Preskočiť na obsah
  |  

Švédsko je pripravené obnoviť rokovania s Tureckom o vstupe do NATO

Švédsky premiér Ulf Kristersson v utorok vyhlásil, že je pripravený obnoviť pozastavené rokovania o vstupe Švédska do Severoatlantickej aliancie v prípade, že sa tak rozhodne aj Turecko.

Ankara totiž v januári rozhovory so Štokholmom pozastavila z dôvodu narastajúceho napätia po tom, čo krajne pravicový politik v rámci protestu v tejto škandinávskej krajine spálil výtlačok Koránu. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

"Prvá vec, ktorú musíme urobiť, je upokojiť situáciu. Je ťažké viesť prospešné rozhovory, keď veci okolo vás doslova horia," povedal Kristersson na tlačovej konferencii počas návštevy hlavného mesta Estónska Tallinn.

Konštatoval, že predpoklady na opätovné začatie rozhovorov sú síce dobré, ale vzhľadom na voľby, ktoré sa budú v Turecku konať v máji, je pochopiteľné, že Ankara sa sústreďuje na domácu politiku. "Ihneď, ako budú pripravení (na rokovania), my sme samozrejme pripravení," zdôraznil.

Estónska premiérka Kaja Kallasová uviedla, že z členstva Švédska a Fínska v NATO by profitovala aj širšia oblasť Pobaltia.

Švédsko, ako aj Fínsko v máji oficiálne požiadali o vstup do NATO pre obavy spojené s ruskou inváziou na Ukrajinu. Po desaťročiach sa tak odchýlili od politiky vojenskej neutrality. Ich vstup do NATO doposiaľ ratifikovalo 28 z 30 členských štátov. Stále tak neurobili Maďarsko a Turecko.

Minulý týždeň Turecko naznačilo, že k žiadosti Fínska o vstup do NATO pristupuje pozitívne, avšak nepodporuje vstup Švédska. Fínsky prezident Sauli Niinisto v utorok povedal, že verí tomu, že obe krajiny sa čoskoro stanú členmi Aliancie. "Cieľom je, aby boli Fínsko aj Švédsko prijaté čo najskôr," povedal na spoločnej tlačovej konferencii v Helsinkách s kanadským generálnym guvernérom.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan Švédsku vyčíta, že poskytuje útočisko členom Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Ankara aj jej západní spojenci považujú za teroristickú organizáciu. Erdogan kritizuje Švédsko za to, že odmieta vydať desiatky osôb, ktoré Ankara spája s PKK a s pokusom o vojenský prevrat v krajine z roku 2016.

(tasr)

  |  

Poslanec pozeral v srbskom parlamente porno. Musel rezignovať

Srbský poslanec Zvonimir Stevič v utorok ohlásil svoju rezignáciu. Urobil tak po tom, čo sa na verejnosť dostalo video, na ktorom Stevič počas zasadnutia parlamentu pozerá na svojom mobilnom telefóne pornografiu. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Stevič, rodák z Kosova, ktorý je dlhoročným poslancom za koaličnú Socialistickú stranu Srbska (SPS), pozeral pornografické videá počas zasadnutia parlamentu, na ktorom poslanci rokovali o možnej dohode týkajúcej sa práve vzťahov s Kosovom. Zasadnutie pritom bolo značne napäté a niekoľkí poslanci na seba dokonca fyzicky zaútočili.

Po tom, čo sa video stalo na internete virálnym, na rezignáciu 65-ročného Steviča vyzval aj jeho vlastný stranícky predseda Ivica Dačič.

Kosovo, ktoré obývajú prevažne etnickí Albánci, vyhlásilo v roku 2008 nezávislosť od Srbska. Belehrad ju však odmieta uznať a považuje Kosovo stále za súčasť svojho územia. Nezávislosť Kosova neuznáva ani päť členských krajín EÚ: Cyprus, Grécko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko.

