Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina: Ruské súkromné vojenské spoločnosti sú teroristické organizácie

Ukrajinský parlament schválil návrh, ktorým ruskú súkromnú polovojenskú spoločnosť Vagnerova skupina, v zahraničí známu pod označením Wagner Group, vyhlásil za medzinárodnú zločineckú organizáciu. Podľa britskej stanice BBC o tom v pondelok informoval ukrajinský poslanec Jaroslav Železňak.

Okrem toho parlament prijal aj rezolúciu, na ktorej základe budú všetky ruské súkromné vojenské spoločnosti považované za teroristické organizácie.

Ukrajinský parlament v zdôvodnení svojho rozhodnutia deklaroval, že príslušné ukrajinské orgány získali nezvratné dôkazy svedčiace o tom, že vagnerovci sa dopúšťajú trestnej činnosti.

BBC pripomenula, že koncom januára americké ministerstvo financií vyhlásilo Vagnerovu skupinu vedenú ruským podnikateľom Jevgenijom Prigožinom za nadnárodnú zločineckú organizáciu a uvalilo sankcie na viacero spoločností a jednotlivcov s ňou spojených.

V tlačovej správe amerického ministerstva sa uvádza, že vagnerovci sú zapojení do kriminálnych aktivít, vrátane masových popráv, znásilňovania, únosov detí a fyzického zneužívania v Stredoafrickej republike a Mali.

Washington očakáva, že sankcie voči Vagnerovej skupine, ako aj nové sankcie voči jej spolupracovníkom a ďalším spoločnostiam podporujúcim ruský vojenský komplex povedú k tomu, že ruský prezident Vladimir Putin bude mať obmedzené možnosti na vyzbrojovanie a zásobovanie svojej vojenskej mašinérie.

Vagnerova súkromná armáda podľa analytikov slúži ako predĺžená ruka Moskvy pri realizácii jej mocenských záujmov v zahraničí. Kremeľ oficiálne akékoľvek väzby na ňu popiera.

Prigožin sa k založeniu Vagnerovej skupiny priznal až v septembri 2022. Spresnil, že tak urobil v roku 2014 s cieľom vyslať bojovníkov do východoukrajinského regiónu Donbas. „Od tohto momentu, od 1. mája 2014, sa zrodila skupina patriotov", povedal.

Až dovtedy Prigožin svoje prepojenie s Vagnerovou skupinou oficiálne popieral. Na jeho úzke väzby na vagnerovcov však západné médiá a pozorovatelia upozorňovali už roky.

Od začiatku vojny na Ukrajine agenti západných spravodajských služieb informujú, že Vagnerova skupina v nej hrá dôležitú úlohu, pričom sa predpokladá — podľa informácií z januára tohto roku —, že vagnerovci tvoria najmenej štvrtinu ruských ozbrojencov na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka: Som rada, že prezident Zeman si na rozlúčku vybral Vysoké Tatry

Český prezident Miloš Zeman pricestoval v pondelok popoludní na popradské letisko, čaká ho rozlúčková návšteva Slovenska. Prezidentku SR Zuzanu Čaputovú teší, že si ako miesto rozlúčky vybral práve Vysoké Tatry. Uviedla to v krátkom vyhlásení novinárom pri príchode na Štrbské Pleso.

„Je to miesto krásne a výnimočné miesto, ktoré majú Česi aj Slováci tak radi. Máme neformálnu večeru aj s našimi partnermi, zajtra pokračuje oficiálny program. Moje kroky potom budú viesť na vnútropolitický výjazd na Spiš," uviedla Čaputová.

Spoločné rokovanie hláv štátov SR a ČR sa uskutoční v utorok (7. 2.) predpoludním, rovnako tak aj rokovanie s delegáciami a spoločná tlačová konferencia. Rozlúčková návšteva českého prezidenta by mala trvať tri dni, okrem Čaputovej sa stretne s exprezidentmi SR či s dočasne povereným slovenským premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO).

(tasr)

Minúta  |  

Lavrov v Iraku rokoval o sankciách Západu proti ruským ropným spoločnostiam

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa v pondelok v Bagdade stretol so svojím irackým rezortným kolegom Fuádom Husajnom. Témou rozhovoru boli dlhy Iraku voči ruským ropným spoločnostiam, ktoré vznikli z dôvodu sankcií uvalených Spojenými štátmi na Rusko po začiatku vojny na Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Sankcie by nemali byť uvalené aj na Irak len preto, že spolupracuje s ruskými firmami," uviedol Husajn a prisľúbil, že o problematike sankcií bude rokovať počas svojej stredajšej návštevy Washingtonu.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu Spojené štáty a Európska únia uvalili sankcie na ruských predstaviteľov, banky a finančné inštitúcie, čo v rozvojových krajinách vyvolalo obavy v súvislosti s transakciami, ktoré sa týkajú Ruskej federácie.

