Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Národná kriminálna agentúra (NAKA) zasahuje od ranných hodín na mestskom úrade v Spišskej Novej Vsi pre podozrenie z pokračovacieho zločinu machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe a pokračovacieho trestného činu podplácania. Informuje o tom Polícia SR na sociálnej sieti.
Polícia priblížila, že vyšetrovateľ zadržal jednu podozrivú osobu. „V súčasnej dobe sú vykonávané ďalšie zaisťovacie úkony," doplnila.
(tasr)
Rakúsko vo štvrtok oznámilo, že vyhosťuje štyroch ruských diplomatov, „ktorých správanie bolo v rozpore s ich diplomatickým štatútom a medzinárodnými dohodami". Informovalo o tom tamojšie ministerstvo zahraničných vecí. TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP a z denníka The Guardian.
Dvaja z vyhostených diplomatov, ktorí sú zamestnancami zastúpenia Organizácie Spojených národov vo Viedni, podľa Rakúska „nekonali v súlade s dohodami medzi OSN a Viedňou". Všetci štyria diplomati boli zároveň vyhlásení za nežiaduce osoby (personae non gratae), čím boli zbavení diplomatickej imunity, ktorá ich chránila pred zatknutím a trestným stíhaním.
Rakúske ministerstvo zahraničných vecí bližšie informácie neposkytlo, uviedlo však, že dalo vyhosteným diplomatom týždeň na to, aby krajinu opustili.
Agentúra AFP upozorňuje, že Rakúsko ako neutrálna krajina vyhosťuje zahraničných diplomatov len výnimočne.
(tasr)
Desaťtisíce samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) si musia zmeniť svoj trvalý príkaz v banke. Dôvodom je zvýšenie minimálnych mesačných odvodov na sociálne poistenie.
Týka sa to všetkých SZČO, ktoré za minulý rok platili sociálne odvody z nižšieho základu ako 605,50 eura, teda ich mesačné sociálne odvody boli nižšie ako 200,72 eura. Minimálne odvody na sociálne poistenie pre SZČO sa totiž od začiatku tohto roka zvýšili zo 187,78 eura na 200,72 eura. Poistné na sociálne poistenie v minimálnej sume 200,72 eura za január tohto roka treba zaplatiť najneskôr do 8. februára tohto roka. V tlačovej správe o tom informoval hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.
Od začiatku tohto roka išla nahor aj maximálna suma poistného na sociálne poistenie, a to z 2 629,12 eura na 2 810,11 eura mesačne. Minimálne sociálne odvody sa zvyšujú takmer 175,5 tisíca SZČO a maximálne poistné na sociálne poistenie stúpa 354 SZČO. Novú výšku poistného Sociálna poisťovňa v januári tohto roka oznámila všetkým SZČO, ktorých sa zmena týka. Informáciu dostali písomne alebo do e-schránky a sú v nej všetky údaje potrebné pre platbu.
Minimálny mesačný vymeriavací základ na platenie poistného od začiatku tohto roka stúpol z 566,50 eura na 605,50 eura. Najnižší možný vymeriavací základ pre SZČO totiž tvorí polovicu z priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov. Kým v roku 2020 bola na Slovensku priemerná mzda 1 133 eur, z čoho minimálny vymeriavací základ vlani predstavoval 566,50 eura, v roku 2021 priemerné hrubé zárobky na Slovensku vzrástli na 1 211 eur, následkom čoho najnižší vymeriavací základ na tento rok vzrástol na spomínaných 605,50 eura. Maximálny vymeriavací základ, ktorý tvorí sedemnásobok priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov, od začiatku tohto roka stúpol zo 7 931 eur na 8 477 eur.
(sita)
Prokurátor Krajskej prokuratúry (KP) Bratislava podal v januári obžalobu na obvineného podnikateľa Mariana Kočnera v kauze bytového komplexu Five Star Residence. TASR o tom informoval prokurátor a hovorca bratislavskej krajskej prokuratúry Juraj Chylo.
Obžaloba bola podaná pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a zločin skrátenia dane a poistného, ktoré súviseli s prevodmi nehnuteľností v objekte Five Star Residence.
„Prokurátor kladie obvinenému za vinu, že porušením dôležitej povinnosti pri správe cudzieho majetku spôsobil poškodenej obchodnej spoločnosti škodu vo výške viac ako 1,8 milióna eur a skrátením dane škodu štátnemu rozpočtu SR vo výške viac ako 370-tisíc eur," priblížil Chylo.
Marian Kočner si odpykáva 19-ročný trest väzenia v kauze falšovania zmeniek televízie Markíza. Obžalobe čelí aj v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a prípravy vrážd prokurátorov.
(tasr)
Šéf európskej diplomacie Josep Borrell by nebol prekvapený, keby krajiny ako Spojené štáty či Nemecko nakoniec zmenili svoj postoj k dodávkam stíhačiek na Ukrajinu. TASR o tom píše na základe štvrtkovej správy agentúry DPA.
Borrell pred novinármi v Bruseli poukázal na to, že veľmi kontroverzná bola spočiatku aj dodávka tankov Kyjevu. Nakoniec však, ako povedal, došlo v tomto smere k dohode a aj táto „krajná medza" bola prekročená. Dodávky zbraní na Ukrajinu pritom vždy sprevádzali aj hrozby potenciálneho rizika ďalšej eskalácie konfliktu s Ruskom, dodal šéf európskej diplomacie.
Odmietol však povedať, či je on sám za dodávku stíhačiek Ukrajine. „Mojou úlohou je pokúsiť sa dosiahnuť konsenzus a jedným z najlepších spôsobov (na jeho dosiahnutie) je nezaujímať stanoviská, ktoré by ho mohli ohroziť," dodal.
Poľský premiér Mateusz Morawiecki nedávno povedal, že je otvorený myšlienke zaslania stíhačiek Ukrajine. Naopak, Nemecko a Spojené štáty prisľúbili Ukrajine dodávku tankov – myšlienku dodania stíhačiek však zamietli.
V Kyjeve sa má v piatok uskutočniť samit EÚ – Ukrajina, ktorý má podľa ukrajinského premiéra Denysa Šmyhaľa ukázať Rusku, že jeho snahy rozosievať nezhody medzi západnými spojencami Kyjeva a brániť Ukrajine vo vstupe do Európskej únie sú márne. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rámci summitu privíta predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú i šéfa Európskej rady Charlesa Michela.
Vo štvrtok sa má okrem toho konať ďalšie kľúčové podujatie – vôbec prvé konzultácie medzi ukrajinskou vládou a Európskou komisiou, ako v utorok informoval Šmyhaľ. Ukrajina získala kandidátsky štatút Európskej únie vlani v júni.
(tasr)
Izraelská armáda podnikla v noci na štvrtok nálety na ciele militantov v pásme Gazy. Reagovala tak na stredajšie odpálenie rakety z tejto palestínskej enklávy, informuje agentúra AFP.
Podľa bezpečnostných zdrojov a svedkov sa izraelské vzdušné údery zamerali na výcvikové strediská ozbrojeného krídla tamojšieho vládnuceho hnutia Hamas, nachádzajúce sa v utečeneckom tábore v strednej časti pásma a pri meste Gaza.
Bezprostredne neboli známe informácie o rozsahu škôd či prípadných obetiach a zranených.
