bohužiaľ, nie, Karel Hirman ruší povinnosť (mať fyzicky plyn v zásobníkoch) a nepredloží zákon do parlamentu. Podľahol energetickej loby. Ukazuje sa opäť, že je slabý minister a že nekoná v záujme krajiny, ale koná a nie prvýkrát v záujme energetickej loby," podčiarkol Sulík.

"V zákone, ktorý sme zanechali na ministerstve hospodárstva, sa hovorilo o 25 percent, ktoré musia dodávatelia plynu držať povinne v slovenských zásobníkoch. V samotnom pozmeňovacom návrhu k zákonu, ktorý je v parlamente a ktorý predložil poslanec Milan Kuriak (OĽaNO), sa skladovacia povinnosť má zo zákona vyňať, pretože sa zlepšila situácia v porovnaní s tým, keď sme zákon pripravovali,"
doplnil podpredseda SaS Galek, ktorý bol za Sulíka štátnym tajomníkom na MH SR.

Slovensko je podľa Galeka pri plyne zraniteľnou krajinou, pretože pri pri znižovaní dodávok plynu z Ruska je už takpovediac "na konci plynovej rúry". "Vyzývame preto ministra Hirmana, aby neohrozoval energetickú bezpečnosť Slovenska," dodal Galek.

(tasr)

Minúta  |  

Úspory má menej slovenských domácností než pred rokom, vyplýva z prieskumu

Na nečakané výdavky alebo pre prípad zhoršenia svojej ekonomickej situácie má nasporené necelých 62 percent slovenských domácností. Rok predtým to bolo viac ako 63 percent a v roku 2020 malo peniaze nasporených 67 percent rodín. Informovala o tom na základe svojho prieskumu za vlaňajšok spoločnosť Kruk Česká a Slovenská republika, ktorá sa zameriava na správu pohľadávok finančných ústavov a korporátnych zákazníkov, dopytovanie vypracovala agentúra Stem/Mark.

Približne každá štvrtá domácnosť (26 percent) má podľa prieskumu úspory do výšky mesačného príjmu, čo je viac ako pred rokom, keď malo úspory na mesiac len 22 percent Slovákov. Podiel domácností s úsporami vo výške trojmesačného príjmu sa mierne znížil, na 28 percent z 30 percent.

Podiel Slovákov s úsporami vo výške troj- až šesťmesačného príjmu vzrástol na 22 percent z 19 percent. Takmer 15 percent domácností si s úsporami vystačí na rok a každá desiata na rok a viac. Podiel domácností s úsporami celkovo podľa firmy mierne poklesol a dopytovanie zaznamenalo rast podielu domácností s aspoň krátkodobou finančnou rezervou.

Ukázalo sa tiež, že sa v šetrení začína zväčšovať rozdiel medzi ženami a mužmi, zatiaľ čo v prieskume z predminulého roku uvádzalo úspory 63 percent mužov a 64 percent žien, vlani bol podiel mužov s úsporami takmer rovnaký (66 percent), no u žien klesol na 58 percent. "Slováci sú sporivý národ a myslia na nečakané výdavky, aktuálne predovšetkým na vyššie zálohy a doplatky za energie," uviedla generálna riaditeľka spoločnosti Jaroslava Palendalová.

Najčastejšie majú úspory mladí ľudia vo veku 18 až 24 rokov (76 percent), ktorí podľa spoločnosti typicky držia rezervu vo výške svojho mesačného príjmu. Najvyššie úspory v pomere k svojmu príjmu majú ľudia vo veku 55 až 64 rokov, keď každý piaty (20 percent) z respondentov uvádza úspory vo výške väčšej, než je príjem ich domácnosti za pol roka.

Výrazne častejšie majú úspory ľudia s vysokoškolským (80 percent) či stredoškolským (70 percent) vzdelaním oproti respondentom so vzdelaním bez maturity (43 percent). S úrovňou dosiahnutého vzdelania tiež rýchlo rastie výška úspor v pomere k príjmu, uviedla firma.

Doplnila, že úspory majú výrazne častejšie ľudia žijúci v manželstve a aj študenti bez stáleho zamestnania. Najčastejšie si sporia ľudia zamestnaní v informačných technológiách (IT) a v telekomunikáciách, nasledujú respondenti pracujúci v sektore finančných a poisťovacích služieb a potom štátni zamestnanci.

(tasr)

Minúta  |  

Budaj a ďalších jedenásť ministrov životného prostredia žiada ochranu vlka sivého

Ministri životného prostredia z dvanásť členských štátov EÚ vyzvali v stredu na podnet Slovenska Európsku komisiu (EK), aby prijala opatrenia na zlepšenie ochrany vlka sivého.

Ministerstvo životného prostredia SR v liste adresovanom eurokomisárovi pre životné prostredie, oceány a rybné hospodárstvo Virginijusovi Sinkievičusovi pripomenulo, že Slovensko sa aj naďalej zasadzuje za zachovanie právnej ochrany vlka sivého v Európe.

Európsku komisiu o tejto skutočnosti informoval slovenský minister životného prostredia Ján Budaj. K jeho iniciatíve sa pripojilo ďalších jedenásť členských štátov EÚ – Bulharsko, Cyprus, Grécko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko a Španielsko.

Enviroministri týchto krajín zaujali jasné stanovisko k uzneseniu Európskeho parlamentu (EP) z 24. novembra 2022 o ochrane chovu hospodárskych zvierat a veľkých šeliem v Európe. Europarlament vyzval na vytvorenie priestoru pre legislatívne zmeny pri ochrane vlka sivého.

