Ruské sily údajne zhabali z knižníc a škôl v okupovanej Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny knihy, ktoré následne pálili v teplárňach. Oznámilo to ukrajinské Centrum národného odporu - organizácia, ktorú riadia tamojšie špeciálne jednotky.
V správe, ktorú však denník The Guardian nedokázal nezávisle overiť, sa píše, že v meste Roveňky v Luhanskej oblasti Rusi hromadne pália ukrajinské knihy, najmä literatúru. Noviny The Kyiv Independent v nedeľu napísali, že Ruskom dosadení činitelia v Luhanskej oblasti nariadili skonfiškovať 365 edícií ukrajinských kníh zo škôl a knižníc v regióne.
Rusko sa od vypuknutia februárovej invázie usiluje prostredníctvom vzdelávacích inštitúcií medzi deťmi v okupovaných regiónoch úmyselne šíriť vlastné propagandistické naratívy. Tisíce detí boli z týchto území navyše pravdepodobne nútene deportované do Ruska.
Daria Herasymčuková, poradkyňa ukrajinského prezidenta pre práva a rehabilitáciu detí, v januári uviedla, že Rusko násilím odviedlo takmer 14-tisíc ukrajinských detí. Len 125 z nich sa podľa jej slov vrátilo na Ukrajinu.
Kyjev nepoužije nové zbrane dlhého doletu dodané Západom na útoky na ciele na území Ruska. V nedeľu to vyhlásil ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
"Naši partneri v piatok rozhodli, že nám dodajú zbrane, ktoré majú dosah 150 kilometrov," povedal Reznikov na tlačovej konferencii. "Našim partnerom vždy hovoríme, že sa zaväzujeme nepoužiť ich zbrane voči územiu Ruska, ale výlučne proti ruským jednotkám na dočasne okupovaných územiach Ukrajiny, so zámerom deokupácie nášho územia," zdôraznil.
Spojené štáty v piatok oznámili novú zásielku zbraní a munície pre Ukrajinu v hodnote 2,2 miliardy dolárov. Zahŕňa ďalšie strely pre salvové raketomety HIMARS, ďalšie systémy protivzdušnej obrany a obrnené vozidlá.
Podľa Pentagónu sú súčasťou aj nové vysoko presné bomby s raketovým motorom (GLSDB) odpaľované z pozemných zariadení. Tie dokážu zasiahnuť cieľ do vzdialenosti až 150 kilometrov a ohroziť tak ruské pozície ďaleko za frontovou líniou. Francúzsko a Taliansko majú zase dodať mobilné raketové systémy zem – vzduch.
Reznikov poznamenal, že váhanie Západu, čo sa týka dodávky bojových stíhačiek, môže stáť "ďalšie životy". "Som si istý, že túto vojnu vyhráme, som si istý, že oslobodíme všetky okupované územia," povedal novinárom v Kyjeve. Apeloval na to, že ruskú agresiu je potrebné zastaviť "okamžite". Bez poskytnutia stíhačiek však podľa neho dôjde k ďalším stratám na životoch.
Ukrajina podľa slov ministra očakáva počas februára ďalšiu ruskú ofenzívu, čo súvisí so symbolikou prvého výročia ruskej vojny. Ako uviedol, "nie všetky západné zbrane" dorazia dovtedy, kým sa tento mesiac začne ďalšia možná ruská ofenzíva. Dodal však, že Kyjev má zdroje na to, aby na takéto kroky Moskvy zareagoval. "Sme pripravení brániť sa," doplnil Reznikov.
Francúzska vláda v nedeľu ponúkla ústupok v spornej dôchodkovej reforme. Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej ide o prejav snahy získať podporu potenciálnych pravicových spojencov pred diskusiou o návrhu reformy na pôde Národného zhromaždenia.
Premiérka Élisabeth Bornová pre týždenník Le Journal du Dimanche podľa AFP spresnila, že vláda prichádza s návrhom, že ľudia, ktorí začali pracovať vo veku 20-21 rokov, budú môcť odísť do dôchodku vo veku 63 rokov, a nie ako 64-roční. Práve zvýšenie veku pre odchod do dôchodku na 64 rokov vyvoláva rozhorčenie odborov a veľkej časti verejnosti.