Niekoľko hodín predtým - v stredu večer - izraelský protivzdušný systém zneškodnil na juhu krajiny raketu vystrelenú z pásma Gazy. Svedkovia tvrdia, že po začiatku izraelských náletov bolo z Gazy na Izrael odpálených viacero ďalších rakiet.
K raketovej paľbe sa prihlásil sekulárny Ľudový front za oslobodenie Palestíny (PFLP). V Izraeli sa rozozvučali varovné sirény v blízkosti mesta Sderot ležiaceho v blízkosti pásma Gazy, uviedla počas noci izraelská armáda, ktorá zároveň potvrdila, že podniká nálety v tejto palestínskej enkláve.
Izraelská armáda podľa vlastného vyjadrenia zaútočila na prevádzky v Gaze, v ktorých sa vyrábali zbrane a chemikálie. Zároveň varovala, že za všetky útoky z pásma Gazy bude vyvodzovať zodpovednosť voči vládnucemu hnutiu Hamas.
(tasr)
Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov uviedol, že Rusko pripravuje novú veľkú ofenzívu a varoval, že by sa mohla začať už 24. februára. Referuje o tom spravodajský web BBC.
Podľa Reznikova Moskva zhromaždila tisíce vojakov a mohla by „niečo skúsiť“ pri príležitosti výročia začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Reznikov uviedol, že Moskva zmobilizovala na potenciálnu ofenzívu približne 500-tisíc vojakov.
„Oficiálne oznámili 300-tisíc, ale keď vidíme vojakov na hraniciach, podľa našich odhadov je to oveľa viac,“ povedal Reznikov pre francúzsku spravodajskú sieť BFM.
Vyhlásenia Reznikova prichádzajú v čase, keď ukrajinská spravodajská služba tvrdí, že ruský vodca Vladimir Putin nariadil svojim silám, aby do konca jari obsadili Donbas.
(sita)
Národná kriminálna agentúra (NAKA) obvinila Roberta Kaliňáka a Jozefa Brhela staršieho pre zločin podplácania. Informovala o tom Polícia SR na sociálnej sieti.
Polícia priblížila, že obvinení mali poskytnúť úplatok osobe v riadiacej funkcii Finančnej správy SR.
(tasr)
Ruská polícia v stredu v Petrohrade zaistila diela z protivojnovej výstavy, ktorá sa konala v priestoroch miestnej pobočky opozičnej liberálnej strany Jabloko. K policajnému zásahu došlo v čase, keď Kremeľ zintenzívňuje tlak na ruskú opozíciu, ktorá je proti vojne rozpútanej Ruskom na Ukrajine, píše agentúra AFP.
Výstava výtvarníčky Jeleny Osipovovej bola pre verejnosť prístupná len jeden deň, informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL). Na vernisáž prišlo niekoľko desiatok ľudí a informovalo o nej približne 50 médií.
Strana Jabloko uviedla, že polícia prišla do straníckej centrály s tvrdením, že dostala hlásenie o bombe v objekte.
Žiadne výbušniny sa v priestoroch strany nenašli, no policajti zaistili vystavené obrazy a plagáty, pretože ich motívy môžu údajne spĺňať skutkovú podstatu trestného činu šírenia dezinformácií o ruskej armáde.
Strana Jabloko vo svojom vyhlásení uviedla, že polícia odniesla "pacifistické umelecké diela" Osipovovej bez toho, aby boli riadne zabalené a chránené pred poškodením.
Jedno z diel zobrazovalo tvár okatého dievčatka s nápisom "Mami, bojím sa vojny" v ruštine a ukrajinčine.
Po vpáde ruskej armády na Ukrajinu bola všetka verejná kritika ozbrojených síl a vlády zakázaná vrátane používania slov "vojna" a "invázia". Od marca minulého roku v Rusku platí aj zákon, ktorým sa odňatím slobody až na 15 rokov trestajú tí, ktorí zverejnia informácie o ruskej armáde, ktoré považujú úrady za nepravdivé.
Osipovová označila vystavenie svojich diel za protest a za protivojnovú výstavu. Už mnoho rokov je známa ako ostrá kritička Kremľa a hovorí sa o nej aj ako o "svedomí Petrohradu". Prvýkrát protestovala ešte v roku 2002, keď čečenskí ozbrojenci vtrhli do moskovského Divadla na Dubrovke a zajali tam 850 ľudí. Odvtedy pravidelne demonštrovala proti politike presadzovanej Kremľom a niekoľkokrát bola aj zatknutá.
(tasr)
Fínsky parlament schválil doplnky zákona, ktoré podstatne uľahčia ľuďom zmeniť si "právne uznaný rod". Informuje o tom správa agentúry AP.
Doplnky zákona tiež rušia podmienku, že transrodoví ľudia museli mať lekárske potvrdenie o neplodnosti alebo sterilizácii, až potom úrady uznali ich rodovú identitu. Táto časť zákona mala zabrániť transrodovým jednotlivcom mať deti.
Eduskunta, fínsky 200-členný parlament, hlasoval o zmenách pomerom 113 hlasov za zmeny, 69 poslancov bolo proti.
Zákon umožní transrodovým jednotlivcom nad 18 rokov úradne si "zmeniť rod" samovyhlásením bez psychiatrického posudku a potvrdenia o schopnosti rozmnožovať sa. Aby sa zabránilo nesprávnemu využívaniu predmetného zákona, žiadosti je možné predkladať len raz ročne.
"Schválením tohto zákona urobilo Fínsko veľký krok k ochrane práv transrodových ľudí a k zlepšeniu ich životov a práva na sebaurčenie," vyhlásil Matti Pihlajamaa, poradca fínskej pobočky organizácie Amnesty International pre práva LGBT ľudí.
Premiérka Sanna Marinová už predtým vyhlásila, že schválenie doplnkov uvedenej právnej normy je stále prioritou jej ľavicovej progresívnej vlády, hoci pri moci zostáva už iba dva mesiace. Fínsko čakajú parlamentné voľby začiatkom apríla.
Španielsko schválilo legislatívne opatrenie umožňujúce zmenu rodu samovyhlásením minulý mesiac. Britská vláda podobný návrh zákona, ktorý zákonodarcovia v Škótsku odsúhlasili v decembri, vetovala.
(tasr)
Poľsko by bolo ochotné poskytnúť Ukrajine svoje stíhačky typu F-16, ak by takéto rozhodnutie spoločne prijali spojenci zo Severoatlantickej aliancie. Uviedol to v stredu poľský premiér Mateusz Morawiecki, informuje agentúra AFP.
"Ak by o takomto kroku rozhodlo NATO ako celok, bol by som za poslanie týchto bojových stíhačiek" Kyjevu, zopakoval Morawiecki svoj postoj pre nemecký denník Bild.
Zdôraznil, že západní spojenci by mali v otázke prípadného dodania bojových stíhačiek Ukrajine postupovať koordinovane a malo by ísť o strategické rozhodnutie celej Severoatlantickej aliancie.
"Pretože táto vojna je veľmi vážnym konfliktom a Poľsko nie je účastníkom tejto vojny, ani NATO nie je jej účastníkom," zdôraznil predseda poľskej vlády.
