Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Výsluchy podľa Budaja dokazujú, že žiadne informácie ŠtB neposkytoval

Poverený minister životného prostredia Ján Budaj disponuje protokolmi o výsluchoch príslušníkov komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB), ktoré viedla ešte federálna inšpekcia ministerstva vnútra ČSFR. Ako uviedol po dnešnom zasadnutí vlády, bez akýchkoľvek pochybností dokazujú, že žiadne správy osobám, ktoré boli uvádzané ako jeho riadiaci dôstojníci, neposkytol.

„Títo ľudia vypovedali v roku 1991," uviedol Budaj s tým, že osoby vypovedali v pozícii svedkov. Samotný zväzok, kde je Budaj evidovaný pod krycím menom „Domovník" podľa neho vytvoril muž menom Král. Ten vypovedal, že Budaj mu nikdy neposkytol informácie, ktoré by mohli slúžiť pre potreby ŠtB.

Podľa výpovede Krála Budaj nebol „zdieľny" a tiež podľa neho nemal možnosť získavať potrebné informácie. Takisto podľa neho Budaj nemal vedomosť, že by bol vedený ako tajný spolupracovník. „Tomu zodpovedalo aj jeho správanie sa voči mne. Nikdy som ho nenútil, aby mi podával nejaké správy a on to skutočne nerobil," povedal podľa Budaja Král. Minister doplnil, že Král bol údajne za falošné vykazovanie spolupracujúcej osoby ešte pred rokom 1989 degradovaný.

Druhá osoba, ktorej výpoveď je zaznamenaná, je podľa Budaja muž menom Vitek. Ten takisto tvrdí, že Budaj si pravdepodobne neuvedomoval, že bol vedený ako tajný spolupracovník. Uviedol tiež, že Budaj sa sním odmietol stretávať. „V podstate odmietal akékoľvek schôdzky so mnou," citoval Budaj výpoveď príslušníka ŠtB.

https://standard.sk/313986/nasiel-sa-budajov-podpis-k-spolupraci-s-stb/

Ústav pamäti národa v súvislosti s Budajom na svojej internetovej stránke uvádza, že ŠtB ho zaevidovala ako sledovanú osobu už na začiatku 70. rokov a väčšinu času bol v jej zoznamoch vedený v kategórii ‚nepriateľská osoba‘. „Jedno obdobie však bol preevidovaný do kategórie ‚tajný spolupracovník‘," napísal ústav.

(sita)

Minúta  |  

Americko-čínsky obchod v minulom roku dosiahol rekordnú úroveň

Obchod medzi USA a Čínou vlani dosiahol rekordnú úroveň, hoci diplomatické vzťahy oboch krajín sa zhoršili. Objem vzájomného obchodu v roku 2022 bol v sume 690,6 miliardy dolárov. Informuje o tom portál bbc.com.

Americký import z Číny v minulom roku stúpol na 536,8 miliardy dolárov, keďže obyvatelia USA vynaložili viac peňazí na čínske tovary, vrátane hračiek a mobilných telefónov.

Export USA na čínsky trh sa zvýšil na 153,8 miliardy dolárov. Hoci časť rastu obchodu medzi oboma krajinami je výsledkom zvýšenia životných nákladov, tieto údaje zároveň ukazujú, ako sú USA a Čína stále navzájom závislé napriek rokom obchodného konfliktu.

„Myslím si, že to je dôležitý ukazovateľ ťažkostí pri rušení väzieb," uviedla pre BBC zakladateľka Ázijského obchodného centra Deborah Elmsová. „Dokonca aj keď vlády, firmy a spotrebitelia chcú oddelenie, ekonomika sťažuje dodávky produktov v izolovanom svete za cenu, ktorú sú firmy a spotrebitelia ochotní platiť," dodala.

https://standard.sk/317182/cina-vyzvala-usa-aby-spolupracovali-na-naprave-ich-vzajomnych-vztahov/

(sita)

Minúta  |  

Rusko pohrozilo Bosne a Hercegovine v súvislosti s členstvom v NATO

Rusko si vyhradzuje právo odpovedať, ak Bosna a Hercegovina vstúpi do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) alebo do akejkoľvek organizácie nepriateľskej voči Moskve. Ako referuje web Ukrajinská pravda, povedal to ruský veľvyslanec v Bosne a Hercegovine Igor Kalabukov.

„Bosna a Hercegovina môže slobodne podniknúť akýkoľvek krok na globálnej scéne. Vstúpiť do akejkoľvek organizácie, či už politickej, ekonomickej, kultúrnej alebo akejkoľvek inej,“ povedal veľvyslanec.

Vedenie Bosny a Hercegoviny by však podľa Kalabukova malo pochopiť, že ak sa krajina pripojí k bloku, ktorého hlavným cieľom je podľa neho zničenie Ruska, potom Ruská federácia „má právo brániť sa“.

Dodal, že pokiaľ Bosna a Hercegovina neprijme opatrenia namierené proti Rusku, Kremeľ bude pokojný a nebude potrebovať posilniť obranu.

(tasr)

Minúta  |  

Scholz si je istý, že Putin svoje stanovené ciele na Ukrajine nedosiahne

Po takmer roku od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu je isté, že Moskva tam nedosiahne svoje ciele, uviedol v stredu nemecký kancelár Olaf Scholz v prejave v Spolkovom sneme (Bundestagu). Informuje o tom správa z agentúry AFP.

"(Prezident Vladimir) Putin nedosiahne svoje ciele – ani na bojisku a ani prostredníctvom nadiktovaného mieru. Aspoň toľko je isté po roku vojny," povedal Scholz.

