Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zisk automobilky Ford vo štvrtom štvrťroku medziročne klesol o 90 percent

Čistý zisk americkej automobilky Ford Motor Co. vo štvrtom kvartáli uplynulého roka medziročne klesol o 90 percent. Vedúci predstavitelia spoločnosti tvrdia, že náklady automobilky sú príliš vysoké a pre tento rok prisľúbili ďalšie uťahovanie opaskov.

Automobilka z Dearbornu v štáte Michigan uviedla, že od októbra do decembra zarobila 1,26 miliardy dolárov, pričom tržby vzrástli o 17 percent na 44 miliárd dolárov. Po úprave spoločnosť zarobila 51 centov na akciu, čím zaostala za odhadmi Wall Street vo výške 62 centov.

Štvrťročné príjmy však podľa analytikov prekročili odhadovaných 41,39 miliardy dolárov.

Za celý rok 2022 Ford vykázal čistú stratu dve miliardy dolárov, ktorú pripísal najmä jednorazovým položkám.

(sita)

Minúta  |  

Pred 20 rokmi došlo k rozpadu Juhoslávie

Takmer štyri desaťročia – od konca druhej svetovej vojny – vládol v Juhoslávii Josip Broz Tito. Po jeho smrti v máji 1980 sa začali postupne vyostrovať rozpory medzi jednotlivými zväzovými republikami. Narastajúce sociálne napätie, národnostné a ekonomické rozdiely stále viac a viac podnecovali separatistické a nacionalistické tendencie jej jednotlivých častí. Udalosti v bývalej Juhoslávii vyvrcholili jej krvavým rozpadom. Od konca existencie tohto multietnického balkánskeho štátu uplynie v sobotu 4. februára 20 rokov.

Po smrti Josipa Broza Tita sa ocitla federálna vláda v Belehrade vo veľmi zložitej situácii. Medzi vedúcimi predstaviteľmi zväzových republík a centrom vznikali zásadné nezhody ohľadne ďalšieho administratívneho usporiadania krajiny a jej spravovania. Rôzne predstavy o budúcom usporiadaní Juhoslávie viedli k postupnému vyhlasovaniu nezávislosti jednotlivých juhoslovanských republík.

Slovinsko a Chorvátsko vyhlásili nezávislosť 25. júna 1991, čo bol začiatok rozpadu niekdajšieho spoločného štátu. Následne tak urobilo Macedónsko (8. septembra 1991 – od januára 2019 Severné Macedónsko), Bosna a Hercegovina (1. marca 1992) a 27. apríla 1992 vyhlásila nezávislosť Juhoslovanská zväzová republika (JZR), ktorú tvorilo Srbsko (vrátane bývalých autonómnych oblastí Vojvodina a Kosovo) a Čierna Hora.

Proces rozpadu Juhoslávie sprevádzala vlna ozbrojených konfliktov. Po skončení občianskych vojen na slovinskom území, v Chorvátsku a na území Bosny a Hercegoviny v prvej polovici 90. rokov 20. storočia, došlo na Balkáne koncom 90. rokov k ďalšiemu konfliktu. Severoatlantická aliancia (NATO) začala 24. marca 1999 operáciu Spojenecká sila, v rámci ktorej bombardovala ciele na území JZR, ako odvetu za tvrdé zákroky srbských jednotiek proti albánskym separatistom v Kosove.

Vnútropolitickú situáciu v Juhoslovanskej zväzovej republike, nazývanou tiež "malá" alebo "tretia" Juhoslávia, charakterizovali politické roztržky, katastrofálna hospodárska situácia, ako aj odpor Albáncov v Kosove.

Posledným dejstvom existencie Juhoslávie sa stalo mimoriadne zasadanie zväzového parlamentu, ktorý sa zišiel 4. februára 2003 v Belehrade. Poslanci rozhodli o vytvorení Srbska a Čiernej Hory (SČH), voľného štátneho zväzku, ktorý nahradil Juhoslovanskú zväzovú republiku. Príslušnú dohodu o transformácii podpísali predstavitelia Srbska a Čiernej Hory už 14. marca 2002 za sprostredkovania Európskej únie, po čom nasledovali mesiace komplikovaných rokovaní o texte ústavnej charty SČH.

