Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Blanár: Sme za zatvorenie obchodov v nedeľu, nesúhlasíme s výnimkami

Téma zatvorenia obchodov cez sviatky a nedele je dlhodobou agendou sociálnej demokracie. V rámci rozpravy k návrhu novely Zákonníka práce to v Národnej rade (NR) SR vyhlásil podpredseda parlamentu Juraj Blanár (Smer-SD). Zatvorenie obchodov v nedeľu podporuje, nesúhlasí naopak s výnimkami pre niektoré štátne sviatky.

"Od začiatku sme s tým prichádzali. Sme radi, že ste si to osvojili. Prišlo na naše slová, zistili ste, že je to dobré," konštatoval Blanár. Zároveň predkladateľom vytkol, že majú problém s niektorými štátnymi sviatkami. Návrh má totiž zaviesť výnimky na 1. mája, 8. mája, 29. augusta a 1. septembra. Ak nepripadnú na nedeľu, obchody majú byť v tieto dni otvorené.

"S týmto absolútne nemôžeme súhlasiť. Sme samozrejme za to, aby nedele boli zavreté. Sme pripravení podporiť tento návrh, ale nie v takejto podobe," zdôraznil Blanár. Podal preto procedurálny návrh, aby bol návrh vrátený na dopracovanie a výnimky pre sviatky boli z neho vynechané. Ak to tak nebude a návrh prejde do druhého čítania, podajú v súvislosti s tým pozmeňujúci návrh.

Jeden z predkladateľov návrhu, poslanec OĽaNO Richard Vašečka uznal, že najjednoduchšie a najčistejšie riešenie by bolo navrhnúť obmedzenie maloobchodného predaja v nedele bez výnimky. Niekoľkými výnimkami však chceli vyjsť v ústrety obchodníkom.

"Prešli sme si zoznam sviatkov nie podľa ich obsahu, ale ako vychádzajú v priebehu roka. Preto sme dali výnimku na tieto," vysvetlil. Ak však bude vôľa to zmeniť v druhom čítaní, avizoval, že bude hlasovať za.
Vyjadrenie Blanára považuje za možnú zámienku, aby Smer-SD nehlasoval za tento návrh. "Dávam prísľub, že ak tento návrh prejde, aj s vašou podporou, do druhého čítania, ja sám budem navrhovať alebo podporím váš návrh, aby tie sviatky, ktoré sú dôležité, vypadli ako výnimky," dodal Vašečka.

(tasr)

Minúta  |  

Európska centrálna banka plánuje aj v marci zvýšiť úrokové sadzby o 50 bodov, tvrdí Kažimír

Európska centrálna banka (ECB) bude pokračovať so zvyšovaním úrokových sadzieb, potvrdil guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír. „V marci máme v úmysle pokračovať v nastolenom rytme a opätovne zvýšiť sadzby o 50 bázických bodov,“ uviedol Kažimír. ECB zvýšila vo štvrtok kľúčové úrokové sadzby o pol percentuálneho bodu.

Aktuálnym rozhodnutím zdvihli základné úrokové sadzby podľa Kažimíra na najvyššiu úroveň za uplynulých 15 rokov. „Aj keď je januárový pokles inflácie pod deväť percent veľmi vítaný, sme stále veľmi, veľmi ďaleko od cieľa. Nemôžeme si dovoliť poľaviť v tempe a na základe dnes dostupných dát na to ani nevidím dôvod,“ konštatuje Kažimír.

Zároveň sa obáva, že jadrová inflácia môže zotrvať na privysokých úrovniach a to je podľa neho neprípustné. „V momente, keď si ľudia a podniky zvyknú na vysokú infláciu a pretaví sa to do očakávaní, máme zásadný problém,“ varuje guvernér NBS.

V marci plánujú teda pokračovať v nastolenom rytme a opätovne zvýšiť sadzby. Marec bude zároveň mesiac, keď budú mať k dispozícii aktualizované predpovede o očakávanom vývoji ekonomiky a inflácie na tento a najbližšie dva roky. „Bude to pre mňa moment, keď sa začať rozprávať o tom, čo ďalej. Za predpokladu, že marcové a následne júnové odhady ukážu pokles inflácie k cieľu, môžeme začať opatrne hovoriť, že sa nám darí krotiť inflačnú beštiu,“ povedal Kažimír.

Myslí si, že marcové zvýšenie nebude posledné. O tom, koľko ďalších bude potrebných, rozhodnú následne. „Zatiaľ čo my pokračujeme so zvyšovaním sadzieb, finančné trhy už začali špekulovať o tom, kedy začneme so znižovaním sadzieb. My však ešte nie sme na vrchole a myslím si, že na ňom nebudeme ani v marci,“ informoval Kažimír. Zároveň zopakoval, že na tom vrchole chcú aj zotrvať. A to tak dlho, kým nebudú mať istotu, že už je čas na zostup.

