Preskočiť na obsah
  |  

Pred 20 rokmi sa rozpadla Juhoslávia

Takmer štyri desaťročia - od konca druhej svetovej vojny - vládol v Juhoslávii Josip Broz Tito. Po jeho smrti v máji 1980 sa začali postupne vyostrovať rozpory medzi jednotlivými zväzovými republikami. Rozpad sa zavŕšil 4. februára 2003.

Narastajúce sociálne napätie, národnostné a ekonomické rozdiely stále viac a viac podnecovali separatistické a nacionalistické tendencie jej jednotlivých častí. Udalosti v bývalej Juhoslávii vyvrcholili jej krvavým rozpadom. Od konca existencie tohto multietnického balkánskeho štátu uplynie dnes (4. februára) 20 rokov.        

Po smrti Josipa Broza Tita sa ocitla federálna vláda v Belehrade vo veľmi zložitej situácii. Medzi vedúcimi predstaviteľmi zväzových republík a centrom vznikali zásadné nezhody ohľadne ďalšieho administratívneho usporiadania krajiny a jej spravovania. Rôzne predstavy o budúcom usporiadaní Juhoslávie viedli k postupnému vyhlasovaniu nezávislosti jednotlivých juhoslovanských republík.        

Slovinsko a Chorvátsko vyhlásili nezávislosť 25. júna 1991, čo bol začiatok rozpadu niekdajšieho spoločného štátu. Následne tak urobilo Macedónsko (8. septembra 1991 - od januára 2019 Severné Macedónsko), Bosna a Hercegovina (1. marca 1992) a 27. apríla 1992 vyhlásila nezávislosť Juhoslovanská zväzová republika (JZR), ktorú tvorilo Srbsko (vrátane bývalých autonómnych oblastí Vojvodina a Kosovo) a Čierna Hora.        

Proces rozpadu Juhoslávie sprevádzala vlna ozbrojených konfliktov. Po skončení občianskych vojen na slovinskom území, v Chorvátsku a na území Bosny a Hercegoviny v prvej polovici 90. rokov 20. storočia, došlo na Balkáne koncom 90. rokov k ďalšiemu konfliktu. Severoatlantická aliancia (NATO) začala 24. marca 1999 operáciu Spojenecká sila, v rámci ktorej bombardovala ciele na území JZR, ako odvetu za tvrdé zákroky srbských jednotiek proti albánskym separatistom v Kosove.       

 Vnútropolitickú situáciu v Juhoslovanskej zväzovej republike, nazývanou tiež "malá" alebo "tretia" Juhoslávia, charakterizovali politické roztržky, katastrofálna hospodárska situácia, ako aj odpor Albáncov v Kosove.        

Posledným dejstvom existencie Juhoslávie sa stalo mimoriadne zasadanie zväzového parlamentu, ktorý sa zišiel 4. februára 2003 v Belehrade. Poslanci rozhodli o vytvorení Srbska a Čiernej Hory (SČH), voľného štátneho zväzku, ktorý nahradil Juhoslovanskú zväzovú republiku. Príslušnú dohodu o transformácii podpísali predstavitelia Srbska a Čiernej Hory už 14. marca 2002 za sprostredkovania Európskej únie, po čom nasledovali mesiace komplikovaných rokovaní o texte ústavnej charty SČH.        

V oboch komorách zákonodarného zboru podporila predtým ústavnú chartu nového štátu a vykonávacie zákony absolútna väčšina poslancov. V 40-člennej hornej komore, kde sa hlasovalo najskôr, bolo za 26, proti hlasovalo sedem poslancov. Zo 138 poslancov dolnej komory za chartu hlasovalo 72, proti 39. Hlasovanie o vykonávacom zákone sa skončilo pomerom hlasov 72:39.        

Vyhlásením nového štátneho zväzku s názvom Srbsko a Čierna Hora prestala Juhoslávia formálne existovať. Tento štátny útvar zanikol definitívne o tri roky neskôr 3. júna 2006, kedy bývalá juhoslovanská republika Čierna Hora oficiálne vyhlásila nezávislosť.

(tasr)

  |  

Nórska polícia chce ďalej vypočúvať vagnerovca

Polícia mieni pokračovať vo vypočúvaní bývalého veliteľa žoldnierov z ruskej Vagnerovej skupiny Andreja Medvedeva, ktorý bojoval vo vojne na Ukrajine a minulý mesiac ušiel z Ruska do Nórska.

Informovala o tom tlačová agentúra Reuters.        