AFP spresnila, že túto úpravu v návrhu reformy žiadali poslanci z konzervatívnej strany Republikáni (LR), ktorých hlasy sú potrebné na presadenie vládneho návrhu. Líder LR Éric Ciotti už predtým pre noviny Le Parisien povedal, že daná zmena by zabezpečila podporu veľkej väčšiny poslancov LR.
Centrista Emmanuel Macron bol síce minulý rok opätovne zvolený za prezidenta, ale v parlamente nemá väčšinu, takže musí buď prichádzať s kompromisnými riešeniami, alebo jeho vláda môže využiť svoje osobitné ústavné právomoci, vďaka ktorým nie je potrebné, aby ten-ktorý zákon schválili zákonodarcovia.
Napriek tejto neistote Macron trvá na prijatí dôchodkovej reformy - i keď proti nej už vo Francúzsku demonštrovali i štrajkovali státisíce ľudí. Ďalšie protesty sú naplánované na 7. a 11. februára. Ľavicová opozícia medzičasom v parlamente predložila tisíce pozmeňujúcich návrhov, aby zmarila diskusiu o zákone.
Bornová uznala ako prijateľné aj požiadavky, ktorými republikáni a Macronovi spojenci z Demokratického hnutia žiadajú revíziu dôchodkovej reformy v roku 2027. Celkovým cieľom zmien je vyviesť dôchodkový systém z deficitu do roku 2030.
Premiérka tiež informovala, že vláda bude vyvíjať tlak na firmy, aby ukončili prax prepúšťania starších zamestnancov - v dôsledku toho totiž mnohí z nich v posledných rokoch pred dosiahnutím dôchodkového veku zápasia s problémami pri hľadaní práce. "Spoločnosti príliš často prestávajú vzdelávať a prijímať starších ľudí," kritizovala Bornová.
Podľa AFP súčasťou plánov vlády je primať firmy, aby pravidelne zverejňovali údaje o tom, koľko starších pracovníkov zamestnávajú. Minister práce Olivier Dussopt v sobotu dokonca navrhol vyvodiť finančné sankcie pre tie spoločnosti, ktoré tak neurobia.
Iránsky náboženský vodca ajatolláh Alí Chameneí udelil milosť desiatkam tisícov väzňov. Píše o tom agentúra DPA s odvolaním sa na informácie iránskych štátnych médií.
Tento krok je súčasťou osláv výročia islamskej revolúcie z roku 1979, pripomenula v nedeľu iránska štátna televízia. Medzi aktuálne udelenia milosti patria jednak prepustenia väzňov na slobodu, jednak amnestie, spresnila iránska tlačová agentúra IRNA.
Udelenie milosti dostali aj zatknutí demonštranti, ktorí sa zúčastnili na protestoch, čo v Iráne prebiehajú už od vlaňajšieho septembra, poznamenala IRNA.
Na uvedených protestoch bolo zabitých vyše 500 demonštrantov a zhruba 20-tisíc ďalších putovalo do väzenia, odhadujú ľudskoprávni aktivisti. V súvislosti s vynášaním rozsudkov smrti nad protestujúcimi bola iránska súdna moc kritizovaná doma i v zahraničí.
Milosť však nedostal ani jeden väzeň odbžalovaný zo špionáže, upozorňujú iránske médiá. Z tohto okruhu boli vylúčené aj vraždy a poškodzovanie či podpaľovanie vládnych a vojenských objektov.
Protesty, ktoré v Iráne vypukli v septembri, podnietila smrť 22-ročnej Kurdky Mahsy Amíníovej, ktorú zadržala mravnostná polícia pre údajné porušenie prísnych predpisov týkajúcich sa obliekania. Mladá žena zomrela 16. septembra v policajnej väzbe.
Irán oslavuje 11. februára 44. výročie islamskej revolúcie z roku 1979, keď sa po návrate z exilu vrátil z Paríža do vlasti ajatollách Rúholláh Chomejní a bola zosadená iránska monarchia. Ajatolláh Alí Chameneí prevzal funkciu najvyššieho politického a náboženského vodcu Iránu v roku 1989.
Dlh na kreditných kartách v USA vo 4. kvartáli medziročne vyskočil o 18,5 % a na konci roka 2022 dosiahol rekordných 930,6 miliardy USD (850,87 miliardy eur). TASR o tom informuje na základe správy CNBC.