Európska centrálna banka zvýšila vo štvrtok kľúčové úrokové sadzby o pol percentuálneho bodu. Úroková sadzba hlavných refinančných operácií a úrokové sadzby jednodňových refinančných a jednodňových sterilizačných operácií sa zvyšujú na tri percentá, 3,25 percenta a 2,50 percenta. ECB od júna 2022 pravidelne zvyšuje sadzby. Naposledy ich zvýšila v polovici decembra o 50 bázických bodov.

Minúta  |  

Prieskum: Voľby by vyhral Smer. Spoločne s Hlasom by získali vyše 40 percent

Ak by sa parlamentné voľby konali tento víkend, zvíťazila by strana Smer – sociálna demokracia (Smer-SD). Vyplýva to z výsledkov telefonického prieskumu agentúry Polis Slovakia pre agentúru SITA v dňoch 28. januára až 1. februára 2023 na vzorke 1 002 respondentov starších ako 18 rokov.

Respondenti odpovedali na otázku: „Keby boli parlamentné voľby tento víkend, ktorú stranu, hnutie, alebo koalíciu by ste volili?"

Strana Smer-SD by získala 21 percent hlasov, čo zodpovedá 39 mandátom v Národnej rade SR. Druhá by skončila strana Hlas-SD so ziskom 19,4 percenta a 36 mandátmi. Znamená to, že Smer a Hlas by dohromady získali 75 mandátov. Na zisk parlamentnej väčšiny v 150-člennom parlamente by preto ich prípadná koalícia potrebovala ešte jedného koaličného partnera.

O takmer desať percent menej by získalo Progresívne Slovensko, ktoré by so ziskom 9,5 percenta hlasov obsadilo 17 kresiel v NR SR. Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti by volilo 7,2 percenta respondentov. Tesne za ním skončilo so 7,1 percentami hnutie Republika. Oba politické subjekty by v parlamente obsadili zhodne po trinásť kresiel. O jedného zástupcu menej by malo v NR SR hnutie Sme rodina, za ktoré by hlasovalo 6,5 percenta voličov. Do parlamentu by sa dostalo aj Kresťanskodemokratické hnutie a strana Sloboda a Solidarita (SaS). Obe by mali po desať poslancov.

Pred bránami parlamentu by so ziskom 4,7 percenta hlasov skončila strana Aliancia. O takmer percento menej by mala Slovenská národná strana (SNS), za ňou by sa umiestnila Dobrá voľba s 3,5 percentami. Ľudová strana Naše Slovensko (ĽS NS) by získala 2,3 percenta hlasov. Za ňou sa umiestnili Život – národná strana a strana Za ľudí, ktorej by svoj hlas dalo jedno percento opýtaných. Menej než jedno percento by volilo Maďarské fórum, Národnú koalíciu, hnutie Socialisti.sk i stranu Vlasť. Na voľbách by sa zúčastnilo 56 percent voličov. Ďalších 22 percent nebolo rozhodnutých a 22 percent opýtaných by sa na voľbách rozhodne nezúčastnilo.

Pellegrini je dôveryhodnejší ako Fico

Najdôveryhodnejším lídrom politickej strany je podľa prieskumu predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini. Rozhodne alebo skôr mu dôveruje takmer 35 percent respondentov, celkovo mu nedôveruje necelých 60 percent z nich.

Predseda strany Smer-SD Robert Fico skončil na druhom mieste, dôveru mu celkovo vyjadrilo viac ako 32 percent opýtaných. Nedôveruje mu takmer 63 percent respondentov.

Za Robertom Ficom skončil predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár, ktorému dôveruje necelá štvrtina opýtaných.

Matovič na čele rebríčka nedôveryhodnosti

Najnedôveryhodnejším politikom je podľa účastníkov prieskumu predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič. Dôveru mu prejavilo necelých osem percent, no nedôveruje mu až 86,4 percenta opýtaných, pričom rozhodne mu nedôveruje 72,9 percenta.

Necelých 20 percent účastníkov prieskumu rozhodne, alebo skôr dôveruje predsedovi SNS Andrejovi Dankovi, ktorý sa umiestnil na štvrtej priečke.

Za ním nasleduje predseda SaS Richard Sulík, ktorému dôveruje takmer 18 percent respondentov.

Necelých 16 percent opýtaných dôveruje predsedovi hnutia Republika Milanovi Uhríkovi a 15 percent predsedovi strany Život-národná strana Tomášovi Tarabovi. V jeho prípade si ale 19 percent respondentov zvolilo odpoveď neviem, u Uhríka to bolo skoro 13 percent.

Predsedníčke strany Za ľudí Veronike Remišovej dôveruje celkovo 11,7 percenta účastníkov prieskumu.

Za druhého najnedôveryhodnejšieho politika po Matovičovi označili účastníci prieskumu predsedu ĽSNS Mariána Kotlebu, ktorému dôveruje 9,9 percenta respondentov, no nedôveru mu vyjadrilo takmer 85 percent opýtaných.

