6. februára 2023 | 19:16

Minúta | 6. februára 2023 | 19:16

Stančík: To posledné, čo dnes potrebujeme, je podceniť schopnosti ruskej armády

Mimoriadny summit EÚ, ktorý sa uskutoční 9. a 10. februára, sa bude venovať aj situácii na Ukrajine a spôsobom, ako môže Únia naďalej pomáhať Kyjevu na jeho európskej integračnej ceste a pri povojnovej obnove. Uviedol to štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Andrej Stančík po skončení zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli, informuje spravodajca TASR.

Stančík pripomenul, že EÚ z pohľadu diania na Ukrajine vníma rok 2023 ako „rozhodujúci". Už aj preto, že historicky ak ruská armáda v prvý rok nejakej vojny bola slabšia alebo robila chyby, dokázala sa z týchto chýb poučiť.

„To posledné, čo dnes potrebujeme, je podceniť schopnosti ruskej armády. Aj preto musíme neustále prejavovať jednotu medzi nami a podporu Ukrajine, ktorá má právo brániť sa," opísal situáciu Stančík.

Podľa jeho slov pondelňajšie zasadnutie Rady ministrov potvrdilo, že existuje európska jednota v tomto smere, čo by sa koncom týždňa malo odzrkadliť aj na summite šéfov vlád a štátov EÚ.

Stančík zdôraznil, že medzi krajinami EÚ vládne jednota, aj čo sa týka dodávok zbraní pre Ukrajinu.

Pri integračných ambíciách Kyjeva členské krajiny trvajú na tom, že Ukrajina musí splniť požadované podmienky. „Keď sa splnia podmienky Európskej komisie, tak by sa mal začať prístupový proces s Ukrajinou," uviedol Stančík.

Krajiny EÚ podľa neho vítajú aj mierový plán ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, hoci niektoré detaily tohto plánu treba ešte doladiť. „Ukazuje to však, že Ukrajina je ochotná rokovať o mieri. Je to Rusko, ktoré vojnu začalo, a je to iba Rusko, ktoré môže vojnu ukončiť. Pretože ak Ukrajina prestane bojovať, Ukrajina zmizne. Ak Rusko prestane bojovať, vojna sa skončí," uviedol Stančík v závere rozhovoru.

(tasr)

6. februára 2023 | 18:21

Minúta | 6. februára 2023 | 18:21

KDH vyzýva Lengvarského, aby nepodpísal usmernenie, ktoré by zjednodušilo zmenu pohlavia

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) vyzýva ministra zdravotníctva Vladimíra Legvarského, aby nepodpísal odborné usmernenie na zjednotenie postupov poskytovania zdravotnej starostlivosti ku zmene pohlavia – tranzícii. „V praxi by to znamenalo výrazné zjednodušenie zmeny pohlavia jednoduchým administratívnym zápisom v matrike, čo bude mať celospoločenský dopad,“ uviedla hovorkyňa KDH Lenka Halamová.

Hnutie zároveň pripomína, že v decembri 2022 zaslalo predsedovi vlády a ministrovi zdravotníctva list viac ako 400 psychológov, psychiatrov a zdravotníckych pracovníkov. Upozornili v ňom na fakt, že toto odborné usmernenie neberie do úvahy závery najnovších štúdií, ktoré boli realizované v krajinách, kde bola tranzícia schválená a nepriniesla očakávané výsledky. KDH je znepokojené procesom schvaľovania navrhovaného odborného usmernenia rezortu zdravotníctva. Členovia Komisie Ministerstva zdravotníctva SR pre štandardné diagnostické a terapeutické postupy mali súvisiaci dokument schváliť minulý piatok. „Nespochybňujeme, že ľudia s poruchami pohlavnej identity majú mať zabezpečenú kvalitnú zdravotnú starostlivosť a odborné, psychologické sprevádzanie. Zároveň je ale nevyhnutné poskytnúť ochranu aj tým, ktorí sa oprávnene cítia byť ohrození,“ poukazujú kresťanskí demokrati. Podľa hnutia ide najmä o ženy, ktoré budú stáť pred úplne novými chúlostivými situáciami, kde nebude už možné jasné odlíšenie pohlavia, napríklad ubytovanie, sociálne zariadenia či šatne na športoviskách.

