Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Žilinka odmieta, že by sa v kauze únosu Vietnamca nekonalo

Generálny prokurátor Maroš Žilinka odmietol, že by sa v kauze únosu Vietnamca nekonalo. Deklaroval, že vyšetrovanie prebieha a slovenské orgány činné v trestnom konaní (OČTK) pracujú. Zdôraznil potrebu získavania dôkazov zákonnými spôsobmi. Ak sa zistí účasť slovenských štátnych orgánov na únose, bude podľa jeho slov aj vyvodená zodpovednosť. Uviedol to v pléne Národnej rady (NR) SR počas Hodiny otázok.

"Vždy sme tvrdili, že pokiaľ ide o podozrenia, prebieha trestné stíhanie vo veci," uviedol generálny prokurátor s tým, že vo veci sa vykonávajú zákonným spôsobom potrebné úkony. Podčiarkol, že OČTK nemôžu pracovať na základe článkov v médiách, ale len na základe zákonom získaných dôkazov. Ozrejmil, že doteraz bolo vo veci vypočutých 62 svedkov a že orgány intenzívne komunikujú aj s inými krajinami na základe cezhraničnej spolupráce.

Apeloval aj na médiá, aby bez znalosti dôkazov a zistení netlačili článkami na vyšetrovateľov. Odmietol pritom podsúvanie naratívu zo strany médií aj niektorých politikov, že sa v tejto trestnej veci nekoná a že sa OČTK snažia kauzu "ututlať". "Nie je to pravda," vyhlásil Žilinka.

Žilinka kritizoval aj špekulatívne narábanie s doterajšími výrokmi prokuratúry v čase. Podčiarkol, že výroky jeho i prokuratúry vždy zodpovedali skutkovým a právnym záverom, ku ktorým dospeli v čase, keď ich prezentovali. Poznamenal, že vtedy nemohli vedieť, aké budú napríklad neskoršie zistenia nemeckých orgánov a nemohli teda na to ani reagovať pri vykonávaní úkonov a pri výsluchoch v minulosti. "Odmietam takúto manipuláciu," vyhlásil.

Generálny prokurátor v pléne reagoval na otázky Ondreja Dostála (SaS). Otvorené podľa Dostála ostáva to, či na únose participoval niekto zo Slovenska. Pýtal sa, či stále platí, že Generálna prokuratúra SR "nepovažuje za osožné, aby sa orgánmi činnými v trestnom konaní preskúmali podozrenia, či v kauze únosu vietnamského občana boli zainteresované osoby či orgány SR".

(tasr)

Minúta  |  

Vládna koalícia chce dokončiť zničenie opozície, tvrdí Fico

Vládna koalícia chce dokončiť zničenie opozície. Na tlačovej besede to vyhlásil predseda strany Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) Robert Fico.

Pripomenul, že vládna koalícia založila svoj program na likvidácii opozície, nie na pomoci ľuďom či zvyšovaní životnej úrovne, a zo Smeru-SD chceli urobiť zločineckú skupinu. Dodal, že pád vlády koalíciu prekvapil, no namiesto toho, aby boli predčasné voľby v dohľadnom čase, si vymohli termín na konci septembra.

Fico uviedol, že dôvodom je dať priestor orgánom činným v trestnom konaní, aby mohli vyšetrovať. Použil pritom nahrávku predsedu hnutia OĽaNO Igora Matoviča z pléna Národnej rady SR. Matovič okrem iného povedal, že nedovolia, aby sa vrátili k moci, ale aby sedeli v opozícii, prípadne v Ilave. Strana Smer-SD podľa jej predsedu považuje za nehorázne, aby hlavným politickým argumentom pre ďalšie deväťmesačné vládnutie odvolanej vlády bolo to, že ich treba pozatvárať.

„Vo večerných hodinách 1. februára došlo k jasnému naplneniu Matovičových slov, že ich treba zlikvidovať,“ uviedol Fico s tým, že to bol len prvý z plánovaných útokov a majú údajné informácie z prostredia NAKA i Úradu špeciálnej prokuratúry, na čom všetkom sa robí. 1. februára bol podľa neho vykonaný prvý krok. Fico, na základe informácií, ktoré majú k dispozícii, predvída útok na predsedu strany Hlas-SD Petra Pellegriniho. Dodal, že sa pracuje i na opätovnom obvinení jeho osoby.

