3. februára 2023 | 14:59

Minúta | 3. februára 2023 | 14:59

Muž, ktorý chcel kušou zabiť Alžbetu II., sa priznal k vlastizrade

Muž, ktorý sa v roku 2021 s kušou vlámal do areálu hradu Windsor a vyhlásil, že prišiel zabiť kráľovnú Alžbetu II., sa v piatok na súde priznal k trom bodom obžaloby z vlastizrady podľa zákona Treason Act z roku 1842. Stane sa tak prvou osobou od roku 1981, ktorá bude v Británii usvedčená z tohto trestného činu. TASR správu prevzala zo spravodajskej stanice BBC.

Mladíka Jaswanta Singha Chaila indického pôvodu zatkla polícia na Vianoce 2021 na hrade Windsor, kde sa v tom čase nachádzala aj medzičasom zosnulá kráľovná Alžbeta II., ktorá tam vtedy pre pandémiu koronavírusu trávila vianočné sviatky.

Zamaskovaný Chail ozbrojený nabitou a odistenou kušou pri vstupe do areálu hradu použil nylonový lanový rebrík. Ako prvý si Chaila všimol jeden zo strážnikov pri vchode do súkromných komnát panovníčky, ktorý sa snažil zistiť, čo mladík chce. Ten vysvetlil, že prišiel zavraždiť kráľovnú. Strážnik Chailovi okamžite prikázal, aby odhodil zbraň, kľakol si a dal ruky za hlavu, čo mladík aj urobil.

Pred plánovaným útokom Chail uverejnil v aplikácii Snapchat video, v ktorom hovorí: ,,Je mi ľúto, čo som urobil a čo ešte len urobím. Pokúsim sa zavraždiť Alžbetu, kráľovnú z kráľovskej rodiny. Je to pomsta za všetkých, ktorí boli počas Amritsarského masakru v roku 1919 zabití či diskriminovaní pre svoju rasu."

Po zadržaní bol mladík odovzdaný do rúk lekárov a v súčasnosti je hospitalizovaný v psychiatrickej nemocnici Broadmoor. Na súdnom pojednávaní sa zúčastnil prostredníctvom videospojenia.

BBC pripomína, že spomínaný Amritsarský masaker sa odohral 13. apríla 1919, keď sa dav Indov zišiel v pandžábskom meste Amritsar na demonštrácii proti koloniálnym zákonom. Plukovník britskej indickej armády Reginald Dyer nariadil svojim vojakom strieľať do davu. O život prišlo podľa oficiálnych zdrojov 379 ľudí.

(tasr)

3. februára 2023 | 14:57

Minúta | 3. februára 2023 | 14:57

Poľsko má dôvody, prečo je v postojoch k Rusku také nekompromisné, hovorí Pavel

Poľsko má mnoho dobrých dôvodov, prečo je vo svojich postojoch k Rusku také nekompromisné. Ich historická skúsenosť je nepopierateľná a myslím si, že v Poľsku asi nie je vôbec potrebné kohokoľvek presviedčať o hrozbe pochádzajúcej z Ruska. V rozhovore pre TASR to uviedol novozvolený český prezident Petr Pavel v reakcii na výroky poľského prezidenta Andrzeja Dudu. Ten vyhlásil, že je pripravený postaviť novú železnú oponu, ak sa za východnou hranicou bude musieť vysporadúvať s agresívnym štátom. Pavlovi sa v tomto kontexte zdajú jeho výroky pochopiteľné, no podľa neho nie je potrebné sa nimi znepokojovať. Informuje spravodajkyňa TASR.

,,Na druhej strane je dobré pracovať na tých, povedzme, praktických opatreniach, to znamená posilňovanie obranyschopnosti celého východného krídla, pretože obranyschopnosť NATO nie je závislá iba od hraničných plotov a bariér, ale je postavená predovšetkým na princípe odstrašenia akéhokoľvek možného agresívneho správania zo strany Ruska," objasňuje Pavel.

