Preskočiť na obsah
  |  

Spojené kráľovstvo ponúklo Ukrajine možnosť výcviku vojenských pilotov. Zelenskyj bude na samite EÚ žiadať o zbrane

Spojené kráľovstvo ponúklo Ukrajine možnosť výcviku jej pilotov na moderných bojových lietadlách, aké používajú členské krajiny NATO. Táto ponuka prišla počas návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Londýne. Ten však Spojené kráľovstvo žiadal o dodanie stíhačiek, informuje správa agentúry Reuters.

Zelenskyj sa v stredu stretol s britským premiérom Rishim Sunakom a vystúpil aj pred členmi oboch komôr britského parlamentu.

Agentúra Reuters ponuku Spojeného kráľovstva hodnotí ako posun v zbrojnej podpore Ukrajiny. Nie je vylúčené, že niektoré krajiny Ukrajine aj dodajú západné stíhačky – i keď doteraz sa Západ zdráhal poslať na Ukrajinu zbrane, ktoré by mohli zasiahnuť územie Ruska.

Zelenskyj povedal členom britského parlamentu, že pred dvomi rokmi odtiaľ odchádzal s poďakovaním za "výborný anglický čaj", teraz však odchádza "vopred ďakujúc za výkonné anglické lietadlá".

V Londýne ho v stredu privítal vo svojom úrade na Downing Street 10 britský premiér Rishi Sunak. Podľa agentúry Reuters Zelenskému pred budovou úradu aplaudovali náhodní okoloidúci.

Sunak neskôr vystúpil v parlamente a prisľúbil ďalšiu podporu Ukrajine, aby "tohto roku dosiahla rozhodné víťazstvo v boji". Má to zahŕňať ďalšie dodávky vojenského materiálu vrátane zbraní s dlhším dosahom.

Spojené kráľovstvo zároveň rozšírilo svoj sankčný zoznam o šesť subjektov, ktoré ruskej armáde poskytujú vojenské vybavenie, napríklad drony.

Zelenskyj na samite EÚ požiada o zbrane

Zelenskyj chce vo štvrtok požiadať lídrov členských krajín Európskej únie na samite v Bruseli o viac zbraní a tiež o podporu čo najrýchlejšieho vstupu Ukrajiny do EÚ. Agentúre Reuters to v stredu povedal nemenovaný predstaviteľ ukrajinskej vlády. Ešte v stredu večer by mal ísť do Paríža a vo štvrtok do Bruselu.

"Môj prezident vycestoval preto, aby dosiahol výsledky," povedal ukrajinský predstaviteľ. "Hlavným výsledkom budú zbrane. Potrebujeme podporu Európskej rady, aby došlo k zrýchleniu dodávok zbraní pre Ukrajinu," dodal ukrajinský predstaviteľ.

(tasr)

  |  

V Bratislave potvrdili dva prípady osýpok u detí, obe hospitalizovali

V Bratislave potvrdili dva prípady osýpok u malých detí – dvojročného a deväťmesačného. Obe deti boli hospitalizované. Ďalšie šírenie ochorenia sa zatiaľ nepotvrdilo. TASR informáciu potvrdili z Úradu verejného zdravotníctva SR. Upozornil na to portál tvnoviny.sk.

Hlavný hygienik SR Ján Mikas podotkol, že deti ešte neboli proti osýpkam zaočkované v rámci pravidelného povinného očkovania, a to pre nízky vek či zdravotné kontraindikácie.

"V prvom prípade išlo o import ochorenia zo zahraničia. Druhý prípad bol zrejme v epidemiologickej súvislosti, k prenosu došlo pravdepodobne na detskej pohotovosti Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave 18. januára po 19.30," spresnil Mikas.

ÚVZ preto vyzýva rodičov, ktorí boli v tom čase s neočkovanými alebo neúplne očkovanými deťmi na uvedenej pohotovosti, aby sledovali ich zdravotný stav. V prípade objavenia sa príznakov, ktoré sú podobné prechladnutiu – nádcha, výtok z nosa, kašeľ, zvýšená teplota, riedka stolica, neskôr horúčka a objavenie sa červených vyrážok – je potrebné telefonicky kontaktovať lekára dieťaťa.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Bratislave vykonáva v tejto súvislosti epidemiologické vyšetrovanie. Prijíma ďalšie protiepidemické opatrenia, je v kontakte aj s NÚDCH a spolupracuje i s ošetrujúcimi lekármi detí. "ÚVZ SR a regionálne úrady verejného zdravotníctva v SR venujú zvýšenú pozornosť výskytu osýpok na našom území i v okolitých krajinách," dodal Mikas.