Útok proti Róbertovi Kaliňákovi označil Fico za útok voči nemu samému i voči všetkým predstaviteľom Smeru-SD. Kaliňák bol podľa neho obvinený z obrovskej hlúposti. Poukázal na to, že ide o výpovede kajúcnika Františka Imreczeho, ktorý podľa Ficových slov pri výpovediach porozprával všetko, „len aby si zachránil svoj vlastný zadok". Príbeh, ktorý Imrecze porozprával, nazval predseda Smeru-SD len jeho príbehom o tom, že Kaliňák mal povedať niečo v súvislosti s jeho odmeňovaním, a potom to mal realizovať nejaký ďalší človek z podnikateľského prostredia. Fico uviedol, že je to len Imreczeho individuálna výpoveď, bez ďalších doplňujúcich dôkazov, listinných dôkazov a je to len Imreczeho veta, ktorú vyslovil pod veľkým tlakom. Dôveryhodnosť bývalého prezidenta finančnej správy považuje predseda strany Smer-SD za spochybnenú. Argumentuje rozhodnutím Generálnej prokuratúry SR o zrušení obvinenia voči guvernérovi Národnej banky Slovenska Petrovi Kažimírovi. Bývalá vládna koalícia podľa Fica vie, že sa im kráti čas, len do septembra, a tak sa rozhodli variť z vody. Tvrdí, že vytiahli irelevantné jednovetové vyjadrenie kajúcnika a udavača Imreczeho z roku 2021, na ktorom postavili obvinenie jedného z najvýznamnejších predstaviteľov strany Smer-SD.

Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) vzniesol v stredu 1. februára obvinenie Robertovi Kaliňákovi a Jozefovi Brhelovi staršiemu pre zločin podplácania. Ako informuje Polícia Slovenskej republiky na sociálnej sieti, „obvinené osoby mali poskytnúť úplatok osobe v riadiacej funkcii Finančnej správy SR v súvislosti s výkonom tejto funkcie“. V danej veci prebiehajú procesné úkony pod dozorom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Ako informoval úrad na sociálnej sieti, vzhľadom na aktuálne štádium trestného konania nie je možné poskytnúť bližšie informácie.

(sita)

Minúta  |  

Európska centrálna banka zvýšila úrokové sadzby o 50 bázických bodov

Európska centrálna banka (ECB) v súlade s očakávaniami sprísnila menovú politiku. Rada guvernérov zvýšila úrokové sadzby o 50 bázických bodov. Úroková sadzba hlavných refinančných operácií tak s účinnosťou od 8. februára 2023 vzrastie na 3,00 percenta, sadzba jednodňových refinančných operácií na 3,25 percenta a depozitná sadzba na 2,50 percenta.

Rada guvernérov tiež uviedla, že bude "rovnomerným tempom pokračovať vo výraznom zvyšovaní úrokových sadzieb a udržiavať ich na hladine, ktorá je dostatočne reštriktívna na zabezpečenie včasného návratu inflácie na úroveň jej strednodobého dvojpercentného cieľa".

Rad guvernérov tiež rozhodla o znižovaní objemu cenných papierov, ktoré EC získala v rámci programu nákupu cenných papierov (APP). V súlade decembrovým oznámením sa portfólio APP bude od začiatku marca do konca júna 2023 znižovať v priemere o 15 miliárd eur mesačne a následné tempo jeho redukcie sa bude určovať priebežne.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina vrátila do prevádzky opravené energetické jednotky zničené ostreľovaním

Ukrajina opravila a opätovne uviedla do prevádzky niekoľko energetických jednotiek tepelných elektrární, ktoré sa poškodili počas ruských raketových útokov. Podľa štvrtkového vyhlásenia ukrajinského ministerstva energetiky to zmierni výpadky elektriny v krajine. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

Ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru spôsobili, že na veľkých častiach územia štátu sa vyskytli výpadky prúdu a mnohí ľudia boli od elektriny úplne odrezaní. Podľa oficiálnych údajov útoky poškodili približne 40 percent ukrajinskej energetickej siete.

"Očakávaný deficit bude počas večerných hodín (keď elektrinu využíva najviac obyvateľov) dosahovať približne 19 percent z dopytu," napísalo ministerstvo energetiky na sociálnej sieti Telegram. Dodalo, že na konci januára výpadky dosahovali až 25 percent.

"Najzávažnejšie výpadky elektriny spôsobili boje v (administratívnych) oblastiach Doneckej, Chersonskej a Charkovskej," uviedlo ministerstvo, podľa ktorého by problematickú situáciu mohlo zmierniť aj teplejšie počasie.

Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Ukrenerho v samostatnom vyhlásení uviedla, že ukrajinské elektrárne boli dovedna trinásťkrát terčom ruského ostreľovania a pňtnásťkrátkrát útokov dronov. Okrem toho je pod kontrolou ruských jednotiek viac než desať gigawattov elektrickej kapacity. Tie na začiatku invázie obsadili aj najväčšiu európsku atómovú elektráreň pri meste Záporožie.

(tasr)

Minúta  |  

Leyenová: EÚ chce do 24. februára prijať desiaty balík sankcií voči Rusku

Európska únia plánuje uvaliť na Rusko ďalší balík sankcií, ktorý má byť prijatý do 24. februára, keď si svet pripomenie už rok trvajúcu vojenskú ofenzívu ruských ozbrojených síl na Ukrajine. Vo štvrtok to počas návštevy Kyjeva oznámila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, informuje agentúra AFP.

"Spoločne s našimi partnermi v skupine G7 zavedieme dodatočný cenový strop na ruské ropné produkty a do 24. februára - presne rok od začiatku invázie – sa pousilujeme zaviesť desiaty balík sankcií," povedala von der Leyenová na tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Rýchlosť prijímania sankčných opatrení Európskej únie voči Ruskej federácii sa podľa Zelenského mierne spomalila, analyzuje stanica Sky News. Ukrajinský líder preto apeloval na euroblok, aby v tejto veci prijal ráznejšie kroky.