V oboch komorách zákonodarného zboru podporila predtým ústavnú chartu nového štátu a vykonávacie zákony absolútna väčšina poslancov. V 40-člennej hornej komore, kde sa hlasovalo najskôr, bolo za 26, proti hlasovalo sedem poslancov. Zo 138 poslancov dolnej komory za chartu hlasovalo 72, proti 39. Hlasovanie o vykonávacom zákone sa skončilo pomerom hlasov 72:39.

Vyhlásením nového štátneho zväzku s názvom Srbsko a Čierna Hora prestala Juhoslávia formálne existovať. Tento štátny útvar zanikol definitívne o tri roky neskôr 3. júna 2006, kedy bývalá juhoslovanská republika Čierna Hora oficiálne vyhlásila nezávislosť.

(tasr)

Minúta  |  

Blanár: Sme za zatvorenie obchodov v nedeľu, nesúhlasíme s výnimkami

Téma zatvorenia obchodov cez sviatky a nedele je dlhodobou agendou sociálnej demokracie. V rámci rozpravy k návrhu novely Zákonníka práce to v Národnej rade (NR) SR vyhlásil podpredseda parlamentu Juraj Blanár (Smer-SD). Zatvorenie obchodov v nedeľu podporuje, nesúhlasí naopak s výnimkami pre niektoré štátne sviatky.

"Od začiatku sme s tým prichádzali. Sme radi, že ste si to osvojili. Prišlo na naše slová, zistili ste, že je to dobré," konštatoval Blanár. Zároveň predkladateľom vytkol, že majú problém s niektorými štátnymi sviatkami. Návrh má totiž zaviesť výnimky na 1. mája, 8. mája, 29. augusta a 1. septembra. Ak nepripadnú na nedeľu, obchody majú byť v tieto dni otvorené.

"S týmto absolútne nemôžeme súhlasiť. Sme samozrejme za to, aby nedele boli zavreté. Sme pripravení podporiť tento návrh, ale nie v takejto podobe," zdôraznil Blanár. Podal preto procedurálny návrh, aby bol návrh vrátený na dopracovanie a výnimky pre sviatky boli z neho vynechané. Ak to tak nebude a návrh prejde do druhého čítania, podajú v súvislosti s tým pozmeňujúci návrh.

Jeden z predkladateľov návrhu, poslanec OĽaNO Richard Vašečka uznal, že najjednoduchšie a najčistejšie riešenie by bolo navrhnúť obmedzenie maloobchodného predaja v nedele bez výnimky. Niekoľkými výnimkami však chceli vyjsť v ústrety obchodníkom.

"Prešli sme si zoznam sviatkov nie podľa ich obsahu, ale ako vychádzajú v priebehu roka. Preto sme dali výnimku na tieto," vysvetlil. Ak však bude vôľa to zmeniť v druhom čítaní, avizoval, že bude hlasovať za.
Vyjadrenie Blanára považuje za možnú zámienku, aby Smer-SD nehlasoval za tento návrh. "Dávam prísľub, že ak tento návrh prejde, aj s vašou podporou, do druhého čítania, ja sám budem navrhovať alebo podporím váš návrh, aby tie sviatky, ktoré sú dôležité, vypadli ako výnimky," dodal Vašečka.

(tasr)

Minúta  |  

Európska centrálna banka plánuje aj v marci zvýšiť úrokové sadzby o 50 bodov, tvrdí Kažimír

Európska centrálna banka (ECB) bude pokračovať so zvyšovaním úrokových sadzieb, potvrdil guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír. „V marci máme v úmysle pokračovať v nastolenom rytme a opätovne zvýšiť sadzby o 50 bázických bodov,“ uviedol Kažimír. ECB zvýšila vo štvrtok kľúčové úrokové sadzby o pol percentuálneho bodu.

