Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čína vybuduje na Antarktíde pozemné stanice za účelom monitorovania oceánov

Čína vybuduje pozemné stanice na Antarktíde, aby podporila svoju sieť satelitov na monitorovanie oceánov, uviedli vo štvrtok tamojšie štátne médiá. TASR správu prevzala zo štvrtkového servisu tlačovej agentúry Reuters.

Globálna sieť čínskych pozemných staníc na podporu rastúceho počtu satelitov vyvolala obavy niektorých krajín, že tento systém by sa mohol využívať aj na špionáž, čo však Čína odmieta.

V roku 2020 švédska štátna vesmírna spoločnosť, ktorá poskytla pozemné stanice pre komunikáciu s čínskymi kozmickými loďami a prenos údajov, odmietla obnoviť zmluvy s Čínou alebo prijať nové čínske obchody kvôli "zmenám" v geopolitike.        

Stanice na výskumnej základni Čung-šan, jednej z dvoch stálych čínskych výskumných staníc na Antarktíde, postaví spoločnosť China Aerospace Science and Technology Group, ktorá vyhrala výberové konanie s ponukou 6,5 milióna dolárov.

Projekt je súčasťou širších iniciatív zameraných na budovanie čínskeho námorného hospodárstva a premenu Číny na námornú veľmoc. Pozemná stanica postavená Čínou v argentínskej Patagónii vyvolala obavy o jej účel napriek uisteniam, že pôjde o mierové pozorovanie vesmíru a misie kozmických lodí.

Zakotvenie čínskej vojenskej prieskumnej lode, ktorá podľa analytikov monitoruje vypúšťanie satelitov, rakiet a striel, v prístave Hambantota na Srí Lanke vyvolalo hlasný odpor susednej Indie, ktorá sa obáva možnej špionáže.

Čína vlani v októbri vypustila posledný z troch modulov svojej vesmírnej stanice, ktorá sa po Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) pod vedením NASA stala druhou trvalo obývanou stanicou na nízkej obežnej dráhe Zeme.

(tasr, min)

Minúta  |  

Fínsko a Švédsko sú odhodlané vstúpiť do NATO spolu, potvrdili premiéri

Fínsko a Švédsko sú aj naďalej odhodlané vstúpiť do NATO spoločne v tom istom čase, a to aj napriek námietkam Turecka proti kandidatúre Švédska. Potvrdili to vo štvrtok na spoločnej tlačovej konferencii premiér a premiérka oboch škandinávskych krajín. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Turecko uviedlo, že by mohlo schváliť žiadosť Fínska o vstup do NATO skôr ako žiadosť Švédska. Fínsky prezident aj minister zahraničných vecí však takýto nápad zamietli s tým, že bezpečnosť oboch škandinávskych krajín navzájom závisí.

"Nepáči sa mi táto atmosféra, tá pozícia, že Švédsko je prezentované, ako nejaké problémové dieťa v škole. Nemyslím si, že toto je ten prípad," povedala fínska premiérka Sanna Marinová. Dodala, že Švédsko "odfajkováva všetky políčka", ktoré sú potrebné na to, aby vstúpilo do Severoatlantickej aliancie.

Švédsky premiér Ulf Kristersson počas tlačovej konferencie uviedol, že jeho krajina sa stále drží trojstrannej dohody o vstupe do NATO, ktorú vlani podpísalo okrem Švédska aj Turecko a Fínsko. "Na cestu ku členstvu (v NATO) sme sa vydali spolu a spolu ju aj prejdeme," uviedol Kristersson.

Fínsko a Švédsko v máji oficiálne požiadali o vstup do NATO pre obavy spojené s ruskou inváziou na Ukrajinu. Po desaťročiach sa tak odchýlili od politiky vojenskej neutrality. Ich vstup do NATO doposiaľ ratifikovalo 28 z 30 členských štátov. Stále tak neurobili Maďarsko a Turecko.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan Švédsku vyčíta, že poskytuje útočisko členom Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Ankara aj jej západní spojenci považujú za teroristickú organizáciu. Erdogan kritizuje Švédsko za to, že odmieta vydať desiatky osôb, ktoré Ankara spája s PKK a s pokusom o vojenský prevrat v krajine z roku 2016.

(tasr, min)

Minúta  |  

Pavel odmieta pracovať na Pražskom hrade, kým nebude zaistené, že nemôže byť odpočúvaný

Novozvolený český prezident Petr Pavel nechce pracovať v priestoroch Pražského hradu dovtedy, kým neprejdú bezpečnostnou kontrolou. Obáva sa odpočúvania. Povedal to v rozhovore pre týždenník Respekt zverejnenom vo štvrtok.

Keďže kancelárie Pražského hradu považuje z bezpečnostného hľadiska za nevyhovujúce, chce ich dať skontrolovať hneď po svojej inaugurácii 9. marca.

"Ak by som tam išiel len na zdvorilostné stretnutie, tak s tým problém nemám. Ale pracovať v tých priestoroch pred dôkladnou prehliadkou určite nebudem," vyhlásil v rozhovore.

Kritizoval tiež skutočnosť, že na Pražskom hrade pôsobí súkromná bezpečnostná agentúra, ktorá má takmer neobmedzený prístup ku všetkému. Pre nedôveru v prezidentskú ochranku ho od zvolenia chráni Ochranná služba Polície ČR. Ochranka súčasného prezidenta Miloša Zemana podľa Pavla poslúchala zadania vedúceho Kancelárie prezidenta republiky (KPR) Vratislava Mynářa.

"Mnohokrát nerešpektovala základné pravidlá na výkon ochrany, dochádzalo k únikom informácií. V takom prostredí naozaj nedokážem mať dôveru k ľuďom, ktorí sa budú pohybovať v najbližšom okolí," dodal zvolený prezident.