Inflácia a rastúce úrokové sadzby sú dvomi faktormi, ktoré negatívne ovplyvňujú financie bežných Američanov. Americká centrálna banka (Fed) tento týždeň opäť zdvihla úrokové sadzby, čo spôsobilo, že ročná percentuálna miera nákladov na dlh na kreditných kartách sa už v priemere blíži k 20 %, pričom sa očakáva, že sa bude ďalej zvyšovať. Zároveň sa čoraz viac spotrebiteľov spolieha na úvery, aby si mohli zaplatiť čoraz drahšie základné potreby, ako sú potraviny a nájomné.
Priemerný dlh na kreditnej karte na konci minulého roka predstavoval 5805 USD, uviedla firma TransUnion. V prípade platenia minimálnej splátky a pri úrokovej sadzbe takmer 20 % by splatenie takéhoto dlhu trvalo viac ako 17 rokov, pričom na úrokoch treba zaplatiť viac ako 8213 USD, vypočítala spoločnosť Bankrate.
"Či už ide o nákup nového auta alebo nákup vajec v potravinách, spotrebitelia naďalej vo veľkom i malom pociťujú vysokú infláciu aj zvyšovanie úrokových sadzieb Fedom," uviedla viceprezidentka TransUnion pre výskum a poradenstvo pre USA Michele Raneriová
Celkovo bolo vo štvrtom štvrťroku otvorených ďalších 202 miliónov nových úverových účtov, na čom sa veľkou mierou podieľala generácia Z, teda ľudia vo veku od 18 do 25 rokov, a celkový počet kreditných kariet dosiahol rekordných 518,4 milióna.
Pätnásť ľudí zatkla v Turecku polícia za ich pravdepodobnú spojitosť s extrémistickou organizáciou Islamský štát. Napísala o tom v nedeľu agentúra AP s odkazom na informácie tureckej oficiálnej tlačovej agentúry Anadolu.
Zatýkanie bolo podľa tohto zdroja podmienené už niekoľko dní trvajúcim bezpečnostným varovaním zo strany západných konzulátov. Anadolu sa odvolala na vyhlásenie istanbulskej polície, podľa ktorého skupina zatknutých osôb plánovala útoky na švédsky a aj holandský konzulát v Istanbule, ako i na kostoly a synagógy.
Polícia však dodala, že bezprostredne si nie je istá nijakými "konkrétne špecifikovanými" hrozbami, ktoré mali týmto objektom hroziť.
Tajné služby, ktoré podnietili uvedenú policajnú operáciu, konštatovali, že zatknutá skupina pravdepodobne dostávala inštrukcie z miestnej pobočky Islamského štátu nazývanej Provincia Islamský štát-Chorásán. Táto odnož islamistických fundamentalistov je aktívna v južnej a strednej Ázii.
K uvedeným bezpečnostným varovaniam zo strany západných konzulátov došlo počas vrcholiaceho diplomatického napätia spojeného s odmietavým postojom Turecka voči vstupu Švédska a Fínska do Spojenými štámi vedenej aliancie NATO.
Napätú situáciu ešte vyostrili protiislamské protesty, na ktorých minulý mesiac pred budovami tureckých veľvyslanectiev v Štokhome a Kodani došlo aj k spáleniu výtlačkov Koránu. Tento týždeň preto zatvorilo niekoľko západných krajín z bezpečnostných dôvodov v Istanbule svoje konzuláty.
Poslanec Národnej rady Juraj Šeliga (Za ľudí) nevylúčil budúcu spoluprácu s projektom Mikuláša Dzurindu Modrá koalícia. Ja ochotný s ním rokovať, ak to pomôže poraziť Smer. Ako uviedol v diskusnej relácii TV Markíza Na telo, jeho stranícka šéfka Veronika Remišová sa snaží byť dobrou ministerkou.
Jeho diskusný náprotivok, exminister vnútra Robert Kaliňák (Smer), nevylúčil, že bude kandidovať v predčasných voľbách. „Nezákonnými obvineniami ma vtiahli do politického boja, takže to v tejto chvíli neviem vylúčiť," uviedol. Ako však dodal, nemal byť dvojkou na kadidátke Smeru.
