Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na cenových stropoch na ropné produkty z Ruska sa dohodli G7 a Austrália

Skupina siedmich priemyselne najvyspelejších krajín sveta a Austrália dosiahli dohodu, ktorou sa zavedú dva cenové stropy pre ropné produkty z Ruskej federácie.

Uvádza sa to v spoločnom vyhlásení krajín G7 a Austrálie, ktoré v piatok vo Washingtone zverejnila tlačová služba ministerstva financií USA. Informovala o ňom americká spravodajská televízia CNN. Na cenových stropoch na ropné produkty z Ruska sa predtým v piatok dohodli aj členské štáty EÚ.        

Vo vyhlásení amerického ministerstva sa špecifikuje, že pre ropné produkty boli stanovené dve cenové úrovne: 100 dolárov (91,43 eura) za barel (159 litrov) pre produkty, ktoré sa obchodujú vyššie ako ropa, ako je napríklad diesel, a 45 dolárov za barel pre produkty, ktoré sa obchodujú nižšie, ako je napríklad vykurovací olej.        

"Strop cien ropných produktov vstúpi do platnosti v našich jurisdikciách 5. februára 2023 alebo krátko po ňom," uvádza sa vo vyhlásení. Poznamenáva sa v ňom tiež, že výnimku majú produkty naložené na lode pred 5. februárom. Dohodnuté cenové stropy sú v súlade s návrhom Európskej komisie (EK), ktorá je výkonným orgánom EÚ.        

EK pritom musela nájsť rovnováhu medzi tvrdými požiadavkami zo strany zástancov sankcií, ako sú Poľsko a pobaltské krajiny, a potrebou zabezpečiť, aby Západ úplne neodrezal ruské dodávky na svetové trhy, čo by spôsobilo prudký nárast svetových cien.        

Diplomati EÚ označili dohodnuté cenové úrovne za "dobre vyvážené" a zasahujúcimi cieľ, ktorým je "znížiť príjmy Ruska a zároveň zaručiť prístup pre tretie krajiny".
(tasr)

Minúta  |  

Sever Slovenska ochromila snehová kalamita. Po výdatnom snežení prichádza silný vietor, na horách hrozí orkán a lavíny

Severné Slovensko zasiahla v piatok snehová kalamita. Mimoriadnu situáciu vyhlásili desiatky samospráv v Žilinskom kraji i podtatranské mesto Svit. Vodiči si na viacerých úsekoch ciest postáli aj niekoľko hodín. Cestári hlásili kalamitu v Žilinskom kraji aj pod Tatrami. Počasie malo miestami vplyv aj na vlakovú dopravu. Štandard prináša súhrn udalostí na základe servisu TASR.

Vyhlásená kalamita pre sneženie ešte aj v sobotu ráno platí na Orave, Liptove, Kysuciach a Hornom Považí. Rovnako tiež v Poprade, Kežmarku, Martine a Turčianskych Tepliciach. Informuje o tom Slovenská správa ciest (SSC) na svojom webe zjazdnost.sk. Sneh komplikuje dopravu aj na ďalších miestach Slovenska.

Obmedzenia naďalej platia aj pre horské priechody. Pre nákladné vozidla nad desať metrov dĺžky uzatvorili horský priechod Donovaly, Príslop, a Kremnické Bane. Horský priechod Dobšiná je uzatvorený pre dopravu nad 3,5 tony.

V severných okresoch západného a stredného Slovenska je dohľadnosť najviac 100 metrov. V Námestove na cestách tretej triedy treba počítať tiež s tvorbou snehových jazykov. Mrznúce mrholenie je v Čebovciach a vo Veľkom Krtíši.

Pre kalamitu vyhlásili do piatku 16.00 h mimoriadne situácie v 27 samosprávach v Žilinskom kraji. Neskôr k nim pribudli aj ďalšie. Mimoriadnu situáciu hlásili aj zo Svitu. Kalamitný stav vyhlásilo aj mesto Považská Bystrica.

https://standard.sk/315306/snehova-kalamita-na-severe-slovenska-medzi-martinom-a-ruzomberkom-sa-vodici-zdrzia-viac-ako-styri-hodiny/

Polícia v Žilinskom kraji odporúča necestovať

Polícia v Žilinskom kraji verejnosti odporučila vzhľadom na počasie necestovať, pokiaľ to nie je nevyhnutné. Vplyvom mimoriadne zlých poveternostných podmienok boli cesty a diaľnice na severe silne zasnežené. Na mnohých úsekoch hlásili policajti značné zdržanie, množstvo škodových udalostí a skrížených nákladných áut. Medzi Martinom a Ružomberkom vodiči stáli aj viac ako štyri hodiny. Skrížilo sa tam a zapadlo 15 kamiónov, cestári aj odťahová služba.

