Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Sýria po zemetrasení požiadala o pomoc zo zahraničia, OSN si uctila obete

Sýrska vláda v pondelok požiadala medzinárodné spoločenstvo o pomoc po tom, ako v krajine zahynulo viac ako 800 ľudí v dôsledku zemetrasenia s magnitúdou 7,8 a epicentrom v susednom Turecku.

Ako s odvolaním sa na vyhlásenie sýrskeho ministerstva zahraničných vecí informovala agentúra AFP, Sýria svoju žiadosť o pomoc adresovala členským štátom OSN, Medzinárodnému výboru Červeného kríža a ďalším humanitárnym organizáciám.

Obete ničivého zemetrasenia, pri ktorom v Sýrii a Turecku podľa najnovšej bilancie zahynulo viac ako 2 300 ľudí, si v pondelok minútou ticha uctilo Valné zhromaždenie OSN.

Generálny tajomník OSN António Guterres vo svojom vyhlásení uviedol, že tímy OSN sú na mieste, analyzujú situáciu, zbierajú informácie a poskytujú pomoc ľuďom zasiahnutým zemetrasením a dotrasmi.

"Spoliehame sa na medzinárodné spoločenstvo, že pomôže tisícom rodín postihnutých touto katastrofou, z ktorých mnohé už naliehavo potrebujú humanitárnu pomoc v ťažko dostupných oblastiach," zdôraznil Guterres vo svojom vyhlásení.

Podľa najnovšej bilancie počet obetí zemetrasenia v oboch štátoch prekročil hranicu 2 300: Turecko hlási 1 498 mŕtvych a 8 533 zranených, zatiaľ čo Sýria nateraz informovala o 810 obetiach na životoch.

(tasr)

Minúta  |  

Nórsko vypracovalo päťročný plán pomoci Ukrajine v objeme 7,27 miliardy eur

Nórska vláda vypracovala päťročný plán pomoci Ukrajine v celkovej hodnote 75 miliárd nórskych korún (7,27 miliardy eur). Plán počíta aj s pomocou pre iné štáty, najmä z takzvaného globálneho juhu, ktoré zasiahla vojna na Ukrajine.

"Navrhujeme, aby Nórsko poskytlo Ukrajine záväzný a trvalý príspevok," informoval premiér Jonas Gahr Störe podľa agentúry AFP.

"Navrhujeme, aby sa Ukrajine poskytlo 15 miliárd (nórskych) korún ročne počas piatich rokov, teda (spolu) 75 miliárd korún," dodal po tom, ako opozičným lídrom predstavil podrobnosti plánu. Očakáva sa, že balík sa bude týkať humanitárnej a vojenskej pomoci Ukrajine a na tento rok bude rozdelený rovným dielom.

Störe pre agentúru Reuters povedal, že ide o najväčší program pomoci v histórii Nórska pre inú krajinu. Uviedol tiež, že financie budú rozdelené podľa priorít stanovených ukrajinskou vládou, ale nie nevyhnutne presunuté na štátne inštitúcie, aby sa predišlo hrozbe korupcie.

Tranže na humanitárne potreby tak môžu ísť priamo organizáciám pôsobiacim v tejto oblasti, doplnil Störe. Konečnú výšku balíka pomoci môže ešte zmeniť parlament, v ktorom stredoľavá vláda nemá väčšinu a pri schvaľovaní zákonov sa spolieha na podporu ostatných strán, poznamenala AFP. Hlavná opozičná strana v parlamente, konzervatívci, však už medzičasom oznámila, že projekt podporí.

Premiér Störe tiež navrhol zvýšenie pomoci o päť miliárd nórskych korún pre "krajiny (globálneho) juhu, ktoré sú najviac postihnuté vojnou na Ukrajine", a to najmä z dôvodu rastúcich cien potravín a komodít.

Nórska vláda bola minulý rok ostro kritizovaná za to, že znížila svoj rozpočet na rozvojovú pomoc pre rok 2023 – napriek tomu, že krajina v dôsledku vojny na Ukrajine zaznamenala prudký nárast príjmov z plynu.

Nórsko je po Rusku druhým najväčším producentom ropy v Európe. V roku 2022 sa stala najväčším dodávateľom plynu do Európskej únie po tom, čo sa dodávky zemného plynu z Ruska znížili takmer na nulu. Nórsky fond národného bohatstva získal minulý rok z vývozu energie 108 miliárd dolárov, čo je takmer trojnásobok predchádzajúceho rekordu z roku 2008.