Septembrový termín predčasných parlamentných volieb je podľa Šeligu výsledkom dohody bývalej koalície. Zopakoval, že by podporil aj júnový termín, ak by Smer a Hlas zahlasovali za zvýšenie ústavnoprávnej ochrany Špecializovaného trestného súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry. Kaliňák v tejto súvislosti skonštatoval, že volebná kampaň sa bude spájať s kriminalizáciou opozície, pretože súčasná vláda podľa neho nemá žiadne výsledky.
Robert Kaliňák, Foto: Ján Krošlák/TASR
Kaliňák zopakoval, že jeho obvinenie z korupcie je nezmyselné a nelogické. Ide podľa neho o politicky motivovaný proces. "Je to vec, keď kajúcnici, ktorí majú za sebou 18-miliónový daňový podvod, sa chcú dostať z veľmi ´obrovskyročného´ väzenia, ktoré môžu dostať, tým, že si budú vymýšľať na ľudí, ktorých niekto označí," skonštatoval.
Šeliga odmietol, že by polícia konala podľa pokynu politikov. "My nezasahujeme do roboty policajtov, prokurátorov a vyšetrovateľov," povedal. V tejto súvislosti skritizoval, že Generálna prokuratúra SR ešte vlani zrušila obvinenie šéfa Smeru Roberta Fica a ďalšej trojice osôb z kauzy Súmrak. "O vine alebo nevine má rozhodovať súd, nie pán Žilinka," doplnil.
Diskutovalo sa aj o nájdení dokumentu, v ktorom dočasne poverený šéf envirorezortu Ján Budaj (OĽaNO) podpísal spoluprácu so Štátnou bezpečnosťou. Šeliga jeho vysvetlenie označil za zvláštne. "Nechcem byť jeho sudcom. Tú dobu si neviem predstaviť. O tomto bude Budaj hovoriť s premiérom," priblížil. Rozhodnutie, či má opustiť kreslo ministra, necháva Šeliga na Budajovi.
Podľa Šeligu sú neštandardné aj vyjadrenia šéfa polície Štefana Hamrana, ktorý tiež nevylúčil kandidatúru vo voľbách. Zdôraznil, že ak chce ísť Hamran do politiky, nemal by stáť na čele policajného zboru.
Ruský prezident Vladimir Putin sa počas telefonátov s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom nevyhrážal jemu osobne ani Nemecku. Šéf vlády v Berlíne to povedal v rozhovore pre nedeľník Bild am Sonntag.
Agentúra Reuters v tejto súvislosti pripomína, že bývalý britský premiér Boris Johnson pre BBC tento týždeň povedal, že šéf Kremľa Putin mu osobne hrozil raketovým útokom. Kremeľ to však poprel s tým, že Johnson klame.
"Putinovi som veľmi jasne povedal, že Rusko nesie výlučnú zodpovednosť za vojnu (na Ukrajine)," povedal Scholz. "Rusko zaútočilo na susednú krajinu bez dôvodu, aby obsadilo časti Ukrajiny alebo celú krajinu," dodal.
Scholz zdôraznil, že s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským existuje dohoda o tom, že západné dodávky zbraní je možné použiť len na ukrajinskom, a nie na ruskom území. "Zhodli sme sa na tom," povedal. Dodal, že Berlín považuje ruskú ofenzívu za porušenie európskeho mierového poriadku a preto Kyjevu poskytuje finančnú, humanitárnu a vojenskú pomoc.
Putin vo štvrtok vyhlásil, že nemecké tanky ohrozujú Rusko rovnako ako počas druhej svetovej vojny a varoval, že Moskva je pripravená reagovať na agresiu Západu. Na podujatí venovanom 80. výročiu víťazstva sovietskej armády nad nacistickými silami v bitke o Stalingrad poukázal na paralelu medzi bojom sovietskej armády počas druhej svetovej vojny a konfliktom na Ukrajine.
Kolumbia oznámila, že vo svojom vzdušnom priestore zaznamenala prelet objektu podobného balónu. Uviedla to po tom, ako Spojené štáty v sobotu zostrelili nad Atlantickým oceánom čínsky špionážny balón, ktorý sa predtým pohyboval nad severovýchodom USA. TASR správu prevzala v nedeľu z agentúry DPA.
