Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Požiare v Čile si vyžiadali najmenej päť obetí

Lesné požiare, ktoré v Čile vypukli v dôsledku vlny horúčav, si vyžiadali už najmenej päť obetí na životoch a materiálne škody na nehnuteľnostiach i lesných porastoch.        

Ako uviedla agentúra AP, väčšina požiarov vyčíňa v regióne Biobó a susednom Ñuble, kde úrady vyhlásili stav prírodnej katastrofy, ktorý umožňuje tesnejšiu koordináciu s armádou a pozastavenie platnosti niektorých ústavných práv. Vlna horúčav, ktorá zasiahla Čile, bude v najbližších dňoch pokračovať, a to aj so silným vetrom, čo by mohlo boj s lesnými požiarmi ešte viac skomplikovať.        

Prezident Gabriel Boric v piatok prerušil svoju dovolenku, aby mohol odcestovať do postihnutých oblastí. Pred novinármi pritom uviedol, že existujú "dôkazy", že niektoré z požiarov boli spôsobené nepovoleným vypaľovaním porastov.        

AP doplnila, že požiare mali za následok aj odklad očakávaného oznámenia verdiktu súdnych znalcov, ktorí mali zverejniť príčinu smrti čilského básnika a nositeľa Nobelovej ceny Pabla Nerudu. Skupina miestnych i zahraničných expertov mala vyjadriť svoje stanovisko k hypotézam, že Neruda zomrel na komplikácie spôsobené rakovinou prostaty, alebo že bol otrávený.        

AFP spresnila, že odklad súvisí s tým, že lekár, ktorý mal na starosti predloženie záverov správy, sa nemohol pripojiť na internet, pretože sa nachádza v regióne zasiahnutom lesnými požiarmi, uviedol hovorca ministerstva spravodlivosti.   

(tasr)

Minúta  |  

Kanada uvalila sankcie na kremeľských propagandistov a umelcov

Kanada v piatok uvalila ďalší balík protiruských sankcií, ktorý sa tentoraz týka proputinovských umelcov a propagandistov. V noci na sobotu o tom informovala britská stanica BBC s tým, že sankcie sa týkajú 38 jednotlivcov a 16 organizácií.

Na sankčnom zozname sa ocitol okrem iných aj štátny mediálny holding Russia Today pod vedením Dmitrija Kiseľova a Margarity Simonjanovej, ako aj dezinformačné weby United World International a Foundation for the Fight Against Repression, ktoré sú úzko spojené s Jevgenijom Prigožinom - zakladateľom súkromnej polovojenskej spoločnosti Vagnerova skupina a človekom blízkym ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.        

Sankcie boli uvalené i na 38 jednotlivcov. Propagandistov Kremľa v zozname zastupujú televízni moderátori Sergej Briľov a Andrej Norkin, novinár Andrej Kolesnikov a ďalší. Početnejšia je skupina proputinovských spevákov: sú medzi nimi Oleg Gazmanov a Nikolaj Baskova, ktorý navštívil ruské jednotky na okupovanej Ukrajine a vystúpil na provojnovom a prorežimnom koncerte na Červenom námestí v Moskve na podporu nezákonnej anexie ukrajinského územia, ako aj Larisa Dolinová.        

Kanadská ministerka zahraničných vecí Mélanie Jolyová v zdôvodnení sankcií uviedla, že Kanada ich ukladá v súvislosti s nezákonnou inváziou Ruska a pokusom o anexiu ukrajinského územia. Poukázala na to, že "vojna prezidenta Vladimira Putina na Ukrajine je založená na klamstvách a podvodoch." Podľa Jolyovej "kultúrnym ikonám a mediálnym organizáciám nemožno dovoliť, aby slobodne využívali svoje postavenie na propagáciu klamstiev a neodôvodnenú podporu Putinovej vojny."        

Výsledkom je totiž "zhromažďovanie pomýlenej podpory pre ruský režim a predlžovanie utrpenia miliónov nevinných Ukrajincov," uvádza sa vo vyhlásení Joylovej. Od nezákonnej okupácie a pokusu o anexiu Krymu Ruskom v roku 2014 Kanada uvalila sankcie na viac ako 2200 osôb a subjektov. Mnohé z týchto sankcií boli prijaté v koordinácii so spojencami a partnermi Kanady.
(tasr)

Minúta  |  

Pred 20 rokmi sa rozpadla Juhoslávia

Takmer štyri desaťročia - od konca druhej svetovej vojny - vládol v Juhoslávii Josip Broz Tito. Po jeho smrti v máji 1980 sa začali postupne vyostrovať rozpory medzi jednotlivými zväzovými republikami. Rozpad sa zavŕšil 4. februára 2003.

