Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Sýria oficiálne požiadala EÚ o pomoc po zemetrasení

Sýria v stredu oficiálne požiadala Európsku úniu o pomoc po ničivom zemetrasení, ktoré ju a Turecko zasiahlo tento týždeň. Oznámil to komisár EÚ pre krízový manažment Janez Lenarčič, ktorého citovala tlačová agentúra AFP.

Európska komisia "vyzýva" členské krajiny EÚ, aby kladne reagovali na žiadosť Sýrie o dodávky zdravotníckych potrieb a potravín". EK bude zároveň zásielky sledovať, aby sankcionovaná vláda v Damasku neodklonila dodanú pomoc inam, dodal Lenarčič.

Počet obetí silného zemetrasenia prekročil 11 200. Otrasy s magnitúdou 7,8 v pondelok nadránom zasiahlo oblasť okolo turecko-sýrskej hranice. Okolo poludnia prišlo ďalšie, len o niečo slabšie a stovky dotrasov.

Podľa politických a zdravotníckych predstaviteľov zahynulo doposiaľ v Turecku 8 574 ľudí a v Sýrii 2 662. Celkový počet obetí sa tak vyšplhal na 11 236 a pravdepodobne to nie konečný údaj.

V Turecku utrpelo zranenia takmer 50-tisíc ľudí a v Sýrii ďalších asi 5-tisíc. Tisíce domov sa zrútili a ich obyvatelia zostali v zimnom počasí bez strechy nad hlavou.

EÚ okamžite vyslala záchranné tímy do Turecka, Sýrii spočiatku ponúkla iba minimálnu pomoc pre sankcie uvalené na vládu sýrskeho prezidenta Bašára Asada po roku 2011. Brutálne totiž potlačila protesty, čo viedlo k občianskej vojne.

Napriek tomu EÚ vyhlásila, že sýrska vláda má dvere otvorené, teda že môže požiadať o pomoc po zemetrasení. Damask to urobil cez koordinačný Mechanizmus civilnej ochrany EÚ, vysvetlil Lenarčič.
Jeho účastníkmi je 27 členských štátov EÚ a osem ďalších susedných štátov vrátane Nórska a Turecka.
Sýria žiada podľa Lenarčiča "dlhý zoznam položiek".

"Takisto je dôležité zaistiť - a to by som rád zdôraznil -, že pomoc pôjde ľuďom, ktorí ju potrebujú, že nebude odklonená inam. Toto budeme sledovať," povedal Lenarčič.

Sankcie EÚ sú namierené proti členom režimu, armáde a popredným firmám a podnikateľom.
Eurokomisár uviedol, že "humanitárna situácia v Sýrii je pochmúrna už vyše desať rokov a najnovšie zemetrasenie iba zhoršilo túto dramatickú situáciu".

(tasr)

Minúta  |  

Britská vláda oznámila nový balík sankcií voči Rusku

Nový balík sankcií voči Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu oznámila v stredu britská vláda. Stalo sa tak práve v čase, keď Spojené kráľovstvo navštívil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje správa agentúry AFP.

Britský minister zahraničných vecí James Cleverly uviedol, že nové sankcie voči organizáciám, o ktoré sa opiera ruská armáda, "zrýchlia ekonomický tlak na (ruského prezidenta Vladimira) Putina – podkopú jeho vojnovú mašinériu, aby pomohli Ukrajine zvíťaziť".

Sankcie sa týkajú šiestich subjektov, ktoré ruskej armáde poskytujú vojenské vybavenie, napríklad drony, citovala z vyhlásenia britskej vlády agentúra Reuters.

Na britskom sankčnom zozname sa ocitlo aj osem jednotlivcov a jeden subjekt, ktoré sú napojené na finančné siete pomáhajúce "udržovať bohatstvo a moc medzi kremeľskými elitami", dodal Londýn.
Spojené kráľovstvo uvalilo od začiatku vojny na Ukrajine sankcie na viac ako 1 300 jednotlivcov a subjektov napojených na aktivity Ruska.

Zelenskyj v stredu pricestoval do Londýna. Stretne sa s britským premiérom Rishim Sunakom a britským kráľom Karolom III. Vystúpi aj s príhovorom v britskom parlamente a navštívi i ukrajinských vojakov, ktorí absolvujú výcvik v Británii.

Od začiatku vojny na Ukrajine z 24. februára 2022 ide iba o druhú zahraničnú návštevu Zelenského. V decembri sa vo Washingtone stretol s americkým prezidentom Joeom Bidenom a vystúpil v Kongrese.

