9. februára 2023 | 9:16

Minúta | 9. februára 2023 | 9:16

Stoltenberg: Víťazstvo Ruska by bolo tragédiou pre Ukrajinu a hrozbou pre NATO

Ruské víťazstvo by bolo pre Ukrajinu "tragédiou" a predstavovalo by nebezpečenstvo pre krajiny NATO. Povedal to v stredu generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stolteneberg. Informuje o tom správa na webovej stránke NATO.

Stoltenberg spojencov vyzval, aby pokračovali v dodávkach zbraní pre Kyjev. "Bohužiaľ nepozorujeme žiadne náznaky, že sa Rusko pripravuje na mier," povedal.

"Naopak, Moskva sa pripravuje na nové vojenské ofenzívy. Musíme tak Ukrajine aj naďalej poskytovať zbrane, ktoré potrebuje na to, aby získala naspäť svoje územie a prežila ako zvrchovaná krajina," uviedol.

Šéf NATO počas návštevy Spojených štátov rokoval s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom, ministrom obrany Lloydom Austinom a poradcom prezidenta USA pre otázky národnej bezpečnosti Jakeom Sullivanom.

Stoltenberg pripomenul, že členské krajiny NATO Ukrajine od začiatku ruskej invázie 24. februára 2022 poskytli vojenskú, humanitárnu a finančnú pomoc v hodnote takmer 120 miliárd dolárov (približne 112 miliárd eur). USA ako "najväčší spojenec" zohrávajú nenahraditeľnú úlohu, povedal a dodal, že objem pomoci posilnili i európski spojenci a Kanada. Tí poskytli viac než polovicu celkovej pomoci vrátane tankov, moderných systémov protileteckej obrany a ďalšieho vojenského vybavenia.

"Európania takisto prijali takmer päť miliónov utečencov z Ukrajiny, zaviedli bezprecedentné sankcie a odpojili sa od ruského plynu a ropy," uviedol. Podľa jeho slov to potvrdzuje, čo všetko sa dá dokázať, keď Európa a Severná Amerika držia spolu.

(tasr)

9. februára 2023 | 8:57

Minúta | 9. februára 2023 | 8:57

V Bruseli sa uskutoční dvojdňové mimoriadne zasadnutie Európskej rady

V Bruseli sa 9. a 10. februára uskutoční mimoriadne zasadnutie Európskej rady. Ako uvádza v pozývacom liste predseda Európskej rady Charles Michel, na programe budú mať tri hlavné otázky: útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine, európske hospodárstvo a konkurencieschopnosť a migračnú politiku.

„V nadväznosti na samit EÚ – Ukrajina, ktorý sa konal 3. februára v Kyjeve, a v súvislosti s brutálnou vojnou Ruska, ktorá trvá už takmer celý rok, sa budeme naďalej zaoberať všetkými aspektmi našej neochvejnej podpory Ukrajine. Chcel by som tiež, aby sme prerokovali najmä iniciatívu Ukrajiny za spravodlivý mier, založený na plnom rešpektovaní zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny, možné využitie zmrazených a imobilizovaných aktív Ruska a jeho zodpovednosť,“ uvádza Michel.

Lídri Európskej únie (EÚ) sa budú zaoberať najnovším vývojom v súvislosti s ruskou útočnou vojnou proti Ukrajine a pokračujúcou podporou Ukrajiny zo strany EÚ. Únia a jej členské štáty Ukrajine doteraz poskytli pomoc v hodnote 50 miliárd eur, informuje Európska rada na svojej webstránke.

Zasadnutie sa uskutoční v nadväznosti na 24. samit EÚ – Ukrajina z 3. februára, ktorý bol prvým od vypuknutia vojny a tiež odkedy EÚ v júni 2022 udelila Ukrajine štatút kandidátskej krajiny. Samit sa zameral na prístupový proces a proces európskej integrácie Ukrajiny, reakciu EÚ na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine a tiež globálnu potravinovú bezpečnosť.

Na samit by mal dnes do Bruselu pricestovať aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa v stredu po prekvapivej návšteve Spojeného kráľovstva stretol v Paríži s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom. Francúzsko a Nemecko majú podľa Zelenského potenciál priniesť významný posun vo vojne na Ukrajine, ak poskytnú Kyjevu bojové tanky, moderné stíhačky a strely dlhého doletu. Na tlačovej konferencii povedal, že diskutovali o dodávke lietadiel a varoval, že na poskytnutie zbraní je „veľmi málo času“. So žiadosťou o ďalšiu pomoc sa Zelenskyj obráti aj na ďalších lídrov Únie.