KDH zároveň pripomína, že Igor Matovič ako predseda hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), ktoré nominovalo do vlády ministra Lengvarského, v nedávnom rozhovore garantoval neprijatie takéhoto usmernenia súčasnou vládou. Celý proces vyvoláva podľa hnutia podozrenie, že je výsledkom chaosu a svojvôle niektorých ľudí v čase v podstate už nefungujúcej vlády. „Nepovažujeme za profesionálne a ani zvládnuté, ak sa minister zdravotníctva sťažuje v médiách na absolútny nedostatok pracovníkov, ktorí by mali riešiť úlohy plánu obnovy, meškajúcu výstavbu nových nemocníc a na druhej strane majú na ministerstve kapacity riešiť kontroverzné návrhy odborných usmernení,“ tlmočila stanovisko KDH hovorkyňa.

(sita)

6. februára 2023 | 18:12

Minúta | 6. februára 2023 | 18:12

Ukrajina: Ruské súkromné vojenské spoločnosti sú teroristické organizácie

Ukrajinský parlament schválil návrh, ktorým ruskú súkromnú polovojenskú spoločnosť Vagnerova skupina, v zahraničí známu pod označením Wagner Group, vyhlásil za medzinárodnú zločineckú organizáciu. Podľa britskej stanice BBC o tom v pondelok informoval ukrajinský poslanec Jaroslav Železňak.

Okrem toho parlament prijal aj rezolúciu, na ktorej základe budú všetky ruské súkromné vojenské spoločnosti považované za teroristické organizácie.

Ukrajinský parlament v zdôvodnení svojho rozhodnutia deklaroval, že príslušné ukrajinské orgány získali nezvratné dôkazy svedčiace o tom, že vagnerovci sa dopúšťajú trestnej činnosti.

BBC pripomenula, že koncom januára americké ministerstvo financií vyhlásilo Vagnerovu skupinu vedenú ruským podnikateľom Jevgenijom Prigožinom za nadnárodnú zločineckú organizáciu a uvalilo sankcie na viacero spoločností a jednotlivcov s ňou spojených.

V tlačovej správe amerického ministerstva sa uvádza, že vagnerovci sú zapojení do kriminálnych aktivít, vrátane masových popráv, znásilňovania, únosov detí a fyzického zneužívania v Stredoafrickej republike a Mali.

Washington očakáva, že sankcie voči Vagnerovej skupine, ako aj nové sankcie voči jej spolupracovníkom a ďalším spoločnostiam podporujúcim ruský vojenský komplex povedú k tomu, že ruský prezident Vladimir Putin bude mať obmedzené možnosti na vyzbrojovanie a zásobovanie svojej vojenskej mašinérie.

Vagnerova súkromná armáda podľa analytikov slúži ako predĺžená ruka Moskvy pri realizácii jej mocenských záujmov v zahraničí. Kremeľ oficiálne akékoľvek väzby na ňu popiera.

Prigožin sa k založeniu Vagnerovej skupiny priznal až v septembri 2022. Spresnil, že tak urobil v roku 2014 s cieľom vyslať bojovníkov do východoukrajinského regiónu Donbas. „Od tohto momentu, od 1. mája 2014, sa zrodila skupina patriotov", povedal.

Až dovtedy Prigožin svoje prepojenie s Vagnerovou skupinou oficiálne popieral. Na jeho úzke väzby na vagnerovcov však západné médiá a pozorovatelia upozorňovali už roky.

Od začiatku vojny na Ukrajine agenti západných spravodajských služieb informujú, že Vagnerova skupina v nej hrá dôležitú úlohu, pričom sa predpokladá — podľa informácií z januára tohto roku —, že vagnerovci tvoria najmenej štvrtinu ruských ozbrojencov na Ukrajine.

(tasr)

6. februára 2023 | 17:52

Minúta | 6. februára 2023 | 17:52

Prezidentka: Som rada, že prezident Zeman si na rozlúčku vybral Vysoké Tatry

Český prezident Miloš Zeman pricestoval v pondelok popoludní na popradské letisko, čaká ho rozlúčková návšteva Slovenska. Prezidentku SR Zuzanu Čaputovú teší, že si ako miesto rozlúčky vybral práve Vysoké Tatry. Uviedla to v krátkom vyhlásení novinárom pri príchode na Štrbské Pleso.