Situácia na cestách v Žilinskom kraji v piatok 4. 2. 2023. Foto: Polícia SR

Na Orave spadol v piatok večer na železničnú trať strom. K pádu stromu malo dôjsť medzi Medzibrodím nad Oravou a Oravským Podzámkom. Vlakový dopravca hlásil pre nepriaznivé počasie meškanie vlakov aj v iných častiach Slovenska.

Sekcia krízového riadenia vydala v súvislosti s intenzívnym snežením viaceré odporúčania. Napríklad aby ľudia neblokovali odhrnuté cestné komunikácie z dôvodu prejazdu záchranných zložiek a neparkovali pod stromami a pri stavbách s malou nosnosťou či zlou statikou.

Veľké lavínové nebezpečenstvo

Horská záchranná služba upozornila na veľké lavínové nebezpečenstvo (štvrtý stupeň z päťdielnej medzinárodnej stupnice), ktoré platí vo Vysokých a Západných Tatrách. V Nízkych Tatrách a Fatrách pretrváva tretí lavínový stupeň. Pohyb vo vysokohorskom teréne a podhorí ohrozenom lavínovými svahmi sa neodporúča.

Horskí záchranári v piatok spozorovali viacero samovoľných lavín. Objavili sa pod Kolovým štítom, v Malej Studenej doline a najväčšie v Skalnatej doline.

Za posledných 24 hodín pripadlo najviac zrážok v Malej Fatre, Západných a Vysokých Tatrách, a to v priemere od 20 centimetrov do pol metra. Najviac sneženia predpovedali meteorológovia v piatok v Žilinskom kraji a v Tatrách. Miestami mohlo napadnúť 30 až 40, ojedinele až 50 centimetrov nového snehu.

Preventívne odstrely lavín vo Vysokých a Západných Tatrách. Foto: Horská záchranná služba

Na horách hrozí orkán

Meteorológovia očakávajú po výdatnom snežení veľmi silný vietor a tvorbu snehových závejov a jazykov. Vo vysokých polohách môže byť mohutná víchrica až orkán. Informuje o tom Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na sociálnej sieti.

Výstrahy tretieho stupňa pred vetrom na horách platia pre okresy Tvrdošín, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Poprad, Banská Bystrica a Brezno. Meteorológovia očakávajú, že vietor dosiahne v nárazoch rýchlosť 160 až 180 kilometrov za hodinu, v priemere 110 až 120 km/h.

„Vietor môže za pohoriami aj ‚prepadávaťʼ, teda vysoká rýchlosť sa môže prechodne vyskytnúť aj v záveterných lokalitách na južných svahoch. Najmä Nízkych Tatier a Volovských vrchov,“ spresnil SHMÚ.

Na celom území bude veternejšie aj mimo hôr, platia výstrahy prvého a druhého stupňa. Na severnom Slovensku treba počítať tiež so silným snežením, miestami môže napadnúť od 20 do 50 centimetrov snehu. Meteorológovia vo viacerých regiónoch varujú aj pred snehovými jazykmi a závejmi, ako aj poľadovicou.

(tasr, ste, red)

Minúta  |  

Čína: USA použili špionážny balón, aby nás očiernili

Peking v sobotu kritizoval, že americké médiá a politici využili incident so špionážnym balónom spozorovaným nad územím USA "ako zámienku na útok a očierňovanie Číny."

Podľa agentúry AFP to uviedlo čínske ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení zverejnenom po tom, ako americký šéf diplomacie Antony Blinken odložil plánovanú cestu do Pekingu.        

Americké ministerstvo obrany v piatok informovalo, že nad Latinskou Amerikou zaznamenalo ďalší čínsky špionážny balón. Podobné zariadenie bolo monitorované už vo štvrtok, pričom vo vzdušnom priestore Spojených štátov.        

Kým Pentagón v prípade prvého balóna, pozorovaného vo štvrtok, vyslovil predpoklad, že ide zrejme o výškový špionážny balón patriaci Číne, ktorý zhromažďuje informácie o citlivých lokalitách v USA, Čína deklarovala, že je to civilné zariadenie používané na výskum, najmä na meteorologické účely.        