Domnieva sa, že ploty či bariéry môžu dopomôcť napríklad pri riadenej migrácii. Zároveň sú aj istým signálom. ,,Ale omnoho silnejším signálom bude, keď budú členovia NATO jednotní vo vzťahu k Rusku, v zaistení našej obrany, keď nebudeme spochybňovať vyššie výdaje na obranu, keď budeme dôslední v uplatňovaní nielen opatrení na odstrašenie, ale v rámci EÚ napríklad aj k sankciám, pretože to sú veci, ktoré môžu výrazne posilniť celkovo našu obranyschopnosť," uzavrel Petr Pavel, ktorý sa stane oficiálne prezidentom Českej republiky 9. marca.

(tasr)

3. februára 2023 | 13:53

Minúta | 3. februára 2023 | 13:53

Kaliňák považuje obvinenie z korupcie za absurdné

Obvinenie z korupcie považuje exminister vnútra Roberta Kaliňák za absurdné. Povedal to v piatok na Prezídiu Policajného zboru. Kaliňákov advokát David Lindtner uviedol, že vypovedať bude až po prečítaní spisu. Zároveň si ponechali lehotu na podanie sťažnosti proti obvineniu.

Advokát poznamenal, že majú ťažkú pozíciu, pretože musia vyvracať niečo, čo sa podľa nich nestalo. Obvinenie je podľa neho založené na jednej vete a jednej výpovedi exšéfa finančnej správy Františka I. "Je to jedno z najznásilnenejších uznesení, aké som kedy čítal," skonštatoval Kaliňák.

,,Je to rovnako povrchné, nezákonné, arbitrárne uznesenie, s akým sme sa stretli už v kauze Súmrak. Mysleli sme si, že po kauze Súmrak už väčšie právne dno nenastane, a tu musím povedať, že ide o skutočne absolútnu absenciu zdravého rozumu," poznamenal Lindtner.

Líder Smeru-SD Robert Fico na piatkovej tlačovej konferencii opätovne zopakoval, že ide o politicky motivovaný proces, ktorého cieľom je zlikvidovať predstaviteľov opozície. Kritizuje postup polície, i vyšetrovateľku Moniku Barčákovú, ktorá podľa neho nie je nestranná. Postup NAKA označil za nezákonný. Za šokujúce považuje, že nepoznajú meno dozorujúceho prokurátora, odmietajú im ho vraj prezradiť. Nepoznajú ani mená svedkov. Absurdné politické obvinenie je podľa neho nezmyslené a vymyslené, bez akýchkoľvek dôkazov.

Kaliňák poznamenal, že prípad má všetky atribúty politického procesu. Hovorí o ,,vystrašenej" vyšetrovateľke, o podvádzaní, falšovaní i vymýšľaní dôkazov. ,,Majú strach z pravdy. Držia pod krkom všetkých kajúcnikov," odkázal. Potvrdil, že v piatok idú po spis k obvineniu.

NAKA obvinila v stredu (1. 2.) exministra vnútra Roberta Kaliňáka a Jozefa B. st. pre zločin podplácania. Podľa polície sú obvinení podozriví z poskytnutia úplatku osobe v riadiacej funkcii Finančnej správy SR. Kaliňák považuje svoje obvinenie z podplácania za nezákonné a nezmyselné.

(tasr)

3. februára 2023 | 13:08

Minúta | 3. februára 2023 | 13:08

Nemám negatívny postoj k Maďarsku, problém cítim v prístupe Orbána, tvrdí Pavel

Nikdy som nemal negatívny postoj k Maďarsku ako ku krajine. Do Maďarska som jazdil rád, mám tam mnoho priateľov a budem rovnako rád, ak naše vzťahy budú harmonické. Tam, kde cítim problém, je niektorá názorová orientácia Viktora Orbána a jeho prístup. V rozhovore pre TASR to uviedol novozvolený prezident ČR Petr Pavel, informuje spravodajkyňa TASR.