Poľsko aktuálne vlastní 46 viacúčelových stíhacích lietadiel F-16 americkej výroby. Vedúci ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak v pondelok uviedol, že Poľsko vysiela pozitívne signály ohľadom možných dodávok týchto strojov Ukrajine.
Kyjev v uplynulých dňoch zintenzívnil svoje snahy o získanie stíhačiek od západných spojencov. Začal o ne žiadať len krátko po oznámení USA a Nemecka, že Kyjevu dodajú moderné tanky Abrams a Leopard 2.
Spojené štáty nateraz dodanie lietadiel F-16 ukrajinským silám odmietajú. Takúto možnosť však naznačili viacerí holandskí politici. Poskytnutie bojových stíhačiek Kyjevu nevylúčil ani francúzsky prezident Emmanuel Macron.
(tasr)
Ruská raketa v stredu zasiahla a úplne zničila obytnú budovu v centre východoukrajinského mesta Kramatorsk. Z trosiek domu vytiahli už najmenej troch mŕtvych, zatiaľ čo ďalších 20 ľudí utrpelo zranenia, informovala vo štvrtok agentúra AFP s odvolaním sa na ukrajinské úrady.
"Ruskí okupanti zasiahli obytnú budovu v centre mesta raketou a celkom ju zničili," oznámil v stredu večer na sieti Telegram gubernátor ukrajinskej Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko.
Zároveň varoval, že počet obetí ešte nemusí byť konečný, keďže záchranári stále prehľadávajú trosky zničeného bytového domu.
Miestna polícia uviedla, že podľa predbežných zistení prišli pri útoku o život traja civilisti a ďalšie dve desiatky boli zranené.
"Mierumilovní ľudia prišli o život a zostali uväznení pod troskami," komentoval útok v Kramatorsku ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. "Toto je každodenná realita života v našej krajine. Krajine hraničiacej s absolútnym zlom."
V tejto súvislosti opäť zdôraznil, že Ukrajina potrebuje viac západných zbraní. "Jedinou cestou, ako zastaviť ruský terorizmus, je jeho porážka. Pomocou tankov. Bojových stíhačiek. Rakiet dlhého doletu".
Ruské invázne sily sa v súčasnosti pokúšajú dobyť celú Doneckú oblasť, ktorú už od roku 2014 čiastočne ovládajú tzv. separatisti podporovaní Kremľom. Kramatorsk rovnako ako susedný Sloviansk, ktoré sú dôležitými priemyselnými centrami, kontroluje ukrajinská armáda.
(tasr)
Vojenskí expert monitorovali počas pandémie kritikov lockdownu, priznala britská vláda, podľa ktorej sú dezinformácie vážnou hrozbou pre Spojené kráľovstvo.
Konkrétne 77. brigáda, špecializovaná jednotka zriadená na boj proti dezinformáciám a iným online aktivitám považovaným za škodlivé pre Spojené kráľovstvo, pomáhala iným dvom vládnym jednotkám sledovať nič netušiacich komentujúcich, politikov aj novinárov. Informoval o tom portál Telegraph.
Informáciu prezradil anonymný zdroj z prostredia armády a dosvedčili aj dokumenty, ktoré získala skupina presadzujúca občianske slobody Big Brother Watch.
Vojenskí experti kontrolovali, či sú statusy na sociálnych sieťach v súlade s odporúčaniami odborníkov. Ak boli informácie prezentované verejnosti "nesprávne, nepresné alebo zámerne zavádzajúce", nahlásili ich správcom sociálnych sietí a vláde radili, ako postupovať.
„V rozpore s ich stanovenými cieľmi sú tieto vládne jednotky pravdy škodlivé pre našu demokraciu. Jednotku boja proti dezinformáciám by mali okamžite pozastaviť a podrobiť vyšetrovaniu," uviedla Silkie Carlová, riaditeľka Big Brother Watch.
„Je celkom zrejmé, že naše aktivity viedli k monitorovaniu populácie Spojeného kráľovstva… monitorovaniu príspevkov obyčajných, vystrašených ľudí na sociálnych sieťach,“ povedal armádny informátor pre Daily Mail.
Aj kritickí politici a novinári
V hľadáčiku sa podľa Daily Mail ocitol napríklad bývalý minister pre brexit David Davis spochybňujúci predpokladaný počet úmrtí bez lockdownov. Týmito dátami kabinet obhajoval uzávery. "Je nehorázne, že ľudí kritizujúcich postup vlády tajne sledovali," reagoval Davis na zistenia.
Podobne britská vláda postupovala proti prominentnému novinárovi Daily Mail Petrovi Hitchensovi. Ten tiež kritizoval dáta britskej NHS, ktorými hájila nutnosť lockdownov, ako neúplné. „Chcel posilniť agendu proti lockdownom a ovplyvniť hlasovanie snemovne,“ uvádza sa v jednom z interných e-mailov vládnej jednotky rýchlej reakcie.
Hovorca britskej vlády sledovanie nepoprel. "Dezinformácie na internete sú vážnou hrozbou pre Spojené kráľovstvo, preto sme počas pandémie spojili niekoľko odborníkov z rôznych rezortov, aby spoločne monitorovali dezinformácie o covide. Tieto jednotky využívali verejne prístupné dáta, vrátane informácií zo sociálnych sietí, aby zhodnotili dezinformačné trendy a naratívy. Necielili na jednotlivcov, ani nerobili kroky, ktoré by ovplyvnili niečie možnosti voľne diskutovať,“ skonštatoval hovorca.
(est)
Ruský prezident Vladimir Putin v stredu povedal, že armáda musí zastaviť ostreľovanie ruských oblastí z ukrajinského územia. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Putin na zasadnutí ruskej vlády hovoril o obnove zničenej obytnej infraštruktúry v oblastiach na juhozápade Ruska, ktoré hraničia s Ukrajinou. Ostreľovanie podľa prezidenta spôsobilo, že mnoho ľudí zostalo bez domova alebo bez elektrickej energie.
"Samozrejme, hlavnou úlohou je zabrániť samotnej príležitosti na bombardovanie. To je však práca pre ministerstvo obrany," povedal Putin. Ukrajina sa k zodpovednosti za útoky na území Ruska nehlási. Tvrdí však, že ide o "karmu" za ruskú inváziu, ktorá zrovnáva so zemou ukrajinské mestá a systematicky sa zameriava na energetickú infraštruktúru tejto krajiny.
To spôsobuje časté výpadky v dodávkach elektrickej energie, kúrenia a vody. Domy boli podľa Putina zničené alebo poškodené v Belgorodskej, Brianskej a Kurskej oblasti, a na Kryme, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.
(tasr, min)
Inaugurácia nového českého prezidenta Petra Pavla sa uskutoční 9. marca o 14.00 h na Pražskom hrade.
Spoločnú schôdzu na tento termín zvolá predsedníčka Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Markéta Pekarová Adamová. Predsedníčka snemovne to potvrdila po prvom spoločnom stretnutí štyroch najvyšších ústavných činiteľov ČR v Senáte, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
(tasr, min)
Ilegálne prisťahovalectvo, podpora tradičných rodinných hodnôt, rozdeľovanie eurofondov a západný Balkán boli témami stredajšieho stretnutia maďarskej prezidentky Katalin Novákovej s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou v Ríme.