Medvedev tento týždeň Reutersu povedal, že sa rozhodol hovoriť, aby pomohol zaistiť, že páchatelia zločinov budú postavení pred súd. Bývalý veliteľ žoldnierov odovzdal nórskej polícii aj "digitálny materiál", uviedla vo vyhlásení nórska Národná kriminálna agentúra (Kripos).        

Materiál študujeme, dodal Kripos - útvar nórskej polície, ktorý má na starosti vyšetrovanie vojnových zločinov. Medvedev je stále svedok a nemá žiadnu povinnosť hovoriť s vyšetrovateľmi, dodal Kripos. Nie je z ničoho podozrivý - okrem ilegálneho prekročenia hranice.        

"Medvedev vyvoláva dojem, že chce toho povedať ešte viac o svojom pôsobení vo Vagnerovej skupine," doplnila polícia. Boli podniknuté "viditeľné a neviditeľné" opatrenia na zaistenie bezpečia Medvedeva, informovala polícia bez uvedenia detailov.        

Vagnerovci uviazli v krvavých opotrebovávacích bojoch proti ukrajinskej armáde v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Medvedev v stredu v interview pre Reuters spomenul jeden incident, ktorého bol svedkom: dvoch ľudí z Vagnerovej skupiny, ktorí nechceli bojovať, zastrelili pred novými odvedencami, prepustenými z ruských väzníc, ktorí sa pridali k vagnerovcom.        

Na otázku o ďalších incidentoch, ktorých bol svedkom, odpovedal, že sa k tomu nemôže v tomto štádiu vyjadriť vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie nórskej polície.        

Reuters nemohol zatiaľ jeho tvrdenia potvrdiť. Vagnerova skupina uviedla, že Medvedev pracoval v "nórskom oddiele" vagnerovcov a "zle zaobchádzal s väzňami".        

"Buďte opatrní, je veľmi nebezpečný," napísala Vagnerova skupina v e-mailovom vyhlásení zaslanom vo štvrtok Reutersu. Zopakovala predchádzajúce slová o Medvedevovi, ktoré povedal zakladateľ tejto skupiny Jevgenij Prigožin, blízky spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina.

(tasr)

  |  

Najdôveryhodnejší politik v Česku je Slovák a expremiér Babiš

Najvyššej dôvere z vrcholných českých politikov sa tešili na prelome roku predseda hnutia ANO a neúspešný prezidentský kandidát Andrej Babiš, predseda SPD Tomio Okamura a končiaci prezident ČR Miloš Zeman.        

Vyplýva to z prieskumu agentúry CVVM, z ktorej vyhlásenia v piatok citoval spravodajský webový portál Novinky.cz. Babišovi dôverovalo 45 percent ľudí, zatiaľ čo 50 percent nie. Okamura sa tešil dôvere 43 percent opýtaných, ale aj jemu nedôverovalo 50 percent ľudí. Zemanova dôvera bola na úrovni 35 percent, pričom deklarovaná nedôvera dosahovala 61 percent respondentov.        

Pre porovnanie je možné pripomenúť, že bývalý český prezident Václav Klaus sa na konci svojho mandátu začiatkom roku 2013 tešil podľa CVVM dôvere 26 percent ľudí. Zemanova dôvera sa po jeho inaugurácii v marci 2013 pohybovala na úrovni 51 percent opýtaných.        

Českému premiérovi Petrovi Fialovi začiatkom tohto roka dôverovalo podľa prieskumu CVVM 34 percent ľudí, ministrovi vnútra Vítovi Rakušanovi 32 percent. "Najvyšší podiel nedôvery medzi politikmi bol u predsedníčky TOP 09 a predsedníčky Poslaneckej snemovne Markéty Adamovej Pekarovej (65 percent)," konštatovala CVVM s tým, že nedôvera viac či menej prevažovala nad dôverou u všetkých politikov.        

Prieskum sa uskutočnil od 11. novembra 2022 do 9. januára tohto roku a zapojilo sa doň 901 respondentov.

(tasr)

  |  

Meteorológovia očakávajú po výdatnom snežení veľmi silný vietor, na horách až orkán

Meteorológovia očakávajú po výdatnom snežení veľmi silný vietor a tvorbu snehových závejov a jazykov. Vo vysokých polohách môže byť mohutná víchrica až orkán. Informuje o tom Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na sociálnej sieti.

Nárazy vetra ojedinele presiahnu 90 kilometrov za hodinu. Ešte veternejšie bude na horách, kde sa očakáva víchrica až silná víchrica. Vo vysokých polohách prechodne mohutná víchrica až orkán.