„Viktor Orbán sa nepochybne veľmi zmenil, pretože v čase, keď v politike začínal ako veľmi progresívny mladý liberál, by rozhodne nikto ani na chvíľu nezapochyboval o tom, že je to správna cesta. Ale ten obrat, ktorý od tej chvíle Viktor Orbán urobil, je dá sa povedať, takmer o 180 stupňov," konštatoval Pavel, pričom dodal, že v dnešnej dobe celkom objektívne niektoré názory maďarského vedenia nekorešpondujú s názormi ostatných štátov Vyšehradskej štvorky (V4). „Bavíme sa tu predovšetkým o podpore Ukrajiny a o vzťahu k Rusku, čo sú dosť zásadné veci," poukázal.

Uvítal by, ak by v rámci vzájomných rokovaní strany boli úplne otvorené, mali by zdôrazňovať spoločný záujem a tam, kde sa názory líšia, tak sa pokúsiť aspoň o priblíženie stanovísk. Zároveň zdôraznil, že jeho postoj k Maďarsku rozhodne nie je nepriateľský ani odsudzujúci. Napriek rozdielnosti postojov novozvoleného prezidenta ČR a súčasného maďarského vedenia to podľa Pavla neznamená, že sa na seba krajiny musia pozerať skrz prsty. „Naopak, mali by sme sa snažiť o to, aby sa tie naše pozície zblížili," uviedol víťaz českých prezidentských volieb.

Nad V4 ako organizáciou by nechcel lámať palicu, pretože jej vznik, motivácia a základy, na ktorých stojí, sú podľa neho relevantné aj dnes. Upozorňuje však na to, že v prípade rozdielnych postojov v podstatných otázkach, ako je vzťah napríklad k Rusku či k podpore demokracie, spolupráca nebude úplne hladká.

„Mali by sme pracovať na tom, aby sa tie stanoviská, ak je to možné, znovu priblížili, pretože potom ako zoskupenie nebudeme mať príliš veľkú relevanciu. Možno by stálo za to, aby sme sa pozreli, do akej miery by sa V4 dala adaptovať na flexibilnejší formát s pridružením napríklad niektorých ďalších krajín. Už dnes mnohokrát rokujeme vo formáte V4+2, takže môžeme uvažovať aj o ďalších formátoch, ktoré by zahrnuli viac krajín zo strednej a východnej Európy k formovaniu spoločných stanovísk," uzavrel Pavel.

(tasr)

3. februára 2023 | 13:07

Minúta | 3. februára 2023 | 13:07

Pavel: Slovensko chcem navštíviť hneď po inaugurácii, nebudem strácať čas

Predpokladám, že na Slovensko prídem hneď v týždni po inaugurácii. Chcem splniť sľub, že prvou krajinou, ktorú navštívim, bude Slovenská republika. Nebudem strácať čas. Na svoju inauguráciu by som rád pozval aj slovenskú prezidentku Zuzanu Čaputovú. V exkluzívnom rozhovore so spravodajkyňou TASR to povedal novozvolený český prezident Petr Pavel.

„Diskutujeme o rôznych možnostiach, naše tímy sú v kontakte, pracujeme na konkrétnom dátume," povedal k plánom svojej prvej zahraničnej cesty Pavel. „Nebudeme nijako strácať čas. Predpokladám, že sa nám to podarí urobiť hneď v tom týždni po inaugurácii," spresnil nový český prezident. Inaugurácia sa uskutoční 9. marca na Pražskom hrade.

Pavel by na ňu rád pozval aj slovenskú prezidentku. „Už som o tom hovoril aj na stretnutí s najvyššími ústavnými činiteľmi, že taký nápad mám. Im sa to páčilo tiež. Myslím, že by to bolo pekné gesto vo vzťahu k našim susedom, ak by sa predstavitelia susedných krajín mohli zúčastniť," načrtol svoju predstavu o hosťoch nový český prezident. Dodal, že zatiaľ to však ešte nie je isté.