Kolumbijské vojenské letectvo v sobotu večer oznámilo, že v piatok ráno 3. februára vletel nad severné územie Kolumbie neznámy objekt "s vlastnosťami podobnými balónu". Pohyboval sa vo vysokej výške približne 17-tisíc metrov nízkou rýchlosťou približne 46 kilometrov za hodinu.
Kolumbijské letectvo objekt monitorovalo, až pokým nevyletel zo vzdušného priestoru krajiny. Dospelo pri tom k záveru, že nepredstavoval žiadnu hrozbu pre národnú bezpečnosť Kolumbie ani pre leteckú dopravu. Bogota uviedla, že spolupracuje s ďalšími krajinami na zistení pôvodu uvedeného objektu.
Americkí predstavitelia vo štvrtok oznámili, že vo vzdušnom priestore USA spozorovali veľký čínsky sledovací balón. Podľa Pentagónu sa pohyboval nad časťami severozápadu USA, kde sa nachádzajú citlivé vojenské objekty a strategické rakety v podzemných silách.
Napokon ho v nedeľu zostrelili pri pobreží štátu Južná Karolína, na čo Čína reagovala s veľkým rozhorčením. Peking tvrdí, že išlo len o civilné výskumné zariadenie využívané najmä na meteorologické účely, ktoré sa len vychýlilo mimo stanoveného letového kurzu.
Hovorca amerického ministerstva obrany Pat Ryder v piatok oznámil, že druhý takýto balón bol spozorovaný nad Latinskou Amerikou. Konkrétnejšie detaily však neposkytol.
Podpredseda SaS Branislav Gröhling je rád, že padla táto vláda. „Som rád, že sme urobili tento krok," povedal v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.
Občania si podľa neho priali koniec marazmu a mnohí politici sú podľa neho spokojní s riešením, a to napriek tomu, že to nevyslovia nahlas. Strana SaS už v lete zadefinovala, čo je jej cieľom, no v septembri pochopili, že to nie je len o Igorovi Matovičovi (OĽaNO), ale aj o vláde ako takej.
Gröhling si nemyslí, že verejnosť treba zaťažovať tým, kto aký termín predčasných volieb navrhol, za podstatné považuje, že došlo k dohode. SaS podporila septembrový termín volieb.
OĽaNO chcelo, aby táto vláda riadne dovládla do konca, tvrdí predseda poslaneckého klubu hnutia OĽaNO Michal Šipoš. Uviedol, že mali tri možnosti, a to nejsť do predčasných volieb a pokračovať do riadneho termínu s úradníckou vládou, mať predčasné voľby v prvom polroku, a napokon kompromisný 30. september. Šipošovi bolo osobne jedno, kedy by boli, podstatné pre neho bolo, aby došlo k dohode.
Stranu SaS vníma ako politických gymnastov. Narážal tým na viaceré politické kroky SaS, ktoré označil ako "saltá". Predseda hnutia Matovič je zo Šipošovho pohľadu človek, ktorý reaguje, keď mu niekto robí zle. Keď do neho niekto stále rýpe, Matovič je taká povaha, že to na rovinu povie. Pravda je podľa poslanca Šipoša tá, že návrh OĽaNO na 200 eur mesačne na deti a pomoc rodinám bola kameňom úrazu pre SaS, ktorý viedol k ultimátu o odchode z vlády.
Strana SaS nemieni podporovať žiadne populistické návrhy, vyhlásil Gröhling. SaS podľa neho nechce podporiť súčasný návrh na školské obedy zadarmo pre deti, no v prípade istých úprav a cielenosti opatrení si vedia predstaviť jeho podporu. Predseda poslaneckého klubu hnutia OĽaNO a poslanec Michal Šipoš si vie predstaviť obedy zadarmo, no chce vedieť, kde na to vezmú prostriedky.
Gröhling dúfa, že do právneho poriadku sa nedostanú návrhy, ktoré nebudú podporovať rozvoj spoločnosti, týkajúce sa napríklad interrupcií či zákazu nedeľného predaja.
Branislav Gröhling. Foto: Jaroslav Novák/TASR
Šipoš v diskusii apeloval aj na zodpovednosť pri kreovaní štátneho rozpočtu. Uviedol, že ani vláda, ani Heger nie sú bankomat, kde sa tlačia peniaze. Gröhling na to reagoval, že ešte pred pár mesiacmi rozhadzovali peniaze ako z helikoptéry. Poukázal na rôzne populistické návrhy a „Matovičove atómovky“.
Predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič má údajne podľa Šipoša dokumenty, ktoré usvedčujú šéfa SaS Richarda Sulíka z korupcie. Ako uviedol šéf poslaneckého klubu OĽaNO, Matovič si to potrebuje skompletizovať, a potom s tým oboznámi verejnosť. Šipoš konkrétne nevie, o čo ide.
Gröhling si v tejto súvislosti myslí, že Sulík sa bude brániť. Z Matovičovej strany ide podľa neho buď o trestný čin ohovárania alebo zadržiavania dôkazov. Gröhling sa domnieva, že Sulík podnikne v tejto súvislosti právne kroky.
Hnutie OĽaNO garantuje, že nepôjde do vlády so stranami Smer-SD, Hlas-SD, Ľudovou stranou Naše Slovensko (ĽSNS), ani s hnutím Republika, konštatoval Šipoš. Podľa Gröhlinga si budúcu spoluprácu s Igorom Matovičom (OĽaNO) v ich strane nevedia predstaviť. Gröhling považuje za samozrejmé, že nebudú spolupracovať napríklad so stranami Smer-SD, ĽSNS či hnutím Republika. Nevylúčil však stranu Hlas, no podstatný pre nich bude ich hodnotový postoj k určitým témam, a tiež ich postoj ku kauzám ich poslancov.
Podľa Gröhlinga bude SaS kandidovať samostatne, no ak sa k nim budú chcieť pridať nejaké osobnosti, sú ochotní prijať ich. Dôležité bude ich hodnotové ukotvenie, aby boli liberálni a prozápadne orientovaní. Kampaň SaS podľa neho bude konštruktívna, návrhy, s ktorými pôjdu do kampane, budú predkladať i v prípade účasti na moci. V reakcii na to, či si vie predstaviť spoluprácu s Luciou Ďuriš Nicholsonovou, ktorá zakladá stranu Jablko uviedol, že na pravicovej scéne je podľa neho viac predsedov než voličov. S Ďuriš Nicholsonovou o spolupráci on osobne nerokoval.
Šipoš sa nechcel sa vyjadriť prípadnému k odchodu povereného premiéra Eduarda Hegera z OĽaNO, on osobne sa nechystá hnutie opustiť. „Predpokladám, že toto bude najtvrdšia kampaň, ktorá stojí pred nami," povedal Šipoš. Dodal však, že majú v úmysle pokračovať v pomoci rodinám, starším, a tiež v boji proti mafii.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odobral ukrajinské občianstvo viacerým bývalým vplyvným politikom, ktorí boli zároveň aj občanmi Ruska. TASR správu prevzala v nedeľu z denník The Guardian.
"Dnes som podpísal príslušné dokumenty a podnikol ďalší krok na ochranu a očistenie nášho štátu od tých, ktorí stoja na strane agresora (Ruska)," povedal Zelenskyj v sobotu v pravidelnom večernom videopríhovore k národu. Neuviedol pri tom, ktorých konkrétnych osôb sa jeho rozhodnutie týka. Povedal len to, že títo ľudia mali ukrajinské aj ruské občianstvo.
Podľa správ ukrajinských štátnych médií ide o viacero niekdajších popredných politikov, ktorí zastávali funkcie za vlády bývalého proruského prezidenta Viktora Janukovyča. Počas ukrajinskej revolúcie z roku 2014 bol Janukovyč zosadený a utiekol do Ruska.
Na zozname osôb, ktorým sa najnovšie odoberá ukrajinské občianstvo, sa nachádzajú exminister školstva Dmytro Tabačnyk, bývalý vicepremiér a vedúci Janukovyčovej kancelárie Andrij Kľujev, ako aj niekdajší minister vnútra Vitalij Zacharčenko, uviedla tlačová agentúra RBK-Ukrajina.
Od začiatku ruskej vojenskej agresie z 24. februára 2022 prijal Zelenskyj už viacero podobných rozhodnutí o odobratí ukrajinského občianstva. V januári tohto roku podpísal výnos, ktorým zbavil občianstva Viktora Medvedčuka, ukrajinského oligarchu s úzkymi väzbami na šéfa Kremľa Vladimira Putina, ako aj troch bývalých poslancov proruskej strany.