S odvolaním sa na agentúrz MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti. Meloniová avizovala, že na summite Európskej únie v Štokholme mieni iniciovať podrobnú diskusiu o ilegálnej migrácii. "Migráciu do EÚ je potrebné zastaviť na hraniciach," zdôraznila.
"Ilegálne prisťahovalectvo je pre Európu hrozbou, ktorú treba zastaviť. Demografické problémy a problémy trhu práce v našom regióne by sa nemali riešiť podporou prisťahovalectva," prezentovala postoj svojej krajiny maďarská prezidentka.
Obe političky sa zhodli na nevyhnutnosti silnej politiky podpory rodiny a na čo najskoršom rozšírení EÚ o šesť krajín západného Balkánu, ktoré by malo byť záujmom nielen týchto krajín, ale aj EÚ.
K eurofondom predsedníčka talianskej vlády povedala, že iniciuje ich flexibilnejšie využívanie, aby spĺňali výzvy terajšej doby. Podľa Novákovej tieto finančné zdroje patria členským štátom a mali by sa uplatňovať také pravidlá ich použitia, ktoré poslúžia záujmom členských krajín i EÚ.
Maďarská hlava štátu sa v pondelok stretla s prezidentom Talianska Sergiom Mattarellom. Hovorili o rusko-ukrajinskej vojne a energetickej kríze. "Zhodli sme sa na tom, že rozpútaním vojny Putin prekročil Rubikon. Naším spoločným cieľom je čo najskôr zastaviť vojnu a dosiahnuť konečne mier," napísala na Facebooku Nováková.
(tasr, min)
Izrael v stredu zneškodnil raketu vypálenú z pásma Gazy. Ide o najnovší incident vo vlne násilia po skončení návštevy amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena v tomto regióne. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.
K odpáleniu rakety sa zatiaľ neprihlásila žiadna palestínska ozbrojená skupina. Ozbrojený Palestínčan v piatok 27. januára na židovský sviatok šabat zastrelil sedem ľudí pred synagógou vo východnom Jeruzaleme anektovanom Izraelom.
Išlo o najkrvavejší útok proti izraelským civilistom za posledných vyše desať rokov a v pásme Gazy aj na okupovanom Západnom brehu Jordánu ho oslavovalo mnoho Palestínčanov.
Izraelské sily zabili minulý týždeň vo štvrtok desať ľudí pri zásahu v husto zaľudnenom utečeneckom tábore Džanín na severe Predjordánska. Izrael oznámil, že terčom operácie armády boli militanti z palestínskej organizácie Islamský džihád.
Palestínske radikálne hnutie Hamas, ktoré ovláda pásmo Gazy, a Islamský džihád vypálili po štvrtkovom zásahu v Džaníne na Izrael rakety. Izrael podnikol odvetné letecké útoky. Hamas aj Islamský džihád chcú reagovať ďalšími akciami.
Izraelská armáda uviedla, že v stredu "bola z pásma Gazy vystrelená jedna raketa" a izraelská protivzdušná obrana ju "zachytila". Armáda dodala, že sirény sa rozozneli v meste Sderot a v ďalších oblastiach blízko Gazy.
Blinken odcestoval z regiónu v utorok večer po stretnutiach s izraelskými a palestínskymi lídrami. Obe strany konfliktu vyzval na "podniknutie krokov", ktoré obnovia pokoj. USA nemajú žiaden kontakt s hnutím Hamas, ktoré pokladajú za teroristickú organizáciu.
(tasr, min)
Rusko v stredu varovalo Izrael pred dodávaním zbraní Ukrajine. Reaguje na vyjadrenie izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, že zvažuje poskytnutie vojenskej pomoci Kyjevu a je ochotný prevziať úlohu sprostredkovateľa v konflikte. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Všetky krajiny, ktoré Ukrajine dodávajú zbrane, by mali pochopiť, že Rusko bude tieto zbrane považovať za oprávnené ciele pre svoje ozbrojené sily, povedala hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová.
Benjamin Netanjahu v utorok pre spravodajskú televíziu CNN povedal, že by zvážil prevzatie úlohy sprostredkovateľa medzi Ruskom a Ukrajinou, ak by ho o to obe krajiny a USA požiadali. Izraelský premiér tiež povedal, že zvažuje vojenskú pomoc pre Ukrajinu, píše AFP.
(tasr, min)
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že ruských vojakov by mohlo ešte viac povzbudiť vyplácanie prémií za ukoristenie alebo zničenie ťažkých zbraní z členských krajín NATO na Ukrajine. Kremeľ podľa jeho slov takéto iniciatívy podporuje.
Kremeľ privítal ponuku ruskej spoločnosti Fores, ktorá tento týždeň ponúkla päť miliónov rubľov v hotovosti prvému vojakovi, ktorý zničí alebo ukoristí nemecký tank Leopard 2 alebo americký Abrams.
Peskov pripomenul svoje vyjadrenie z minulého týždňa, že západné tanky na Ukrajine nebudú úspešné a "zhoria". V stredu dodal, že odmeny ruských vojakov ešte viac povzbudia.
To podľa jeho slov potvrdzuje jednotu a odhodlanie každého vojaka prispieť čo najviac k dosiahnutiu cieľov špeciálnej vojenskej operácie. Moskva používa slovné spojenie "špeciálna vojenská operácia" pre pomenovanie vojny proti Ukrajine, ktorú Rusko rozpútalo 24. februára 2022.
Guvernér Zabajkalského kraja Aleksander Osipov už oznámil prémiu za každý ukoristený nemecký alebo americký tank na Ukrajine. Západné tanky sú technicky pokročilejšie ako iné zbrane, ktoré Ukrajina alebo Rusko doteraz použili vo vojne. Na ukrajinské bojiská by mali doraziť najskôr o niekoľko mesiacov.
(tasr, min)
Švédsky minister zahraničných vecí Tobias Billström v stredu vyhlásil, že jeho krajina plní dohodu s Tureckom o vstupe do NATO. Jej súčasťou ale neboli kompromisy v slobode prejavu. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry DPA.
Turecko vlani v Madride na summite NATO podpísalo memorandum, ktoré uvoľňovalo vstup Švédska a Fínska do Aliancie. Ankaru potom vystrašila séria protestov vo Švédsku proti Turecku a proti jeho prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi. Pravicovo-extrémistický politik Rasmus Paludan dokonca podpálil korán.
Erdogan preto teraz tvrdí, že možno schváli vstup Fínska do NATO, ale nie Švédska. Minister Billström pre tlačovú agentúru TT uviedol, že "náboženstvo nie je súčasťou dohody", ktorú Švédsko podpísalo s Tureckom. Chápe hnev Turecka nad incidentmi, ktoré síce zákon povoľuje, ale nie sú úctivé.
Dodal, že teraz je potrebné, aby sa všetky strany sporu upokojili, a že rozhovory s Tureckom o vstupe Švédska do NATO budú pokračovať. Zo správania Erdogana je evidentné, že už rozbieha predvolebnú kampaň pred parlamentnými a prezidentskými voľbami v polovici mája.
(tasr, min)
Ruské úrady zadržali a pokutovali Američanku, ktorá na moskovské Červené námestie priviedla teľa. TASR správu prevzala z webovej stránke denníka The Guardian, ktorý sa odvoláva na ruské štátne médiá.