"Vietor môže za pohoriami aj "prepadávať", teda vysoká rýchlosť sa môže prechodne vyskytnúť aj v záveterných lokalitách na južných svahoch. Najmä Nízkych Tatier a Volovských vrchov," spresnil SHMÚ.

(tasr)

  |  

Francúzsko a Taliansko pošlú Ukrajine mobilné raketové systémy

Francúzsko a Taliansko sa dohodli na dodávke mobilných raketových systémov zem-vzduch Ukrajine, uviedlo v piatok francúzske ministerstvo obrany. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

Systémy s názvami MAMBA a SAMP sú batérie rakiet stredného doletu namontované na vozidlách. Určené sú na ochranu pred hrozbami prichádzajúcimi zo vzduchu, ako sú rakety či lietadlá s posádkou alebo bez posádky.

Raketové systémy, ktoré spoločne vyvinuli Francúzsko a Taliansko, pomôžu Ukrajine ,,brániť sa proti ruským dronom, raketám a lietadlám", uviedol silový rezort.

Dodávky sú reakciou na naliehavú žiadosť ukrajinského ministra obrany Olexija Reznikova adresovanú jeho francúzskym a talianskym partnerom o pomoc pri ,,ochrane civilného obyvateľstva a infraštruktúry pred ruskými leteckými útokmi".

Francúzsky minister obrany Sébastien Lecornu už počas utorkovej návštevy Reznikova v Paríži oznámil, že jeho krajina dodá Ukrajine ďalších 12 nákladných húfnic Caesar a moderné vybavenie protivzdušnej obrany.

Francúzsko sa však zatiaľ nezaviazalo poslať na Ukrajinu hlavné bojové tanky Leclerc.

Francúzsko pošle do Poľska 150 inštruktorov, ktorí budú cvičiť ukrajinských vojakov v rámci misie vojenskej pomoci pre Ukrajinu, oznámilo vo štvrtok poľské ministerstvo zahraničných vecí.

EÚ v októbri 2022 zriadila Asistenčnú misiu Európskej únie pre Ukrajinu (EUMAM Ukrajina) a ako prvý cieľ si stanovila vycvičiť 15.000 vojakov v členských štátoch EÚ.

(tasr)

  |  

Pentagón odmietol tvrdenia Číny, že jej balón sa nepoužíva na špionáž

Americké ministerstvo obrany v piatok na poludnie miestneho času oznámilo, že čínsky špionážny balón sa pohybuje smerom na východ a nachádza sa nad strednou časťou USA. Pentagón zároveň odmietol tvrdenia Číny, že tento balón sa nepoužíva na sledovanie. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AP.

Hovorca Pentagónu Pat Ryder odmietol uviesť podrobnosti o tom, kde sa balón nachádza a či sa znovu uvažuje o jeho zostrelení. Armáda túto možnosť už predtým vylúčila, pretože by to mohlo ohroziť ľudí na zemi.

Ryder tiež povedal, že čínsky balón je v nadmorskej výške približne 1,8 kilometra, je vysoko manévrovateľný a zmenil smer letu. Hovorca dodal, že v súčasnosti nepredstavuje žiadnu hrozbu a že sledovaný je len jeden balón.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí predtým v piatok uviedlo, že balón, ktorý sa pohybuje nad územím Spojených štátov, je civilné zariadenie používané na výskum, najmä na meteorologické účely.

Vo vyhlásení čínskeho ministerstva sa uvádza, že zariadenie má obmedzenú schopnosť riadenia a vplyvom vetra sa "vychýlilo zo svojho plánovaného kurzu". Čína podľa rezortu vyslovila ľútosť nad jeho neúmyselným vstupom do amerického vzdušného priestoru.

O pohybe balóna nad severnou časťou Spojených štátov vo štvrtok ako prvý informoval práve Pentagón. Vtedy dodal, že zrejme ide o výškový špionážny balón patriaci Číne, ktorý zhromažďuje informácie o citlivých lokalitách v USA. Spozorovali ho napríklad aj nad americkým štátom Montana, kde sa nachádza jedna z troch základní v USA, kde sú umiestnené strategické rakety.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v dôsledku incidentu s balónom odložil plánovanú návštevu Číny, ktorá sa mala uskutočniť 5. – 6. februára. K náhlemu rozhodnutiu prišlo len niekoľko hodín predtým, ako mal Blinken odcestovať do Pekingu.

(tasr)