Existujúce sankcie podľa slov šéfky euirokomisie "nahlodávajú" ruskú ekonomiku a "vracajú ju o jednu generáciu dozadu". Iba existujúci cenový strop ropy stojí Moskvu každý deň podľa odhadov okolo 160 miliónov eur, priblížila.

Von der Leyenová ocenila snahu Ukrajiny vykoreniť korupciu v krajine. "Teší ma, keď vidím, že vaše protikorupčné orgány sú v pohotovosti a pri odhaľovaní prípadov korupcie efektívne," uviedla. Vyzdvihla tiež, že Ukrajina reagovala rýchlo aj na politickej úrovni s cieľom zaistiť, aby "boj proti korupcii prinášal hmatateľné výsledky a naďalej sa zintenzívňoval".

Vo štvrtok sa predstavitelia EK v Kyjeve stretnú s ukrajinskou vládou. V piatok ich čaká summit EÚ – Ukrajina, v rámci ktorého sa von der Leyenová aj šéf Európskej rady Charles Michel stretnú s ukrajinským prezidentom Zelenským.

Na summite budú podľa televízie Sky News diskutovať o množstve tém, ako sú poskytnutie ďalších zbraní a finančnej pomoci Ukrajine, zlepšenie prístupu ukrajinských produktov na trh EÚ, pomoc Kyjevu s opravou energetickej infraštruktúry či uvalenie nových sankcií na Rusko.

(tasr)

Minúta  |  

Budaj: Spoluprácu s ŠtB som nikdy nevykonával, klamal som ich. Heger mi vyjadril podporu

Dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj sľúbil spoluprácu so Štátnou bezpečnosťou (ŠtB), ale nikdy ju nevykonával. Uviedol to vo štvrtok na tlačovej konferencii.

Budaj tak reagoval na medializované informácie o nájdení dokumentu, ktorým podpísal spoluprácu s ŠtB.

Šéf envirorezortu objavenie zväzku víta a zároveň v Česku požiadal o jeho sprístupnenie. Dáva mu to podľa neho možnosť brániť svoju osobu. Pripomína, že išiel proti režimu, bol odpočúvaný a sledovaný ŠtB.

Ján Budaj síce v úvode povedal, že tlačovka bude krátka, napokon ale trvala vyše hodiny, väčšinu času z toho hovoril on sám. Čas zostal iba na tri otázky.

Štátnej bezpečnosti Budaj podľa vlastných slov nikdy nepodľahol. "Sľúbil som eštebákom spoluprácu, aby som ich oklamal, a nikdy som ju nenaplnil," povedal. Zväzok materiálne spochybňovať nechce.

Odstúpiť z postu ministra životného prostredia sa Budaj nechystá. "Ja sa cítim byť teraz ministrom vlády Eduarda Hegera. Ten má plnú právomoc vymeniť ma z akéhokoľvek dôvodu," poznamenal. Zároveň skonštatoval, že pre podozrenie spolupráce s ŠtB vyvodil maximálnu zodpovednosť pred 30 rokmi.

https://standard.sk/314339/na-obranu-jana-budaja/

Opísal príbeh, ako chcel vycestovať na Západ, že si vedel sfalšovať potrebnú povolenku a ŠtB na to nikdy neprišlo. Na Slovensko (do vtedajšieho komunistického Československa) sa ale vrátil, svoje miesto videl tu.

Minister sa bránil dvomi citáciami zo spisu, najmä zo zápisu z 25. septembra 1984, ktorým bola ukončená jeho evidencia. Tvrdí, že to bolo preto, že ŠtB si uvedomila, že jeho spolupráca neprináša výsledky. Na otázku, čo sa nachádza v 9 výpovediach, ktoré mal podľa spisu poskytnúť, odpovedal, že to sám nevie, keďže nič také neurobil: "Samého ma to zaujíma, preto som požiadal o sprístupnenie celého spisu," povedal. Podľa Budaja mohlo ísť o zápisy zo stretnutí, na ktoré bol predvolaný, čím vznikol takzvaný "nútený kontakt", z ktorého si pracovník ŠtB mohol vytvoriť zápis, že spolupracuje. Budaj ale vylúčl, že by na kohokoľvek donášal.

V závere tlačovej besedy dostal otázku, či sa spojil s Gabrielom Levickým, na ktorého mal podľa spisu donášať. "Nevolal som mu, nemám na neho ani kontakt," reagoval.

Budaj si nepamätal na výpoveď, ktorú mal poskytnúť v roku 1990, kde údajne potvrdil pravosť svojich podpisov, dnes hovorí, že predpokladá, že spis je autentický, ale naznačil možnosť manipulácie, keďže "so spismi ŠtB sa tu manipuluje 30 rokov".

Ostro skritizoval Roberta Fica za jeho komentáre, keďže bol počas komunistického režimu členom strany, a vyhlásil, že Heger mu dôveruje a podporil ho.

(fed, tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.