Preskočiť na obsah
  |  

Gruzínsko: Súd zamietol Saakašviliho žiadosť o prepustenie z väzenia

Súd v Gruzínsku v pondelok zamietol žiadosť bývalého prezidenta Michaila Saakašviliho o prepustenie z väzenia a odklad výkonu šesťročného trestu odňatia slobody pre zlý zdravotný stav. Podľa agentúry Reuters o tom informoval Saakašviliho právny tím.

Agentúra AFP uviedla, že sudca súdu v Tbilisi Giorgi Arevadze rozhodol o zamietnutí žiadosti len niekoľko dní po tom, ako Saakašviliho lekár a právnik upozornili, že mu hrozí smrť v dôsledku veľkého úbytku hmotnosti.

Vo vyhlásení, ktoré na sociálnych sieťach zdieľal Saakašviliho tím, bývalý prezident označil verdikt súdu za „rozsudok smrti" vynesený politickými oponentmi.

„Pojednávanie gruzínskeho súdu bolo fraškou," povedal Saakašvili, pričom kritizoval, že vládni odborníci sa ani neunúvali, aby ho videli na vlastné oči.

Saakašvili, ktorý viedol bývalú sovietsku republiku ako prozápadný reformátor v rokoch 2004 - 2013, si odpykáva šesťročný trest väzenia za zneužitie právomocí. On sám i jeho podporovatelia tvrdia, že ide o politicky motivované obvinenie. Počas výkonu trestu viackrát držal hladovku a tvrdil aj, že bol otrávený.

Podľa zdravotných záznamov, ktoré zdieľal Saakašviliho politický spojenec a hovorca rodiny Giorgi Čaladze, sa jeho zdravotný stav od októbra 2021 dramaticky zhoršil a stratil aj viac ako 40 percent svojej telesnej hmotnosti.

Predstavitelia príslušných gruzínskych úradov však tvrdia, že exprezident simuluje, aby dosiahol predčasné prepustenie z väzenia.

(tasr)

  |  

Stančík: To posledné, čo dnes potrebujeme, je podceniť schopnosti ruskej armády

Mimoriadny summit EÚ, ktorý sa uskutoční 9. a 10. februára, sa bude venovať aj situácii na Ukrajine a spôsobom, ako môže Únia naďalej pomáhať Kyjevu na jeho európskej integračnej ceste a pri povojnovej obnove. Uviedol to štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Andrej Stančík po skončení zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli, informuje spravodajca TASR.

Stančík pripomenul, že EÚ z pohľadu diania na Ukrajine vníma rok 2023 ako „rozhodujúci". Už aj preto, že historicky ak ruská armáda v prvý rok nejakej vojny bola slabšia alebo robila chyby, dokázala sa z týchto chýb poučiť.

„To posledné, čo dnes potrebujeme, je podceniť schopnosti ruskej armády. Aj preto musíme neustále prejavovať jednotu medzi nami a podporu Ukrajine, ktorá má právo brániť sa," opísal situáciu Stančík.

Podľa jeho slov pondelňajšie zasadnutie Rady ministrov potvrdilo, že existuje európska jednota v tomto smere, čo by sa koncom týždňa malo odzrkadliť aj na summite šéfov vlád a štátov EÚ.

Stančík zdôraznil, že medzi krajinami EÚ vládne jednota, aj čo sa týka dodávok zbraní pre Ukrajinu.

Pri integračných ambíciách Kyjeva členské krajiny trvajú na tom, že Ukrajina musí splniť požadované podmienky. „Keď sa splnia podmienky Európskej komisie, tak by sa mal začať prístupový proces s Ukrajinou," uviedol Stančík.

Krajiny EÚ podľa neho vítajú aj mierový plán ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, hoci niektoré detaily tohto plánu treba ešte doladiť. „Ukazuje to však, že Ukrajina je ochotná rokovať o mieri. Je to Rusko, ktoré vojnu začalo, a je to iba Rusko, ktoré môže vojnu ukončiť. Pretože ak Ukrajina prestane bojovať, Ukrajina zmizne. Ak Rusko prestane bojovať, vojna sa skončí," uviedol Stančík v závere rozhovoru.

