Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Švédsko plní dohodu s Tureckom, náboženstvo nie je jej súčasťou, tvrdí minister zahraničia

Švédsky minister zahraničných vecí Tobias Billström v stredu vyhlásil, že jeho krajina plní dohodu s Tureckom o vstupe do NATO. Jej súčasťou ale neboli kompromisy v slobode prejavu. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry DPA.

Turecko vlani v Madride na summite NATO podpísalo memorandum, ktoré uvoľňovalo vstup Švédska a Fínska do Aliancie. Ankaru potom vystrašila séria protestov vo Švédsku proti Turecku a proti jeho prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi. Pravicovo-extrémistický politik Rasmus Paludan dokonca podpálil korán.

Erdogan preto teraz tvrdí, že možno schváli vstup Fínska do NATO, ale nie Švédska. Minister Billström pre tlačovú agentúru TT uviedol, že "náboženstvo nie je súčasťou dohody", ktorú Švédsko podpísalo s Tureckom. Chápe hnev Turecka nad incidentmi, ktoré síce zákon povoľuje, ale nie sú úctivé.

Dodal, že teraz je potrebné, aby sa všetky strany sporu upokojili, a že rozhovory s Tureckom o vstupe Švédska do NATO budú pokračovať. Zo správania Erdogana je evidentné, že už rozbieha predvolebnú kampaň pred parlamentnými a prezidentskými voľbami v polovici mája.

(tasr, min)

Minúta  |  

V Rusku pokutovali Američanku, ktorá priviedla teľa na Červené námestie

Ruské úrady zadržali a pokutovali Američanku, ktorá na moskovské Červené námestie priviedla teľa. TASR správu prevzala z webovej stránke denníka The Guardian, ktorý sa odvoláva na ruské štátne médiá.

Alicia Dayová (34) dostala pokutu 20-tisíc rubľov (približne 170,65 eur) za obmedzenie chodcov prostredníctvom nepovoleného protestu. Na základe iného obvinenia ju odsúdili na 13 dní "administratívneho zadržania" za neuposlúchnutie príkazov polície, píše The Guardian. Dayová tvrdila, že teľa kúpila, aby ho zachránila pred smrťou na bitúnku, a chcela mu ukázať krajinu.

(tasr, min)

Minúta  |  

Bezpečnostná rada SR by mohla mať nový výbor pre hybridné hrozby, vyplýva z navrhovanej novely

Bezpečnostná rada (BR) SR by mohla mať nový výbor pre hybridné hrozby. Posilniť má odolnosť štátu a spoločnosti voči hybridným hrozbám a zabezpečiť medzirezortnú spoluprácu a koordináciu pri prijímaní súvisiacich opatrení. Vyplýva to z novely zákona o fungovaní BR SR v čase mieru, ktorú v stredu posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania.

"Hlavným poslaním nového výboru Bezpečnostnej rady SR bude podieľať sa na koordinácii činností zameraných na vyhodnocovanie bezpečnostnej situácie doma i v zahraničí, prijímanie opatrení na riešenie hybridného pôsobenia proti záujmom Slovenskej republiky a tvorbu relevantných politík v oblasti boja proti hybridným hrozbám," priblížilo Ministerstvo obrany SR, ktoré návrh predložilo. Bezpečnostná rada SR v súčasnosti nedisponuje stálym pracovným orgánom zameraným výhradne na hybridné hrozby.

Rezort obrany zdôraznil, že cudzie mocnosti voči SR v súčasnosti využívajú široké spektrum nástrojov hybridného pôsobenia. Cieľom je manipulovať verejnou mienkou, vplývať na predstaviteľov štátu a jeho inštitúcie, oslabiť alebo inak poškodiť záujmy Slovenskej republiky či narušiť vnútornú súdržnosť Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Nová legislatíva by mala byť účinná od 1. mája.

(tasr, min)

Minúta  |  

Stále sa dá očakávať chaotický vývoj v parlamente, pripomína publicista Hrabko

Schválenie uznesenia o predčasných voľbách v septembrovom termíne neznamená, že sa podarilo konsolidovať pomery v Národnej rade (NR) SR. Stále sa dá očakávať živelný a do veľkej miery chaotický vývoj. V TASR TV na to upozornil publicista Juraj Hrabko.

Reagoval tým na predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina), podľa ktorého sa schválením uznesenia skončil "cirkus s referendami a termínmi volieb".

Hrabko pri kondícii aktuálneho parlamentu nevylučuje ani to, že niekto predloží nové uznesenie o skrátení volebného obdobia. "Nedajú sa vylúčiť rôzne možnosti, pritom, ako je parlament rozbitý, ani zmena uznesenia o predčasných voľbách," poznamenal.

"Pravdepodobnejšie to k septembrovému termínu bude, až predseda NR SR voľby vyhlási. V tejto chvíli, ak sa nájde 30 poslancov, ktorí predložia návrh uznesenia s iným termínom a nájde sa 90 poslancov, ktorí to odhlasujú, tak bude platiť nové uznesenie, a nie to so septembrovým termínom," tvrdí Hrabko.

Ešte menej predvídateľné sú podľa neho iné parlamentné hlasovania, kde očakáva vznik "tekutých" väčšín na základe ad hoc dohôd. "Jeden cirkus sa síce skončil, ale druhý v parlamente ostáva. Videli sme, aké šachy vládli v parlamente, keď nedokázali otvoriť ani riadne zvolanú schôdzu," pripomenul Hrabko. Očakáva tiež mnoho populistických legislatívnych návrhov, ktorých hlavným zmyslom bude podpora predvolebnej kampane danej strany či hnutia.