Už počas kampane avizoval, že na druhú zahraničnú cestu by išiel do Poľska, aby upokojil obavy, ktoré spôsobili výroky jeho súpera Andreja Babiša. Ten v debate povedal, že by Poľsku neposkytol vojenskú pomoc, ak by ich napadol iný štát. Následne by chcel Pavel navštíviť všetky susedné krajiny, pretože vzťahy s nimi považuje za kľúčové.

V hre je aj prípadná spoločná cesta na Ukrajinu so Zuzanou Čaputovou. „Zatiaľ išlo o nápad, ktorý sa páčil mne a pokiaľ viem, páčil sa aj pani prezidentke Čaputovej. Otázkou je, či sa ho podarí takto zrealizovať, pretože predsa len cesty na Ukrajinu dnes nie sú úplne štandardné. Vyžadujú pomerne striktné bezpečnostné opatrenia," povedal Pavel s tým, že je nutná súčinnosť aj poľskej strany.

Dodal však, že jeho návšteva Ukrajiny nemusí byť nutne viazaná na spoločnú cestu. „Bolo by to pekné, bolo by to symbolické gesto, ale rozhodne by som to nechcel obmedzovať tým, že kým sa nám to nepodarí zorganizovať, tak sa tá návšteva neuskutoční," vysvetlil svoj postoj nový český prezident.

(tasr)

3. februára 2023 | 12:49

Minúta | 3. februára 2023 | 12:49

V mieste Lipšicovho bydliska nahlásili výbušninu. Podobné incidenty moju prácu neovplyvnia, vyhlásil

V mieste bydliska špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica nahlásili výbušninu. Bytový dom museli evakuovať. Lipšic o tom informoval na sociálnej sieti.

„Týmto sa ospravedlňujem susedom, ktorí túto situáciu trpezlivo znášali," napísal Lipšic. Nenávistné prejavy zo strany niektorých obvinených, podozrivých, ich obhajcov a politikov nemajú podľa neho žiadnu hranicu. „Chápem, že kombinácia strachu a pomsty odbúrava akékoľvek zábrany. Tieto prejavy zjavne vyvolávajú u niektorých ľudí potrebu svoju nenávisť prejaviť aj navonok. Nahlásenie výbušniny môže byť ešte menej agresívny spôsob ventilácie nenávisti, ktorá je podnecovaná vo verejnom priestore," skonštatoval Lipšic.

V tejto súvislosti špeciálny prokurátor vyzýva, aby z útokov na jeho osobu vynechali jeho najbližších, teda manželku a deti. „Zároveň ubezpečujem všetkých, že podobné incidenty mňa, ani mojich kolegov na Úrade špeciálnej prokuratúry nijako neovplyvnia v našej práci, a ani v našom cieli – aby Slovensko bolo krajinou, kde nikto nestojí nad zákonom. Celý svoj profesný život som presvedčený, že za tento cieľ sa oplatí bojovať," dodal Lipšic.

(tasr, sita)

3. februára 2023 | 12:46

Minúta | 3. februára 2023 | 12:46

Nemecká vláda povolila vývoz tankov Leopard 1 na Ukrajinu

Nemecká vláda schválila export starších tankov typu Leopard 1 na Ukrajinu. V piatok to bez udania ďalších podrobností potvrdil hovorca vlády v Berlíne Steffen Hebestreit. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

,,Môžem potvrdiť..., že boli vydané oprávnenia na export (Leopardov 1)," uviedol hovorca na pravidelnom tlačovom brífingu. Odmietol však poskytnúť ďalšie detaily. ,,Momentálne k tomu nechcem povedať nič viac - skonkretizuje sa to v najbližších dňoch a týždňoch," povedal v reakcii na predchádzajúce neoficiálne správy nemeckých médií.

Povolenie sa podľa hovorcu týka tankov typu Leopard 1 zo skladov nemeckých zbrojárskych firiem.