(tasr)

Minúta  |  

Stančík: SR v otázke migrácie požaduje prísnu ochranu vonkajších hraníc EÚ

Hlavnými témami mimoriadneho summitu Európskej rady, ktorý sa uskutoční 9. a 10. Februára, budú migrácia, ekonomická situácia v EÚ s dôrazom na vnútorný trh a konkurencieschopnosť a tiež agresia Ruska voči Ukrajine. Uviedol to štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Andrej Stančík po skončení zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli.

"Treba oceniť, že Rakúsko aj Česko zrušili kontroly na hraniciach so Slovenskom. Naša pozícia bola od začiatku jasná: Sme za zachovanie Schengenu a preto sme žiadne vnútorné kontroly neschvaľovali. Touto cestou ísť nechceme," uviedol Stančík.

Pri diskusiách o migrácii, ktorým sa budú venovať aj lídri EÚ, je Slovensko je konštruktívny partner a presadzuje prísnejšie kontroly na vonkajších hraniciach EÚ.

"Rovnako sme za to, aby EÚ tlačila na tretie krajiny, aby boli readmisné dohody dodržiavané. A aby EÚ využívala všetky možné prostriedky na to, aby spolupráca s tretími krajinami bola konštruktívna," uviedol Stančík.

Podľa neho je to pozícia viacerých členských krajín pred summitom, hoci pravdou je aj to, že niektoré štáty vyzývajú Európsku komisiu, aby zmenila svoj prístup a povolila financovanie plotov alebo iných fyzických bariér na vonkajších hraniciach Únie.

Stančík diskusie o výstavbe plotov označil za pochopiteľné. Pozícia Slovenska je zameraná hlavne na sprísnenie kontroly vonkajších hraníc EÚ, pripustil však, že o ďalších možnostiach sa stále diskutuje, aj keď diplomati v pondelok tieto "technické detaily" neriešili.

Český minister pre európske záležitosti Mikuláš Bek vyjadril nádej, že lídri na summite budú hovoriť o všetkých migračných trasách, čo znamená venovať pozornosť aj migrantom prichádzajúcim cez západný Balkán.

Podľa neho summit prinesie ďalšie výzvy na zintenzívnenie práce na legislatívnych návrhoch, ktoré pripravuje Európska komisia.

Predsummitové diskusie o migrácii označil za "živé", lebo niektoré členské štáty sú zdržanlivejšie napríklad v oblasti ľudských práv či humanitárnej pomoci, ak to má byť priamo spájané s tlakom na krajiny, ktoré nespolupracujú dobre s EÚ v oblasti návratovej politiky.

Bek tiež potvrdil, že diplomati nehovorili o spoločnom financovaní fyzických bariér na vonkajších hraniciach eurobloku, ale podľa jeho názoru postupne pribúdajú hlasy členských krajín, ktoré sa prihovárajú za to, aby finančná pomoc krajinám s vonkajšími hranicami bola rozšírená.

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko vysiela do Turecka desať hasičov a päť horských záchranárov

Slovensko vysiela do Turecka desať príslušníkov Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) zo Záchrannej brigády v Žiline a päť horských záchranárov spolu so špeciálne vycvičenými psami. Zložky rezortu vnútra budú v krajine pátrať, zachraňovať a pomáhať osobám, ktoré zasiahlo zemetrasenie. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva vnútra (MV) SR Zuzana Eliášová.

"Vyslané zložky majú rozsiahle skúsenosti s pátracou a záchranárskou činnosťou. Na kvalitatívne svetovej úrovni sú aj psy, špeciálne trénované napríklad aj na vyhľadávanie zavalených osôb v ruinách," povedal dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO). Ako dodal, podobné krízové situácie, hoci sa dejú ďaleko od Slovenska, preverujú akcieschopnosť a koordináciu zložiek ministerstva vnútra, čo zvyšuje ich odbornosť a pripravenosť na prípadné zásahy aj na našom území.

Sekcia krízového riadenia MV SR bola kontaktovaná cez celoeurópsky medzinárodný komunikačný a informačný systém CECIS. Slovensko tiež vyslaním pomoci zareagovalo na požiadavku zo strany európskeho Koordinačného centra pre reakcie na núdzové situácie – ERCC (Emergency Response Coordination Centre). Prepravu záchranných zložiek do tureckého mesta Adana komplikuje mimoriadne silné sneženie v Turecku.