Osýpky patria medzi najzávažnejšie vírusové ochorenia detského veku. Ich závažnosť spočíva najmä v častých komplikáciách, ako sú zápaly pľúc, priedušiek, uší a centrálneho nervového systému. Ochorenie sa rýchlo šíri vzduchom, najmä medzi neočkovanými skupinami obyvateľstva. Inkubačný čas ochorenia je osem až 15 dní, priemerne desať.

Najúčinnejším spôsobom prevencie je podľa odborníkov očkovanie dvoma dávkami vakcíny. "Vzhľadom na pohyb osôb medzi krajinami a pokles zaočkovanosti v SR na krajskej či okresnej úrovni pod 95 percent (kolektívna imunita) preto nie je možné vylúčiť zavlečenie a šírenie osýpok na našom území," ozrejmil hlavný hygienik.

Potvrdené prípady osýpok boli na Slovensku hlásené naposledy v roku 2019, keď sa vyskytlo 318 prípadov. Najvyššia vekovo špecifická chorobnosť bola hlásená vo vekovej skupine detí do jedného roka.

(tasr)

  |  

Prokurátor ÚŠP podal obžalobu na podnikateľa Norberta Bödöra za podplácanie

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) podal v stredu na Špecializovaný trestný súd v Pezinku obžalobu na obvineného podnikateľa Norberta Bödöra pre prečin podplácania. Na sociálnej sieti o tom informoval ÚŠP.

"Predmetom obžaloby je podozrenie z poskytnutia úplatku vo výške 50-tisíc eur, ktorý mal súvisieť s pomocou v konkrétnej trestnej veci v prospech inej osoby," priblížili.

V tomto prípade má ísť o kauzu známu ako Valčeky. Tá sa týkala úplatku pre bývalého vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry Mariána Kučerku. Menovaný sa totiž zaoberal kauzou odpočtov DPH, v ktorej figuroval ako podozrivý Štefan Žiga, príbuzný bývalého ministra Petra Žigu. Peniaze pre vyšetrovateľa mal sprostredkovať práve Norbert Bödör.

(tasr, sita)

  |  

Arménsko napriek sporom s Tureckom vyšle do krajiny svoj záchranný tím

Arménsko napriek napätým vzťahom s Ankarou vyslalo záchranný tím s 27 členmi do oblasti postihnutej zemetrasením v Turecku a 29-členný tím do Sýrie, oznámilo v stredu arménske ministerstvo vnútra. Informuje o tom správa agentúry DPA.

Vyslanie pomoci nariadil arménsky premiér Nikol Pašinjan už v utorok.

"Bez ohľadu na problematické vzťahy a situáciu podalo Arménsko svoju pomocnú ruku a deklarovalo pripravenosť poskytnúť humanitárnu pomoc ako Turecku, tak aj Sýrii," povedal arménsky minister zahraničných vecí Ararat Mirsojan.

Vzťahy medzi Tureckom a Arménskom sú veľmi problematické z historických dôvodov, ako aj pre pokračujúci konflikt o región Náhorný Karabach, konštatuje DPA.

Podľa historikov došlo počas prvej svetovej vojny došlo k systematickému vyvraždeniu približne 1,5 milióna Arménov zo strany vtedajšej Osmanskej ríše. Turecko ako jej nástupca síce priznáva masakry 300-tisíc až 500-tisíc Arménov, odmieta však ich označenie za genocídu.

Turecko je hlavným politickým i vojenským spojencom Azerbajdžanu. Proti tejto bývalej sovietskej republike bojuje Arménsko už celé desaťročia o Náhorný Karabach, ktorý je väčšinovo obývaný etnickými Arménmi.

(tasr)

  |  

Zelenskyj vystúpil v britskom parlamente a žiadal o stíhačky. V stredu pricestuje do Francúzska

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu osobne vystúpil pred členmi oboch komôr britského parlamentu a vyhlásil, že zlo prehralo v rôznych konfliktoch v histórii ľudstva a sloboda zvíťazí aj tentoraz. Zároveň Britániu požiadal o dodanie stíhačiek, ktoré budú pre Ukrajinu "krídlami slobody". Informuje o tom správa agentúry AP.

Predsedovi Dolnej snemovne Lindsaymu Hoyleovi pri tejto príležitosti odovzdal helmu vojenského pilota s nápisom: "Máme slobodu, dajte nám krídla, aby sme ju chránili." Britániu ocenil za podporu Ukrajiny od prvého dňa vojny, ktorá trvá už bezmála rok.

"Vieme, že Rusko prehrá, a vieme, že toto víťazstvo zmení svet," vyhlásil Zelenskyj, ktorého predtým privítali členovia oboch komôr britského parlamentu potleskom.