Nemecký kabinet minulý týždeň oznámil, že Ukrajine dodá na obranu pred ruskými inváznymi silami 14 moderných tankov typu Leopard 2 zo zásob ozbrojených síl (Bundeswehru).

Podľa piatkovej správy denníka Die Süddeutsche Zeitung (SZ) sú spoločnosť Rheinmetall a firma Flensburger Fahrzeugbau Gesellschaft (FFG) ochotné pripraviť desiatky tankov Leopard 1, ktoré by mohli dodať ukrajinským silám, ak by o ne prejavil Kyjev záujem. SZ však uvádza, že Berlín má problémy so zaobstaraním potrebnej munície pre tieto bojové vozidlá.

DPA približuje, že Leopard 1 je prvým bojovým tankom, ktorý bol vyrobený pre nemecké ozbrojené sily po druhej svetovej vojne. Vyrábal sa od polovice 60. do polovice 80. rokov minulého storočia.

(tasr)

3. februára 2023 | 12:13

Minúta | 3. februára 2023 | 12:13

Juhokórejský exminister spravodlivosti ide do väzenia za falošné školské diplomy

Juhokórejský súd odsúdil bývalého ministra spravodlivosti Čo Kuka na dva roky väzenia za to, že sfalšoval potvrdenia o vzdelaní svojich detí. V piatok o tom informovali predstavitelia súdu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Kuk bol v minulosti univerzitným profesorom a populárnym poradcom juhokórejského exprezidenta Mun Če-ina a očakávalo sa, že sa bude uchádzať o post hlavy štátu. V roku 2019 bol vymenovaný za ministra spravodlivosti.

Len mesiac po uvedení do úradu sa však objavili podozrenia, že Kuk sfalšoval potvrdenia o vzdelaní a ďalšiu dokumentáciu svojich dvoch detí, aby im tak uľahčil prijatie na vysoké školy a postgraduálne štúdiá. Kuk sa preto rozhodol z funkcie ministra odstúpiť.

Okresný súd v Soule uznal Čo Kuka za vinného vo veci falšovania úradných dokumentov a odsúdil ho na dva roky väzenia. Exminister musí okrem toho zaplatiť pokutu vo výške šesť miliónov juhokórejských wonov (približne 4500 eur).

,,Povaha trestných činov, ktorých sa Kuk dopustil, je závažná, keďže dlhé roky využíval svoju funkciu univerzitného profesora, aby ovplyvnil prijímací proces uchádzačov o štúdium," vyhlásil súd. Spresnil, že Kuk bol uznaný za vinného aj zo zneužitia právomoci verejného činiteľa pri vyšetrovaní korupčného škandálu.

Exminister spravodlivosti avizoval, že sa proti rozsudku odvolá.

(tasr)

3. februára 2023 | 11:47

Minúta | 3. februára 2023 | 11:47

Zisk automobilky Ford vo štvrtom štvrťroku medziročne klesol o 90 percent

Čistý zisk americkej automobilky Ford Motor Co. vo štvrtom kvartáli uplynulého roka medziročne klesol o 90 percent. Vedúci predstavitelia spoločnosti tvrdia, že náklady automobilky sú príliš vysoké a pre tento rok prisľúbili ďalšie uťahovanie opaskov.

Automobilka z Dearbornu v štáte Michigan uviedla, že od októbra do decembra zarobila 1,26 miliardy dolárov, pričom tržby vzrástli o 17 percent na 44 miliárd dolárov. Po úprave spoločnosť zarobila 51 centov na akciu, čím zaostala za odhadmi Wall Street vo výške 62 centov.

Štvrťročné príjmy však podľa analytikov prekročili odhadovaných 41,39 miliardy dolárov.

Za celý rok 2022 Ford vykázal čistú stratu dve miliardy dolárov, ktorú pripísal najmä jednorazovým položkám.

