Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Skrátiť volebné obdobie by sa mohlo dať aj referendom, navrhujú Hlinka a Pčolinský

Skrátiť volebné obdobie by sa mohlo dať aj referendom. Predpokladá to návrh novely Ústavy SR z dielne poslancov Sme rodina Jozefa Hlinku a Petra Pčolinského. Návrh poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok posunuli do druhého čítania. Okrem toho návrh obsahuje aj možnosť skrátiť volebné obdobie NR SR uznesením poslancov.

"Navrhovaná právna úprava má umožniť voličom prostredníctvom referenda vyjadriť svoju vôľu a vysloviť sa za predčasné ukončenie pôsobenia Národnej rady SR," skonštatovali poslanci v dôvodovej správe.

Návrh ústavného zákona zároveň aj Národnej rade SR umožňuje rozhodnúť o skrátení svojho volebného obdobia, a to formou schválenia uznesenia o jeho skrátení. Takáto úprava už platí po tom, ako koncom januára poslanci prijali podobnú novelu.

Pčolinský takisto navrhuje, aby bol na prijatie uznesenia o skrátení volebného obdobia NR SR potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.

"V prípade, ak by sa platným výsledkom referenda rozhodlo o skrátení volebného obdobia, alebo ak by Národná rada SR prijala uznesenie o skrátení svojho volebného obdobia, navrhuje sa, aby jej volebné obdobie skončilo dňom konania volieb do Národnej rady SR," vysvetlili poslanci.

Predseda NR SR by bol povinný vyhlásiť parlamentné voľby do siedmich dní od uverejnenia platného výsledku referenda v Zbierke zákonov SR, respektíve do siedmich dní od prijatia uznesenia o skrátení volebného obdobia NR SR. Nová legislatíva by bola v prípade definitívneho schválenia účinná dňom vyhlásenia.

(tasr, min)

Minúta  |  

Rozvoj zbrojárskeho priemyslu v Maďarsku sa nesmie spomaliť, vyhlásil Orbán

Rozhodnutie spustiť program rozvoja maďarského zbrojárskeho priemyslu bolo dobrým rozhodnutím. Zrejmé to je najmä v terajšom čase hrozieb a vojny na Ukrajine.

Podľa agentúry MTI to zaznelo vo štvrtok v Budapešti na schôdzke maďarského premiéra Viktora Orbána s generálnym riaditeľom nemeckej zbrojárskej spoločnosti Rheinmetall Arminom Pappergerom. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

"Obrana Maďarska je naším najdôležitejším cieľom, preto sa rozvoj maďarskej národnej obrany a vojenského priemyslu napriek európskej sankčnej kríze nemôže spomaliť. Takto bude nerušene pokračovať spolupráca medzi Rheinmetallom a Maďarskom," citovala MTI premiéra.

Vlaňajší rok, ktorý bol podľa slov Orbán najťažším rokom za uplynulé tri desaťročia, podalo maďarské hospodárstvo i priemysel mimoriadny výkon. Na rokovaní bol prítomný aj maďarský minister obrany Kristóf Szalay-Bobrovniczky.

(tasr, min)

Minúta  |  

Rusko opäť ohrozujú nemecké tanky ako počas druhej svetovej vojny, uviedol Putin

Nemecké tanky ohrozujú Rusko rovnako ako počas druhej svetovej vojny. Vyhlásil to vo štvrtok ruský prezident Vladimir Putin a zároveň varoval, že Moskva je pripravené reagovať na agresiu Západu. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Šéf Kremľa vystúpil na podujatí venovanom 80. výročiu víťazstva sovietskej armády nad nacistickými silami v bitke o Stalingrad. V prejave poukázal aj na paralelu medzi bojom sovietskej armády počas druhej svetovej vojny a konfliktom na Ukrajine.

"Nanešťastie opäť vidíme ako nacistická ideológia vo svojej modernej podobe a manifestácii opäť priamo ohrozuje bezpečnosť našej krajiny," cituje Putina agentúra Reuters. "Je to neuveriteľné, ale je to pravda. Opäť nás ohrozujú nemecké tanky Leopard… Znova a znova sme nútení odrážať agresiu kolektívneho Západu," pokračoval Putin.

