Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajina je pripravená poskytnúť Turecku pomoc po zemetrasení, vyhlásil Zelesnkyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok oznámil, že Ukrajina je pripravená poskytnúť pomoc obyvateľom juhovýchodného Turecka po nočnom zemetrasení. Informuje o tom web denníka The Guardian, ktorý sa odvoláva na Zelenského vyjadrenie na Twitteri.

Prezident v mene Ukrajiny vyjadril sústrasť rodinám obetí a zraneným zaželal skoré uzdravenie. "V tejto chvíli stojíme pri našich priateľoch, Turkoch, a sme pripravení poskytnúť potrebnú pomoc," napísal na Twitteri.

Zemetrasenie s magnitúdou 7,8 zasiahlo v noci na pondelok oblasť na juhovýchode Turecka blízko hraníc so Sýriou. Epicentrum sa nachádzalo severne od tureckého mesta Gaziantep. Otrasy bolo cítiť od tureckej metropoly Ankara cez Cyprus až po pásmo Gazy.

Celkový počet obetí v Turecku a Sýrii stúpol na 360 a zranenia utrpeli ďalšie stovky osôb, uviedla agentúra AP. Celkový počet obetí sa preto môže zvýšiť.

(tasr)

  |  

Úrady v Taliansku po zemetrasení v Turecku vydali varovanie pred cunami

Taliansky úrad civilnej ochrany v pondelok vydal varovanie pred možnými vlnami cunami v spojitosti so zemetrasením na juhovýchode Turecka. Informuje o tom web tohto úradu.a Celkový počet obetí nočného zemetrasenia pri sýrskych hraniciach stúpol na 360, informovala agentúra AP, pričom ich počet môže ešte ďalej stúpať.

Varovanie pred cunami vydali na základe údajov strediska pre cunami talianskeho Národného inštitút geofyziky a vulkanológie (INGV). Obyvateľov v pobrežných oblastiach vyzval, aby sa presunuli na vyššie položené miesta a riadili sa pokynmi miestnych úradov.

Cunami je séria morských vĺn, spôsobených rýchlym pohybov veľkej masy vody, píše úrad civilnej ochrany. Nebezpečenstvo hrozí najmä pre ľudí v pobrežných oblastiach či na miestach s menšou nadmorskou výškou.

Nočné otrasy s magnitúdou 7,8 zničili mnohé budovy na oboch stranách turecko-sýrskej hranice a vystrašení obyvatelia ich museli opustiť počas studenej zimnej noci v obavách pred zrútením. Zranené sú stovky osôb.

(tasr)

  |  

Lavrov pricestoval do Bagdadu na rozhovory o energiách

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov pricestoval do Iraku na rozhovory o energiách a potravinovej bezpečnosti vo svetle konfliktu na Ukrajine, oznámil hovorca irackého rezortu diplomacie. Informovala o tom agentúra AFP.

Lavrov pristál v nedeľu neskoro večer v Bagdade, kde vedie veľkú delegáciu zahŕňajúcu predstaviteľov ropných a plynárenských firiem a investorov, uviedol hovorca pre AFP.

V pondelok bude šéf ruskej diplomacie rokovať s irackým partnerom Fuádom Husajnom. Stretne sa tiež s premiérom Muhammadom Šijá Súdáním, prezidentom Abdul Latifom Rašídom a predsedom parlamentu parliament speaker Muhammadom Halbúsím.

Hovorca ministerstva zahraničných vecí podľa štátnej agentúry INA povedal, že návšteva Lavrova "potvrdzuje otvorenosť Iraku voči všetkým partnerom a priateľom". Zdôraznil tiež význam prilákania investícií, najmä v energetike.

Irak, blízky spojenec Iránu, má tiež strategické vzťahy so Spojenými štátmi, ktoré majú v krajine stále svojich vojakov v rámci medzinárodnej koalície bojujúcej proti skupine Islamský štát.

(tasr)

  |  

Zrušiť štátny sviatok a financovať vojnu. Proti plánu dánskej vlády protestovali desaťtisíce ľudí

Desaťtisíce Dánov v nedeľu protestovali proti plánu vlády zrušiť jeden zo štátnych sviatkov. Toto opatrenie má Dánsku pomôcť financovať rozpočet na obranu v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Ako informovala agentúra AFP, protestujúci, ktorých počet polícia a organizátori odhadujú na 40-50-tisíc, sa zhromaždili pred parlamentom v Kodani, pričom niesli transparenty s nápismi "Ruky preč od nášho voľna" a "Nie vojne".

AFP dodala, že demonštrantov z iných regiónov Dánska pozvážali do Kodane autobusmi - údajne asi sedemdesiatimi.

Centristická koalícia premiérky Mette Frederiksenovej prednedávnom predložila do parlamentu návrh na zrušenie jedného z jarných štátnych sviatkov, čo vyvolalo kritiku zo strany opozície, odborových zväzov, biskupov i ďalších poslancov.

Ide o sviatok známy ako Store Bededag (Veľký deň modlitieb), ktorý každoročne pripadá na štvrtý piatok po Veľkej noci. Vláda tvrdí, že za ušetrené peniaze plánuje zvýšiť výdavky Dánska na obranu.

Podľa kritikov je to nespravodlivé

Lizette Risgaardová, šéfka odborového zväzu FH, ktorý demonštráciu zorganizoval a ktorý má v krajine s 5,9 milióna obyvateľov asi 1,3 milióna členov, považuje návrh vlády na zrušenie sviatku za nespravodlivý.

