Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA sprísnili sankcie voči iránskemu výrobcovi dronov

Spojené štáty sprísnili sankcie voči iránskemu výrobcovi dronov – spoločnosti Paravar Pars, pričom najnovšie ich uvalili na členov jej predstavenstva. S odvolaním sa na agentúru Reuters o tom informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).        

V zdôvodnení ministerstva financií USA sa píše, že Irán dodáva bezpilotné lietadlá, ktoré Rusko používa na útoky na kritickú infraštruktúru na Ukrajine. V dokumente sa tiež avizuje, že USA budú naďalej identifikovať všetky prvky iránskeho programu bezpilotných lietadiel, informuje TASR.        

Irán popiera dodávky bezpilotných lietadiel typu Šáhid do Ruska, s ktorými začal po invázii ruskej armády na Ukrajinu pred takmer rokom. USA tomuto tvrdeniu Teheránu neveria, pričom uvádzajú, že existuje veľa dôkazov o opaku.        

Začiatkom januára poradca prezidenta USA Joea Bidena pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan povedal, že Spojené štáty považujú činy Iránu za spoluúčasť na vojnových zločinoch páchaných na Ukrajine Ruskom.        

V rámci sankcií USA v utorok uvalili nové obchodné obmedzenia na sedem iránskych podnikov zapojených do výroby bezpilotných lietadiel, ktoré Rusko používa na bombardovanie Ukrajiny. Najnovšie Úrad pre kontrolu zahraničných aktív (OFAC) v piatok rozšíril už existujúce sankcie na osem vedúcich pracovníkov spoločnosti Paravar Pars.        

Sankcie zmrazujú všetok majetok, ktorý má týchto osem osôb v americkej jurisdikcii. Osoby v Spojených štátoch, ktorí sa zúčastňujú na transakciách so sankcionovanými osobami, môžu byť tiež vystavené sankciám, uviedlo ministerstvo financií USA.        

OFAC už predtým zaradil tohto výrobcu dronov na čiernu listinu za výrobu bezpilotných lietadiel série Šáhid pre iránske revolučné gardy (IRGC), doplnilo ministerstvo financií USA v tlačovej správe.        

V reakcii na to iránska misia pri OSN v New Yorku uviedla, že sankcie nemajú vplyv na iránske výrobné kapacity dronov, pretože všetky drony sa vyrábajú z komponentov iránskej výroby.

(tasr)

Minúta  |  

Vo Vysokých a Západných Tatrách očakávajú lavíny

Vo Vysokých a Západných Tatrách platí veľké lavínové nebezpečenstvo, štvrtý stupeň z päťdielnej medzinárodnej stupnice. V ostatných pohoriach pretrváva zvýšené lavínové nebezpečenstvo, tretí stupeň. Informoval o tom Pavel Beťko zo Strediska lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby (HZS).

"Najväčším problémom ostáva vetrom previaty sneh v kombinácií s novým snehom. Snehová pokrývka je vplyvom veľmi silného severozápadného vetra transportovaná na južné, východné a juhovýchodné orientácie. Obzvlášť nebezpečné sú záveterné strany hrebeňov pod sedlami, skalnými stenami a na mnohých strmých svahoch (nad 30 stupňov). Tu je uvoľnenie lavín pravdepodobné už pri malom dodatočnom zaťažení," upozornil Beťko.        

Zdôraznil, že sa očakáva výskyt stredných aj veľkých spontánnych lavín, prevažne prachových z nového snehu. Pohyb vo vysokohorskom teréne a podhorí, ohrozenom lavínovými svahmi, sa neodporúča.        

Na horách je v sobotu oblačno až zamračené, snežiť má najmä na severných a severozápadných návetriach hôr. Za posledných 24 hodín pripadlo najviac zrážok v Malej Fatre, Západných a Vysokých Tatrách v priemere od 20 do 50 centimetrov. V Nízkych Tatrách a Veľkej Fatre od päť do 20 centimetrov nového prevažne prachovitého snehu. Fúkať bude veľmi silný vietor, ktorý bude dosahovať 110 až 120 kilometrov za hodinu, ojedinele v nárazoch 160 až 180 kilometrov za hodinu, dodal Beťko.

(tasr)

Minúta  |  

Rakúsko od pondelka ruší kontroly na hraniciach so Slovenskom

Rakúsko nepredĺži kontroly na hraniciach so Slovenskom, ktoré sa tak skončia od pondelka 6. februára. Oznámilo to v sobotu rakúske ministerstvo vnútra.

