Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusi sa podľa Reznikova nepokúsia dobyť naraz veľké územia a do Chersonu nepôjdu

Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov predpokladá, že Rusi sa nepokúsia dobyť celú Ukrajinu naraz, ako tomu bolo vlani na začiatku invázie. Domnieva sa, že počas očakávanej ofenzívy, ktorá sa by sa podľa niektorých prognóz mohla začať už o niekoľko dní, budú viesť sústredené boje na konkrétnych frontoch. Referuje o tom web Ukrajinská pravda.

„Rusi vo februári minulého roku vyskúšali taktiku simultánneho dobytia Ukrajiny. Nefungovalo to. Ich zdroje boli rozptýlené a stratili mnoho elitných jednotiek. Teraz majú inú taktiku so sústredenými a plazivými pokusmi o dobytie území, kúsok po kúsku, po desiatich metroch,“ povedal Reznikov, podľa ktorého sú najdôležitejšie ruské jednotky rozmiestnené na východe a juhu Ukrajiny.

Reznikov si myslí, že ruskí okupanti sa nezamerajú na Cherson, pretože pri ústupe zničili všetky mosty a prechody cez rieku Dnipro, ale budú sa chcieť presunúť po zemi v smere na Záporožiu, keďže z dôvodu zásobovania chcú rozšíriť pozemný koridor na Krym.

Zároveň skonštatoval, že „neexistujú žiadne panické dôvody na útek z miest“. Za jediné nebezpečenstvo označil útoky raketami a bezpilotnými lietadlami, no pripomenul, že aj ukrajinský systém protivzdušnej obrany sa stáva silnejším a zručnejším. Podotkol, že Ukrajina má dokonalý prehľad o ruských vojakoch.

(sita)

Minúta  |  

Viac ako tretina ľudí SR by bola ochotná odísť za prácou do zahraničia

Viac ako tretina (37 percent) Slovákov by bolo v dnešnej dobe ochotných sa za prácou presťahovať do zahraničia. Informovala o tom manažérka komunikácie a vzťahov s verejnosťou (PR) pracovného portálu a firmy Kariéra.sk Katarína Tešla.

Doplnila, že ďalšiu skupinu tvoria ľudia ochotní za zamestnaním cestovať v rámci Slovenska, tých je 18 percent. Zhruba tretina ľudí nie je ochotná za prácou dochádzať mimo regiónu, v ktorom žije, a desať percent respondentov je spokojných v súčasnej práci, kam pre ňu nemusí cestovať.

Priemerná mzda je na Slovensku 1 347 eur. V ostatku Európy si však uchádzači o prácu dokážu prilepšiť aj niekoľkonásobne, uviedla firma.

Dodala, že, napríklad v Českej republike sa platy v inzerátoch pohybujú vo výške 1 828 eur. V Rakúsku sa pohybuje priemerný plat v pracovných ponukách na úrovni 2 443 eur. V Nemecku je to 2 974 eur. Holandsko ponúka priemerné mzdy 3 688 eur a v Anglicku niektoré pracovné pozície uvádzajú 4-tisíc eur, vyčíslila spoločnosť.

Doplnila, že štatistický úrad Eurostat zverejnil priemerné platy v krajinách Európskej únie (EÚ) za predminulý rok. Priemerná ročná mzda všetkých krajín bola podľa slov Tešly 33 511 eur, teda 2 793 eur mesačne.

Spomedzi členských štátov EÚ bol najvyšší priemerný ročný plat pri plnom úväzku v Luxembursku. Išlo o sumu 72 247 eur, čo mesačne vychádza podľa slov firmy približne 6 021 eur.

Na konci rebríčka je Bulharsko s priemernou ročnou mzdou 10 345 eur. Zamestnanci si za mesiac zarobia v priemere 862 eur, dodala spoločnosť.

Slovensko sa podľa jej slov umiestnilo na 22. mieste v rebríčku, teda na šiestom mieste od konca. Priemernú ročnú mzdu Tešla vyčíslila na 16 162 eur, čo mesačne predstavuje 1 347 eur.

Platy v inzerátoch sa na základe vyjadrení spoločnosti však výrazne líšia od najvyšších očakávaní uchádzačov. Napríklad v Bratislavskom kraji by si zamestnanci chceli zarobiť zhruba 1 560 eur, no v inzerátoch sa ponúka plat približne 1 296 eur.

Najväčší rozdiel medzi očakávaniami uchádzačov a platmi v inzerátoch spoločnosť pozoruje v Trnavskom kraji, kde dosahuje výšku 320 eur. Pracovné inzeráty ponúkajú priemerne 972 eur, no očakávané platy sú 1 292 eur.