„Je to miesto krásne a výnimočné miesto, ktoré majú Česi aj Slováci tak radi. Máme neformálnu večeru aj s našimi partnermi, zajtra pokračuje oficiálny program. Moje kroky potom budú viesť na vnútropolitický výjazd na Spiš," uviedla Čaputová.

Spoločné rokovanie hláv štátov SR a ČR sa uskutoční v utorok (7. 2.) predpoludním, rovnako tak aj rokovanie s delegáciami a spoločná tlačová konferencia. Rozlúčková návšteva českého prezidenta by mala trvať tri dni, okrem Čaputovej sa stretne s exprezidentmi SR či s dočasne povereným slovenským premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO).

(tasr)

6. februára 2023 | 17:14

Minúta | 6. februára 2023 | 17:14

Lavrov v Iraku rokoval o sankciách Západu proti ruským ropným spoločnostiam

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa v pondelok v Bagdade stretol so svojím irackým rezortným kolegom Fuádom Husajnom. Témou rozhovoru boli dlhy Iraku voči ruským ropným spoločnostiam, ktoré vznikli z dôvodu sankcií uvalených Spojenými štátmi na Rusko po začiatku vojny na Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Sankcie by nemali byť uvalené aj na Irak len preto, že spolupracuje s ruskými firmami," uviedol Husajn a prisľúbil, že o problematike sankcií bude rokovať počas svojej stredajšej návštevy Washingtonu.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu Spojené štáty a Európska únia uvalili sankcie na ruských predstaviteľov, banky a finančné inštitúcie, čo v rozvojových krajinách vyvolalo obavy v súvislosti s transakciami, ktoré sa týkajú Ruskej federácie.

Husajn uviedol, že ruské ropné a plynárenské spoločnosti, ktoré svoju činnosť vykonávajú aj v Iraku, stále čakajú na spracovanie niekoľkých platieb. Nespresnil však, o aké čiastky ide. Dodal, že s Lavrovom hovorili o tom, ako sa k tejto situácii postaviť vo svetle sankcií uvalených na Rusko a potrebe ochrániť iracké banky.

Šéf irackého rezortu diplomacie avizoval, že v nadchádzajúcich mesiacoch sa uskutoční stretnutie spoločného výboru pre bilaterálne vzťahy s Ruskom, ktorý sa problematikou bude zaoberať.

Lavrov medzičasom kritizoval opatrenia západných krajín, ktoré označil za „protizákonné", a zdôraznil, že je dôležité „ochraňovať legálne ekonomické vzťahy pred tlakom zo strany Západu".

Husajn zároveň uviedol, že podporuje prímerie a mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou.

(tasr)

6. februára 2023 | 16:58

Minúta | 6. februára 2023 | 16:58

Sýria po zemetrasení požiadala o pomoc zo zahraničia, OSN si uctila obete

Sýrska vláda v pondelok požiadala medzinárodné spoločenstvo o pomoc po tom, ako v krajine zahynulo viac ako 800 ľudí v dôsledku zemetrasenia s magnitúdou 7,8 a epicentrom v susednom Turecku.

Ako s odvolaním sa na vyhlásenie sýrskeho ministerstva zahraničných vecí informovala agentúra AFP, Sýria svoju žiadosť o pomoc adresovala členským štátom OSN, Medzinárodnému výboru Červeného kríža a ďalším humanitárnym organizáciám.

Obete ničivého zemetrasenia, pri ktorom v Sýrii a Turecku podľa najnovšej bilancie zahynulo viac ako 2 300 ľudí, si v pondelok minútou ticha uctilo Valné zhromaždenie OSN.

Generálny tajomník OSN António Guterres vo svojom vyhlásení uviedol, že tímy OSN sú na mieste, analyzujú situáciu, zbierajú informácie a poskytujú pomoc ľuďom zasiahnutým zemetrasením a dotrasmi.

"Spoliehame sa na medzinárodné spoločenstvo, že pomôže tisícom rodín postihnutých touto katastrofou, z ktorých mnohé už naliehavo potrebujú humanitárnu pomoc v ťažko dostupných oblastiach," zdôraznil Guterres vo svojom vyhlásení.