Husajn uviedol, že ruské ropné a plynárenské spoločnosti, ktoré svoju činnosť vykonávajú aj v Iraku, stále čakajú na spracovanie niekoľkých platieb. Nespresnil však, o aké čiastky ide. Dodal, že s Lavrovom hovorili o tom, ako sa k tejto situácii postaviť vo svetle sankcií uvalených na Rusko a potrebe ochrániť iracké banky.

Šéf irackého rezortu diplomacie avizoval, že v nadchádzajúcich mesiacoch sa uskutoční stretnutie spoločného výboru pre bilaterálne vzťahy s Ruskom, ktorý sa problematikou bude zaoberať.

Lavrov medzičasom kritizoval opatrenia západných krajín, ktoré označil za „protizákonné", a zdôraznil, že je dôležité „ochraňovať legálne ekonomické vzťahy pred tlakom zo strany Západu".

Husajn zároveň uviedol, že podporuje prímerie a mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou.

(tasr)

Minúta  |  

Sýria po zemetrasení požiadala o pomoc zo zahraničia, OSN si uctila obete

Sýrska vláda v pondelok požiadala medzinárodné spoločenstvo o pomoc po tom, ako v krajine zahynulo viac ako 800 ľudí v dôsledku zemetrasenia s magnitúdou 7,8 a epicentrom v susednom Turecku.

Ako s odvolaním sa na vyhlásenie sýrskeho ministerstva zahraničných vecí informovala agentúra AFP, Sýria svoju žiadosť o pomoc adresovala členským štátom OSN, Medzinárodnému výboru Červeného kríža a ďalším humanitárnym organizáciám.

Obete ničivého zemetrasenia, pri ktorom v Sýrii a Turecku podľa najnovšej bilancie zahynulo viac ako 2 300 ľudí, si v pondelok minútou ticha uctilo Valné zhromaždenie OSN.

Generálny tajomník OSN António Guterres vo svojom vyhlásení uviedol, že tímy OSN sú na mieste, analyzujú situáciu, zbierajú informácie a poskytujú pomoc ľuďom zasiahnutým zemetrasením a dotrasmi.

"Spoliehame sa na medzinárodné spoločenstvo, že pomôže tisícom rodín postihnutých touto katastrofou, z ktorých mnohé už naliehavo potrebujú humanitárnu pomoc v ťažko dostupných oblastiach," zdôraznil Guterres vo svojom vyhlásení.

Podľa najnovšej bilancie počet obetí zemetrasenia v oboch štátoch prekročil hranicu 2 300: Turecko hlási 1 498 mŕtvych a 8 533 zranených, zatiaľ čo Sýria nateraz informovala o 810 obetiach na životoch.

(tasr)

Minúta  |  

Nórsko vypracovalo päťročný plán pomoci Ukrajine v objeme 7,27 miliardy eur

Nórska vláda vypracovala päťročný plán pomoci Ukrajine v celkovej hodnote 75 miliárd nórskych korún (7,27 miliardy eur). Plán počíta aj s pomocou pre iné štáty, najmä z takzvaného globálneho juhu, ktoré zasiahla vojna na Ukrajine.

"Navrhujeme, aby Nórsko poskytlo Ukrajine záväzný a trvalý príspevok," informoval premiér Jonas Gahr Störe podľa agentúry AFP.

"Navrhujeme, aby sa Ukrajine poskytlo 15 miliárd (nórskych) korún ročne počas piatich rokov, teda (spolu) 75 miliárd korún," dodal po tom, ako opozičným lídrom predstavil podrobnosti plánu. Očakáva sa, že balík sa bude týkať humanitárnej a vojenskej pomoci Ukrajine a na tento rok bude rozdelený rovným dielom.

Störe pre agentúru Reuters povedal, že ide o najväčší program pomoci v histórii Nórska pre inú krajinu. Uviedol tiež, že financie budú rozdelené podľa priorít stanovených ukrajinskou vládou, ale nie nevyhnutne presunuté na štátne inštitúcie, aby sa predišlo hrozbe korupcie.