Narastajúce sociálne napätie, národnostné a ekonomické rozdiely stále viac a viac podnecovali separatistické a nacionalistické tendencie jej jednotlivých častí. Udalosti v bývalej Juhoslávii vyvrcholili jej krvavým rozpadom. Od konca existencie tohto multietnického balkánskeho štátu uplynie dnes (4. februára) 20 rokov.        

Po smrti Josipa Broza Tita sa ocitla federálna vláda v Belehrade vo veľmi zložitej situácii. Medzi vedúcimi predstaviteľmi zväzových republík a centrom vznikali zásadné nezhody ohľadne ďalšieho administratívneho usporiadania krajiny a jej spravovania. Rôzne predstavy o budúcom usporiadaní Juhoslávie viedli k postupnému vyhlasovaniu nezávislosti jednotlivých juhoslovanských republík.        

Slovinsko a Chorvátsko vyhlásili nezávislosť 25. júna 1991, čo bol začiatok rozpadu niekdajšieho spoločného štátu. Následne tak urobilo Macedónsko (8. septembra 1991 - od januára 2019 Severné Macedónsko), Bosna a Hercegovina (1. marca 1992) a 27. apríla 1992 vyhlásila nezávislosť Juhoslovanská zväzová republika (JZR), ktorú tvorilo Srbsko (vrátane bývalých autonómnych oblastí Vojvodina a Kosovo) a Čierna Hora.        

Proces rozpadu Juhoslávie sprevádzala vlna ozbrojených konfliktov. Po skončení občianskych vojen na slovinskom území, v Chorvátsku a na území Bosny a Hercegoviny v prvej polovici 90. rokov 20. storočia, došlo na Balkáne koncom 90. rokov k ďalšiemu konfliktu. Severoatlantická aliancia (NATO) začala 24. marca 1999 operáciu Spojenecká sila, v rámci ktorej bombardovala ciele na území JZR, ako odvetu za tvrdé zákroky srbských jednotiek proti albánskym separatistom v Kosove.       

 Vnútropolitickú situáciu v Juhoslovanskej zväzovej republike, nazývanou tiež "malá" alebo "tretia" Juhoslávia, charakterizovali politické roztržky, katastrofálna hospodárska situácia, ako aj odpor Albáncov v Kosove.        

Posledným dejstvom existencie Juhoslávie sa stalo mimoriadne zasadanie zväzového parlamentu, ktorý sa zišiel 4. februára 2003 v Belehrade. Poslanci rozhodli o vytvorení Srbska a Čiernej Hory (SČH), voľného štátneho zväzku, ktorý nahradil Juhoslovanskú zväzovú republiku. Príslušnú dohodu o transformácii podpísali predstavitelia Srbska a Čiernej Hory už 14. marca 2002 za sprostredkovania Európskej únie, po čom nasledovali mesiace komplikovaných rokovaní o texte ústavnej charty SČH.        

V oboch komorách zákonodarného zboru podporila predtým ústavnú chartu nového štátu a vykonávacie zákony absolútna väčšina poslancov. V 40-člennej hornej komore, kde sa hlasovalo najskôr, bolo za 26, proti hlasovalo sedem poslancov. Zo 138 poslancov dolnej komory za chartu hlasovalo 72, proti 39. Hlasovanie o vykonávacom zákone sa skončilo pomerom hlasov 72:39.        

Vyhlásením nového štátneho zväzku s názvom Srbsko a Čierna Hora prestala Juhoslávia formálne existovať. Tento štátny útvar zanikol definitívne o tri roky neskôr 3. júna 2006, kedy bývalá juhoslovanská republika Čierna Hora oficiálne vyhlásila nezávislosť.

(tasr)

Minúta  |  

Nórska polícia chce ďalej vypočúvať vagnerovca

Polícia mieni pokračovať vo vypočúvaní bývalého veliteľa žoldnierov z ruskej Vagnerovej skupiny Andreja Medvedeva, ktorý bojoval vo vojne na Ukrajine a minulý mesiac ušiel z Ruska do Nórska.

Informovala o tom tlačová agentúra Reuters.        

Medvedev tento týždeň Reutersu povedal, že sa rozhodol hovoriť, aby pomohol zaistiť, že páchatelia zločinov budú postavení pred súd. Bývalý veliteľ žoldnierov odovzdal nórskej polícii aj "digitálny materiál", uviedla vo vyhlásení nórska Národná kriminálna agentúra (Kripos).        