(tasr)

  |  

Guterres sa obáva, že svet smeruje k rozsiahlejšej vojne

Generálny tajomník OSN António Guterres sa obáva, že pravdepodobnosť ďalšej eskalácie konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou by mohla svet nasmerovať k „rozsiahlejšej vojne". Uviedol to v pondelok na pôde Valného zhromaždenia OSN. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Guterres predstavil na VZ OSN svoje priority na nadchádzajúci rok, ktoré sa sústredia najmä na ruskú inváziu na Ukrajine, klimatickú krízu a extrémnu chudobu.

„Vyhliadky na mier sa stále zmenšujú. Šanca ďalšej eskalácie a krviprelievania len narastá a ja sa obávam, že svet sa rúti do veľkej vojny - a nie je to nevedomky," vyhlásil Guterres.

Generálny tajomník OSN tiež poznamenal, že vedci a bezpečnostní experti posunuli ručičku symbolických Hodín súdneho dňa (Doomsday Clock), ktoré ukazujú, ako blízko je Zem k úplnému zničeniu, k dvanástej hodine. V súčasnosti ju od polnoci delí len 90 sekúnd, čo Guterres považuje za varovný signál.

„Rok 2023 sme začali s množstvom výziev, akým sme ešte nikdy nečelili. Musíme sa zobudiť a dať sa do práce," vyhlásil Guterres, ktorý v prejave spomenul aj ďalšie hrozby pre svetový mier, ako je napríklad izraelsko-palestínsky konflikt, situácia v Afganistane, Mjanmarsku či na Haiti.

(tasr)

  |  

KDH vyzýva Lengvarského, aby nepodpísal usmernenie, ktoré by zjednodušilo zmenu pohlavia

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) vyzýva ministra zdravotníctva Vladimíra Legvarského, aby nepodpísal odborné usmernenie na zjednotenie postupov poskytovania zdravotnej starostlivosti ku zmene pohlavia – tranzícii. „V praxi by to znamenalo výrazné zjednodušenie zmeny pohlavia jednoduchým administratívnym zápisom v matrike, čo bude mať celospoločenský dopad,“ uviedla hovorkyňa KDH Lenka Halamová.

Hnutie zároveň pripomína, že v decembri 2022 zaslalo predsedovi vlády a ministrovi zdravotníctva list viac ako 400 psychológov, psychiatrov a zdravotníckych pracovníkov. Upozornili v ňom na fakt, že toto odborné usmernenie neberie do úvahy závery najnovších štúdií, ktoré boli realizované v krajinách, kde bola tranzícia schválená a nepriniesla očakávané výsledky. KDH je znepokojené procesom schvaľovania navrhovaného odborného usmernenia rezortu zdravotníctva. Členovia Komisie Ministerstva zdravotníctva SR pre štandardné diagnostické a terapeutické postupy mali súvisiaci dokument schváliť minulý piatok. „Nespochybňujeme, že ľudia s poruchami pohlavnej identity majú mať zabezpečenú kvalitnú zdravotnú starostlivosť a odborné, psychologické sprevádzanie. Zároveň je ale nevyhnutné poskytnúť ochranu aj tým, ktorí sa oprávnene cítia byť ohrození,“ poukazujú kresťanskí demokrati. Podľa hnutia ide najmä o ženy, ktoré budú stáť pred úplne novými chúlostivými situáciami, kde nebude už možné jasné odlíšenie pohlavia, napríklad ubytovanie, sociálne zariadenia či šatne na športoviskách.

KDH zároveň pripomína, že Igor Matovič ako predseda hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), ktoré nominovalo do vlády ministra Lengvarského, v nedávnom rozhovore garantoval neprijatie takéhoto usmernenia súčasnou vládou. Celý proces vyvoláva podľa hnutia podozrenie, že je výsledkom chaosu a svojvôle niektorých ľudí v čase v podstate už nefungujúcej vlády. „Nepovažujeme za profesionálne a ani zvládnuté, ak sa minister zdravotníctva sťažuje v médiách na absolútny nedostatok pracovníkov, ktorí by mali riešiť úlohy plánu obnovy, meškajúcu výstavbu nových nemocníc a na druhej strane majú na ministerstve kapacity riešiť kontroverzné návrhy odborných usmernení,“ tlmočila stanovisko KDH hovorkyňa.