(tasr)

Minúta  |  

Naď: Nová pomoc pre Ukrajinu by sa mohla schváliť v dohľadnej dobe

Nová pomoc pre Ukrajinu nebola témou stredajšieho rokovania vlády. V dohľadnej dobe by sa však ďalší balík pomoci pre Ukrajinu mohol schváliť. Po stredajšom rokovaní vlády to uviedol dočasne poverený minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽaNO)

Podľa slov Naďa v utorok (7. 2.) mal bilaterálny rozhovor cez videotelekonferenciu s ministrom obrany Ukrajiny, riešili problematiku ďalšieho balíka pomoci.

"Je to konzultácia, ktorá prebieha. Budúci týždeň sa stretávame v Bruseli, kde bude rokovanie Ramstein formátu, kde dotiahneme veci do konca. V dohľadnej dobe podľa mňa vláda schváli ďalší balík pomoci Ukrajine," povedal Naď.

Poznamenal, že Ukrajinci stále potrebujú systém protivzdušnej obrany, ťažkú pozemnú techniku a letectvo. "Otázka je, na čom sa dohodli s inými krajinami a čo im poskytujú," povedal. Poukázal na to, že teraz im poskytnú pomoc napríklad Nemci či Taliani. Naď predpokladá, že budúci týždeň v Bruseli sa dohodnú závery, ktoré sa budú týkať aj Slovenskej republiky.

Dodal, že ak bude pomoc pre Ukrajinu schválená na vláde, oznámi to.

(tasr)

Minúta  |  

Voľby starostu obce Vojany sú neplatné, rozhodol Najvyšší správny súd

Voľby starostu obce Vojany v okrese Michalovce sú neplatné. Rozhodol o tom Najvyšší správny súd (NSS) SR. Dôvodom je, že došlo k manipulácii volebných výsledkov vo forme zneplatnenia hlasovacích lístkov v neprospech žalobcu. Rozhodnutie je právoplatné. TASR o tom v stredu informoval hovorca súdu Michal Hajtol.

"Žalobca poukázal na výsledky volieb zverejnené Štatistickým úradom SR, podľa ktorých vo voľbách starostu obce Vojany získal žalovaný 133 hlasov a žalobca 129 hlasov, pričom vo voľbách bolo vydaných a odovzdaných 394 obálok. Platných hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce bolo 364," uviedol Hajtol.

Ako ďalej uviedol, na základe vyhodnotenia neplatných hlasovacích lístkov, na ktorých boli zakrúžkované poradové čísla viacerých kandidátov rôznymi perami, dospel súd k záveru, že došlo k zneplatneniu hlasovacích lístkov v neprospech žalobcu, a to dodatočným zakrúžkovaním poradových čísel ďalších kandidátov.

"Mohlo sa tak stať buď bezprostredne po hlasovaní voličov do prenosnej volebnej schránky, mimo kontroly všetkých členov volebnej komisie, alebo pri sčítaní všetkých odovzdaných hlasov vo volebnej miestnosti. Počet takto "dokrúžkovaných" hlasovacích lístkov pritom prevyšuje rozdiel vo volebnom výsledku medzi žalobcom a žalovaným," priblížil Hajtol.

NSS SR tiež vzal do úvahy ďalšie zistené okolnosti, a to vymenovanie troch členov miestnej volebnej komisie žalovaným, starostom obce nad rámec zákona, v dôsledku čoho získali dvaja jeho rodinní príslušníci a jedna zamestnankyňa obce prístup k hlasovacím lístkom a sčítavaniu hlasov.

"Rovnako tiež prítomnosť takto navyše vymenovaného člena pri hlasovaní voličov do prenosnej volebnej schránky, po ktorom bol vytvorený priestor na narábanie s odovzdanými hlasovacími lístkami mimo kontroly volebnej komisie," dodal Hajtol.

(tasr)

Minúta  |  

Použitie jadrových zbraní na Ukrajine je nepravdepodobné, uviedli e<strong>stónske tajné služby</strong>

Použitie taktických jadrových zbraní vo vojne na Ukrajine je "nepravdepodobné" z dôvodu, že by mali nízku vojenskú efektivitu, uviedli v stredu estónske tajné služby vo výročnej správe. Informuje o tom správa britského denníka The Guardian.

Šéf estónskych tajných služieb Kaupo Rosin napísal, že Rusko má stále dosť zbraní, munície i vojakov na vedenie vojny na Ukrajine, ich nedostatok podľa neho zatiaľ nehrozí.

"Zatiaľ majú stále dostatok paliva na udržanie vojnovej mašinérie v chode… Rusku tak skoro nedôjde potrava pre delá, výzbroj zo sovietskej éry ani propagandou vyvolaný imperializmus," citovala jeho vyjadrenie britská spravodajská stanica Sky News.