(tasr)

  |  

Odchod z Ruska stlačil fínskeho výrobcu pneumatík Nokian Tyres do straty

Fínsky výrobca pneumatík Nokian Tyres oznámil za štvrtý štvrťrok prevádzkovú stratu viac než 13 miliónov eur. Dôvodom je podľa spoločnosti jej odchod z ruského trhu, kde mala kľúčový výrobný závod. Informuje o tom agentúra Reuters.

Koncom októbra minulého roka fínska spoločnosť podpísala dohodu o predaji svojho ruského závodu, kde vyrábala 80 percent z celkovej produkcie pneumatík pre osobné autá. Dohodu uzatvorila s ruskou firmou Tatnefť. Z Ruska sa fínska spoločnosť rozhodla stiahnuť po tom, ako západné štáty uvalili na Ruskú federáciu sankcie pre inváziu na Ukrajinu. Fínskej firme sa však nepodarilo medzitým dostatočne zvýšiť produkciu inde a vykompenzovať tak stratu ruského trhu.

V utorok Nokian Tyres informovala, že v poslednom štvrťroku minulého roka zaznamenala prevádzkovú stratu 13,5 miliardy eur. Na porovnanie, v rovnakom období predchádzajúceho roka vykázala firma zisk na úrovni 53 miliónov eur. Výsledky za štvrtý štvrťrok tak výrazne zaostali za očakávaniami, keďže analytici počítali opäť so ziskom, aj keď nižším, a to na úrovni 22,1 milióna eur.

Čo sa týka súčasného roka, šéf spoločnosti Jukka Moisio povedal, že náročný bude najmä prvý polrok, od druhého polroka by sa však objem produkcie mal začať zvyšovať. V novembri Nokian Tyres uviedla, že plánuje investovať zhruba 650 miliónov eur do nového závodu na výrobu pneumatík v Rumunsku. Ten by mal nahradiť výrobné straty spoločnosti v dôsledku zatvorenia závodu v Rusku.

(tasr)

  |  

Ukrajinský parlament predĺžil stanné právo a mobilizáciu o ďalších 90 dní

Ukrajinský parlament predĺžil v utorok platnosť trvania stanného práva v krajine, ako aj mobilizáciu do armády o ďalších 90 dní. Informuje o tom agentúra DPA, ktorá sa odvolala na miestne médiá.

Za predĺženie stanného práva hlasovalo 348 poslancov 450-členného parlamentu (Verchovnej rady). Potrebných bolo minimálne 226 hlasov. Obe uvedené opatrenia zostanú v platnosti do 20. mája.

Stanné právo a všeobecná mobilizácia vrátane dočasného zákazu vycestovania pre mužov vo veku 18 – 60 rokov boli vyhlásené po začiatku ruskej invázie vlani vo februári a odvtedy boli opakovane predlžované na žiadosť prezidenta Volodymyra Zelenského.

Počas stanného práva majú ozbrojené sily rozšírené právomoci a obmedzujú sa občianske slobody, ako napríklad právo na demonštrácie.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v utorok povedal, že ruské ozbrojené sily "úspešne postupujú" v okolí ukrajinských miest Bachmut a Vuhledar v Doneckej oblasti.

Ukrajinská strana už niekoľko dní informuje o ťažkých bojoch neďaleko Bachmutu. Zelenskyj nedávno zopakoval, že ukrajinské jednotky v oblasti naďalej kladú odpor.

(tasr)

  |  

Nemecko vyzvalo na ukončenie blokády Lačinského koridoru do Náhorného Karabachu

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v utorok vyzvala na okamžité ukončenie blokády Lačinského koridoru – jedinej cesty, ktorá spája Arménsko s Náhorným Karabachom. Baerbocková to uviedla po rozhovore so svojím arménskym kolegom Araratom Mirzojanom, informuje agentúra AFP.