Ministri z uvedených členských štátov EÚ potvrdili spoločný názor, ktorým odmietajú tendenciu uznesenia EP oslabovať právnu ochranu vlka.

Budaj v uvedenom dokumente vyjadril nádej, že postoj eurokomisie k ochrane vlkov zostane nezmenený. "Pevne verím, že Európska komisia zachová rovnako zodpovedný prístup k ochrane vzácnych druhov ako doteraz," povedal. Správnou cestou je podľa neho podpora implementácie nástrojov, ktoré umožnia spravodlivo a bez zbytočnej administratívnej záťaže kompenzovať prípadné škody spôsobené najmä na hospodárskych zvieratách. Zároveň by tieto nástroje mali prispieť aj k rastu počtu hospodárskych zvierat a posilneniu trvalo udržateľného hospodárenia.

(tasr)

Minúta  |  

Nezamestnanosť v eurozóne zotrvala v decembri na stabilnej úrovni

Miera nezamestnanosti v eurozóne sa v závere minulého roka udržala na úrovni z predchádzajúceho mesiaca. V porovnaní s decembrom predchádzajúceho roka sa znížila o 0,4 percentuálneho bodu. Vyplýva to z najnovších údajov štatistického úradu Európskej únie Eurostat.

Podľa Eurostatu dosiahla miera nezamestnanosti v krajinách menovej únie v decembri po úprave o sezónne vplyvy 6,6 percenta. To je rovnaká úroveň ako v predchádzajúcom mesiaci, za ktorý boli údaje mierne revidované. V predbežnom odhade Eurostat udával nezamestnanosť v eurozóne za mesiac november na úrovni 6,5 percenta.

V širšej Európskej únii dosiahla miera nezamestnanosti v decembri 6,1 percenta. Aj v tomto prípade sa udržala na úrovni z predchádzajúceho mesiaca. V medziročnom porovnaní klesla nezamestnanosťtak v eurozóne, ako aj v celej EÚ. V eurozóne dosiahla v decembri predchádzajúceho roka sedem percent a v EÚ 6,4 percenta.

Na stabilnej úrovni sa udržala nezamestnanosť v eurozóne aj v kategórii mladých ľudí do 25 rokov. Dosiahla 14,8 percenta, čo je rovnaká úroveň ako v novembri. V prípade celej EÚ sa mierne zvýšila, keď v decembri dosiahla 15 percent, zatiaľ čo v novembri predstavovala 14,8 percenta.

Z jednotlivých krajín Európskej únie najvyššiu mieru nezamestnanosti zaznamenali Španielsko a Grécko, ktoré ako jediné vykázali nezamestnanosť na dvojcifernej úrovni. V prípade Španielska to bolo 13,1 percenta a v prípade Grécka 11,6 percenta. Za nimi nasledovali Taliansko (7,8 percenta) a Cyprus so 7,7 percenta.

Najnižšiu mieru nezamestnanosti zaznamenalo Česko, a to na úrovni 2,3 percenta. Pod tri percentá boli ešte Nemecko a Poľsko, v obidvoch prípadoch zaznamenali 2,9 percenta. Miera nezamestnanosti na Slovensku dosiahla v decembri 5,8 percenta.

(tasr)

Minúta  |  

Rakúsko zruší všetky protipandemické opatrenia do 30. júna

V Rakúsku prestanú 30. júna platiť posledné opatrenia prijaté proti šíreniu ochorenia COVID-19. V rámci postupného uvoľňovania sa už 30. apríla skončí povinnosť nosiť rúška v nemocniciach či opatrovateľských zariadeniach. Na časovom harmonograme ukončenia opatrení sa v stredu dohodla rakúska vláda, informuje agentúra APA.

Ministerstvo zdravotníctva plánuje k 30. júnu zrušiť osobitné predpisy týkajúce sa nového koronavírusu SARS-CoV-2. Zrušené budú všetky krízové štáby a grémiá vytvorené na boj proti covidu.

Skončia aj obmedzenia pre osoby s covidom, ktoré už síce v súčasnosti nemusia ísť do karantény, ale musia povinne nosiť respirátory typu FFP2 vo vnútorných priestoroch i vonku v prípade, že sú v úzkom kontakte s inými ľuďmi.

Vláda poznamenala, že vývoj pandémie sa bude sledovať aj po zrušení opatrení. Zabezpečiť sa to má kombináciou vyhodnocovania vzoriek odpadových vôd zo 48 čističiek v celom Rakúsku a analýzou vzoriek testov PCR. Monitorovanie čističiek bolo podľa rezortu zdravotníctva rozšírené tak, že pokrýva viac ako polovicu obyvateľstva.

APA konštatuje, že na to, aby boli záležitosti týkajúce sa očkovania, testov a liekov proti covidu začlenené do bežných štruktúr zdravotníckeho systému, sú nutné rokovania medzi spolkovými krajinami a oblasťou sociálneho poistenia.

Lieky proti covidu budú hradené zo sociálneho poistenia. Náklady na očkovanie by sa mali rozdeliť medzi vládu, jednotlivé spolkové krajiny a poisťovne. Cieľom je, aby lieky i vakcinácia zostali naďalej bezplatné. Testy na covid majú byť dostupné ako dosiaľ zdarma aj pre ľudí s príznakmi ochorenia.

Ministerstvo zdravotníctva pripravuje nové znenie epidemického zákona, pričom jeho návrh chce poslať na posúdenie ešte v tomto funkčnom období. Ešte tento rok má vzniknúť "pandemický plán", ktorý určí opatrenia pre rôzne fázy pandémie.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.