Podľa najnovšej bilancie počet obetí zemetrasenia v oboch štátoch prekročil hranicu 2 300: Turecko hlási 1 498 mŕtvych a 8 533 zranených, zatiaľ čo Sýria nateraz informovala o 810 obetiach na životoch.

(tasr)

6. februára 2023 | 16:51

Minúta | 6. februára 2023 | 16:51

Nórsko vypracovalo päťročný plán pomoci Ukrajine v objeme 7,27 miliardy eur

Nórska vláda vypracovala päťročný plán pomoci Ukrajine v celkovej hodnote 75 miliárd nórskych korún (7,27 miliardy eur). Plán počíta aj s pomocou pre iné štáty, najmä z takzvaného globálneho juhu, ktoré zasiahla vojna na Ukrajine.

"Navrhujeme, aby Nórsko poskytlo Ukrajine záväzný a trvalý príspevok," informoval premiér Jonas Gahr Störe podľa agentúry AFP.

"Navrhujeme, aby sa Ukrajine poskytlo 15 miliárd (nórskych) korún ročne počas piatich rokov, teda (spolu) 75 miliárd korún," dodal po tom, ako opozičným lídrom predstavil podrobnosti plánu. Očakáva sa, že balík sa bude týkať humanitárnej a vojenskej pomoci Ukrajine a na tento rok bude rozdelený rovným dielom.

Störe pre agentúru Reuters povedal, že ide o najväčší program pomoci v histórii Nórska pre inú krajinu. Uviedol tiež, že financie budú rozdelené podľa priorít stanovených ukrajinskou vládou, ale nie nevyhnutne presunuté na štátne inštitúcie, aby sa predišlo hrozbe korupcie.

Tranže na humanitárne potreby tak môžu ísť priamo organizáciám pôsobiacim v tejto oblasti, doplnil Störe. Konečnú výšku balíka pomoci môže ešte zmeniť parlament, v ktorom stredoľavá vláda nemá väčšinu a pri schvaľovaní zákonov sa spolieha na podporu ostatných strán, poznamenala AFP. Hlavná opozičná strana v parlamente, konzervatívci, však už medzičasom oznámila, že projekt podporí.

Premiér Störe tiež navrhol zvýšenie pomoci o päť miliárd nórskych korún pre "krajiny (globálneho) juhu, ktoré sú najviac postihnuté vojnou na Ukrajine", a to najmä z dôvodu rastúcich cien potravín a komodít.

Nórska vláda bola minulý rok ostro kritizovaná za to, že znížila svoj rozpočet na rozvojovú pomoc pre rok 2023 – napriek tomu, že krajina v dôsledku vojny na Ukrajine zaznamenala prudký nárast príjmov z plynu.

Nórsko je po Rusku druhým najväčším producentom ropy v Európe. V roku 2022 sa stala najväčším dodávateľom plynu do Európskej únie po tom, čo sa dodávky zemného plynu z Ruska znížili takmer na nulu. Nórsky fond národného bohatstva získal minulý rok z vývozu energie 108 miliárd dolárov, čo je takmer trojnásobok predchádzajúceho rekordu z roku 2008.

(tasr)

6. februára 2023 | 16:41

Minúta | 6. februára 2023 | 16:41

Stančík: SR v otázke migrácie požaduje prísnu ochranu vonkajších hraníc EÚ

Hlavnými témami mimoriadneho summitu Európskej rady, ktorý sa uskutoční 9. a 10. Februára, budú migrácia, ekonomická situácia v EÚ s dôrazom na vnútorný trh a konkurencieschopnosť a tiež agresia Ruska voči Ukrajine. Uviedol to štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Andrej Stančík po skončení zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli.

"Treba oceniť, že Rakúsko aj Česko zrušili kontroly na hraniciach so Slovenskom. Naša pozícia bola od začiatku jasná: Sme za zachovanie Schengenu a preto sme žiadne vnútorné kontroly neschvaľovali. Touto cestou ísť nechceme," uviedol Stančík.

Pri diskusiách o migrácii, ktorým sa budú venovať aj lídri EÚ, je Slovensko je konštruktívny partner a presadzuje prísnejšie kontroly na vonkajších hraniciach EÚ.