Rozhodnutie vlády prinútiť Dánov pracovať deň navyše podľa odborov porušuje nedotknuteľné kolektívne zmluvy, ktoré vyjednali odbory a vláda.

"Keď si nabudúce v našom parlamente zmyslia, že potrebujeme ešte viac peňazí, vezmú nám ďalší sviatok alebo nedeľu," pýtala sa Risgaardová v rozhovore pre AFP.

Proti sú aj cirkevní predstavitelia

Medzičasom kodanský dekan dánskej evanjelicko-luteránskej cirkvi Johannes Gregers Jensen vyjadril názor, že hlavným problémom v spore o sviatok je "princíp, ktorý je tu porušený".

Objasnil, že Dánsko má dlhú tradíciu, podľa ktorej o cirkevných záležitostiach "rozhodujú ľudia v cirkvi a vláda by do toho nemala zasahovať". "Oni to robia... a to je obrovský problém," dodal dekan cirkvi, ku ktorej sa hlási približne 73 percent Dánov.

(tasr)

  |  

Rusko by mohlo na výročie invázie vykonať symbolický útok, domnieva sa Zelenskyj

Pred výročím invázie Ruska na Ukrajinu sa objavuje čoraz viac správ a náznakov, že by Moskva mohla v tomto termíne uskutočniť "symbolický útok". Uviedol to v nedeľu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Rusko sa podľa Zelenského chce pomstiť za vlaňajšie porážky. "Zaznamenávame, že sa tlak zvýšil na rôznych frontových líniách a tiež v informačnej sfére," povedal ukrajinský líder v pravidelnom večernom príhovore. Moskva vojensky napadla Ukrajinu 24. februára minulého roka.

V súčasnosti je situácia mimoriadne ťažká v Doneckej oblasti na východe krajiny, priblížil Zelenskyj. "No bez ohľadu na to, aké ťažké to je a aký je veľký tlak, musíme prežiť," zdôraznil s tým, že Ukrajina musí využiť každý deň na posilnenie svojej obrany i medzinárodnej pozície.

"Pripravujeme rozhodnutia a rokovania, ktoré by mali posilniť našich vojakov, poskytnúť Ukrajine väčšiu medzinárodnú podporu a ďalšie zbrane," citovala Zelenského slová agentúra AFP. Dala ich do súvisu s očakávanými zmenami vo vláde vrátane výmeny ministra obrany.

Predseda poslaneckého klubu vládnej strany Sluha národa Davyd Arachamija v nedeľu večer informoval, že ministra obrany Olexija Reznikova nahradí vo funkcii šéf vojenskej spravodajskej služby Kyrylo Budanov.

Reznikov by podľa neho mal prevziať vedenie ministerstva strategického priemyslu. Ministrom obrany je od novembra 2021 a patrí k najznámejším predstaviteľom Kyjeva, ktorí pomohli krajine zabezpečiť si západné zbrane. Jeho rezort však sužujú obvinenia z korupcie a plytvania peniazmi.

Časový harmonogram zmeny nie je známy. Sám Reznikov po správach o svojom odvolaní popoludní povedal, že z funkcie odíde až vtedy, ak ho o to požiada prezident Zelenskyj.

(tasr)

  |  

Reznikov ako ukrajinský minister obrany skončil. Nahradí ho šéf vojenského spravodajstva

Oleksij Reznikov skončil podľa agentúry Reuters ako ukrajinský minister obrany. Vystriedal ho doterajší náčelník vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov. Reznikov, ktorého úrad nedávno zasiahol korupčný škandál, prevezme inú funkciu v ukrajinskej vláde. K výmene na kľúčovom ministerskom poste dochádza v kritickom období, keď sa očakáva rozsiahla ruská ofenzíva.

Informoval o tom poslanec ukrajinského parlamentu a predseda frakcie vládnej strany Sluha národa Davyd Arachamija. "Personálnu politiku diktuje vojna," vyhlásil Arachamija, pričom dodal: "Čas a okolnosti si vyžadujú posilnenie a preskupenie". Podľa poslanca vládnej strany Sluha národa sa takéto zmeny budú diať aj v budúcnosti. Časový harmonogram, kedy dôjde k avizovanej zmene, Arachamija neuviedol.        

Britská stanica BBC v nedeľu informovala, že poslanci vládnej strany Sluha národa sa na zasadnutí svojej frakcie rozhodli podporiť návrh na odvolanie Reznikova z postu ministra obrany. Súhlasia aj s odvolaním ministra pre strategický priemysel Pavla Riabikina.

BBC poznamenala, že informácie o personálnych zmenách vo vláde nie sú oficiálne potvrdené.

Podľa zdrojov zo strany Sluha národa má parlament odobriť aj nomináciu Igora Klymenka na post ministra vnútra a Vasyľa Maľuka za šéfa SBU. Obaja sú teraz vedením týchto rezortov poverení len dočasne.

AFP pripomína, že v januári boli pre korupčné škandály odvolaní viacerí štátni predstavitelia vrátane zamestnancov rezortu obrany. Podľa médií ministerstvo podpísalo zmluvy na nákup potravín za ceny, ktoré boli dvoj- až trojnásobne vyššie než sú súčasné ceny bežných potravín.

Reznikov (56) je ukrajinským ministrom obrany od 4. novembra 2021.

(tasr)