Preskočiť na obsah
  |  

Arménsko napriek sporom s Tureckom vyšle do krajiny svoj záchranný tím

Arménsko napriek napätým vzťahom s Ankarou vyslalo záchranný tím s 27 členmi do oblasti postihnutej zemetrasením v Turecku a 29-členný tím do Sýrie, oznámilo v stredu arménske ministerstvo vnútra. Informuje o tom správa agentúry DPA.

Vyslanie pomoci nariadil arménsky premiér Nikol Pašinjan už v utorok.

"Bez ohľadu na problematické vzťahy a situáciu podalo Arménsko svoju pomocnú ruku a deklarovalo pripravenosť poskytnúť humanitárnu pomoc ako Turecku, tak aj Sýrii," povedal arménsky minister zahraničných vecí Ararat Mirsojan.

Vzťahy medzi Tureckom a Arménskom sú veľmi problematické z historických dôvodov, ako aj pre pokračujúci konflikt o región Náhorný Karabach, konštatuje DPA.

Podľa historikov došlo počas prvej svetovej vojny došlo k systematickému vyvraždeniu približne 1,5 milióna Arménov zo strany vtedajšej Osmanskej ríše. Turecko ako jej nástupca síce priznáva masakry 300-tisíc až 500-tisíc Arménov, odmieta však ich označenie za genocídu.

Turecko je hlavným politickým i vojenským spojencom Azerbajdžanu. Proti tejto bývalej sovietskej republike bojuje Arménsko už celé desaťročia o Náhorný Karabach, ktorý je väčšinovo obývaný etnickými Arménmi.

(tasr)

  |  

Zelenskyj vystúpil v britskom parlamente a žiadal o stíhačky. V stredu pricestuje do Francúzska

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu osobne vystúpil pred členmi oboch komôr britského parlamentu a vyhlásil, že zlo prehralo v rôznych konfliktoch v histórii ľudstva a sloboda zvíťazí aj tentoraz. Zároveň Britániu požiadal o dodanie stíhačiek, ktoré budú pre Ukrajinu "krídlami slobody". Informuje o tom správa agentúry AP.

Predsedovi Dolnej snemovne Lindsaymu Hoyleovi pri tejto príležitosti odovzdal helmu vojenského pilota s nápisom: "Máme slobodu, dajte nám krídla, aby sme ju chránili." Britániu ocenil za podporu Ukrajiny od prvého dňa vojny, ktorá trvá už bezmála rok.

"Vieme, že Rusko prehrá, a vieme, že toto víťazstvo zmení svet," vyhlásil Zelenskyj, ktorého predtým privítali členovia oboch komôr britského parlamentu potleskom.

Ukrajinský prezident na začiatku prejavu povedal, že do sídla britského parlamentu prišiel v mene ukrajinských bojovníkov, ktorí "sú v súčasnosti v zákopoch pod nepriateľskou delostreleckou paľbou", v mene pilotov a personálu protivzdušnej obrany, chrániaceho Ukrajinu pred nepriateľskými lietadlami a raketami, citovala jeho slová spravodajská stanica Sky News.

Britským poslancom sa poďakoval za ich statočnosť. Osobitne ocenil expremiéra Borisa Johnsona za podporu v náročných časoch. Ukrajinský prezident v prejave vyzval na sprísnenie sankcií voči Rusku až dovtedy, kým Moskva "nebude zbavená akejkoľvek možnosti financovať túto vojnu".

Zelenskyj v stredu pricestoval do Londýna a stretol sa s britským premiérom Rishim Sunakom. Naplánovanú má aj schôdzku s britským kráľom Karolom III. Od začiatku vojny na Ukrajine 24. februára 2022 ide iba o jeho druhú zahraničnú cestu. V decembri sa vo Washingtone stretol s americkým prezidentom Joeom Bidenom a vystúpil v Kongrese.

https://standard.sk/317441/britania-ponukla-ukrajine-moznost-vycviku-vojenskych-pilotov-zelenskyj-bude-na-samite-eu-ziadat-o-zbrane/

Návšteva Paríža a možno aj Bruselu

Zelenskyj by mal v stredu večer podľa správy agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na zdroje vo francúzskej vláde, navštíviť Paríž. Ukrajinská hlava štátu je momentálne na návšteve Británie – ide o iba jeho druhú zahraničnú cestu od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu pred takmer rokom. V decembri bol na návšteve USA.

Predstavitelia Európskej únie zároveň dúfajú, že vo štvrtok by Zelenskyj mohol navštíviť Brusel. V európskych inštitúciách sa hovorí o tom, že by sa mal stretnúť s predstaviteľmi Únie a vystúpiť aj v Európskom parlamente.

(tasr)

  |  

Heger dotovanie obedov pre všetky deti nepovažuje za adresné riešenie

Dotácie na obedy pre všetky deti v poslednom ročníku materských škôl a na základných školách, ktoré sa majú obnoviť od mája tohto roka, nie sú adresným riešením. Myslí si to dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO), ktorý na toto opatrenie ani po jeho schválení Národnou radou (NR) SR nezmenil názor a nesúhlasí s ním.

"My sme ako vláda priniesli do parlamentu, a parlament ju aj schválil, výraznú pomoc rodinám v podobe daňového bonusu a prídavku na dieťa, ktorý je enormne zvýšený v porovnaní s vládami Roberta Fica a Petra Pellegriniho. Takže dávame dostatočnú pomoc," zdôraznil Heger v stredu na brífingu v parlamente. Pripomenul, že deti rodičov v hmotnej núdzi dostávali príspevok štátu na obedy aj doteraz.