Alicia Dayová (34) dostala pokutu 20-tisíc rubľov (približne 170,65 eur) za obmedzenie chodcov prostredníctvom nepovoleného protestu. Na základe iného obvinenia ju odsúdili na 13 dní "administratívneho zadržania" za neuposlúchnutie príkazov polície, píše The Guardian. Dayová tvrdila, že teľa kúpila, aby ho zachránila pred smrťou na bitúnku, a chcela mu ukázať krajinu.
(tasr, min)
Bezpečnostná rada (BR) SR by mohla mať nový výbor pre hybridné hrozby. Posilniť má odolnosť štátu a spoločnosti voči hybridným hrozbám a zabezpečiť medzirezortnú spoluprácu a koordináciu pri prijímaní súvisiacich opatrení. Vyplýva to z novely zákona o fungovaní BR SR v čase mieru, ktorú v stredu posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania.
"Hlavným poslaním nového výboru Bezpečnostnej rady SR bude podieľať sa na koordinácii činností zameraných na vyhodnocovanie bezpečnostnej situácie doma i v zahraničí, prijímanie opatrení na riešenie hybridného pôsobenia proti záujmom Slovenskej republiky a tvorbu relevantných politík v oblasti boja proti hybridným hrozbám," priblížilo Ministerstvo obrany SR, ktoré návrh predložilo. Bezpečnostná rada SR v súčasnosti nedisponuje stálym pracovným orgánom zameraným výhradne na hybridné hrozby.
Rezort obrany zdôraznil, že cudzie mocnosti voči SR v súčasnosti využívajú široké spektrum nástrojov hybridného pôsobenia. Cieľom je manipulovať verejnou mienkou, vplývať na predstaviteľov štátu a jeho inštitúcie, oslabiť alebo inak poškodiť záujmy Slovenskej republiky či narušiť vnútornú súdržnosť Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Nová legislatíva by mala byť účinná od 1. mája.
(tasr, min)
Schválenie uznesenia o predčasných voľbách v septembrovom termíne neznamená, že sa podarilo konsolidovať pomery v Národnej rade (NR) SR. Stále sa dá očakávať živelný a do veľkej miery chaotický vývoj. V TASR TV na to upozornil publicista Juraj Hrabko.
Reagoval tým na predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina), podľa ktorého sa schválením uznesenia skončil "cirkus s referendami a termínmi volieb".
Hrabko pri kondícii aktuálneho parlamentu nevylučuje ani to, že niekto predloží nové uznesenie o skrátení volebného obdobia. "Nedajú sa vylúčiť rôzne možnosti, pritom, ako je parlament rozbitý, ani zmena uznesenia o predčasných voľbách," poznamenal.
"Pravdepodobnejšie to k septembrovému termínu bude, až predseda NR SR voľby vyhlási. V tejto chvíli, ak sa nájde 30 poslancov, ktorí predložia návrh uznesenia s iným termínom a nájde sa 90 poslancov, ktorí to odhlasujú, tak bude platiť nové uznesenie, a nie to so septembrovým termínom," tvrdí Hrabko.
Ešte menej predvídateľné sú podľa neho iné parlamentné hlasovania, kde očakáva vznik "tekutých" väčšín na základe ad hoc dohôd. "Jeden cirkus sa síce skončil, ale druhý v parlamente ostáva. Videli sme, aké šachy vládli v parlamente, keď nedokázali otvoriť ani riadne zvolanú schôdzu," pripomenul Hrabko. Očakáva tiež mnoho populistických legislatívnych návrhov, ktorých hlavným zmyslom bude podpora predvolebnej kampane danej strany či hnutia.
Na margo premenovania mimoparlamentnej strany Spolu na Modrú koalíciu, Hrabko poznamenal, že Mikuláš Dzurinda dokázal uzatvoriť koalíciu bez toho, že by mal akúkoľvek vlastnú stranu.
"Ukázal, že za tie roky nič nezabudol a niečo sa aj naučil. Bolo vidieť, že je politický profesionál. To sa nedá porovnať s nikým zo súčasných politikov, jedine možno s Robertom Ficom," poznamenal Hrabko. Dodal, že politické subjekty napravo od stredu sú dnes do značnej miery "rozbité" a ťažko sa dá predpovedať, ktorý dokáže prevziať iniciatívu a získať voličov na svoju stranu.
(tasr, min)
Krajiny Európskej únie majú poskytnúť výcvik dodatočným 15-tisíc ukrajinským vojakom. V rámci výcvikovej misie EÚ tak bude vycvičených až 30-tisíc vojakov. V stredu to v Bruseli uviedli viacerí predstavitelia EÚ, na ktorých sa odvoláva agentúra DPA.
Výcvikovú misiu Rada EÚ pre zahraničné veci schválila vlani v októbri. Jej cieľom je prispieť k zlepšeniu obranyschopnosti ukrajinských ozbrojených síl a potrvá dva roky. Vznikla na žiadosť Kyjeva a ukrajinskej armáde má pomôcť pri obrane svojho územia a ochrane civilného obyvateľstva.
DPA dodáva, že dvojnásobné zvýšenie počtu ukrajinských vojakov, ktorí majú absolvovať výcvik v krajinách EÚ, by malo byť oficiálne ohlásené tento týždeň, keď predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a šéf Európskej rady Charles Michel navštívia Ukrajinu.
Nemecko by malo podľa pôvodného plánu v prvých mesiacoch poskytnúť výcvik pre 5000 ukrajinských vojakov. Konečný počet má závisieť od toho, koľko vojakov bude môcť Kyjev poslať na výcvik do zahraničia vzhľadom na ofenzívu ruských
Bundeswehr bude zaisťovať bojový výcvik a taktické cvičenia pre vojakov rôznych hodností a vojenskej špecializácie. Pôjde o výcvik pre inštruktorov ukrajinskej armády, lekársky výcvik a výcvik používania rôznych systémov zbraní v úzkej spolupráci s obranným priemyslom.
Zdroje EÚ uviedli, že nemecká vláda sľúbila aj poskytnutie personálu na zaplnenie 80 miest v misii, ako aj vedenie mnohonárodného komanda zameraného na špecializovaný výcvik. Za veliteľa už EÚ vymenovala generála Andreasa Marlowa.
(tasr, min)
Vydaním príkazu na prehliadku porušili orgány činné v trestnom konaní základné práva spoločností Digital Park II, s.r.o., Penta Investments Limited a Penta Real Estate, s. r. o. na súkromie a na súdnu ochranu. Podľa advokáta Mareka Benedika to svojom náleze skonštatoval Ústavný súd SR.
Advokát pripomenul, že príkaz na prehliadku v bratislavskom Digital Parku II vydala dňa 1. decembra 2020 vyšetrovateľka Národnej kriminálnej agentúry Martina Babacsová so súhlasom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Ondreja Repu v kauze tzv. kupovania nahrávok Gorily. V nej bol pôvodne obvinený podnikateľ Jaroslav Haščák. Generálna prokuratúra však Haščákovi neskôr obvinenie zrušila.
