Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pavel odmieta pracovať na Pražskom hrade, kým nebude zaistené, že nemôže byť odpočúvaný

Novozvolený český prezident Petr Pavel nechce pracovať v priestoroch Pražského hradu dovtedy, kým neprejdú bezpečnostnou kontrolou. Obáva sa odpočúvania. Povedal to v rozhovore pre týždenník Respekt zverejnenom vo štvrtok.

Keďže kancelárie Pražského hradu považuje z bezpečnostného hľadiska za nevyhovujúce, chce ich dať skontrolovať hneď po svojej inaugurácii 9. marca.

"Ak by som tam išiel len na zdvorilostné stretnutie, tak s tým problém nemám. Ale pracovať v tých priestoroch pred dôkladnou prehliadkou určite nebudem," vyhlásil v rozhovore.

Kritizoval tiež skutočnosť, že na Pražskom hrade pôsobí súkromná bezpečnostná agentúra, ktorá má takmer neobmedzený prístup ku všetkému. Pre nedôveru v prezidentskú ochranku ho od zvolenia chráni Ochranná služba Polície ČR. Ochranka súčasného prezidenta Miloša Zemana podľa Pavla poslúchala zadania vedúceho Kancelárie prezidenta republiky (KPR) Vratislava Mynářa.

"Mnohokrát nerešpektovala základné pravidlá na výkon ochrany, dochádzalo k únikom informácií. V takom prostredí naozaj nedokážem mať dôveru k ľuďom, ktorí sa budú pohybovať v najbližšom okolí," dodal zvolený prezident.

Pavel by okrem technickej kontroly chcel na Pražskom hrade urobiť aj hĺbkový audit, a to ešte do svojej inaugurácie. Vo štvrtok o tom hovoril na stretnutí so šéfom Národného kontrolného úradu (NKÚ) Miloslavom Kalom. Ten však uviedol, že takýto audit sa dovtedy stihnúť nedá, potrval by niekoľko mesiacov. Aktuálne však NKÚ jeden hradný audit dokončuje.

Pavel sa oficiálne ujme funkcie českého prezidenta 9. marca po svojej inaugurácii, ktorá sa uskutoční v priestoroch Pražského hradu o 14.00.

(tasr)

Minúta  |  

Veľvyslancovi USA do našej vnútornej politiky nič nie je, vyhlásil Szijjártó

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó vo štvrtok označil kritické vyjadrenia veľvyslanca USA v Budapešti Davida Pressmana k politike vlády premiéra Viktora Orbána za úplne nezaujímavé. Informuje o tom komerčná televízia ATV.

"K vyjadreniam veľvyslanca USA môžem povedať iba toľko, že je absolútne nepodstatné, čo si on alebo ktorýkoľvek iný veľvyslanec myslí o vnútropolitických procesoch v Maďarsku, pretože mu do toho vôbec nič nie je," povedal šéf maďarskej diplomacie.

"Maďarskí vládni politici často hovoria o presadzovaní mieru, ale v otázkach od odsúdenia sankcií až po ruské návrhy na prímerie naďalej hlásajú názory podporované (ruským prezidentom Vladimirom) Putinom. Pripájame sa k výzve maďarskej vlády na mier, ale tieto výzvy by mali byť adresované Vladimirovi Putinovi," napísal Pressman v stredu pre Politico.

Szijjártó zdôraznil, že nie je úlohou veľvyslanca zasahovať do vnútorných záležitostí Maďarska. "Ak svoj pobyt chce využiť na to, aby kvalifikoval činnosť vlády, ktorú zvolili Maďari dosť jednoznačnou väčšinou, tak bude mať problém účinne pracovať na zlepšení spolupráce medzi našimi krajinami," dodal minister a poznamenal, že zahraničná politika Budapešti sleduje výhradne maďarský národný záujem, a tým je čo najskoršie dosiahnutie mieru na Ukrajine.

Spojené štáty nepovažujú snahy o prekreslenie mapy Európy za "proces vnútornej politiky Maďarska", odkázal vo štvrtok na Twitteri veľvyslanec Pressman maďarskému ministrovi.   

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj žiadal ďalšiu podporu a upozornil na zhromažďovanie sa ruských síl

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok počas návštevy predstaviteľov Európskej komisie v Kyjeve žiadal ďalšiu podporu pre svoju krajinu. Takisto upozornil, že Rusko zhromažďuje svoje sily. Informujú o tom správy agentúr AFP a DPA.

Sen o „priateľskej Európe" sa dá podľa Zelenského slov uskutočniť len spoločne s Ukrajinou a len prostredníctvom porážky Ruska. Udelenie štatútu kandidátskej krajiny EÚ je pre všetkých Ukrajincov bojujúcich proti Moskve veľmi dôležité a motivujúce.

„Ukrajina bráni na bojisku práve tie hodnoty, ktoré zjednocovali a zjednocujú aj Európu," povedal prezident na spoločnej tlačovej konferencii s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou.

Zelenskyj takisto upozornil, že Rusko zhromažďuje svojich vojakov s cieľom „pomstiť sa" Západu.

„Rusko v súčasnosti sústreďuje svoje sily. Všetci to vieme. Pripravuje sa pomstiť nielen Ukrajine, ale aj slobodnej Európe a slobodnému svetu," povedal.

Šéfka EK počas štvrtkovej návštevy Kyjeva povedala, že Európska únia plánuje uvaliť na Rusko ďalší balík sankcií, ktorý má byť prijatý do 24. februára, keď si svet pripomenie už rok trvajúcu vojenskú ofenzívu ruských ozbrojených síl na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Polícia obvinila Gruzínca, ktorý chcel cez SR previezť nelegálnych migrantov

Polícia obvinila 50-ročného Gruzínca, ktorý chcel cez územie SR nelegálne previezť štyroch cudzincov z Turecka. Vyšetrovateľ zároveň podal návrh na jeho väzobné stíhanie. Po dokázaní viny mu hrozí trest odňatia slobody až na desať rokov. TASR o tom informovala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru (PZ) Denisa Bárdyová.