Rakúsko zaviedlo kontroly na hraniciach so Slovenskom koncom septembra 2022 v súvislosti s nárastom nelegálnej migrácie a potrebou obmedziť pôsobenie prevádzačských mafií.

Rovnaké opatrenie na hraniciach so SR uplatňovala od konca vlaňajšieho septembra aj Česká republika. Český minister vnútra Vít Rakušan tento týždeň avizoval, že stále kontroly na hraniciach so SR sa skončia v noci zo soboty na nedeľu (4. – 5. 2.).

Rakúsko platnosť rozhodnutia o vykonávaní kontrol na hraniciach so Slovenskom opakovane predlžovalo, naposledy koncom januára 2023, keď bolo toto opatrenie predĺžené do 5. februára.

Rakúske ministerstvo vnútra teraz rozhodlo, že stále pohraničné kontroly sa už ďalej predlžovať nebudú. Viedeň sa rozhodla pre zmenu stratégie s ohľadom na to, že k rovnakému kroku pristúpila aj Česká republika, s ktorou sa Rakúsko snažilo svoj postup koordinovať.

Podľa údajov rakúskeho ministerstva vnútra sa od konca septembra minulého roku podarilo zadržať 24 prevádzačov, ktorí operovali z územia Slovenska.

Namiesto stálych kontrol na hraniciach sa budú od 6. februára vykonávať kontroly už len v prihraničných oblastiach, a to v koordinácii so SR.

Pôjde predovšetkým o okresy Gänserndorf, Bruck an der Leitha a Kittsee. Budú v nich nasadzované hliadky a prebiehať monitoring za pomoci dronov.

Rakúsky minister vnútra Gerhard Karner vyjadril presvedčenie, že tento prístup umožní dôkladne sledovať aktuálny vývoj situácie a v prípade nutnosti naň rýchlo zareagovať, píše agentúra APA.

(tasr)

Minúta  |  

Severovýchod USA a Kanada zažívajú extrémne silný mráz

Severovýchod Spojených štátov a Kanada zažívajú extrémne chladné počasie sprevádzané silným vetrom. Americká Národná meteorologická služba (NWS) varovala, že v niektorých častiach štátu Maine môže byť až mínus 51 stupňov Celzia.

Agentúra AFP, citujúc NWS, v noci na sobotu (SEČ) dodala, že najextrémnejšie podmienky sa vyskytnú v noci z piatka na sobotu a v sobotu ráno (miestneho času), pričom výstrahy pred extrémnym počasím platia v Québecu a vo veľkej časti východnej Kanady.        

Podľa kanadskej meteoslužby Environnement Canada danú časť Severnej Ameriky zasiahla vlna polárneho vortexu (víru) – masa mrazivého vzduchu, ktorá sa zvyčajne nachádza v okolí severného pólu. Prináša so sebou silné ochladenie a mínusové teploty – ako v Antarktíde.        

NWS upozornila, že v takýchto podmienkach môže na odhalenej pokožke dôjsť k omrzlinám už do piatich minút. Veľké nebezpečenstvo preto podľa NWS hrozí nepripraveným ľuďom bez úkrytu pred prírodnými živlami a bez vhodného zimného výstroja na prežitie.        

V kanadskej metropole Ottawa organizácie ako Armáda spásy rozdávali ľuďom bez domova, ktorí nenašli ubytovanie v útulkoch, vysokohorské spacie vaky, aby vydržali mrazy až do mínus 40 stupňov Celzia. Energetická spoločnosť Hydro-Québec uviedla, že sa pripravuje na vysokú spotrebu elektrickej energie, a to v noci z piatka na sobotu. Vyzvala pritom svojich klientov, aby elektrinou šetrili.        

V kanadskom hlavnom meste Ottawa snehová kalamita – sneženie v kombinácii s vetrom s rýchlosťou 60 až 70 kilometrov za hodinu – v noci zo štvrtka na piatok znížila viditeľnosť takmer na nulu. Na väčšine územia Nového Anglicka platia výstrahy pred chladným vetrom.        