Vzhľadom na novú geopolitickú realitu budú lídri rokovať aj o tom, ako zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť, prosperitu a postavenie EÚ na globálnej scéne. V tejto súvislosti budú rokovať aj o tom, ako využiť plný potenciál jednotného trhu EÚ, ktorý je od svojho vzniku pred 30 rokmi základom prosperity Európy.

S cieľom reagovať na výzvy, ktorým čelia priemyselné odvetvia EÚ, budú vedúci predstavitelia diskutovať aj o súbore opatrení, ktoré by mohli pomôcť v krátkodobom horizonte.

Európska rada sa bude zaoberať aj migráciou a posúdi vykonávanie svojich predchádzajúcich záverov o komplexnom prístupe k migrácii v súlade so zásadami a hodnotami EÚ, pričom dôraz sa bude klásť na účinnú kontrolu vonkajších hraníc, zvýšenú vonkajšiu činnosť a vnútorné aspekty.

Mimoriadne zasadnutie Európskej rady sa začne vo štvrtok 9. februára o 10.00 .

(sita)

9. februára 2023 | 8:42

Minúta | 9. februára 2023 | 8:42

Poľský sejm schválil zákon o súdnej zodpovednosti. Vláda dúfa, že splní očakávania EÚ

Dolná komora poľského parlamentu v stredu definitívne schválila nový zákon o súdnej zodpovednosti, o ktorom vláda vo Varšave dúfa, že splní očakávanie Európskej únie (EÚ) a odblokuje miliardy eur z fondov na obnovu.

Legislatíva prešla Sejmom v pomere hlasov 233 za, 207 proti a dvanásť poslancov sa zdržalo hlasovania, čo odzrkadľuje hlboké rozdiely v parlamente. Ešte ju musí schváliť prezident Andrzej Duda, ktorý avizoval, že dôsledne preskúma, či je v súlade s ústavou.

Nové pravidlá presúvajú disciplinárne konania týkajúce sa sudcov z najvyššieho súdu na hlavný správny súd. Rozširujú tiež možnosť preverovania nezávislosti a autority súdnictva.

Únia zastavila Poľsku zdroje z plánu obnovy preto, že podľa jej popredných politických predstaviteľov je poľská politika vykonávania kontroly nad súdnictvom je v rozpore s demokratickými princípmi. Viac ako 35 miliárd eur v grantoch a pôžičkách preň sprístupní, až keď Poľsko urobí – podľa EÚ – nevyhnutné zmeny. Niektoré zmeny, ktoré Poľsko navrhlo podľa EÚ nezašli dosť ďaleko.

Podľa hovorcu vlády Piotra Müllera je nový zákon kompromisom, ktorý ponúkajú Bruselu a ktorý otestuje „pravé úmysly“ orgánov EÚ.

„Beriem na vedomie, že Sejm prijal nový zákon o súdnictve. Teraz budeme pokračovať v sledovaní ďalších krokov v legislatívnom procese,“ reagoval na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter na dianie vo Varšave eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders.

Medzi ďalšie „míľniky“, ktoré musí podľa EÚ Poľsko splniť pred uvoľnením fondov, patrí napríklad návrh zákona, ktorý by mal liberalizovať povolenia na inštaláciu veterných turbín.

(sita, krk)

9. februára 2023 | 6:32

Minúta | 9. februára 2023 | 6:32

Zelenskyj ocenil, že Macron výrazne zmenil postoj voči Ukrajine

Francúzsky prezident Emmanuel Macron prešiel výraznou zmenou čo sa týka jeho postoja k Ukrajine: od toho, ako v prvých mesiacoch ruskej invázie tvrdil, že je s Moskvou dôležité udržiavať otvorené komunikačné kanály, až po posilnenie dodávok zbraní pre Kyjev. V rozhovore pre denník Le Figaro, ktorý bol zverejnený v stredu, to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Agentúra AFP pripomína, že Zelenskyj bol neraz netrpezlivý vzhľadom na konanie šéfa Elyzejského paláca, ktorý často telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom aj po vypuknutí vojenskej ofenzívy Kremľa na Ukrajinu. Macron tiež v minulosti varoval, že Rusko nesmie byť pri žiadnej konečnej dohode o urovnaní konfliktu ponížené.