Ukrajinský prezident na začiatku prejavu povedal, že do sídla britského parlamentu prišiel v mene ukrajinských bojovníkov, ktorí "sú v súčasnosti v zákopoch pod nepriateľskou delostreleckou paľbou", v mene pilotov a personálu protivzdušnej obrany, chrániaceho Ukrajinu pred nepriateľskými lietadlami a raketami, citovala jeho slová spravodajská stanica Sky News.

Britským poslancom sa poďakoval za ich statočnosť. Osobitne ocenil expremiéra Borisa Johnsona za podporu v náročných časoch. Ukrajinský prezident v prejave vyzval na sprísnenie sankcií voči Rusku až dovtedy, kým Moskva "nebude zbavená akejkoľvek možnosti financovať túto vojnu".

Zelenskyj v stredu pricestoval do Londýna a stretol sa s britským premiérom Rishim Sunakom. Naplánovanú má aj schôdzku s britským kráľom Karolom III. Od začiatku vojny na Ukrajine 24. februára 2022 ide iba o jeho druhú zahraničnú cestu. V decembri sa vo Washingtone stretol s americkým prezidentom Joeom Bidenom a vystúpil v Kongrese.

https://standard.sk/317441/britania-ponukla-ukrajine-moznost-vycviku-vojenskych-pilotov-zelenskyj-bude-na-samite-eu-ziadat-o-zbrane/

Návšteva Paríža a možno aj Bruselu

Zelenskyj by mal v stredu večer podľa správy agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na zdroje vo francúzskej vláde, navštíviť Paríž. Ukrajinská hlava štátu je momentálne na návšteve Británie – ide o iba jeho druhú zahraničnú cestu od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu pred takmer rokom. V decembri bol na návšteve USA.

Predstavitelia Európskej únie zároveň dúfajú, že vo štvrtok by Zelenskyj mohol navštíviť Brusel. V európskych inštitúciách sa hovorí o tom, že by sa mal stretnúť s predstaviteľmi Únie a vystúpiť aj v Európskom parlamente.

(tasr)

  |  

Heger dotovanie obedov pre všetky deti nepovažuje za adresné riešenie

Dotácie na obedy pre všetky deti v poslednom ročníku materských škôl a na základných školách, ktoré sa majú obnoviť od mája tohto roka, nie sú adresným riešením. Myslí si to dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO), ktorý na toto opatrenie ani po jeho schválení Národnou radou (NR) SR nezmenil názor a nesúhlasí s ním.

"My sme ako vláda priniesli do parlamentu, a parlament ju aj schválil, výraznú pomoc rodinám v podobe daňového bonusu a prídavku na dieťa, ktorý je enormne zvýšený v porovnaní s vládami Roberta Fica a Petra Pellegriniho. Takže dávame dostatočnú pomoc," zdôraznil Heger v stredu na brífingu v parlamente. Pripomenul, že deti rodičov v hmotnej núdzi dostávali príspevok štátu na obedy aj doteraz.

Dočasne poverený premiér zároveň upozornil aj na nevyhnutnosť správať sa rozpočtovo zodpovedne. "Treba si uvedomiť, že v decembri bol schválený rozpočet. Je to zákon, ktorý presne hovorí, aké výdavky budú počas roka financované z verejných peňazí. Tam sa poslanci zaviazali, ktoré výdavky budú súčasťou výdavkov v roku 2023," argumentoval.

Ak chce akákoľvek strana predložiť návrh, ktorý navyšuje výdavky, musí podľa Hegera nevyhnutne priniesť aj návrh na jeho kompenzáciu. Poslanci Sme rodina aj OĽaNO už avizovali, že dodatočné peniaze do rozpočtu chcú získať rozšírením osobitného odvodu pre regulované subjekty.

"Áno, teraz bude diskusia práve o tej kompenzácii. Rokovania budú prebiehať v najbližších dňoch a budúci týždeň," potvrdil Heger, ktorý je tiež dočasne poverený vedením ministerstva financií. Informácie o tom, že osobitný odvod by sa mal vzťahovať aj na banky, označil za nepresné. "Počkajme si na vývoj tých rokovaní," dodal poverený premiér.

Dotácie na obedy pre všetky deti v poslednom ročníku materských škôl a na základných školách sa od mája tohto roka obnovia. Zmenu prináša novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorú v utorok (7.2.) schválila Národná rada (NR) SR. V rámci nej poslanci súhlasili s pozmeňujúcim návrhom, ktorý predložila poslankyňa Petra Krištúfková (Sme rodina).

Dotácia bude predstavovať 1,4 eura pre materské školy, 2,1 eura pre prvý stupeň a 2,3 eura pre druhý stupeň základných škôl. Rodič bude musieť o poskytnutie dotácie požiadať pri zápise dieťaťa na stravovanie v školskej jedálni. Tohtoročné náklady štátu na toto opatrenie by mali dosiahnuť 110 miliónov eur.

(tasr)