Materiál študujeme, dodal Kripos - útvar nórskej polície, ktorý má na starosti vyšetrovanie vojnových zločinov. Medvedev je stále svedok a nemá žiadnu povinnosť hovoriť s vyšetrovateľmi, dodal Kripos. Nie je z ničoho podozrivý - okrem ilegálneho prekročenia hranice.        

"Medvedev vyvoláva dojem, že chce toho povedať ešte viac o svojom pôsobení vo Vagnerovej skupine," doplnila polícia. Boli podniknuté "viditeľné a neviditeľné" opatrenia na zaistenie bezpečia Medvedeva, informovala polícia bez uvedenia detailov.        

Vagnerovci uviazli v krvavých opotrebovávacích bojoch proti ukrajinskej armáde v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Medvedev v stredu v interview pre Reuters spomenul jeden incident, ktorého bol svedkom: dvoch ľudí z Vagnerovej skupiny, ktorí nechceli bojovať, zastrelili pred novými odvedencami, prepustenými z ruských väzníc, ktorí sa pridali k vagnerovcom.        

Na otázku o ďalších incidentoch, ktorých bol svedkom, odpovedal, že sa k tomu nemôže v tomto štádiu vyjadriť vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie nórskej polície.        

Reuters nemohol zatiaľ jeho tvrdenia potvrdiť. Vagnerova skupina uviedla, že Medvedev pracoval v "nórskom oddiele" vagnerovcov a "zle zaobchádzal s väzňami".        

"Buďte opatrní, je veľmi nebezpečný," napísala Vagnerova skupina v e-mailovom vyhlásení zaslanom vo štvrtok Reutersu. Zopakovala predchádzajúce slová o Medvedevovi, ktoré povedal zakladateľ tejto skupiny Jevgenij Prigožin, blízky spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina.

(tasr)

Minúta  |  

Najdôveryhodnejší politik v Česku je Slovák a expremiér Babiš

Najvyššej dôvere z vrcholných českých politikov sa tešili na prelome roku predseda hnutia ANO a neúspešný prezidentský kandidát Andrej Babiš, predseda SPD Tomio Okamura a končiaci prezident ČR Miloš Zeman.        

Vyplýva to z prieskumu agentúry CVVM, z ktorej vyhlásenia v piatok citoval spravodajský webový portál Novinky.cz. Babišovi dôverovalo 45 percent ľudí, zatiaľ čo 50 percent nie. Okamura sa tešil dôvere 43 percent opýtaných, ale aj jemu nedôverovalo 50 percent ľudí. Zemanova dôvera bola na úrovni 35 percent, pričom deklarovaná nedôvera dosahovala 61 percent respondentov.        

Pre porovnanie je možné pripomenúť, že bývalý český prezident Václav Klaus sa na konci svojho mandátu začiatkom roku 2013 tešil podľa CVVM dôvere 26 percent ľudí. Zemanova dôvera sa po jeho inaugurácii v marci 2013 pohybovala na úrovni 51 percent opýtaných.        

Českému premiérovi Petrovi Fialovi začiatkom tohto roka dôverovalo podľa prieskumu CVVM 34 percent ľudí, ministrovi vnútra Vítovi Rakušanovi 32 percent. "Najvyšší podiel nedôvery medzi politikmi bol u predsedníčky TOP 09 a predsedníčky Poslaneckej snemovne Markéty Adamovej Pekarovej (65 percent)," konštatovala CVVM s tým, že nedôvera viac či menej prevažovala nad dôverou u všetkých politikov.        

Prieskum sa uskutočnil od 11. novembra 2022 do 9. januára tohto roku a zapojilo sa doň 901 respondentov.

(tasr)

Minúta  |  

Meteorológovia očakávajú po výdatnom snežení veľmi silný vietor, na horách až orkán

Meteorológovia očakávajú po výdatnom snežení veľmi silný vietor a tvorbu snehových závejov a jazykov. Vo vysokých polohách môže byť mohutná víchrica až orkán. Informuje o tom Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na sociálnej sieti.

Nárazy vetra ojedinele presiahnu 90 kilometrov za hodinu. Ešte veternejšie bude na horách, kde sa očakáva víchrica až silná víchrica. Vo vysokých polohách prechodne mohutná víchrica až orkán.

"Vietor môže za pohoriami aj "prepadávať", teda vysoká rýchlosť sa môže prechodne vyskytnúť aj v záveterných lokalitách na južných svahoch. Najmä Nízkych Tatier a Volovských vrchov," spresnil SHMÚ.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.