"Na území Slovenska sa ho hliadka z obvodného oddelenia Policajného zboru Kežmarok snažila zvukovým a svetelným znamením zastaviť z dôvodu jeho rýchlej a bezohľadnej jazdy. Pokyny policajtov ignoroval, jeho nebezpečná jazda sa skončila na križovatke v obci Ľubica, kde prerazil plot a vošiel do záhrady rodinného domu," priblížila polícia.

Cudzinci policajtom uviedli, že z Turecka odišli letecky do Srbska, odkiaľ za pomoci prevádzačov prešli do Maďarska. Tam nastúpili do vozidla k obvinenému Vitalimu A. Podľa polície mal za prevoz získať odmenu vo výške 1 200 eur, cieľovou cestou cudzincov malo byť Nemecko.

"Od začiatku roka 2023 vyšetrovatelia Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii obvinili z trestného činu prevádzačstva už trinásť prevádzačov, ktorí sa pokúsili previezť 66 cudzincov," dodala Bárdyová.

(tasr)

Minúta  |  

Šéfka ECB Lagardová: Ekonomika eurozóny je odolnejšia, než sa očakávalo

Šéfka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová potvrdila, že banka bude pokračovať v sprísňovaní menovej politiky a avizovala ďalšie zvýšenie úrokových sadzieb v marci. Ekonomika eurozóny je podľa nej "odolnejšia, než sa očakávalo".

ECB vo štvrtok v súlade s očakávaniami sprísnila menovú politiku a signalizovala, že bude pokračovať vo výraznom zvyšovaní úrokových sadzieb. Rada guvernérov zvýšila hlavné úrokové sadzby o 50 bázických bodov. Úroková sadzba hlavných refinančných operácií s účinnosťou od 8. februára 2023 vzrastie na tri percentá, sadzba jednodňových refinančných operácií na 3,25 percenta a depozitná sadzba na 2,50 percenta.

Lagardová začala tlačovú konferenciu po zasadnutí Rady guvernérov gratuláciou Chorvátsku, ktoré sa 1. januára stalo členom eurozóny, a privítala v Rade guvernérov šéfa Chorvátskej národnej banky Borisa Vujčiča.

Lagardová zopakovala, že rada bude "rovnomerným tempom pokračovať vo výraznom zvyšovaní úrokových sadzieb a udržiavať ich na hladine, ktorá je dostatočne reštriktívna na zabezpečenie včasného návratu inflácie na úroveň jej strednodobého dvojpercentného cieľa". Takisto potvrdila, že ECB v marci zvýši úrokové sadzby o ďalších 50 bázických bodov a potom prehodnotí, ako sa bude menová politika vyvíjať ďalej.

ECB podľa jej šéfky očakáva, že ekonomická aktivita v eurozóne zostane v krátkodobom horizonte slabá. Dôvodmi je utlmená aktivita v globálnej ekonomike a vysoká geopolitická neistota, ktorej hlavnou príčinou je ruská útočná vojna proti Ukrajine. To spoločne s vysokou infláciou a prísnejšími finančnými podmienkami tlmí výdavky aj produkciu.

Problémy s dodávkami sa však zmierňujú, dodávky plynu sú bezpečnejšie, firmy majú naďalej veľký objem nevybavených objednávok a dôvera sa zlepšuje.

"Rastúce mzdy a nedávny pokles inflácie cien energií by tiež mali zmierniť stratu kúpnej sily, ktorú mnohí ľudia pocítili v dôsledku vysokej inflácie. To následne podporí spotrebu. Celkovo sa ukázalo, že ekonomika je odolnejšia, než sa očakávalo, a v nasledujúcich kvartáloch by sa mala zotaviť," uviedla Lagardová.

Cenové tlaky však podľa Lagardovej zostávajú silné, čiastočne aj z toho dôvodu, že vysoké náklady na energie zasiahli celú ekonomiku. "Vládne opatrenia na kompenzáciu vysokých cien energií pre domácnosti budú v roku 2023 tlmiť infláciu, po ich skončení sa však očakáva jej zvýšenie," dodala.

(tasr)

Minúta  |  

Ministerstvo spravodlivosti bude žiadať o vydanie expolicajta Mariána Kučerku na trestné konanie do SR

Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR bude žiadať o vydanie zadržaného expolicajta Mariána Kučerku na trestné konanie do SR. Pre TASR to potvrdili z tlačového oddelenia rezortu.

„Na menovaného bol vydaný medzinárodný aj európsky zatýkací rozkaz Najvyšším súdom SR. MS SR bude žiadať o vydanie menovaného na trestné konanie do SR. Právnu úpravu v Bosne a Hercegovine týkajúcu sa lehôt nepoznáme, ale predpokladáme, že právnym nástrojom bude v tomto prípade Európsky dohovor o vydávaní z 13. decembra 1957," uviedli z ministerstva.

Mariána Kučerku v stredu (1. 2.) zadržali v Bosne a Hercegovine, informovala polícia. Čelí obžalobe za prijatie úplatku vo výške 25-tisíc eur od podnikateľa Norberta B. prostredníctvom bývalého šéfa finančnej polície Národnej kriminálnej agentúry Bernarda S. Pomôcť mal za to Štefanovi Ž., príbuznému exministra Petra Žigu. V druhom skutku sa mu kladie za vinu, že mal prijať úplatok vo výške 200-tisíc eur od bývalého riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta M.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.