Aktuálnym rozhodnutím zdvihli základné úrokové sadzby podľa Kažimíra na najvyššiu úroveň za uplynulých 15 rokov. „Aj keď je januárový pokles inflácie pod deväť percent veľmi vítaný, sme stále veľmi, veľmi ďaleko od cieľa. Nemôžeme si dovoliť poľaviť v tempe a na základe dnes dostupných dát na to ani nevidím dôvod,“ konštatuje Kažimír.

Zároveň sa obáva, že jadrová inflácia môže zotrvať na privysokých úrovniach a to je podľa neho neprípustné. „V momente, keď si ľudia a podniky zvyknú na vysokú infláciu a pretaví sa to do očakávaní, máme zásadný problém,“ varuje guvernér NBS.

V marci plánujú teda pokračovať v nastolenom rytme a opätovne zvýšiť sadzby. Marec bude zároveň mesiac, keď budú mať k dispozícii aktualizované predpovede o očakávanom vývoji ekonomiky a inflácie na tento a najbližšie dva roky. „Bude to pre mňa moment, keď sa začať rozprávať o tom, čo ďalej. Za predpokladu, že marcové a následne júnové odhady ukážu pokles inflácie k cieľu, môžeme začať opatrne hovoriť, že sa nám darí krotiť inflačnú beštiu,“ povedal Kažimír.

Myslí si, že marcové zvýšenie nebude posledné. O tom, koľko ďalších bude potrebných, rozhodnú následne. „Zatiaľ čo my pokračujeme so zvyšovaním sadzieb, finančné trhy už začali špekulovať o tom, kedy začneme so znižovaním sadzieb. My však ešte nie sme na vrchole a myslím si, že na ňom nebudeme ani v marci,“ informoval Kažimír. Zároveň zopakoval, že na tom vrchole chcú aj zotrvať. A to tak dlho, kým nebudú mať istotu, že už je čas na zostup.

Európska centrálna banka zvýšila vo štvrtok kľúčové úrokové sadzby o pol percentuálneho bodu. Úroková sadzba hlavných refinančných operácií a úrokové sadzby jednodňových refinančných a jednodňových sterilizačných operácií sa zvyšujú na tri percentá, 3,25 percenta a 2,50 percenta. ECB od júna 2022 pravidelne zvyšuje sadzby. Naposledy ich zvýšila v polovici decembra o 50 bázických bodov.

Minúta  |  

Prieskum: Voľby by vyhral Smer. Spoločne s Hlasom by získali vyše 40 percent

Ak by sa parlamentné voľby konali tento víkend, zvíťazila by strana Smer – sociálna demokracia (Smer-SD). Vyplýva to z výsledkov telefonického prieskumu agentúry Polis Slovakia pre agentúru SITA v dňoch 28. januára až 1. februára 2023 na vzorke 1 002 respondentov starších ako 18 rokov.

Respondenti odpovedali na otázku: „Keby boli parlamentné voľby tento víkend, ktorú stranu, hnutie, alebo koalíciu by ste volili?"

Strana Smer-SD by získala 21 percent hlasov, čo zodpovedá 39 mandátom v Národnej rade SR. Druhá by skončila strana Hlas-SD so ziskom 19,4 percenta a 36 mandátmi. Znamená to, že Smer a Hlas by dohromady získali 75 mandátov. Na zisk parlamentnej väčšiny v 150-člennom parlamente by preto ich prípadná koalícia potrebovala ešte jedného koaličného partnera.

O takmer desať percent menej by získalo Progresívne Slovensko, ktoré by so ziskom 9,5 percenta hlasov obsadilo 17 kresiel v NR SR. Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti by volilo 7,2 percenta respondentov. Tesne za ním skončilo so 7,1 percentami hnutie Republika. Oba politické subjekty by v parlamente obsadili zhodne po trinásť kresiel. O jedného zástupcu menej by malo v NR SR hnutie Sme rodina, za ktoré by hlasovalo 6,5 percenta voličov. Do parlamentu by sa dostalo aj Kresťanskodemokratické hnutie a strana Sloboda a Solidarita (SaS). Obe by mali po desať poslancov.