Zároveň uistil Ukrajinu, že jej budúcnosť je v Európskej únii. "Ukrajina patrí do Európy, jej budúcnosť je v Európskej únii. A tento sľub platí," uviedol pred samitom lídrov EÚ v Bruseli.

Scholz v prejave kritizoval súťaž medzi niektorými krajinami, založenú na tom, kto môže Ukrajine dodať lepšie zbrane. Podľa neho to poškodzuje jednotu medzi spojencami.

"Túto súdržnosť zachovávame a posilňujeme tým, že rozhodnutia najskôr dôverne pripravíme – a až potom ich oznámime," povedal s odkazom na spoluprácu s americkým prezidentom Joeom Bidenom pri rozhodnutí o poskytnutí tankov pre Kyjev.

Nemecko, Dánsko a Holandsko ohlásili v utorok spoločný plán dodania minimálne sto tankov staršieho typu Leopard 1 na Ukrajinu v rámci úsilia "podporiť Ukrajinu v jej úsilí odolávať ruskej agresii". Berlín ešte predtým v januári povolil dodávky moderných tankov Leopard 2 na Ukrajinu.

(tasr)

Minúta  |  

Sýria oficiálne požiadala EÚ o pomoc po zemetrasení

Sýria v stredu oficiálne požiadala Európsku úniu o pomoc po ničivom zemetrasení, ktoré ju a Turecko zasiahlo tento týždeň. Oznámil to komisár EÚ pre krízový manažment Janez Lenarčič, ktorého citovala tlačová agentúra AFP.

Európska komisia "vyzýva" členské krajiny EÚ, aby kladne reagovali na žiadosť Sýrie o dodávky zdravotníckych potrieb a potravín". EK bude zároveň zásielky sledovať, aby sankcionovaná vláda v Damasku neodklonila dodanú pomoc inam, dodal Lenarčič.

Počet obetí silného zemetrasenia prekročil 11 200. Otrasy s magnitúdou 7,8 v pondelok nadránom zasiahlo oblasť okolo turecko-sýrskej hranice. Okolo poludnia prišlo ďalšie, len o niečo slabšie a stovky dotrasov.

Podľa politických a zdravotníckych predstaviteľov zahynulo doposiaľ v Turecku 8 574 ľudí a v Sýrii 2 662. Celkový počet obetí sa tak vyšplhal na 11 236 a pravdepodobne to nie konečný údaj.

V Turecku utrpelo zranenia takmer 50-tisíc ľudí a v Sýrii ďalších asi 5-tisíc. Tisíce domov sa zrútili a ich obyvatelia zostali v zimnom počasí bez strechy nad hlavou.

EÚ okamžite vyslala záchranné tímy do Turecka, Sýrii spočiatku ponúkla iba minimálnu pomoc pre sankcie uvalené na vládu sýrskeho prezidenta Bašára Asada po roku 2011. Brutálne totiž potlačila protesty, čo viedlo k občianskej vojne.

Napriek tomu EÚ vyhlásila, že sýrska vláda má dvere otvorené, teda že môže požiadať o pomoc po zemetrasení. Damask to urobil cez koordinačný Mechanizmus civilnej ochrany EÚ, vysvetlil Lenarčič.
Jeho účastníkmi je 27 členských štátov EÚ a osem ďalších susedných štátov vrátane Nórska a Turecka.
Sýria žiada podľa Lenarčiča "dlhý zoznam položiek".

"Takisto je dôležité zaistiť - a to by som rád zdôraznil -, že pomoc pôjde ľuďom, ktorí ju potrebujú, že nebude odklonená inam. Toto budeme sledovať," povedal Lenarčič.

Sankcie EÚ sú namierené proti členom režimu, armáde a popredným firmám a podnikateľom.
Eurokomisár uviedol, že "humanitárna situácia v Sýrii je pochmúrna už vyše desať rokov a najnovšie zemetrasenie iba zhoršilo túto dramatickú situáciu".

(tasr)

Minúta  |  

Britská vláda oznámila nový balík sankcií voči Rusku

Nový balík sankcií voči Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu oznámila v stredu britská vláda. Stalo sa tak práve v čase, keď Spojené kráľovstvo navštívil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje správa agentúry AFP.

Britský minister zahraničných vecí James Cleverly uviedol, že nové sankcie voči organizáciám, o ktoré sa opiera ruská armáda, "zrýchlia ekonomický tlak na (ruského prezidenta Vladimira) Putina – podkopú jeho vojnovú mašinériu, aby pomohli Ukrajine zvíťaziť".

Sankcie sa týkajú šiestich subjektov, ktoré ruskej armáde poskytujú vojenské vybavenie, napríklad drony, citovala z vyhlásenia britskej vlády agentúra Reuters.

Na britskom sankčnom zozname sa ocitlo aj osem jednotlivcov a jeden subjekt, ktoré sú napojené na finančné siete pomáhajúce "udržovať bohatstvo a moc medzi kremeľskými elitami", dodal Londýn.
Spojené kráľovstvo uvalilo od začiatku vojny na Ukrajine sankcie na viac ako 1 300 jednotlivcov a subjektov napojených na aktivity Ruska.

Zelenskyj v stredu pricestoval do Londýna. Stretne sa s britským premiérom Rishim Sunakom a britským kráľom Karolom III. Vystúpi aj s príhovorom v britskom parlamente a navštívi i ukrajinských vojakov, ktorí absolvujú výcvik v Británii.

Od začiatku vojny na Ukrajine z 24. februára 2022 ide iba o druhú zahraničnú návštevu Zelenského. V decembri sa vo Washingtone stretol s americkým prezidentom Joeom Bidenom a vystúpil v Kongrese.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.