Vo vyhlásení čínskeho ministerstva sa uvádzalo, že zariadenie má obmedzenú schopnosť riadenia a vplyvom vetra sa "vychýlilo zo svojho plánovaného kurzu". Čína podľa rezortu vyslovila ľútosť nad jeho neúmyselným vstupom do amerického vzdušného priestoru.        

V dôsledku incidentu s prvým balónom americký minister zahraničných vecí Antony Blinken odložil plánovanú návštevu Číny, ktorá sa mala uskutočniť 5. – 6. februára.

(tasr)

Minúta  |  

Požiare v Čile si vyžiadali najmenej päť obetí

Lesné požiare, ktoré v Čile vypukli v dôsledku vlny horúčav, si vyžiadali už najmenej päť obetí na životoch a materiálne škody na nehnuteľnostiach i lesných porastoch.        

Ako uviedla agentúra AP, väčšina požiarov vyčíňa v regióne Biobó a susednom Ñuble, kde úrady vyhlásili stav prírodnej katastrofy, ktorý umožňuje tesnejšiu koordináciu s armádou a pozastavenie platnosti niektorých ústavných práv. Vlna horúčav, ktorá zasiahla Čile, bude v najbližších dňoch pokračovať, a to aj so silným vetrom, čo by mohlo boj s lesnými požiarmi ešte viac skomplikovať.        

Prezident Gabriel Boric v piatok prerušil svoju dovolenku, aby mohol odcestovať do postihnutých oblastí. Pred novinármi pritom uviedol, že existujú "dôkazy", že niektoré z požiarov boli spôsobené nepovoleným vypaľovaním porastov.        

AP doplnila, že požiare mali za následok aj odklad očakávaného oznámenia verdiktu súdnych znalcov, ktorí mali zverejniť príčinu smrti čilského básnika a nositeľa Nobelovej ceny Pabla Nerudu. Skupina miestnych i zahraničných expertov mala vyjadriť svoje stanovisko k hypotézam, že Neruda zomrel na komplikácie spôsobené rakovinou prostaty, alebo že bol otrávený.        

AFP spresnila, že odklad súvisí s tým, že lekár, ktorý mal na starosti predloženie záverov správy, sa nemohol pripojiť na internet, pretože sa nachádza v regióne zasiahnutom lesnými požiarmi, uviedol hovorca ministerstva spravodlivosti.   

(tasr)

Minúta  |  

Kanada uvalila sankcie na kremeľských propagandistov a umelcov

Kanada v piatok uvalila ďalší balík protiruských sankcií, ktorý sa tentoraz týka proputinovských umelcov a propagandistov. V noci na sobotu o tom informovala britská stanica BBC s tým, že sankcie sa týkajú 38 jednotlivcov a 16 organizácií.

Na sankčnom zozname sa ocitol okrem iných aj štátny mediálny holding Russia Today pod vedením Dmitrija Kiseľova a Margarity Simonjanovej, ako aj dezinformačné weby United World International a Foundation for the Fight Against Repression, ktoré sú úzko spojené s Jevgenijom Prigožinom - zakladateľom súkromnej polovojenskej spoločnosti Vagnerova skupina a človekom blízkym ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.        

Sankcie boli uvalené i na 38 jednotlivcov. Propagandistov Kremľa v zozname zastupujú televízni moderátori Sergej Briľov a Andrej Norkin, novinár Andrej Kolesnikov a ďalší. Početnejšia je skupina proputinovských spevákov: sú medzi nimi Oleg Gazmanov a Nikolaj Baskova, ktorý navštívil ruské jednotky na okupovanej Ukrajine a vystúpil na provojnovom a prorežimnom koncerte na Červenom námestí v Moskve na podporu nezákonnej anexie ukrajinského územia, ako aj Larisa Dolinová.        

Kanadská ministerka zahraničných vecí Mélanie Jolyová v zdôvodnení sankcií uviedla, že Kanada ich ukladá v súvislosti s nezákonnou inváziou Ruska a pokusom o anexiu ukrajinského územia. Poukázala na to, že "vojna prezidenta Vladimira Putina na Ukrajine je založená na klamstvách a podvodoch." Podľa Jolyovej "kultúrnym ikonám a mediálnym organizáciám nemožno dovoliť, aby slobodne využívali svoje postavenie na propagáciu klamstiev a neodôvodnenú podporu Putinovej vojny."        

