Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Guterres sa obáva, že svet smeruje k rozsiahlejšej vojne

Generálny tajomník OSN António Guterres sa obáva, že pravdepodobnosť ďalšej eskalácie konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou by mohla svet nasmerovať k „rozsiahlejšej vojne". Uviedol to v pondelok na pôde Valného zhromaždenia OSN. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Guterres predstavil na VZ OSN svoje priority na nadchádzajúci rok, ktoré sa sústredia najmä na ruskú inváziu na Ukrajine, klimatickú krízu a extrémnu chudobu.

„Vyhliadky na mier sa stále zmenšujú. Šanca ďalšej eskalácie a krviprelievania len narastá a ja sa obávam, že svet sa rúti do veľkej vojny - a nie je to nevedomky," vyhlásil Guterres.

Generálny tajomník OSN tiež poznamenal, že vedci a bezpečnostní experti posunuli ručičku symbolických Hodín súdneho dňa (Doomsday Clock), ktoré ukazujú, ako blízko je Zem k úplnému zničeniu, k dvanástej hodine. V súčasnosti ju od polnoci delí len 90 sekúnd, čo Guterres považuje za varovný signál.

„Rok 2023 sme začali s množstvom výziev, akým sme ešte nikdy nečelili. Musíme sa zobudiť a dať sa do práce," vyhlásil Guterres, ktorý v prejave spomenul aj ďalšie hrozby pre svetový mier, ako je napríklad izraelsko-palestínsky konflikt, situácia v Afganistane, Mjanmarsku či na Haiti.

(tasr)

Minúta  |  

KDH vyzýva Lengvarského, aby nepodpísal usmernenie, ktoré by zjednodušilo zmenu pohlavia

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) vyzýva ministra zdravotníctva Vladimíra Legvarského, aby nepodpísal odborné usmernenie na zjednotenie postupov poskytovania zdravotnej starostlivosti ku zmene pohlavia – tranzícii. „V praxi by to znamenalo výrazné zjednodušenie zmeny pohlavia jednoduchým administratívnym zápisom v matrike, čo bude mať celospoločenský dopad,“ uviedla hovorkyňa KDH Lenka Halamová.

Hnutie zároveň pripomína, že v decembri 2022 zaslalo predsedovi vlády a ministrovi zdravotníctva list viac ako 400 psychológov, psychiatrov a zdravotníckych pracovníkov. Upozornili v ňom na fakt, že toto odborné usmernenie neberie do úvahy závery najnovších štúdií, ktoré boli realizované v krajinách, kde bola tranzícia schválená a nepriniesla očakávané výsledky. KDH je znepokojené procesom schvaľovania navrhovaného odborného usmernenia rezortu zdravotníctva. Členovia Komisie Ministerstva zdravotníctva SR pre štandardné diagnostické a terapeutické postupy mali súvisiaci dokument schváliť minulý piatok. „Nespochybňujeme, že ľudia s poruchami pohlavnej identity majú mať zabezpečenú kvalitnú zdravotnú starostlivosť a odborné, psychologické sprevádzanie. Zároveň je ale nevyhnutné poskytnúť ochranu aj tým, ktorí sa oprávnene cítia byť ohrození,“ poukazujú kresťanskí demokrati. Podľa hnutia ide najmä o ženy, ktoré budú stáť pred úplne novými chúlostivými situáciami, kde nebude už možné jasné odlíšenie pohlavia, napríklad ubytovanie, sociálne zariadenia či šatne na športoviskách.

KDH zároveň pripomína, že Igor Matovič ako predseda hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), ktoré nominovalo do vlády ministra Lengvarského, v nedávnom rozhovore garantoval neprijatie takéhoto usmernenia súčasnou vládou. Celý proces vyvoláva podľa hnutia podozrenie, že je výsledkom chaosu a svojvôle niektorých ľudí v čase v podstate už nefungujúcej vlády. „Nepovažujeme za profesionálne a ani zvládnuté, ak sa minister zdravotníctva sťažuje v médiách na absolútny nedostatok pracovníkov, ktorí by mali riešiť úlohy plánu obnovy, meškajúcu výstavbu nových nemocníc a na druhej strane majú na ministerstve kapacity riešiť kontroverzné návrhy odborných usmernení,“ tlmočila stanovisko KDH hovorkyňa.

(sita)

Minúta  |  

Ukrajinská tajná služba zadržala zamestnanca armády pracujúceho pre Rusko

Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) v pondelok oznámila, že odhalila a zadržala zamestnanca ukrajinských ozbrojených síl, ktorý odovzdával informácie Rusku. Podľa SBU bol tento muž naverbovaný na spoluprácu s Ruskom po vpáde ruskej armády na územie Ukrajiny.

Ako uviedla britská stanica BBC, podľa zistení SBU zadržaný Ukrajinec zhromažďoval pre Rusov informácie o pohyboch ukrajinských jednotiek a ich zásobovaní. Zadržaný bol pri pokuse odovzdať druhej strane „informácie o aktuálnej situácii v jednej z oblastí bojov".

SBU dodala, že zadržaný muž sa k činu priznal. Bol obvinený z vlastizrady spáchanej v čase stanného práva.

Pri prehliadke bydliska zadržaného sa našli komunikačné zariadenia a počítačová technika, ktorú používal na spojenie s Rusmi, dodáva vo svojej správe TASR.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina: Ruské súkromné vojenské spoločnosti sú teroristické organizácie

Ukrajinský parlament schválil návrh, ktorým ruskú súkromnú polovojenskú spoločnosť Vagnerova skupina, v zahraničí známu pod označením Wagner Group, vyhlásil za medzinárodnú zločineckú organizáciu. Podľa britskej stanice BBC o tom v pondelok informoval ukrajinský poslanec Jaroslav Železňak.