Podobné rozdiely Tešla eviduje aj v Nitrianskom kraji. Tam si uchádzači zarobia o 305 eur menej v porovnaní s ich očakávaniami.

Rovnako je na tom Banskobystrický kraj, v ktorom by pracovníci očakávali mzdu 1 211 eur, no platy v inzerátoch sú priemerne vo výške 934 eur. Rozdiely sú aj vo všetkých ostatných krajoch na Slovensku, no nie sú také výrazné ako pri uvedených štyroch.

Pracovný portál tiež urobil prehľad pozícií s najvyšším ponúkaným platom v inzerátoch. Od 5-tisíc eur mesačne si uchádzači môžu zarobiť na pozíciách obchodný riaditeľ, manažér predaja, konzultant informačných technológií (IT), softvérový architekt, dizajnér či produktový manažér v automobilovom priemysle.

Čeľustní ortopédi si mesačne môžu zarobiť od 8-tisíc eur. Najvyšší ponúkaný plat 10-tisíc eur mesačne je na pozícii vedúceho elektrotechnického závodu.

(tasr)

Minúta  |  

Budujeme najsilnejšiu armádu v Európe, vyhlásil poľský šéf rezortu obrany

Poľsko buduje najsilnejšiu armádu v Európe. Vyhlásil to minister obrany Mariusz Blaszczak v rozhovore pre poľské médiá, ktorý bol zverejnený v pondelok, informuje správa agentúry PAP.

Poľsko plánuje podľa Blaszczaka zvýšiť počet vojakov v armáde na najmenej 300-tisíc a bude ich podporovať územná obrana zložená z 50-tisíc ľudí. Armáda bude vybavená modernými bojovými systémami a zbraňami vrátane 366 amerických tankov Abrams a tisíc juhokórejských tankov K2.

"Bude to najsilnejšia pozemná sila v Európe. Dobre riadená a vybavená modernými zbraňami, aktívna sila NATO…, ktorá bude spolupracovať so silnými americkými jednotkami nasadenými v Poľsku," uviedol Blaszczak v rozhovore pre poľský týždenník Sieci (Siete).

Podľa poľského ministra obrany armádu v súčasnosti tvorí približne 164-tisíc vojakov, pričom vlani ju posilnilo rekordných 13 745 ľudí. Je to najviac od zrušenia brannej povinnosti v roku 2008, uviedol Blaszczak.

Minister dodal, že v dôsledku vojny Ruska na Ukrajine Poľsko musí zmodernizovať svoju obranu. Ak Rusko na Ukrajine uspeje, tak sa pravdepodobne bude snažiť napadnúť iné krajiny. Poľská armáda preto musí byť schopná "odstrašiť každého potencionálneho agresora, aby ani kúsok poľskej zeme nebol okupovaný", uviedol Blaszczak.

"Ak nebudeme schopní sa brániť, nik nám nepríde vo veľkom na pomoc," dodal šéf poľského rezortu obrany.

(tasr)

Minúta  |  

KDH podporuje zatvorenie obchodov v nedeľu

Mimoparlamentné Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) podporuje zatvorenie obchodov v nedeľu. Naopak, maloobchodníci túto legislatívnu iniciatívu odmietajú. Národná rada (NR) SR na aktuálnej schôdzi rokuje o poslaneckej novele Zákonníka práce, ktorej cieľom je zakázať prácu v maloobchode väčšinu nedieľ v roku.

Príklady zo susedného Rakúska a viacerých krajín Európy podľa KDH ukazujú, že takáto úprava je možná. Niektoré krajiny, ako napríklad Francúzsko, uplatňujú pri práci v nedeľu výhradu vo svedomí, pripomenulo hnutie.

"Každý človek by mal mať nárok na dva voľné dni do týždňa. Práve nedeľa je dňom, počas ktorého by sme mali mať možnosť využiť čas strávený s rodinou, Bohom a na regeneráciu. Pre veriacich je nedeľa zároveň jedinečným a nenahraditeľným časom pre vzťah s Bohom a cirkvou, do ktorej patria," vyhlásil v stanovisku podpredseda KDH Marián Čaučík. Hnutie si podľa neho uvedomuje, že plošný zákaz práce v nedeľu nie je možný a sú profesie, pri ktorých je práca nevyhnutná každý deň. Netýka sa to však obchodov.

Naopak, zatvorenie maloobchodných prevádzok počas 44 nedieľ v roku odmieta Iniciatíva slovenských maloobchodníkov (ISKM). Diskusia v parlamente podľa nej ukázala absolútnu neznalosť problematiky a nepochopenie situácie, v ktorej sa maloobchodníci, ako aj ich zamestnanci nachádzajú.