Pavel by okrem technickej kontroly chcel na Pražskom hrade urobiť aj hĺbkový audit, a to ešte do svojej inaugurácie. Vo štvrtok o tom hovoril na stretnutí so šéfom Národného kontrolného úradu (NKÚ) Miloslavom Kalom. Ten však uviedol, že takýto audit sa dovtedy stihnúť nedá, potrval by niekoľko mesiacov. Aktuálne však NKÚ jeden hradný audit dokončuje.

Pavel sa oficiálne ujme funkcie českého prezidenta 9. marca po svojej inaugurácii, ktorá sa uskutoční v priestoroch Pražského hradu o 14.00.

(tasr)

Minúta  |  

Veľvyslancovi USA do našej vnútornej politiky nič nie je, vyhlásil Szijjártó

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó vo štvrtok označil kritické vyjadrenia veľvyslanca USA v Budapešti Davida Pressmana k politike vlády premiéra Viktora Orbána za úplne nezaujímavé. Informuje o tom komerčná televízia ATV.

"K vyjadreniam veľvyslanca USA môžem povedať iba toľko, že je absolútne nepodstatné, čo si on alebo ktorýkoľvek iný veľvyslanec myslí o vnútropolitických procesoch v Maďarsku, pretože mu do toho vôbec nič nie je," povedal šéf maďarskej diplomacie.

"Maďarskí vládni politici často hovoria o presadzovaní mieru, ale v otázkach od odsúdenia sankcií až po ruské návrhy na prímerie naďalej hlásajú názory podporované (ruským prezidentom Vladimirom) Putinom. Pripájame sa k výzve maďarskej vlády na mier, ale tieto výzvy by mali byť adresované Vladimirovi Putinovi," napísal Pressman v stredu pre Politico.

Szijjártó zdôraznil, že nie je úlohou veľvyslanca zasahovať do vnútorných záležitostí Maďarska. "Ak svoj pobyt chce využiť na to, aby kvalifikoval činnosť vlády, ktorú zvolili Maďari dosť jednoznačnou väčšinou, tak bude mať problém účinne pracovať na zlepšení spolupráce medzi našimi krajinami," dodal minister a poznamenal, že zahraničná politika Budapešti sleduje výhradne maďarský národný záujem, a tým je čo najskoršie dosiahnutie mieru na Ukrajine.

Spojené štáty nepovažujú snahy o prekreslenie mapy Európy za "proces vnútornej politiky Maďarska", odkázal vo štvrtok na Twitteri veľvyslanec Pressman maďarskému ministrovi.   

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj žiadal ďalšiu podporu a upozornil na zhromažďovanie sa ruských síl

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok počas návštevy predstaviteľov Európskej komisie v Kyjeve žiadal ďalšiu podporu pre svoju krajinu. Takisto upozornil, že Rusko zhromažďuje svoje sily. Informujú o tom správy agentúr AFP a DPA.

Sen o „priateľskej Európe" sa dá podľa Zelenského slov uskutočniť len spoločne s Ukrajinou a len prostredníctvom porážky Ruska. Udelenie štatútu kandidátskej krajiny EÚ je pre všetkých Ukrajincov bojujúcich proti Moskve veľmi dôležité a motivujúce.

„Ukrajina bráni na bojisku práve tie hodnoty, ktoré zjednocovali a zjednocujú aj Európu," povedal prezident na spoločnej tlačovej konferencii s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou.

Zelenskyj takisto upozornil, že Rusko zhromažďuje svojich vojakov s cieľom „pomstiť sa" Západu.

„Rusko v súčasnosti sústreďuje svoje sily. Všetci to vieme. Pripravuje sa pomstiť nielen Ukrajine, ale aj slobodnej Európe a slobodnému svetu," povedal.

Šéfka EK počas štvrtkovej návštevy Kyjeva povedala, že Európska únia plánuje uvaliť na Rusko ďalší balík sankcií, ktorý má byť prijatý do 24. februára, keď si svet pripomenie už rok trvajúcu vojenskú ofenzívu ruských ozbrojených síl na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Polícia obvinila Gruzínca, ktorý chcel cez SR previezť nelegálnych migrantov

Polícia obvinila 50-ročného Gruzínca, ktorý chcel cez územie SR nelegálne previezť štyroch cudzincov z Turecka. Vyšetrovateľ zároveň podal návrh na jeho väzobné stíhanie. Po dokázaní viny mu hrozí trest odňatia slobody až na desať rokov. TASR o tom informovala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru (PZ) Denisa Bárdyová.

"Na území Slovenska sa ho hliadka z obvodného oddelenia Policajného zboru Kežmarok snažila zvukovým a svetelným znamením zastaviť z dôvodu jeho rýchlej a bezohľadnej jazdy. Pokyny policajtov ignoroval, jeho nebezpečná jazda sa skončila na križovatke v obci Ľubica, kde prerazil plot a vošiel do záhrady rodinného domu," priblížila polícia.

Cudzinci policajtom uviedli, že z Turecka odišli letecky do Srbska, odkiaľ za pomoci prevádzačov prešli do Maďarska. Tam nastúpili do vozidla k obvinenému Vitalimu A. Podľa polície mal za prevoz získať odmenu vo výške 1 200 eur, cieľovou cestou cudzincov malo byť Nemecko.

"Od začiatku roka 2023 vyšetrovatelia Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii obvinili z trestného činu prevádzačstva už trinásť prevádzačov, ktorí sa pokúsili previezť 66 cudzincov," dodala Bárdyová.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.