Rosinove slová sú v kontraste s vyhláseniami iných západných predstaviteľov vrátane riaditeľa britských tajných služieb GCHQ Jeremyho Fleminga, ktorý vlani v októbri povedal, že Rusku vo vojne na Ukrajine čoraz väčšmi dochádza munícia.

"Zdá sa, že Putin stále verí, že čas bude hrať v prospech Ruska… a bude môcť Ukrajinu 'dobombardovať' až k rokovaciemu stolu." uviedli estónske tajné služby. Napísali tiež, že výzva, ktorú Rusko aj naďalej predstavuje, iba zdôrazňuje potrebu, aby západní spojenci pokračovali v podpore Ukrajiny.

Možnosť vojenského konfliktu medzi Severoatlantickou alianciou a Ruskom by sa zvýšila, keby Moskva na Ukrajine dosiahla svoje ciele, píše sa v správe. "Víťazstvo Ukrajiny vo vojne proti Rusku by preto zlepšilo aj regionálnu bezpečnosť," dodali tajné služby.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ a Moldavsko sa v Bruseli dohodli na ďalšom posilňovaní spolupráce

Európska únia a Moldavsko sa v utorok na zasadnutí Asociačnej rady EÚ – Moldavsko v Bruseli dohodli na ďalšom posilňovaní spolupráce v niekoľkých kľúčových oblastiach, čo by malo pomôcť Moldavsku napĺňať jeho európske integračné ambície.

Európska komisia v správe pre médiá spresnila, že siedme zasadnutie Asociačnej rady EÚ – Moldavsko opätovne potvrdilo silné partnerstvo medzi oboma stranami, odhodlanie posilniť politické väzby a prehĺbiť hospodársku integráciu Moldavska s euroblokom.

Asociačnej rade predsedala moldavská premiérka Natalia Gavrilicová; delegáciu EÚ viedol vysoký šéf európskej diplomacie Josep Borrell. Na stretnutí sa zúčastnil aj eurokomisár pre susedstvo a rozšírenie Olivér Várhelyi.

Spolu diskutovali o plnení reforiem Moldavskom za posledný rok. V roku 2022 dosiahlo Moldavsko aj napriek ťažkému dopadu ruskej agresie proti Ukrajine pokrok v niekoľkých kľúčových oblastiach, ako je spravodlivosť a boj proti korupcii.

"Vítam pevný záväzok moldavskej vlády k reformám, ktorých cieľom je priblížiť Moldavsko k EÚ, najmä komplexnú reformu súdnictva, boj proti korupcii a zabezpečenie odpolitizovania štátnych inštitúcií. Tieto reformy sú dôležité pre posilnenie celkovej odolnosti Moldavska a pre jeho pokrok na ceste do EÚ," vyhlásil Borrell po skončení zasadnutia.

Pri tejto príležitosti EK a moldavská vláda podpísali dohodu o pridružení Moldavska k programu EU4Health, čo Kišiňovu poskytne prístup k financovaniu EÚ v oblasti zdravia. Dohoda platí spätne, od 1. januára 2023.

Moldavské zdravotnícke orgány sa budú môcť podieľať na spoločných akciách v konkrétnych oblastiach, ako je duševné zdravie, európsky priestor údajov o zdraví, neprenosné choroby a sieť komplexných onkologických centier EÚ. Moldavské subjekty verejného a súkromného sektora zdravotníctva budú môcť žiadať o financovanie na podporu akcií, ako je boj proti cezhraničným zdravotným hrozbám, prevencia chronických respiračných ochorení, zlepšovanie duševného zdravia zraniteľných skupín a zlepšovanie systémov zdravotníctva a služieb zdravotnej starostlivosti.

EÚ a Moldavsko podpísali aj dohody o užšej spolupráci v colnej a daňovej oblasti, ktoré zaisťujú účasť Moldavska na programoch EÚ Colníctvo a Fiscalis. To znamená, že Moldavsko sa bude môcť podieľať na činnostiach oboch programov spolu s členskými štátmi EÚ a ďalšími zúčastnenými krajinami. Ide o dôležitý krok pre posilnenie operačnej spolupráce v oblasti ciel a daní, ktorý umožní moldavským colným a daňovým orgánom zúčastňovať sa na rôznych spoločných aktivitách a využívať široké portfólio školení.

Utorňajšie podpisy dohôd nadväzujú na vlaňajšiu dohodu medzi EÚ a Moldavskom o vzájomnom uznávaní programov schválených hospodárskych subjektov, ktoré spájajú obchodníkov spĺňajúcich určité kritériá – a tí môžu vďaka tomu využívať zjednodušené colné opatrenia.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.