„Ústavný súd okrem konštatovania porušenia základných práv sťažovateľov zrušil súhlas prokurátora Repu s príkazom vyšetrovateľky Babacsovej na prehliadku v Digital Parku II," uviedol Benedik s tým, že príkaz na prehliadku a súhlas prokurátora sú podľa Ústavného súdu SR protiústavné. „Podľa ústavného súdu vyšetrovateľka Babacsová všeobecnou formuláciou príkazu vytvorila podklad pre „lovenie“ akýchkoľvek dôkazov, t.j. podmienky pre hľadanie a odňatie čohokoľvek, a to bez akýchkoľvek limitov, ktoré mali byť určené v príkaze. Ústavný súd preto konštatoval, že takéto rozhodnutie je ústavne neudržateľné," vysvetlil advokát.
Ústavný súd podľa Benedika poukázal aj na dlhší odstup od spáchania skutkov (v roku 2006) a začatia trestného stíhania (v roku 2015). „Ústavný súd v tomto smere konštatoval, že orgány činné v trestnom konaní sa vôbec nevysporiadali s otázkou, či po takom dlhom čase bolo naozaj reálne domnievať sa, že sa v priestoroch budú nachádzať veci súvisiace s tak starými skutkami," zdôraznil advokát. Zároveň doplnil, že sťažovatelia v nadväznosti na nález ústavného súdu zvážia, či si svoje práva uplatnia aj postupom podľa zákona za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
(sita)
Poslanci Národnej rady SR budú vo štvrtok 2. februára rozhodovať o návrhu zákona, ktorý by garantoval právo detí mať pri sebe v nemocnici rodiča. V tlačovej správe o tom informovala strana Sloboda a Solidarita (SaS).
S návrhom prišla poslankyňa NR SR Vladimíra Marcinková (klub SaS), ktorá sa pred necelým týždňom obrátila na verejnosť prostredníctvom petície, čím mohli ľudia svojimi podpismi vyjadriť návrhu svoju podporu. K dnešnému dňu petíciu podpísalo už viac ako 53-tisíc ľudí. Strana SaS preto vyzýva poslancov, aby toto množstvo podpisov pri hlasovaní o návrhu zákona zohľadnili.
Marcinková uviedla, že taká obrovská podpora petície za veľmi krátky čas svedčí o tom, že verejnosti na tejto téme záleží. Poslankyňa dodala, že pre maloleté dieťa je prítomnosť rodiča v nemocnici jedným z kľúčových faktorov pri psychickom, ale aj fyzickom zvládnutí choroby.
„Dlhodobo sa na mňa obracajú rodičia, ktorí nemohli byť v nemocnici so svojimi deťmi a opisujú posttraumatické stavy, ktoré to u detí vyvolalo. Dokonca mi píšu aj dospelí ľudia, ktorí si takýto zážitok nesú so sebou z detstva a dodnes to v nich spôsobuje úzkostné pocity," uviedla Marcinková s tým, že v skutočnosti nejde o nič zložité, že chcú iba prisunúť rodičovi k lôžku dieťaťa stoličku, ak možnosti nemocnice nedovoľujú viac. Chcú, aby rodič v procese liečby mohol „držať svoje dieťa za ruku, starať sa oň, odbremeniť zdravotnícky personál od niektorých úkonov a zmierňovať negatívne vplyvy, ktoré cudzie prostredie na proces zotavovania u dieťaťa má,“ uzavrela Marcinková.
(sita)
Bielorusko v stredu oznámilo, že jeho ozbrojené sily majú autonómnu kontrolu nad riadenými raketovými systémami Iskander dodanými Ruskom. Informuje o tom správa agentúry Reuters.
Veliteľ bieloruských raketových a delostreleckých síl Ruslan Čechav pre tamojšiu vojenskú televíziu uviedol, že Minsku dosiaľ chýbal systém s dosahom nad 300 kilometrov. V príspevku zverejnenom na účte televízie na platforme Telegram ocenil Iskandery pre ich "jednoduché používanie, spoľahlivosť, ľahké ovládanie a palebnú silu".
Iskander-M je pojazdný raketový systém, ktorý má dosah do 500 kilometrov a dokáže niesť konvenčné aj jadrové bojové hlavice. Ako píše Reuters, z Bieloruska dokáže zasiahnuť ciele hlboko na území Ukrajiny a Poľska, členskej krajiny NATO. Vzťahy Varšavy s Minskom sú výrazne narušené.
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v utorok počas návštevy afrického Zimbabwe vyhlásil, že jeho krajina je ochotná ponúknuť Rusku viac pomoci v jeho vojne proti Ukrajine.
Moskva a Minsk v pondelok v Bielorusku začali manévre vzdušných síl, ktoré mali trvať do 1. februára. Kyjev upozorňoval, že Rusko by cvičenie mohlo využiť na začatie novej pozemnej invázie na sever Ukrajiny. Minsk však tvrdí, že má obranný charakter.
(tasr)
Dočasne poverený minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Ján Horecký zrušil tohtoročné externé testovanie žiakov piateho ročníka základných škôl. To sa malo pôvodne uskutočniť v stredu 17. mája. Vyplýva to z rozhodnutia ministra školstva, ktoré v stredu zverejnili na webe rezortu školstva.
Dôvodom zrušenia tohtoročného Testovania 5 sú opatrenia, ktorých účelom bolo obmedzenie šírenia ochorenia COVID-19, čím došlo k výraznému zásahu do školského vyučovania v školách.
"Opatrenia na zamedzenie šíreniu ochorenia COVID-19 viedli predovšetkým k prechodu na dištančné vzdelávanie, čo mohlo v niektorých prípadoch viesť k rozdielnej kvalite poskytovaného vzdelávania v závislosti od možností jednotlivých škôl. Dištančné vzdelávanie malo zároveň negatívny vplyv aj na psychiku žiakov," uvádza sa v rozhodnutí. Zároveň v súvislosti s postupným zavádzaním opatrení, ktoré boli naviazané na pandemickú situáciu v jednotlivých okresoch, dochádzalo k vzniku rozdielov medzi regiónmi.
Cieľom Testovania 5 je získať objektívne informácie o výkone žiakov pri vstupe na druhý stupeň základných škôl. Zároveň overiť úroveň ich vedomostí a zručností, schopnosti aplikovať poznatky v praktických úlohách a schopnosti logicky myslieť a poskytnúť školám či širokej odbornej verejnosti spätnú väzbu a komplexnejší obraz o vedomostiach a zručnostiach žiakov z testovaných predmetov, ktoré pomôžu pri skvalitňovaní vyučovania. "Za uvedených okolností nie je možné plnohodnotne naplniť vyššie uvedené ciele Testovania 5, čo znamená, že jeho realizácia by nepriniesla žiadaný efekt. Z tohto dôvodu sa Testovanie 5 v školskom roku 2022/2023 ruší," dodáva sa v rozhodnutí.
Testovanie žiakov piateho ročníka bolo pôvodne naplánované na 17. mája, vyplýva to zo sprievodcu školským rokom 2022/2023. Uskutočniť sa malo vo všetkých základných školách SR z predmetov matematika, slovenský jazyk a literatúra (okrem základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským) a maďarský jazyk a literatúra (v základných školách s vyučovacím jazykom maďarským).
Naposledy sa Testovanie 5 zrušilo v roku 2021, dôvodom bola pandémia ochorenia COVID-19. Vlani sa testovanie uskutočnilo.