Pred bránami parlamentu by so ziskom 4,7 percenta hlasov skončila strana Aliancia. O takmer percento menej by mala Slovenská národná strana (SNS), za ňou by sa umiestnila Dobrá voľba s 3,5 percentami. Ľudová strana Naše Slovensko (ĽS NS) by získala 2,3 percenta hlasov. Za ňou sa umiestnili Život – národná strana a strana Za ľudí, ktorej by svoj hlas dalo jedno percento opýtaných. Menej než jedno percento by volilo Maďarské fórum, Národnú koalíciu, hnutie Socialisti.sk i stranu Vlasť. Na voľbách by sa zúčastnilo 56 percent voličov. Ďalších 22 percent nebolo rozhodnutých a 22 percent opýtaných by sa na voľbách rozhodne nezúčastnilo.

Pellegrini je dôveryhodnejší ako Fico

Najdôveryhodnejším lídrom politickej strany je podľa prieskumu predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini. Rozhodne alebo skôr mu dôveruje takmer 35 percent respondentov, celkovo mu nedôveruje necelých 60 percent z nich.

Predseda strany Smer-SD Robert Fico skončil na druhom mieste, dôveru mu celkovo vyjadrilo viac ako 32 percent opýtaných. Nedôveruje mu takmer 63 percent respondentov.

Za Robertom Ficom skončil predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár, ktorému dôveruje necelá štvrtina opýtaných.

Matovič na čele rebríčka nedôveryhodnosti

Najnedôveryhodnejším politikom je podľa účastníkov prieskumu predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič. Dôveru mu prejavilo necelých osem percent, no nedôveruje mu až 86,4 percenta opýtaných, pričom rozhodne mu nedôveruje 72,9 percenta.

Necelých 20 percent účastníkov prieskumu rozhodne, alebo skôr dôveruje predsedovi SNS Andrejovi Dankovi, ktorý sa umiestnil na štvrtej priečke.

Za ním nasleduje predseda SaS Richard Sulík, ktorému dôveruje takmer 18 percent respondentov.

Necelých 16 percent opýtaných dôveruje predsedovi hnutia Republika Milanovi Uhríkovi a 15 percent predsedovi strany Život-národná strana Tomášovi Tarabovi. V jeho prípade si ale 19 percent respondentov zvolilo odpoveď neviem, u Uhríka to bolo skoro 13 percent.

Predsedníčke strany Za ľudí Veronike Remišovej dôveruje celkovo 11,7 percenta účastníkov prieskumu.

Za druhého najnedôveryhodnejšieho politika po Matovičovi označili účastníci prieskumu predsedu ĽSNS Mariána Kotlebu, ktorému dôveruje 9,9 percenta respondentov, no nedôveru mu vyjadrilo takmer 85 percent opýtaných.

(sita, ste)

Minúta  |  

Prieskum Nézőpont: Okamžité prímerie na Ukrajine by si želalo takmer 80 percent Maďarov

Okamžité prímerie na Ukrajine by si želalo 78 percent Maďarov, a to aj v prípade, že by tak Ukrajina prišla o svoje územia obsadené Ruskom. Vyplýva to z prieskumu inštitútu Nézőpont, ktoré v piatok zverejnil server 24.hu.

Vojna však podľa názoru 49 percent respondentov bude trvať ešte roky. Vyriešenie situácie ešte v tomto roku očakáva len 33 percent účastníkov prieskumu, ktorý bol vykonaný začiatkom februára.

Inštitút na základe výsledkov prieskumu uviedol, že v Maďarsku neexistuje spoločenská kategória, ktorá by súhlasila s pokračovaním vojny v záujme toho, aby Ukrajina získala naspäť svoje územia obsadené Ruskom.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.