Šéfka nemeckej diplomacie povedala, že pre blokádu tohto kľúčového koridoru sa v regióne prehlbuje humanitárna kríza. "Regále obchodov sú takmer prázdne, chýbajú lieky… rodinní príslušníci uviazli v Arménsku a nevedia sa vrátiť k svojim blízkym, školáci v týchto mrazoch mrznú, pretože sú prerušené dodávky energie," uviedla.

Azerbajdžanci, ktorí o sebe tvrdia, že sú vraj ekoaktivisti, Lačinský koridor blokujú už od polovice decembra. Protestujú tak proti ťažbe surovín v regióne, ktorá podľa nich poškodzuje životné prostredie. Podľa Arménska ide o akciu podporovanú azerbajdžanskou vládou, čo Baku popiera. V dôsledku blokády sa karabašským Arménom míňajú potraviny, lieky a pohonného hmoty.

Baerbocková hovorila s arménskym ministrom zahraničných vecí aj o monitorovacej misii EÚ na arménsko-azerbajdžanských hraniciach, ktorú vedie Nemecko. Podľa ministerky je cieľom tejto misie "väčšia stabilita a predovšetkým dôvera" v tomto nestabilnom regióne.

Náhorný Karabach je od sovietskych čias formálne súčasťou Azerbajdžanu, no dlhodobo tam žijú prevažne Arméni a niektoré jeho časti Azerbajdžan okupuje. Znepriatelené Arménsko a Azerbajdžan viedli v uplynulých desaťročiach dve vojny o tento región. Prvá sa odohrala ešte na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia. Šesťtýždňová vojna z jesene 2020, nazývaná aj druhou vojnou o Náhorný Karabach, si vyžiadala viac než 6 500 životov. Boje sa skončili prímerím, ktoré sprostredkovalo Rusko. V regióne však naďalej pretrváva napätie.

Baerbocková pripomenula, že konflikt o Náhorný Karabach sa tiahne už 30 rokov a spôsobuje "obrovské ľudské utrpenie". "Nemáme ilúzie – riešenie nevznikne zo dňa na deň," dodala.

(tasr, krk)

  |  

Čína oznámila, že bude brániť svoje záujmy v spojitosti so zostrelením balóna

Čína v utorok oznámila, že bude "rozhodne brániť svoje zákonné práva a záujmy" v spojitosti so zostrelením údajného čínskeho špionážneho balóna Spojenými štátmi počas víkendu. Informuje o tom správa agentúry AP.

Hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning v utorok pripomenula, že táto "bezposádková vzducholoď" nepredstavovala hrozbu a do vzdušného priestoru USA vnikla náhodne. Takisto opätovne kritizovala Spojené štáty za prehnanú reakciu namiesto toho, aby zvolili "pokojný a profesionálny" prístup.

Mao Ning na otázku, či chce Čína naspäť pozostatky balóna, uviedla, že "patrí Číne". "Ten balón nepatrí Spojeným štátom. Čínska vláda bude naďalej rozhodne brániť svoje zákonné práva a záujmy," uviedla.

Čínsky balón sa minulý týždeň objavil vo vzdušnom priestore Spojených štátov. Washington obvinil Peking, že balón používa na sledovanie a v sobotu ho americká armáda zostrelila. Peking reagoval predvolaním amerického chargé d'affaires, ktorému zopakoval, že išlo o civilný objekt a Washington jeho zostrelením reagoval "prehnane".

Čína tvrdí, že ide o civilný balón používaný na meteorologické pozorovania. Odmieta však potvrdiť, ktorému ministerstvu či spoločnosti zariadenie patrí.

Napätie medzi Čínou a USA vyvoláva znepokojenie Washingtonu i mnohých jeho spojencov, píše AP. Sú znepokojení, že otvorený konflikt by mohol mať negatívny vplyv na svetové hospodárstvo, najmä v období od vlaňajšej ruskej invázie na Ukrajinu, v spojitosti s ktorou sa Čína v prevažnej miere pridáva na stranu Ruska, komentuje americká tlačová agentúra.

(tasr)