"K ich hraniciach neposielame tanky, no máme čím reagovať. Nebude to len použitím ozbrojených vozidiel, to by mal každý chápať… Moderná vojna s Rusko bude celkom iná," varoval ruský prezident.

Od začiatku vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu vlani vo februári sa Putin opakovane vyhrážal použitím jadrových zbraní proti Západu v prípade eskalácie konfliktu, píše AFP. "Pripravenosť ísť až na koniec, spraviť aj nemožné pre svoju vlasť, pre pravdu je v krvi a povahe nášho mnohonárodnostného ľudu," uviedol šéf Kremľa.

Putin počas spomienkových osláv položil veniec k večnému ohňu pri pamätníku padlých vojakov Červenej armády v bitke o Stalingrad - dnes Volgograd. Centrálnym prvkom pamätníka na Mamajovej mohyle je 85 metrov vysoká socha "Matka Vlasť". Socha ženy s mečom v ruke stojí v póze, akoby volala národ do boja. Ide o najvyššiu sochu v Európe, píše AP.

Bitka o Stalingrad na prelome rokov 1942-1943 trvala šesť mesiacov. V jej dôsledku sa väčšina budov v meste zmenila na ruiny a o život prišiel viac ako milión vojakov a civilistov. Víťazstvo sovietskej Červenej armády znamenal zvrat v priebehu druhej svetovej vojny.

(tasr, min)

Minúta  |  

Čína vybuduje na Antarktíde pozemné stanice za účelom monitorovania oceánov

Čína vybuduje pozemné stanice na Antarktíde, aby podporila svoju sieť satelitov na monitorovanie oceánov, uviedli vo štvrtok tamojšie štátne médiá. TASR správu prevzala zo štvrtkového servisu tlačovej agentúry Reuters.

Globálna sieť čínskych pozemných staníc na podporu rastúceho počtu satelitov vyvolala obavy niektorých krajín, že tento systém by sa mohol využívať aj na špionáž, čo však Čína odmieta.

V roku 2020 švédska štátna vesmírna spoločnosť, ktorá poskytla pozemné stanice pre komunikáciu s čínskymi kozmickými loďami a prenos údajov, odmietla obnoviť zmluvy s Čínou alebo prijať nové čínske obchody kvôli "zmenám" v geopolitike.        

Stanice na výskumnej základni Čung-šan, jednej z dvoch stálych čínskych výskumných staníc na Antarktíde, postaví spoločnosť China Aerospace Science and Technology Group, ktorá vyhrala výberové konanie s ponukou 6,5 milióna dolárov.

Projekt je súčasťou širších iniciatív zameraných na budovanie čínskeho námorného hospodárstva a premenu Číny na námornú veľmoc. Pozemná stanica postavená Čínou v argentínskej Patagónii vyvolala obavy o jej účel napriek uisteniam, že pôjde o mierové pozorovanie vesmíru a misie kozmických lodí.

Zakotvenie čínskej vojenskej prieskumnej lode, ktorá podľa analytikov monitoruje vypúšťanie satelitov, rakiet a striel, v prístave Hambantota na Srí Lanke vyvolalo hlasný odpor susednej Indie, ktorá sa obáva možnej špionáže.

Čína vlani v októbri vypustila posledný z troch modulov svojej vesmírnej stanice, ktorá sa po Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) pod vedením NASA stala druhou trvalo obývanou stanicou na nízkej obežnej dráhe Zeme.

(tasr, min)

Minúta  |  

Fínsko a Švédsko sú odhodlané vstúpiť do NATO spolu, potvrdili premiéri

Fínsko a Švédsko sú aj naďalej odhodlané vstúpiť do NATO spoločne v tom istom čase, a to aj napriek námietkam Turecka proti kandidatúre Švédska. Potvrdili to vo štvrtok na spoločnej tlačovej konferencii premiér a premiérka oboch škandinávskych krajín. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Turecko uviedlo, že by mohlo schváliť žiadosť Fínska o vstup do NATO skôr ako žiadosť Švédska. Fínsky prezident aj minister zahraničných vecí však takýto nápad zamietli s tým, že bezpečnosť oboch škandinávskych krajín navzájom závisí.