"Rovnako sme za to, aby EÚ tlačila na tretie krajiny, aby boli readmisné dohody dodržiavané. A aby EÚ využívala všetky možné prostriedky na to, aby spolupráca s tretími krajinami bola konštruktívna," uviedol Stančík.

Podľa neho je to pozícia viacerých členských krajín pred summitom, hoci pravdou je aj to, že niektoré štáty vyzývajú Európsku komisiu, aby zmenila svoj prístup a povolila financovanie plotov alebo iných fyzických bariér na vonkajších hraniciach Únie.

Stančík diskusie o výstavbe plotov označil za pochopiteľné. Pozícia Slovenska je zameraná hlavne na sprísnenie kontroly vonkajších hraníc EÚ, pripustil však, že o ďalších možnostiach sa stále diskutuje, aj keď diplomati v pondelok tieto "technické detaily" neriešili.

Český minister pre európske záležitosti Mikuláš Bek vyjadril nádej, že lídri na summite budú hovoriť o všetkých migračných trasách, čo znamená venovať pozornosť aj migrantom prichádzajúcim cez západný Balkán.

Podľa neho summit prinesie ďalšie výzvy na zintenzívnenie práce na legislatívnych návrhoch, ktoré pripravuje Európska komisia.

Predsummitové diskusie o migrácii označil za "živé", lebo niektoré členské štáty sú zdržanlivejšie napríklad v oblasti ľudských práv či humanitárnej pomoci, ak to má byť priamo spájané s tlakom na krajiny, ktoré nespolupracujú dobre s EÚ v oblasti návratovej politiky.

Bek tiež potvrdil, že diplomati nehovorili o spoločnom financovaní fyzických bariér na vonkajších hraniciach eurobloku, ale podľa jeho názoru postupne pribúdajú hlasy členských krajín, ktoré sa prihovárajú za to, aby finančná pomoc krajinám s vonkajšími hranicami bola rozšírená.

(tasr)

6. februára 2023 | 16:06

Minúta | 6. februára 2023 | 16:06

Slovensko vysiela do Turecka desať hasičov a päť horských záchranárov

Slovensko vysiela do Turecka desať príslušníkov Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) zo Záchrannej brigády v Žiline a päť horských záchranárov spolu so špeciálne vycvičenými psami. Zložky rezortu vnútra budú v krajine pátrať, zachraňovať a pomáhať osobám, ktoré zasiahlo zemetrasenie. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva vnútra (MV) SR Zuzana Eliášová.

"Vyslané zložky majú rozsiahle skúsenosti s pátracou a záchranárskou činnosťou. Na kvalitatívne svetovej úrovni sú aj psy, špeciálne trénované napríklad aj na vyhľadávanie zavalených osôb v ruinách," povedal dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO). Ako dodal, podobné krízové situácie, hoci sa dejú ďaleko od Slovenska, preverujú akcieschopnosť a koordináciu zložiek ministerstva vnútra, čo zvyšuje ich odbornosť a pripravenosť na prípadné zásahy aj na našom území.

Sekcia krízového riadenia MV SR bola kontaktovaná cez celoeurópsky medzinárodný komunikačný a informačný systém CECIS. Slovensko tiež vyslaním pomoci zareagovalo na požiadavku zo strany európskeho Koordinačného centra pre reakcie na núdzové situácie – ERCC (Emergency Response Coordination Centre). Prepravu záchranných zložiek do tureckého mesta Adana komplikuje mimoriadne silné sneženie v Turecku.

Vybudovanie vyslaných tímov z HaZZ a Horskej záchrannej služby podporila Európska únia prostredníctvom operačného programu Kvalita životného prostredia v rámci realizácie projektu MUSAR - pátracie a záchranárske činnosti stredného rozsahu v mestskom prostredí a projektu Horský špecializovaný záchranný modul.

Zemetrasenie s magnitúdou 7,8 zasiahlo v noci na pondelok oblasť na juhovýchode Turecka blízko hraníc so Sýriou. Otrasy bolo cítiť od tureckej metropoly Ankara cez Cyprus až po pásmo Gazy a egyptskú Káhiru. Zahynulo najmenej 2 300 ľudí a ďalšie tisíce utrpeli zranenia.

(tasr)