Okrem toho parlament prijal aj rezolúciu, na ktorej základe budú všetky ruské súkromné vojenské spoločnosti považované za teroristické organizácie.

Ukrajinský parlament v zdôvodnení svojho rozhodnutia deklaroval, že príslušné ukrajinské orgány získali nezvratné dôkazy svedčiace o tom, že vagnerovci sa dopúšťajú trestnej činnosti.

BBC pripomenula, že koncom januára americké ministerstvo financií vyhlásilo Vagnerovu skupinu vedenú ruským podnikateľom Jevgenijom Prigožinom za nadnárodnú zločineckú organizáciu a uvalilo sankcie na viacero spoločností a jednotlivcov s ňou spojených.

V tlačovej správe amerického ministerstva sa uvádza, že vagnerovci sú zapojení do kriminálnych aktivít, vrátane masových popráv, znásilňovania, únosov detí a fyzického zneužívania v Stredoafrickej republike a Mali.

Washington očakáva, že sankcie voči Vagnerovej skupine, ako aj nové sankcie voči jej spolupracovníkom a ďalším spoločnostiam podporujúcim ruský vojenský komplex povedú k tomu, že ruský prezident Vladimir Putin bude mať obmedzené možnosti na vyzbrojovanie a zásobovanie svojej vojenskej mašinérie.

Vagnerova súkromná armáda podľa analytikov slúži ako predĺžená ruka Moskvy pri realizácii jej mocenských záujmov v zahraničí. Kremeľ oficiálne akékoľvek väzby na ňu popiera.

Prigožin sa k založeniu Vagnerovej skupiny priznal až v septembri 2022. Spresnil, že tak urobil v roku 2014 s cieľom vyslať bojovníkov do východoukrajinského regiónu Donbas. „Od tohto momentu, od 1. mája 2014, sa zrodila skupina patriotov", povedal.

Až dovtedy Prigožin svoje prepojenie s Vagnerovou skupinou oficiálne popieral. Na jeho úzke väzby na vagnerovcov však západné médiá a pozorovatelia upozorňovali už roky.

Od začiatku vojny na Ukrajine agenti západných spravodajských služieb informujú, že Vagnerova skupina v nej hrá dôležitú úlohu, pričom sa predpokladá — podľa informácií z januára tohto roku —, že vagnerovci tvoria najmenej štvrtinu ruských ozbrojencov na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka: Som rada, že prezident Zeman si na rozlúčku vybral Vysoké Tatry

Český prezident Miloš Zeman pricestoval v pondelok popoludní na popradské letisko, čaká ho rozlúčková návšteva Slovenska. Prezidentku SR Zuzanu Čaputovú teší, že si ako miesto rozlúčky vybral práve Vysoké Tatry. Uviedla to v krátkom vyhlásení novinárom pri príchode na Štrbské Pleso.

„Je to miesto krásne a výnimočné miesto, ktoré majú Česi aj Slováci tak radi. Máme neformálnu večeru aj s našimi partnermi, zajtra pokračuje oficiálny program. Moje kroky potom budú viesť na vnútropolitický výjazd na Spiš," uviedla Čaputová.

Spoločné rokovanie hláv štátov SR a ČR sa uskutoční v utorok (7. 2.) predpoludním, rovnako tak aj rokovanie s delegáciami a spoločná tlačová konferencia. Rozlúčková návšteva českého prezidenta by mala trvať tri dni, okrem Čaputovej sa stretne s exprezidentmi SR či s dočasne povereným slovenským premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO).

(tasr)

Minúta  |  

Lavrov v Iraku rokoval o sankciách Západu proti ruským ropným spoločnostiam

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa v pondelok v Bagdade stretol so svojím irackým rezortným kolegom Fuádom Husajnom. Témou rozhovoru boli dlhy Iraku voči ruským ropným spoločnostiam, ktoré vznikli z dôvodu sankcií uvalených Spojenými štátmi na Rusko po začiatku vojny na Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Sankcie by nemali byť uvalené aj na Irak len preto, že spolupracuje s ruskými firmami," uviedol Husajn a prisľúbil, že o problematike sankcií bude rokovať počas svojej stredajšej návštevy Washingtonu.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu Spojené štáty a Európska únia uvalili sankcie na ruských predstaviteľov, banky a finančné inštitúcie, čo v rozvojových krajinách vyvolalo obavy v súvislosti s transakciami, ktoré sa týkajú Ruskej federácie.

Husajn uviedol, že ruské ropné a plynárenské spoločnosti, ktoré svoju činnosť vykonávajú aj v Iraku, stále čakajú na spracovanie niekoľkých platieb. Nespresnil však, o aké čiastky ide. Dodal, že s Lavrovom hovorili o tom, ako sa k tejto situácii postaviť vo svetle sankcií uvalených na Rusko a potrebe ochrániť iracké banky.

Šéf irackého rezortu diplomacie avizoval, že v nadchádzajúcich mesiacoch sa uskutoční stretnutie spoločného výboru pre bilaterálne vzťahy s Ruskom, ktorý sa problematikou bude zaoberať.

Lavrov medzičasom kritizoval opatrenia západných krajín, ktoré označil za „protizákonné", a zdôraznil, že je dôležité „ochraňovať legálne ekonomické vzťahy pred tlakom zo strany Západu".

Husajn zároveň uviedol, že podporuje prímerie a mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.