Dočasne poverený premiér zároveň upozornil aj na nevyhnutnosť správať sa rozpočtovo zodpovedne. "Treba si uvedomiť, že v decembri bol schválený rozpočet. Je to zákon, ktorý presne hovorí, aké výdavky budú počas roka financované z verejných peňazí. Tam sa poslanci zaviazali, ktoré výdavky budú súčasťou výdavkov v roku 2023," argumentoval.

Ak chce akákoľvek strana predložiť návrh, ktorý navyšuje výdavky, musí podľa Hegera nevyhnutne priniesť aj návrh na jeho kompenzáciu. Poslanci Sme rodina aj OĽaNO už avizovali, že dodatočné peniaze do rozpočtu chcú získať rozšírením osobitného odvodu pre regulované subjekty.

"Áno, teraz bude diskusia práve o tej kompenzácii. Rokovania budú prebiehať v najbližších dňoch a budúci týždeň," potvrdil Heger, ktorý je tiež dočasne poverený vedením ministerstva financií. Informácie o tom, že osobitný odvod by sa mal vzťahovať aj na banky, označil za nepresné. "Počkajme si na vývoj tých rokovaní," dodal poverený premiér.

Dotácie na obedy pre všetky deti v poslednom ročníku materských škôl a na základných školách sa od mája tohto roka obnovia. Zmenu prináša novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorú v utorok (7.2.) schválila Národná rada (NR) SR. V rámci nej poslanci súhlasili s pozmeňujúcim návrhom, ktorý predložila poslankyňa Petra Krištúfková (Sme rodina).

Dotácia bude predstavovať 1,4 eura pre materské školy, 2,1 eura pre prvý stupeň a 2,3 eura pre druhý stupeň základných škôl. Rodič bude musieť o poskytnutie dotácie požiadať pri zápise dieťaťa na stravovanie v školskej jedálni. Tohtoročné náklady štátu na toto opatrenie by mali dosiahnuť 110 miliónov eur.

(tasr)

  |  

Krajniak: Hoci nebude platiť koaličná zmluva, dobré veci by mali prechádzať

Na Slovensku je štandardom, že pol roka pred voľbami prestáva platiť koaličná zmluva. Aj potom však treba rokovať v rámci vlády i v parlamente o tom, aby dobré veci prechádzali a boli schválené. Po stredajšom zasadnutí vlády to povedal dočasne poverený minister práce Milan Krajniak (Sme rodina).

"Správame sa rovnako ako vždy. Vždy s našimi partnermi rokujeme o návrhoch zákonov, ktoré chceme predložiť," povedal novinárom Krajniak. Upozornil, že je bežné a štandardom na Slovensku, že pol roka pred voľbami prestáva platiť koaličná dohoda.

"Polrok pred voľbami bude, myslím si, 30. marca, ale predpokladám, že tak ako doteraz budeme rokovať aj s kolegami vo vláde, aj so šéfmi klubov v parlamente o tom, aby dobré veci prechádzali," zdôraznil.

Myslí si, že iba preto, že je vyhlásený termín volieb, by nemali trpieť ľudia tým, že by sa pol roka neschvaľovali veci, ktoré by im mohli pomôcť. Ak má niekto návrh, ktorý bude znamenať zvýšenie výdavkov a ukáže sa ako oprávnený s cieľom pomoci ľuďom, vždy k nemu treba doplniť informáciu, ako to chce financovať. "Presne takúto dohodu sme urobili v súvislosti s obedmi zadarmo," uzavrel Krajniak.

(tasr)

  |  

Ústavný súd prijal návrh Čaputovej k paragrafu 363 Trestného poriadku

Ústavný súd (ÚS) SR v stredu prijal na ďalšie konanie návrh prezidentky SR Zuzany Čaputovej na posúdenie ústavnosti sporného paragrafu 363 Trestného poriadku. Zároveň ho spojil s konaním, v ktorom daný paragraf napadla ešte koncom roka 2021 aj skupina poslancov Národnej rady (NR) SR.

Prezidentka argumentuje, že terajšie znenie paragrafu a právomoci, ktorými na jeho základe disponuje generálny prokurátor, zasahujú neprimerane do nezávislosti súdnej moci. Jej návrh na začatie konania o súlade s ústavou sa týka ustanovení paragrafov 363 až 367 Trestného poriadku. ÚS ho prijal v celom rozsahu.

Nezávislosť súdnej moci je podľa Čaputovej potrebné strážiť. "O to viac v mladej demokracii, akou je Slovensko. Zákonné dôvody relativizácie rozhodovacej činnosti súdov preto musia byť reštriktívne, jasné a vyvážené. V prípade terajšieho znenia paragrafu 363 takáto proporcionalita chýba," zdôraznila.

Poukázala na to, že rozhodnutie generálneho prokurátora podľa paragrafu 363 Trestného poriadku nie je preskúmateľné a toto ustanovenie neprimerane a nedôvodne preferuje nepreskúmateľný právny názor jednej osoby v reťazci oprávnených orgánov, teda súdov.

(tasr)

  |  

Pri Bachmute zostrelili ruský vrtuľník Mi-24

Ukrajinská armáda v utorok v okolí Bachmutu v Doneckej oblasti zničila ruský vrtuľník Mi-24. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Útočný vrtuľník spustil paľbu na ukrajinské jednotky a kryl ruskú pechotu zo vzduchu, keďže postupovala na obrannú líniu ukrajinských vojakov.

Vrtuľník po raketovom útoku začal strácať výšku a klesať, až napokon spadol. Osud pilota nie je známy. Mi-24 je jedným z najrýchlejších útočných vrtuľníkov na svete.d

(sita)