"Nepáči sa mi táto atmosféra, tá pozícia, že Švédsko je prezentované, ako nejaké problémové dieťa v škole. Nemyslím si, že toto je ten prípad," povedala fínska premiérka Sanna Marinová. Dodala, že Švédsko "odfajkováva všetky políčka", ktoré sú potrebné na to, aby vstúpilo do Severoatlantickej aliancie.

Švédsky premiér Ulf Kristersson počas tlačovej konferencie uviedol, že jeho krajina sa stále drží trojstrannej dohody o vstupe do NATO, ktorú vlani podpísalo okrem Švédska aj Turecko a Fínsko. "Na cestu ku členstvu (v NATO) sme sa vydali spolu a spolu ju aj prejdeme," uviedol Kristersson.

Fínsko a Švédsko v máji oficiálne požiadali o vstup do NATO pre obavy spojené s ruskou inváziou na Ukrajinu. Po desaťročiach sa tak odchýlili od politiky vojenskej neutrality. Ich vstup do NATO doposiaľ ratifikovalo 28 z 30 členských štátov. Stále tak neurobili Maďarsko a Turecko.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan Švédsku vyčíta, že poskytuje útočisko členom Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Ankara aj jej západní spojenci považujú za teroristickú organizáciu. Erdogan kritizuje Švédsko za to, že odmieta vydať desiatky osôb, ktoré Ankara spája s PKK a s pokusom o vojenský prevrat v krajine z roku 2016.

(tasr, min)

Minúta  |  

Pavel odmieta pracovať na Pražskom hrade, kým nebude zaistené, že nemôže byť odpočúvaný

Novozvolený český prezident Petr Pavel nechce pracovať v priestoroch Pražského hradu dovtedy, kým neprejdú bezpečnostnou kontrolou. Obáva sa odpočúvania. Povedal to v rozhovore pre týždenník Respekt zverejnenom vo štvrtok.

Keďže kancelárie Pražského hradu považuje z bezpečnostného hľadiska za nevyhovujúce, chce ich dať skontrolovať hneď po svojej inaugurácii 9. marca.

"Ak by som tam išiel len na zdvorilostné stretnutie, tak s tým problém nemám. Ale pracovať v tých priestoroch pred dôkladnou prehliadkou určite nebudem," vyhlásil v rozhovore.

Kritizoval tiež skutočnosť, že na Pražskom hrade pôsobí súkromná bezpečnostná agentúra, ktorá má takmer neobmedzený prístup ku všetkému. Pre nedôveru v prezidentskú ochranku ho od zvolenia chráni Ochranná služba Polície ČR. Ochranka súčasného prezidenta Miloša Zemana podľa Pavla poslúchala zadania vedúceho Kancelárie prezidenta republiky (KPR) Vratislava Mynářa.

"Mnohokrát nerešpektovala základné pravidlá na výkon ochrany, dochádzalo k únikom informácií. V takom prostredí naozaj nedokážem mať dôveru k ľuďom, ktorí sa budú pohybovať v najbližšom okolí," dodal zvolený prezident.

Pavel by okrem technickej kontroly chcel na Pražskom hrade urobiť aj hĺbkový audit, a to ešte do svojej inaugurácie. Vo štvrtok o tom hovoril na stretnutí so šéfom Národného kontrolného úradu (NKÚ) Miloslavom Kalom. Ten však uviedol, že takýto audit sa dovtedy stihnúť nedá, potrval by niekoľko mesiacov. Aktuálne však NKÚ jeden hradný audit dokončuje.

Pavel sa oficiálne ujme funkcie českého prezidenta 9. marca po svojej inaugurácii, ktorá sa uskutoční v priestoroch Pražského hradu o 14.00.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.