"Je absolútne nepochopiteľné, že je niekto schopný poslať študentov porušovať Zákonník práce a pracovať 12 až 16 hodín v sobotu, len aby si vykryli výpadok nedeľného zárobku," vyhlásil predseda ISKM Daniel Krakovský. Celá téma sa podľa neho zúžila na "ženičky, ktoré majú nárok byť v nedeľu doma s rodinami". V maloobchode však pracuje široké spektrum ľudí od študentov, slobodných ľudí až po dôchodcov, ktorí si chcú počas víkendov privyrobiť a o túto možnosť by prišli absolútne všetci, dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael: Armáda počas razie pri Jerichu zabila piatich Palestínčanov

Izraelskí vojaci počas razie v utečeneckom tábore pri Jerichu na okupovanom Západnom brehu Jordánu zabili piatich Palestínčanov. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Izraelská armáda vo vyhlásení uviedla, že "niekoľko" ozbrojených mužov bolo zabitých počas prestrelky v utečeneckom tábore Aqbat Jabr neďaleko vstupu do mesta.

Islamistické hnutie Hamas, ktorého hlavná základňa je v Pásme Gazy, smrť svojich bojovníkov na Západnom brehu potvrdilo. Vo vyhlásení napísalo, že smúti za členmi svojho vojenského krídla zabitými "v ozbrojenom strete so sionistickou okupáciou".

Palestínske ministerstvo zdravotníctva informovalo, že v pondelok boli zranení traja ľudia. Jeden je v kritickom stave, informáciu o mŕtvych však nezverejnilo.

Zásah izraelskej armády bol zameraný na dolapenie "teroristickej jednotky Hamasu, ktorá zaútočila" 28. januára na židovskú reštauráciu pri Jerichu. Jeden z ozbrojencov spustil paľbu, ale zbraň sa mu zasekla a nikoho nezranil. Podozriví utiekli a armáda odvtedy v okolí Jericha robí rozsiahle bezpečnostné prehliadky.

Násilie bolo doteraz v Jerichu, obľúbenej turistickej destinácii blízko hraníc s Jordánskom, zriedkavé. Guvernér Jericha Džihad Abu al-Assal situáciu označil za "obliehanie" mesta, čo "spôsobilo obrovské straty" miestnym podnikom, poľnohospodárstvu a turistickému priemyslu.

(tasr)

Minúta  |  

Úrady práce vlani vyplatili na sociálnych dávkach 1,8 miliardy eur

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny pomohli v minulom roku rodinám a ľuďom v náročnej životnej situácii sociálnymi dávkami v celkovej výške 1,8 miliardy eur. Za celý rok podporili prostredníctvom pomoci v hmotnej núdzi viac ako 224-tisíc ľudí. Prídavky na dieťa vlani úrady vyplatili 693-tisíc rodičom na 1,17 milióna detí. V tlačovej správe o tom informovalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

„V roku 2022 a 2021 sme vyplatili v rámci sociálnych dávok približne rovnaký objem financií. Ak by sme porovnali túto sumu s predkrízovým obdobím, uvidíme výrazný nárast pomoci," zhodnotil vývoj v oblasti sociálnych dávok minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak.

Napríklad v roku 2019 vyplatili úrady práce v rámci sociálnych dávok 1,33 miliardy eur, čo bolo takmer o pol miliardy eur menej ako v roku 2022. „V porovnaní s rokom 2021 podporili úrady podstatne viac ľudí v rámci pomoci v hmotnej núdzi, mierne vzrástol aj počet poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie či poberateľov prídavkov na dieťa," uviedol generálny riaditeľ Ústredia prace, sociálnych vecí a rodiny Karol Zimmer.

Vlani podporili úrady práce v rámci pomoci v hmotnej núdzi takmer 224-tisíc ľudí, čo je o 61-tisíc ľudí viac ako v roku 2021. Celková vyplatená suma vzrástla zo 102 miliónov eur v roku 2021 na vlaňajších necelých 118,5 milióna eur. V systéme pomoci v hmotnej núdzi sa v minulom roku objavila podpora pre odídencov z Ukrajiny. „Zatiaľ čo v roku 2021 pomoc dostávalo 162,7 tisíca osôb, z čoho bolo 99,6 percenta občanov Slovenska, v roku 2022 pomoc dostávalo 223,7 tisíca osôb, avšak významne vzrástol podiel cudzincov – na 24,1 percenta," vysvetlil výskumný pracovník Inštitútu pre výskum práce a rodiny Rastislav Bednárik. Počet podporených občanov Slovenska pritom medziročne vzrástol o 7,6 tisíca osôb.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.