(tasr)
Líder hnutia OĽaNO Igor Matovič čaká, že sa dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) vyjadrí k informáciám o jeho spolupráci so Štátnou Bezpečnosťou (ŠtB). Podčiarkol, že k situácii by sa mal postaviť čelom.
"Nech sa postaví pred novinárov," uviedol Matovič. "Ak to bude vyzerať pravdivo, podľa toho sa k tomu postavím aj ja," dodal.
Na otázku, či Budaja medializovaný dokument o spolupráci nediskvalifikuje z postu ministra reagoval, že bude závisieť od jeho vysvetlenia. Matovič dodal, že si informácie nemá ako preveriť, preto treba veriť aj Ústavu pamäti národa.
(tasr)
Koaliční partneri OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí by sa mohli dohodnúť na určitých pravidlách fungovania v Národnej rade (NR) SR na obdobie do predčasných parlamentných volieb. Myslí si to líder OĽaNO Igor Matovič. Hovorí o možnosti vyhnúť sa "populistickým jatkám".
Šéf OĽaNO pripomenul aj slová predsedu Sme rodina Borisa Kollára, že koaličná zmluva prestáva platiť pol roka pred voľbami. "Ešte máme dva mesiace, keď bude formálne platiť," uviedol.
Verí však, že aj potom bude aspoň neformálne nejaká dohoda platiť a že situácia v parlamente bude vyzerať dôstojne. Deklaroval, že OĽaNO bude prinášať návrhy, ktoré budú rozpočtovo kryté.
Matovič tiež reagoval na informácie o ponuke KDH pre dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO). "Pripadá mi to až nedôstojné, aby mimoparlamentná strana, ktorá sa už dvakrát nedostala do parlamentu, bila do hrude a ponúkala aktuálnemu premiérovi, že mu ponúka číslo dva na kandidátke," skonštatoval.
Myslí si, že KDH by nemalo trpieť pýchou, ale pokorou a mrzí ho to ako za KDH, tak aj za Hegera. Kde Heger skončí bude podľa predsedu hnutia OĽaNO jeho vlastným rozhodnutím. Dodal, že s Hegerom sa rozprávajú o jeho budúcnosti priateľsky. Hovorí o diskusii v záujme toho, aby "mafiu" nepustili k moci.
Na otázku o termíne snemu hnutia odpovedal, že ho budú mať až po tom, keď sa dohodnú na postupe. Argumentuje, že ak by Heger s ďalšími osobnosťami z hnutia odišli, potrebovali by podopĺňať štruktúry a museli by následne opäť zvolať snem. Nepovedal, kedy sa Heger rozhodne o svojej budúcnosti.
(tasr, sita)
Česká vláda nepredĺžila dočasne zavedené stále kontroly na hraniciach so Slovenskom. Skončia sa tak v noci zo soboty na nedeľu. V prihraničnej oblasti bude zvýšený dohľad. Mimoriadne opatrenie z dôvodu zvýšenej nelegálnej tranzitnej migrácie zaviedlo Česko 29. septembra 2022. Zrušenie kontrol v stredu oznámil český minister vnútra Vít Rakušan.
"V prihraničnej oblasti stále nechávame 70 policajtov, teda zvýšený dohľad – ako v oblasti blízko oficiálnych hraničných priechodov, tak aj na zelenej hranici," povedal Rakušan. Zdôraznil, že kontroly tak nebudú uskutočňovať priamo na hranici, ale náhodne v teréne.
Minister pripomenul, že keď kontroly ČR zaviedla, polícia zachytila asi 400 nelegálnych migrantov denne. V súčasnosti vraj ide o jednotky ľudí. Avizoval, že ČR chce pokračovať v kontrolách prostredníctvom česko-slovenských policajných hliadok vo vlakoch priamo na Slovensku tak, aby prípadní nelegálni migranti nevstúpili na územie ČR, ale zachytili ich už na Slovensku.
ČR a SR zároveň pracujú na novej zmluve o policajnej spolupráci s cieľom zlepšiť súčinnosť oboch policajných zborov. "Na prípadné zdvihnutie migračnej vlny sme pripravení reagovať a operatívne naše rozhodnutie meniť," dodal Rakušan.
Český vládny kabinet začal režim na hraniciach zmierňovať na konci uplynulého roka, keď 21. decembra zmenil kontroly na náhodné. Podľa vtedajších vyjadrení Rakušana vláda zhodnotila, že situácia sa zlepšuje, a tomu prispôsobila aj opatrenia.
Kontroly na hraniciach Česka a Slovenska pre nelegálnych migrantov zaviedla česká vláda 29. septembra pôvodne na desať dní. Odvtedy platnosť tohto opatrenia predĺžila päťkrát, naposledy 25. januára.
Dočasné kontroly na 27 bývalých hraničných priechodoch so Slovenskom a na zelenej hranici zaviedla ČR z dôvodu vysokého nárastu počtu tranzitujúcich nelegálnych migrantov. Migranti pôvodom najmä zo Sýrie smerujú prevažne do Nemecka a Rakúska.
(tasr)
Ukrajinské orgány v stredu vykonali raziu v domoch prominentného oligarchu Ihora Kolomojského a bývalého ministra vnútra Arsena Avakova. Išlo o súčasť operácií zameraných proti korupcii v radoch štátnych predstaviteľov. Informujú o tom správy agentúry AFP a denníka The Guardian.
Razie sa konali aj na daňových úradoch v Kyjeve. O zamestnanie prišli viacerí zamestnanci colných úradov, uviedol poslanec Davyd Arachamija z politickej strany ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Sluha národa.
Podľa informácií, ktoré získal The Guardian, by sa vyšetrovanie malo týkať spoločností Ukrtatnafta a Ukrnafta, ktoré sú podozrivé z neplatenia colných poplatkov a zmiznutia ropných produktov vo výške 40 miliárd hrivien (sto miliónov eur).
Kolomojskyj bol už v minulosti obžalovaný v Spojených štátoch a vlani mu ukrajinský prezident Zelenskyj odobral štátne občianstvo.
Avakov zastával funkciu ukrajinského ministra vnútra v rokoch 2014 – 2021. Podľa jeho slov ho ukrajinské úrady vyšetrujú v súvislosti s januárovým pádom vrtuľníka na škôlku v meste Brovary, pri ktorom prišlo o život 14 ľudí vrátane ukrajinského ministra vnútra Denysa Monastyrského, prvého námestníka Jevhenija Jenina a štátneho tajomníka Jurija Lubkovyča. Vyšetrovatelia podľa Avakova skúmajú najmä šesť rokov staré zmluvy na nákup vrtuľníkov od spoločnosti Airbus.
Zelenskyj minulý týždeň reagoval na správy o korupcii v radoch vládnych úradníkov odvolaním viac ako desiatky funkcionárov vrátane námestníka ministra obvineného z prijatia úplatku a ďalšieho, ktorý bol zapletený do nákupov potravín pre armádu za nadhodnotené ceny, píše agentúra Reuters.
(tasr)
Veterinári potvrdili nové ohniská aviárnej influenzy (vtáčej chrípky), a to na farme Lúčny dvor v okrese Galanta, ako aj v drobnochove v Ipeľských Úľanoch v okrese Levice. Výskyt vtáčej chrípky sa zistil aj u voľne žijúceho vtáctva, u labute, v lokalite Turňa nad Bodvou v okrese Košice-okolie. Informovala o tom v stredu Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) SR. Úradné vzorky boli podľa veterinárov potvrdené 31. januára.