V meste Boston, kde boli v piatok zatvorené štátne školy, a v okolitých oblastiach sa očakávajú 34-stupňové mrazy. Južnejšie, v meste New York, má byť podľa NWS "len" okolo mínus 23 stupňov Celzia. AFP pripomenula, že severovýchod Spojených štátov býva počas celého roka vystavený extrémnym prejavom počasia, ktoré majú za následok straty na životoch a materiálne škody.
(tasr)

Minúta  |  

Sulík: Ak by Matovič dodržal slovo, vláda vôbec nemusela padnúť

Ak by bol líder OĽaNO Igor Matovič dodržal slovo a doručil prezidentke Zuzane Čaputovej svoju demisiu z postu ministra financií, vláda Eduarda Hegera (OĽaNO) vôbec nemusela padnúť. V TASR TV to povedal predseda SaS Richard Sulík.

Po vyslovení nedôvery kabinetu Eduarda Hegera podľa Sulíka SaS akceptovala tri možnosti riešenia vládnej krízy, vymenovanie úradníckej vlády prezidentkou, predčasné voľby, ale aj možnosť získať v parlamente podporu najmenej 76 hlasov pre nový kabinet vytvorený na báze aktuálneho parlamentu.

"Hovorili sme, že všetky tri možnosti sú lepšie ako to, čo sme tu mali minulú jeseň. Jedna z možností sú aj predčasné voľby a nakoniec na to vznikla na pôdoryse bývalej koalície dohoda," povedal Sulík.

Na otázku, prečo ako opozičná strana uprednostnili dohodu na termíne volieb s koaličnými, a nie opozičnými stranami, odpovedal, že strany bývalej koalície SaS považuje za bližšie ako niektoré opozičné subjekty. "Boli sme s nimi dva roky vo vláde. Hovorili sme, že Igor Matovič je problém, nie všetci," pripomína predseda SaS.

"Septembrový termín bol kompromisný. Boris Kollár chcel termín volieb čím skôr a OĽaNO buď vôbec, alebo september. My by sme súhlasili aj s júnom, aj so septembrom, aj s úradníckou vládou," dodáva.

Vo zvyšku volebného obdobia chce byť podľa neho SaS konštruktívnou opozíciou. Pokiaľ budú vládne návrhy predložené včas a štandardným spôsobom, SaS je ochotná si preštudovať ich znenie a prípadne ich podporiť.

Do parlamentných volieb chce ísť SaS samostatne, je však možné očakávať posilnenie kandidátnej listiny o niektoré osobnosti. "Do 22. apríla sa budeme pripravovať na volebnú kampaň, 22. apríla je náš kongres. Máme 14-ročnú históriu a štyrikrát po sebe sme sa dostali do parlamentu. Nehovorím, že sme dokonalí, ale volič vie, čo od nás môže čakať," uzavrel Sulík.

(tasr, red)

Minúta  |  

Na cenových stropoch na ropné produkty z Ruska sa dohodli G7 a Austrália

Skupina siedmich priemyselne najvyspelejších krajín sveta a Austrália dosiahli dohodu, ktorou sa zavedú dva cenové stropy pre ropné produkty z Ruskej federácie.

Uvádza sa to v spoločnom vyhlásení krajín G7 a Austrálie, ktoré v piatok vo Washingtone zverejnila tlačová služba ministerstva financií USA. Informovala o ňom americká spravodajská televízia CNN. Na cenových stropoch na ropné produkty z Ruska sa predtým v piatok dohodli aj členské štáty EÚ.        

Vo vyhlásení amerického ministerstva sa špecifikuje, že pre ropné produkty boli stanovené dve cenové úrovne: 100 dolárov (91,43 eura) za barel (159 litrov) pre produkty, ktoré sa obchodujú vyššie ako ropa, ako je napríklad diesel, a 45 dolárov za barel pre produkty, ktoré sa obchodujú nižšie, ako je napríklad vykurovací olej.        

"Strop cien ropných produktov vstúpi do platnosti v našich jurisdikciách 5. februára 2023 alebo krátko po ňom," uvádza sa vo vyhlásení. Poznamenáva sa v ňom tiež, že výnimku majú produkty naložené na lode pred 5. februárom. Dohodnuté cenové stropy sú v súlade s návrhom Európskej komisie (EK), ktorá je výkonným orgánom EÚ.        

EK pritom musela nájsť rovnováhu medzi tvrdými požiadavkami zo strany zástancov sankcií, ako sú Poľsko a pobaltské krajiny, a potrebou zabezpečiť, aby Západ úplne neodrezal ruské dodávky na svetové trhy, čo by spôsobilo prudký nárast svetových cien.        

Diplomati EÚ označili dohodnuté cenové úrovne za "dobre vyvážené" a zasahujúcimi cieľ, ktorým je "znížiť príjmy Ruska a zároveň zaručiť prístup pre tretie krajiny".
(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.