Výsledkom je totiž "zhromažďovanie pomýlenej podpory pre ruský režim a predlžovanie utrpenia miliónov nevinných Ukrajincov," uvádza sa vo vyhlásení Joylovej. Od nezákonnej okupácie a pokusu o anexiu Krymu Ruskom v roku 2014 Kanada uvalila sankcie na viac ako 2200 osôb a subjektov. Mnohé z týchto sankcií boli prijaté v koordinácii so spojencami a partnermi Kanady.
(tasr)

Minúta  |  

Pred 20 rokmi sa rozpadla Juhoslávia

Takmer štyri desaťročia - od konca druhej svetovej vojny - vládol v Juhoslávii Josip Broz Tito. Po jeho smrti v máji 1980 sa začali postupne vyostrovať rozpory medzi jednotlivými zväzovými republikami. Rozpad sa zavŕšil 4. februára 2003.

Narastajúce sociálne napätie, národnostné a ekonomické rozdiely stále viac a viac podnecovali separatistické a nacionalistické tendencie jej jednotlivých častí. Udalosti v bývalej Juhoslávii vyvrcholili jej krvavým rozpadom. Od konca existencie tohto multietnického balkánskeho štátu uplynie dnes (4. februára) 20 rokov.        

Po smrti Josipa Broza Tita sa ocitla federálna vláda v Belehrade vo veľmi zložitej situácii. Medzi vedúcimi predstaviteľmi zväzových republík a centrom vznikali zásadné nezhody ohľadne ďalšieho administratívneho usporiadania krajiny a jej spravovania. Rôzne predstavy o budúcom usporiadaní Juhoslávie viedli k postupnému vyhlasovaniu nezávislosti jednotlivých juhoslovanských republík.        

Slovinsko a Chorvátsko vyhlásili nezávislosť 25. júna 1991, čo bol začiatok rozpadu niekdajšieho spoločného štátu. Následne tak urobilo Macedónsko (8. septembra 1991 - od januára 2019 Severné Macedónsko), Bosna a Hercegovina (1. marca 1992) a 27. apríla 1992 vyhlásila nezávislosť Juhoslovanská zväzová republika (JZR), ktorú tvorilo Srbsko (vrátane bývalých autonómnych oblastí Vojvodina a Kosovo) a Čierna Hora.        

Proces rozpadu Juhoslávie sprevádzala vlna ozbrojených konfliktov. Po skončení občianskych vojen na slovinskom území, v Chorvátsku a na území Bosny a Hercegoviny v prvej polovici 90. rokov 20. storočia, došlo na Balkáne koncom 90. rokov k ďalšiemu konfliktu. Severoatlantická aliancia (NATO) začala 24. marca 1999 operáciu Spojenecká sila, v rámci ktorej bombardovala ciele na území JZR, ako odvetu za tvrdé zákroky srbských jednotiek proti albánskym separatistom v Kosove.       

 Vnútropolitickú situáciu v Juhoslovanskej zväzovej republike, nazývanou tiež "malá" alebo "tretia" Juhoslávia, charakterizovali politické roztržky, katastrofálna hospodárska situácia, ako aj odpor Albáncov v Kosove.        

Posledným dejstvom existencie Juhoslávie sa stalo mimoriadne zasadanie zväzového parlamentu, ktorý sa zišiel 4. februára 2003 v Belehrade. Poslanci rozhodli o vytvorení Srbska a Čiernej Hory (SČH), voľného štátneho zväzku, ktorý nahradil Juhoslovanskú zväzovú republiku. Príslušnú dohodu o transformácii podpísali predstavitelia Srbska a Čiernej Hory už 14. marca 2002 za sprostredkovania Európskej únie, po čom nasledovali mesiace komplikovaných rokovaní o texte ústavnej charty SČH.        

V oboch komorách zákonodarného zboru podporila predtým ústavnú chartu nového štátu a vykonávacie zákony absolútna väčšina poslancov. V 40-člennej hornej komore, kde sa hlasovalo najskôr, bolo za 26, proti hlasovalo sedem poslancov. Zo 138 poslancov dolnej komory za chartu hlasovalo 72, proti 39. Hlasovanie o vykonávacom zákone sa skončilo pomerom hlasov 72:39.        

Vyhlásením nového štátneho zväzku s názvom Srbsko a Čierna Hora prestala Juhoslávia formálne existovať. Tento štátny útvar zanikol definitívne o tri roky neskôr 3. júna 2006, kedy bývalá juhoslovanská republika Čierna Hora oficiálne vyhlásila nezávislosť.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.