Veterinárna správa spresnila, že na farme Lúčny dvor je spolu 5665 kusov hydiny (nosnice, brojlery, morky, kačice) s rýchlym priebehom nákazy a so zvýšenými úhynmi. Depopulácia (usmrtenie) bude 2. februára.
Regionálna veterinárna a potravinová správa (RVPS) Galanta vydala pre ohnisko nákazy Lúčny dvor opatrenia. Vytýčila ochranné pásmo tri kilometre (Jánovce, Pusté Úľany – Lúčny dvor) a pásmo pozorovania desať kilometrov (Pusté Úľany, Abrahám, Pavlice, Voderady, Čataj, Slovenská Nová Ves, Igram, Veľký Grob, Nový Svet, Reca, Boldog, Senec, Kráľová pri Senci, Kostolná pri Dunaji, Tureň, Hrubý Šúr, Hrubá Borša, Hurbanova Ves, Jelka, Nový Život, Veľké Úľany, Košúty, Sládkovičovo a Malá Mača).
Druhým ohniskom podľa ŠVPS je drobnochov hrabavej hydiny u chovateľa v Ipeľských Úľanoch s 50 kusmi hydiny. "Ohnisko bolo potvrdené 31. januára, v ten istý deň bol zvyšok hydiny v ohnisku depopulovaný. Opatrenia nariadila RVPS Levice," doplnila veterinárna a potravinová správa. Tretím novým ohniskom je uhynutá labuť veľká z lokality Turňa nad Bodvou. Príslušné opatrenia vydala RVPS Košice – okolie.
ŠVPS pripomenula, že v dňoch 21. až 27. januára sa potvrdila vtáčia chrípka u voľne žijúcich labutí v lokalite obce Jakubov, obce Doľany a obce Budmerice. U vtákov chovaných v zajatí sa zistil výskyt nákazy u vtáctva žijúceho v Zoologickej záhrade Bratislava.
(tasr)
Obce nebudú povinné zmeniť neprípustný názov ulice alebo iného verejného priestranstva. Poslanci Národnej rady SR odmietli v stredajšom hlasovaní novelu zákona o obecnom zriadení, ktorá bola v druhom čítaní. Predložil ju nezaradený poslanec Tomáš Valášek.
Zo 128 prítomných poslancov hlasovalo za 32, proti bolo 41 a 52 sa zdržali. Štyria poslanci nehlasovali.
Najväčšiu podporu dostala Valáškova novela od poslaneckého klubu SaS (14 poslancov), hlasovali za ňu aj "liberálni" odídenci od Matoviča, z najväčšieho klubu OĽaNO ju podporili len štyria zákonodarcovia.
Novelu nepodporil nik z poslaneckých klubov Smeru a Sme rodina, rovnako ako nezaradení poslanci z Hlasu či Republiky.
Valášek chcel, aby sa názov ulice alebo iného verejného priestranstva zmenil, pokiaľ je ulica pomenovaná po exponentoch zločineckých režimov. Argumentoval, že pri súčasnej právnej úprave nemajú obce povinnosť zmeniť neprípustný názov ulice alebo iného verejného priestranstva, pokiaľ k jeho určeniu došlo pred 1. decembrom 2020.
Poslanec tvrdil, že návrh napĺňa zmysel pôvodnej novely z roku 2020. "Tá síce zakázala pomenovanie ulíc a verejných priestranstiev po predstaviteľoch fašistických či komunistických režimov, ale umožnila tým obciam, ktoré už mali pomenované ulice v minulosti, si tie pomenovania ponechať. Aj Varín argumentuje, že si nemusia Tisovu ulicu meniť," skonštatoval ešte pred časom.
(tasr)
Stredajšiu schôdzu parlamentu popoludní náhle prerušili. Dôvodom bola nevoľnosť poslanca Martina Beluského, ktorého prišli priamo do sály ošetriť záchranári. Dočasne poverený šéf rezortu obrany Jaroslav Naď sa posťažoval, že prerušiť schôdzu nebolo nutné.
Aktuálnu schôdzu Národnej rady (NR) SR v stredu popoludní prerušili do 15.00 h. Oznámil to v pléne predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina).
Dôvodom sú náhle zdravotné komplikácie poslanca Martina Beluského z ĽSNS.
Incident sa stal počas rozpravy poslanca SaS Mariána Viskupiča. „Prerušujem rozpravu, poprosím okamžite zavolať záchranku a poskytnúť pomoc,“ uviedol bezprostredne podpredseda parlamentu Juraj Blanár (Smer-SD).
Podľa ministra obrany Jaroslava Naďa však stav poslanca nie je až taký vážny. „Ja si myslím, že pán poslanec bude v poriadku. Nemyslím si, že treba prerušiť schôdzu kvôli tomu,“ uviedol.
Do rokovacej sály prišli Beluského ošetriť záchranári, následne ho odviezli. "Do 15.00 h sa prerušilo rokovanie, poslanec je stabilizovaný a pri vedomí," uviedla Kollárova hovorkyňa Michaela Jurcová.
(tod/tasr)
Vzťah maďarského premiéra Viktora Orbána k Ukrajine a k Rusku analyzuje bruselské vydanie magazínu Politico. Všimol si to v stredu maďarský server hvg.hu, podľa ktorého veľvyslanec USA v Budapešti David Pressman nazýva Orbánov prístup ako politiku priateľstva s Ruskom.
Orbánovo správanie sa je podľa Politica čiastočne vnímané ako vnútropolitický trik, ktorým odvádza pozornosť od problémov domácej ekonomiky a oslovuje nacionalistických voličov. Rétorika maďarského premiéra je však podľa odborníkov viac ako krátkodobé politikárčenie: takto si chce totiž zachovať dlhodobé vzťahy s Moskvou. Spojenci Maďarska v Európskej únii a NATO to vnímajú čoraz kritickejšie, o čom svedčí aj vyjadrenie amerického veľvyslanca, vyplýva z vyjadrenia amerického veľvyslanca.
"Maďarskí vládni politici často hovoria o presadzovaní mieru, ale v otázkach od odsúdenia sankcií až po ruské návrhy na prímerie naďalej hlásajú názory podporované (ruským prezidentom Vladimirom) Putinom. Pripájame sa k výzve maďarskej vlády na mier, ale tieto výzvy by mali byť adresované Vladimirovi Putinovi," napísal pre Politico Pressman.
Experti pre Politico však súčasne pripomenuli, že Orbán nie je proti Ukrajine, ale chce vyhovieť Ukrajine i Rusku. Tí, ktorí premiéra osobne poznajú, si podľa bruselského magazínu jeho kontroverzné vyjadrenia vysvetľujú čiastočne tým, že rád otvorene hovorí o veciach, o ktorých iní politici mlčia.
Predsedníčka výboru ukrajinského parlamentu pre integráciu do EÚ Ivanna Klympušová-Cyncadzeová označila Orbánove vyjadrenia za "čisto ruskú rétoriku". Maďarsko je dlho nepriateľom slobody, napísala pre magazín. Podľa vlastných slov ju prekvapuje, že EÚ a NATO dosiaľ adekvátne nereagovali na maďarské vyhlásenia a kroky.
(tasr)
Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…