Vybudovanie vyslaných tímov z HaZZ a Horskej záchrannej služby podporila Európska únia prostredníctvom operačného programu Kvalita životného prostredia v rámci realizácie projektu MUSAR - pátracie a záchranárske činnosti stredného rozsahu v mestskom prostredí a projektu Horský špecializovaný záchranný modul.

Zemetrasenie s magnitúdou 7,8 zasiahlo v noci na pondelok oblasť na juhovýchode Turecka blízko hraníc so Sýriou. Otrasy bolo cítiť od tureckej metropoly Ankara cez Cyprus až po pásmo Gazy a egyptskú Káhiru. Zahynulo najmenej 2 300 ľudí a ďalšie tisíce utrpeli zranenia.

(tasr)

Minúta  |  

Zomrel bývalý predseda vlády ČSSR Lubomír Štrougal

Vo veku 98 rokov zomrel bývalý predseda vlády Československej socialistickej republiky (ČSSR) Lubomír Štrougal. Serveru Seznam Zprávy to potvrdil bývalý poslanec Komunistickej strany Čiech a Moravy (KSČM) Jiří Dolejš.

Štrougal dlhodobo trpel vážnou duševnou chorobou. Mal sa postaviť pred súd v prípade podielu viny na zabíjaní ľudí na československých hraniciach v čase komunistického režimu. Štátny zástupca však stíhanie minulý rok zastavil pre jeho zdravotný stav. Podľa expertov nebol schopný porozumieť obsahu a zmyslu úkonov trestného konania.

Spoločne s ďalšími prominentmi komunistického režimu bol stíhaný za to, že pohraničná stráž s ich tichým súhlasom strieľala na ľudí, ktorí utekali cez hranice na Západ.

Lubomír Štrougal sa narodil 19. októbra 1924 vo Veselí nad Lužnicí. V roku 1948 začal pracovať pre Komunistickú stranu Československa, o desať rokov sa stal členom Ústredného výboru KSČ. Bol ministrom pôdohospodárstva, neskôr ministrom vnútra a potom podpredsedom vlády. V roku 1970 sa stal predsedom vlády ČSSR. Z funkcie odišiel v roku 1988 pre rozpory s vtedajším generálnym tajomníkom ÚV KSČ Milošom Jakešom. Po nežnej revolúcii sa úplne stiahol z politického života.

(tasr)

Minúta  |  

Juhokórejský vzdušný priestor v nedeľu narušil balón zo Severnej Kórey

Vzdušný priestor Južnej Kórey narušil v nedeľu balón, ktorý priletel zo Severnej Kórey. Juhokórejská armáda monitorovala jeho pohyb a na základe svojich zistení vyhodnotila, že zariadenie nepredstavuje pre krajinu hrozbu. V pondelok o tom informovala agentúra Reuters.

Po tom, ako balón vstúpil do juhokórejského vzdušného priestoru, boli ministerstvom obrany prijaté "bližšie nešpecifikované opatrenia," uviedol rezort obrany vo svojom vyhlásení.

Zariadenie opustilo juhokórejský vzdušný priestor po niekoľkých hodinách. Úrady sa domnievajú, že šlo o meteorologický balón, nie o balón určený na špionážnu činnosť, uviedla tlačová agentúra Jonhap s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa.

Správa o tom prišla krátko na to, ako Spojené štáty zostrelili podozrivý čínsky sledovací balón. Reuters vo svojej správe konštatuje, že ide o udalosť, ktorá ešte viac naštrbila vzťahy Washingtonu s Pekingom. Ten uviedol, že dané zariadenie bolo civilnou vzducholoďou, ktorá omylom zablúdila do vzdušného priestoru USA.

Napätie vládne aj vo vzťahu medzi Kóreami – Sever totiž minulý rok uskutočnil rekordný počet raketových testov a Juh s USA zas uskutočnil vojenské cvičenia.

Agentúra Reuters vo svojej správe pripomenula incident z 26. decembra, keď päť severokórejských bezpilotných lietadiel preletelo na územie Južnej Kórey – vrátane jedného, ktoré nakrátko vstúpilo do bezletovej zóny nad úradom hlavy štátu. Táto situácia prinútila juhokórejskú armádu nasadiť do akcie útočné vrtuľníky a stíhačky a vypáliť varovné výstrely.

Armáda bola následne kritizovaná za to, že sa jej drony nepodarilo zostreliť. Na územím Južnej Kórey pritom lietali niekoľko hodín.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.