Na margo premenovania mimoparlamentnej strany Spolu na Modrú koalíciu, Hrabko poznamenal, že Mikuláš Dzurinda dokázal uzatvoriť koalíciu bez toho, že by mal akúkoľvek vlastnú stranu.

"Ukázal, že za tie roky nič nezabudol a niečo sa aj naučil. Bolo vidieť, že je politický profesionál. To sa nedá porovnať s nikým zo súčasných politikov, jedine možno s Robertom Ficom," poznamenal Hrabko. Dodal, že politické subjekty napravo od stredu sú dnes do značnej miery "rozbité" a ťažko sa dá predpovedať, ktorý dokáže prevziať iniciatívu a získať voličov na svoju stranu.

(tasr, min)

Minúta  |  

Krajiny EÚ majú poskytnúť výcvik až pre 30-tisíc ukrajinských vojakov

Krajiny Európskej únie majú poskytnúť výcvik dodatočným 15-tisíc ukrajinským vojakom. V rámci výcvikovej misie EÚ tak bude vycvičených až 30-tisíc vojakov. V stredu to v Bruseli uviedli viacerí predstavitelia EÚ, na ktorých sa odvoláva agentúra DPA.

Výcvikovú misiu Rada EÚ pre zahraničné veci schválila vlani v októbri. Jej cieľom je prispieť k zlepšeniu obranyschopnosti ukrajinských ozbrojených síl a potrvá dva roky. Vznikla na žiadosť Kyjeva a ukrajinskej armáde má pomôcť pri obrane svojho územia a ochrane civilného obyvateľstva.

DPA dodáva, že dvojnásobné zvýšenie počtu ukrajinských vojakov, ktorí majú absolvovať výcvik v krajinách EÚ, by malo byť oficiálne ohlásené tento týždeň, keď predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a šéf Európskej rady Charles Michel navštívia Ukrajinu.

Nemecko by malo podľa pôvodného plánu v prvých mesiacoch poskytnúť výcvik pre 5000 ukrajinských vojakov. Konečný počet má závisieť od toho, koľko vojakov bude môcť Kyjev poslať na výcvik do zahraničia vzhľadom na ofenzívu ruských

Bundeswehr bude zaisťovať bojový výcvik a taktické cvičenia pre vojakov rôznych hodností a vojenskej špecializácie. Pôjde o výcvik pre inštruktorov ukrajinskej armády, lekársky výcvik a výcvik používania rôznych systémov zbraní v úzkej spolupráci s obranným priemyslom.

Zdroje EÚ uviedli, že nemecká vláda sľúbila aj poskytnutie personálu na zaplnenie 80 miest v misii, ako aj vedenie mnohonárodného komanda zameraného na špecializovaný výcvik. Za veliteľa už EÚ vymenovala generála Andreasa Marlowa.

(tasr, min)

Minúta  |  

Razia v sídle Penty bola podľa ústavného súdu nezákonná

 Vydaním príkazu na prehliadku porušili orgány činné v trestnom konaní základné práva spoločností Digital Park II, s.r.o., Penta Investments Limited a Penta Real Estate, s. r. o. na súkromie a na súdnu ochranu. Podľa advokáta Mareka Benedika to svojom náleze skonštatoval Ústavný súd SR.

Advokát pripomenul, že príkaz na prehliadku v bratislavskom Digital Parku II vydala dňa 1. decembra 2020 vyšetrovateľka Národnej kriminálnej agentúry Martina Babacsová so súhlasom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Ondreja Repu v kauze tzv. kupovania nahrávok Gorily. V nej bol pôvodne obvinený podnikateľ Jaroslav Haščák. Generálna prokuratúra však Haščákovi neskôr obvinenie zrušila.

„Ústavný súd okrem konštatovania porušenia základných práv sťažovateľov zrušil súhlas prokurátora Repu s príkazom vyšetrovateľky Babacsovej na prehliadku v Digital Parku II," uviedol Benedik s tým, že príkaz na prehliadku a súhlas prokurátora sú podľa Ústavného súdu SR protiústavné. „Podľa ústavného súdu vyšetrovateľka Babacsová všeobecnou formuláciou príkazu vytvorila podklad pre „lovenie“ akýchkoľvek dôkazov, t.j. podmienky pre hľadanie a odňatie čohokoľvek, a to bez akýchkoľvek limitov, ktoré mali byť určené v príkaze. Ústavný súd preto konštatoval, že takéto rozhodnutie je ústavne neudržateľné," vysvetlil advokát.

Ústavný súd podľa Benedika poukázal aj na dlhší odstup od spáchania skutkov (v roku 2006) a začatia trestného stíhania (v roku 2015). „Ústavný súd v tomto smere konštatoval, že orgány činné v trestnom konaní sa vôbec nevysporiadali s otázkou, či po takom dlhom čase bolo naozaj reálne domnievať sa, že sa v priestoroch budú nachádzať veci súvisiace s tak starými skutkami," zdôraznil advokát. Zároveň doplnil, že sťažovatelia v nadväznosti na nález ústavného súdu zvážia, či si svoje práva uplatnia aj postupom podľa zákona za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.