(sita)

3. februára 2023 | 11:20

Minúta | 3. februára 2023 | 11:20

Pred 20 rokmi došlo k rozpadu Juhoslávie

Takmer štyri desaťročia – od konca druhej svetovej vojny – vládol v Juhoslávii Josip Broz Tito. Po jeho smrti v máji 1980 sa začali postupne vyostrovať rozpory medzi jednotlivými zväzovými republikami. Narastajúce sociálne napätie, národnostné a ekonomické rozdiely stále viac a viac podnecovali separatistické a nacionalistické tendencie jej jednotlivých častí. Udalosti v bývalej Juhoslávii vyvrcholili jej krvavým rozpadom. Od konca existencie tohto multietnického balkánskeho štátu uplynie v sobotu 4. februára 20 rokov.

Po smrti Josipa Broza Tita sa ocitla federálna vláda v Belehrade vo veľmi zložitej situácii. Medzi vedúcimi predstaviteľmi zväzových republík a centrom vznikali zásadné nezhody ohľadne ďalšieho administratívneho usporiadania krajiny a jej spravovania. Rôzne predstavy o budúcom usporiadaní Juhoslávie viedli k postupnému vyhlasovaniu nezávislosti jednotlivých juhoslovanských republík.

Slovinsko a Chorvátsko vyhlásili nezávislosť 25. júna 1991, čo bol začiatok rozpadu niekdajšieho spoločného štátu. Následne tak urobilo Macedónsko (8. septembra 1991 – od januára 2019 Severné Macedónsko), Bosna a Hercegovina (1. marca 1992) a 27. apríla 1992 vyhlásila nezávislosť Juhoslovanská zväzová republika (JZR), ktorú tvorilo Srbsko (vrátane bývalých autonómnych oblastí Vojvodina a Kosovo) a Čierna Hora.

Proces rozpadu Juhoslávie sprevádzala vlna ozbrojených konfliktov. Po skončení občianskych vojen na slovinskom území, v Chorvátsku a na území Bosny a Hercegoviny v prvej polovici 90. rokov 20. storočia, došlo na Balkáne koncom 90. rokov k ďalšiemu konfliktu. Severoatlantická aliancia (NATO) začala 24. marca 1999 operáciu Spojenecká sila, v rámci ktorej bombardovala ciele na území JZR, ako odvetu za tvrdé zákroky srbských jednotiek proti albánskym separatistom v Kosove.

Vnútropolitickú situáciu v Juhoslovanskej zväzovej republike, nazývanou tiež "malá" alebo "tretia" Juhoslávia, charakterizovali politické roztržky, katastrofálna hospodárska situácia, ako aj odpor Albáncov v Kosove.

Posledným dejstvom existencie Juhoslávie sa stalo mimoriadne zasadanie zväzového parlamentu, ktorý sa zišiel 4. februára 2003 v Belehrade. Poslanci rozhodli o vytvorení Srbska a Čiernej Hory (SČH), voľného štátneho zväzku, ktorý nahradil Juhoslovanskú zväzovú republiku. Príslušnú dohodu o transformácii podpísali predstavitelia Srbska a Čiernej Hory už 14. marca 2002 za sprostredkovania Európskej únie, po čom nasledovali mesiace komplikovaných rokovaní o texte ústavnej charty SČH.

V oboch komorách zákonodarného zboru podporila predtým ústavnú chartu nového štátu a vykonávacie zákony absolútna väčšina poslancov. V 40-člennej hornej komore, kde sa hlasovalo najskôr, bolo za 26, proti hlasovalo sedem poslancov. Zo 138 poslancov dolnej komory za chartu hlasovalo 72, proti 39. Hlasovanie o vykonávacom zákone sa skončilo pomerom hlasov 72:39.

Vyhlásením nového štátneho zväzku s názvom Srbsko a Čierna Hora prestala Juhoslávia formálne existovať. Tento štátny útvar zanikol definitívne o tri roky neskôr 3. júna 2006, kedy bývalá juhoslovanská republika Čierna Hora oficiálne vyhlásila nezávislosť.

(tasr)