Tranže na humanitárne potreby tak môžu ísť priamo organizáciám pôsobiacim v tejto oblasti, doplnil Störe. Konečnú výšku balíka pomoci môže ešte zmeniť parlament, v ktorom stredoľavá vláda nemá väčšinu a pri schvaľovaní zákonov sa spolieha na podporu ostatných strán, poznamenala AFP. Hlavná opozičná strana v parlamente, konzervatívci, však už medzičasom oznámila, že projekt podporí.

Premiér Störe tiež navrhol zvýšenie pomoci o päť miliárd nórskych korún pre "krajiny (globálneho) juhu, ktoré sú najviac postihnuté vojnou na Ukrajine", a to najmä z dôvodu rastúcich cien potravín a komodít.

Nórska vláda bola minulý rok ostro kritizovaná za to, že znížila svoj rozpočet na rozvojovú pomoc pre rok 2023 – napriek tomu, že krajina v dôsledku vojny na Ukrajine zaznamenala prudký nárast príjmov z plynu.

Nórsko je po Rusku druhým najväčším producentom ropy v Európe. V roku 2022 sa stala najväčším dodávateľom plynu do Európskej únie po tom, čo sa dodávky zemného plynu z Ruska znížili takmer na nulu. Nórsky fond národného bohatstva získal minulý rok z vývozu energie 108 miliárd dolárov, čo je takmer trojnásobok predchádzajúceho rekordu z roku 2008.

(tasr)

Minúta  |  

Stančík: SR v otázke migrácie požaduje prísnu ochranu vonkajších hraníc EÚ

Hlavnými témami mimoriadneho summitu Európskej rady, ktorý sa uskutoční 9. a 10. Februára, budú migrácia, ekonomická situácia v EÚ s dôrazom na vnútorný trh a konkurencieschopnosť a tiež agresia Ruska voči Ukrajine. Uviedol to štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Andrej Stančík po skončení zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli.

"Treba oceniť, že Rakúsko aj Česko zrušili kontroly na hraniciach so Slovenskom. Naša pozícia bola od začiatku jasná: Sme za zachovanie Schengenu a preto sme žiadne vnútorné kontroly neschvaľovali. Touto cestou ísť nechceme," uviedol Stančík.

Pri diskusiách o migrácii, ktorým sa budú venovať aj lídri EÚ, je Slovensko je konštruktívny partner a presadzuje prísnejšie kontroly na vonkajších hraniciach EÚ.

"Rovnako sme za to, aby EÚ tlačila na tretie krajiny, aby boli readmisné dohody dodržiavané. A aby EÚ využívala všetky možné prostriedky na to, aby spolupráca s tretími krajinami bola konštruktívna," uviedol Stančík.

Podľa neho je to pozícia viacerých členských krajín pred summitom, hoci pravdou je aj to, že niektoré štáty vyzývajú Európsku komisiu, aby zmenila svoj prístup a povolila financovanie plotov alebo iných fyzických bariér na vonkajších hraniciach Únie.

Stančík diskusie o výstavbe plotov označil za pochopiteľné. Pozícia Slovenska je zameraná hlavne na sprísnenie kontroly vonkajších hraníc EÚ, pripustil však, že o ďalších možnostiach sa stále diskutuje, aj keď diplomati v pondelok tieto "technické detaily" neriešili.

Český minister pre európske záležitosti Mikuláš Bek vyjadril nádej, že lídri na summite budú hovoriť o všetkých migračných trasách, čo znamená venovať pozornosť aj migrantom prichádzajúcim cez západný Balkán.

Podľa neho summit prinesie ďalšie výzvy na zintenzívnenie práce na legislatívnych návrhoch, ktoré pripravuje Európska komisia.

Predsummitové diskusie o migrácii označil za "živé", lebo niektoré členské štáty sú zdržanlivejšie napríklad v oblasti ľudských práv či humanitárnej pomoci, ak to má byť priamo spájané s tlakom na krajiny, ktoré nespolupracujú dobre s EÚ v oblasti návratovej politiky.

Bek tiež potvrdil, že diplomati nehovorili o spoločnom financovaní fyzických bariér na vonkajších hraniciach eurobloku, ale podľa jeho názoru postupne pribúdajú hlasy členských krajín, ktoré sa prihovárajú za to, aby finančná pomoc krajinám s vonkajšími hranicami bola rozšírená.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.