(sita, ste)

Minúta  |  

Prieskum Nézőpont: Okamžité prímerie na Ukrajine by si želalo takmer 80 percent Maďarov

Okamžité prímerie na Ukrajine by si želalo 78 percent Maďarov, a to aj v prípade, že by tak Ukrajina prišla o svoje územia obsadené Ruskom. Vyplýva to z prieskumu inštitútu Nézőpont, ktoré v piatok zverejnil server 24.hu.

Vojna však podľa názoru 49 percent respondentov bude trvať ešte roky. Vyriešenie situácie ešte v tomto roku očakáva len 33 percent účastníkov prieskumu, ktorý bol vykonaný začiatkom februára.

Inštitút na základe výsledkov prieskumu uviedol, že v Maďarsku neexistuje spoločenská kategória, ktorá by súhlasila s pokračovaním vojny v záujme toho, aby Ukrajina získala naspäť svoje územia obsadené Ruskom.

(tasr)

Minúta  |  

New York vrátil Taliansku 14 ukradnutých historických artefaktov

Newyorskí predstavitelia vo štvrtok oznámili, že v rámci rozsiahleho vyšetrovania pašovania ukradnutých historických pamiatok vrátili Taliansku 14 artefaktov v hodnote 2,5 milióna dolárov. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Úrad okresného prokurátora na Manhattane viedol uplynulé dva roky vyšetrovanie odcudzených pamiatok, ktoré sa dostali do zbierok rôznych múzeí a galérií v New Yorku – vrátane prestížneho Metropolitného múzea umenia.

Na ceremónii, na ktorej sa vo štvrtok zúčastnili aj taliansky generálny konzul a zástupcovia talianskej polície, bolo Rímu vrátených 14 antických artefaktov.

Okrem iného išlo o striebornú mincu zo sicílskej obce Naxos, ktorá bola vyrazená okolo roku 430 a jej súčasná hodnota sa odhaduje pol milióna dolárov. Taliani dostali späť aj keramickú nádobu vyrobenú okolo roku 510 a mramorovú hlavu rímskeho cisára Hadriána z roku 200.

Za krádežou uvedených predmetov sú známi priekupníci s umením Giacomo Medici a Giovanni Franco Becchina, ako aj Američan Robert Hecht, ktorý zomrel v roku 2012. Priekupníci spolupracovali so zločineckými gangami, ktoré rabovali hrobky na nedostatočne strážených archeologických náleziskách v celej oblasti Stredomoria.

Dovedna bolo Taliansku za posledných sedem mesiacov odovzdaných už 214 historických artefaktov, uviedol úrad prokuratúry na Manhattane. Vo vyhlásení sa ďalej uvádza, že za ostatný rok bolo vrátených vyše 700 predmetov za viac ako sto miliónov dolárov rôznym krajinám sveta vrátane Kambodže, Indie, Pakistanu, Egypta, Iraku či Grécka.

AFP pripomína, že New York bol celé desaťročia centrom nelegálneho obchodu s umeleckými predmetmi. Pracovná skupina vyšetrujúca tento druh trestnej činnosti bola v meste vytvorená v roku 2017.

(tasr)

Minúta  |  

Austrália zlegalizuje extázu a halucinogénne huby na zdravotnícke účely

Austrálsky úrad pre kontrolu liečiv (TGA) v piatok oznámil, že psychedelické látky extáza (MDMA) a psilocybín, vyskytujúci sa v halucinogénnych hubách, sa čoskoro budú využívať na liečbu depresie a posttraumatickej stresovej poruchy (PTSS).

Podľa TGA totiž existujú "dostatočné dôkazy o ich potenciálnych prínosoch pre určitých pacientov". TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Austrálski psychiatri budú môcť predpisovať obe tieto látky od júla tohto roku. V súčasnosti sú v Austrálii zaradené medzi "zakázané látky" a je možné ich využívať len počas prísne kontrolovaných klinických štúdií.

Úrad TGA uviedol, že tieto látky sú "relatívne bezpečné", ak sa podávajú v zdravotníckom prostredí. Dokážu pritom vyvolať "zmenený stav vedomia", ktorý by mohol pomôcť určitým kategóriám pacientov.
Mike Musker, výskumník pôsobiaci na University of South Australia, kde sa venuje duševnému zdraviu a prevencii samovrážd, rozhodnutie TGA privítal ako "dlho očakávaný" krok.

Poukázal na to, že mnoho ľudí - najmä vojnových veteránov a ľudí, ktorí pracovali v záchranárskych službách - trpí PTSS a depresiou, pričom bežné psychiatrické lieky im nezaberajú a neposkytujú úľavu.
Musker priblížil, že extáza a halucinogénne huby "znižujú zábrany" a mnohým ľuďom by mohli pomôcť pri spracovávaní ťažkých spomienok a predstáv.

Zástancovia využitia týchto látok v medicíne dúfajú, že jedného dňa ich bude možné okrem liečby depresie a PTSS využívať aj pri liečení závislosti na alkohole, obsedantno-kompulzívnej poruche či porúch príjmu potravy.

AFP pripomína, že extázu a psilocybín na lekárske účely už povolili Kanada či USA.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.