(sita)

  |  

Ukrajinská tajná služba zadržala zamestnanca armády pracujúceho pre Rusko

Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) v pondelok oznámila, že odhalila a zadržala zamestnanca ukrajinských ozbrojených síl, ktorý odovzdával informácie Rusku. Podľa SBU bol tento muž naverbovaný na spoluprácu s Ruskom po vpáde ruskej armády na územie Ukrajiny.

Ako uviedla britská stanica BBC, podľa zistení SBU zadržaný Ukrajinec zhromažďoval pre Rusov informácie o pohyboch ukrajinských jednotiek a ich zásobovaní. Zadržaný bol pri pokuse odovzdať druhej strane „informácie o aktuálnej situácii v jednej z oblastí bojov".

SBU dodala, že zadržaný muž sa k činu priznal. Bol obvinený z vlastizrady spáchanej v čase stanného práva.

Pri prehliadke bydliska zadržaného sa našli komunikačné zariadenia a počítačová technika, ktorú používal na spojenie s Rusmi, dodáva vo svojej správe TASR.

(tasr)

  |  

Ukrajina: Ruské súkromné vojenské spoločnosti sú teroristické organizácie

Ukrajinský parlament schválil návrh, ktorým ruskú súkromnú polovojenskú spoločnosť Vagnerova skupina, v zahraničí známu pod označením Wagner Group, vyhlásil za medzinárodnú zločineckú organizáciu. Podľa britskej stanice BBC o tom v pondelok informoval ukrajinský poslanec Jaroslav Železňak.

Okrem toho parlament prijal aj rezolúciu, na ktorej základe budú všetky ruské súkromné vojenské spoločnosti považované za teroristické organizácie.

Ukrajinský parlament v zdôvodnení svojho rozhodnutia deklaroval, že príslušné ukrajinské orgány získali nezvratné dôkazy svedčiace o tom, že vagnerovci sa dopúšťajú trestnej činnosti.

BBC pripomenula, že koncom januára americké ministerstvo financií vyhlásilo Vagnerovu skupinu vedenú ruským podnikateľom Jevgenijom Prigožinom za nadnárodnú zločineckú organizáciu a uvalilo sankcie na viacero spoločností a jednotlivcov s ňou spojených.

V tlačovej správe amerického ministerstva sa uvádza, že vagnerovci sú zapojení do kriminálnych aktivít, vrátane masových popráv, znásilňovania, únosov detí a fyzického zneužívania v Stredoafrickej republike a Mali.

Washington očakáva, že sankcie voči Vagnerovej skupine, ako aj nové sankcie voči jej spolupracovníkom a ďalším spoločnostiam podporujúcim ruský vojenský komplex povedú k tomu, že ruský prezident Vladimir Putin bude mať obmedzené možnosti na vyzbrojovanie a zásobovanie svojej vojenskej mašinérie.

Vagnerova súkromná armáda podľa analytikov slúži ako predĺžená ruka Moskvy pri realizácii jej mocenských záujmov v zahraničí. Kremeľ oficiálne akékoľvek väzby na ňu popiera.

Prigožin sa k založeniu Vagnerovej skupiny priznal až v septembri 2022. Spresnil, že tak urobil v roku 2014 s cieľom vyslať bojovníkov do východoukrajinského regiónu Donbas. „Od tohto momentu, od 1. mája 2014, sa zrodila skupina patriotov", povedal.

Až dovtedy Prigožin svoje prepojenie s Vagnerovou skupinou oficiálne popieral. Na jeho úzke väzby na vagnerovcov však západné médiá a pozorovatelia upozorňovali už roky.

Od začiatku vojny na Ukrajine agenti západných spravodajských služieb informujú, že Vagnerova skupina v nej hrá dôležitú úlohu, pričom sa predpokladá — podľa informácií z januára tohto roku —, že vagnerovci tvoria najmenej štvrtinu ruských ozbrojencov na Ukrajine.

(tasr)