V súčasnosti však Macron naznačuje, že Paríž bude Ukrajinu podporovať až dovtedy, kým vojnu nevyhrá. Francúzsko ohlásilo dodávky ľahkých tankov pre ukrajinské sily, čo podnietilo aj Nemecko v rozhodnutí o poskytnutí bojových tankov.

"Verím, že sa (Macron) zmenil," povedal Zelenskyj. "A tentoraz skutočne. Napokon, on (Macron) otvoril dvere pre dodávky tankov," konštatoval Zelenskyj.

"Takisto podporil kandidatúru Ukrajiny do EÚ," poznamenal. "S Francúzskom, Nemeckom a ďalšími krajinami sme viedli množstvo rozhovorov," dodal s tým, že verí, že "táto dôvera je teraz ozajstná".

Paríž začiatkom februára prisľúbil, že Kyjevu dodá ďalších 12 samohybných húfnic Caesar. Už predtým ich doručil 18. Podľa AFP Francúzsko už nevylučuje ani presun bojových lietadiel do Kyjeva, čo predtým predstavovalo červenú líniu.

Zelenskyj sa v stredu večer stretol v Paríži s Macronom aj nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.

(tasr)

9. februára 2023 | 6:28

Minúta | 9. februára 2023 | 6:28

Austrália odinštaluje z niektorých vládnych budov čínske bezpečnostné kamery

Austrália odinštaluje z niektorých svojich vládnych budov bezpečnostné kamery čínskej výroby pre obavy zo špionáže. V noci na štvrtok o tom informovalo austrálske ministerstvo obrany, podľa ktorého sa dá len takýmto spôsobom zaručiť "úplná bezpečnosť" vládnych inštitúcií. K podobným krokom sa už v minulosti odhodlala aj Británia a Spojené štáty.

Podľa oficiálnych štatistík sú bezpečnostné kamery nainštalované vo viac ako 200 austrálskych vládnych budovách, pričom najmenej jedna z týchto inštitúcií patrí tamojšiemu rezortu obrany.

Kamery používané v austrálskych vládnych budovách vyrobili čínske spoločnosti Hikvision a Dahua, ktorú sú v USA už zakázané. Podľa Washingtonu totiž predstavujú "neprijateľné riziko pre národnú bezpečnosť".

Austrálsky minister obrany Richard Marles uviedol, že všetky kamery čínskej výroby budú odstránené najmä z budov patriacich rezortu obrany a vojenských areálov.

Agentúra AFP pripomína, že aj mesto Canberra sa v stredu rozhodlo z Austrálskeho národného vojnového pamätníka odstrániť bezpečnostné kamery čínskeho výrobcu pre obavy, že sú využívané na špionáž.

(tasr)

9. februára 2023 | 6:19

Minúta | 9. februára 2023 | 6:19

Počet obetí zemetrasenia v Turecku a Sýrii presiahol 15-tisíc

Počet obetí pondelkového silného zemetrasenia v okolí turecko-sýrskych hraníc presiahol v noci na štvrtok už 15-tisíc. Záchranári pritom stále pátrajú po ľuďoch uviaznutých pod troskami, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Podľa úradov a záchranárskych zložiek prišlo o život v Turecku 12.391 ľudí a v Sýrii 2992 osôb. Celkový počet obetí na životoch sa tak vyšplhal na 15.383.

Vládnu obavy, že počet obetí ešte stúpne, pričom predstavitelia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) odhadujú, že mŕtvych môže byť až do 20-tisíc Záchranári spod trosiek budov stále vyťahujú ľudí, záchrannú akciu však na mnohých miestach komplikuje nepriaznivé chladné počasie.

Silné zemetrasenie s magnitúdou 7,8, za ktorým postupne nasledovalo približne 200 dotrasov, zasiahlo oblasť okolo turecko-sýrskych hraníc v noci na pondelok. Podľa tureckej štátnej agentúry pre zvládanie katastrof a núdzových situácií (AFAD) bolo v Turecku pri zemetrasení zničených vyše 5700 budov.

Viaceré krajiny a medzinárodné organizácie vrátane EÚ a NATO Turecku a Sýrii už ponúkli pomoc.

(tasr)

9. februára 2023 | 6:15

Minúta | 9. februára 2023 | 6:15

Biely dom odmietol tvrdenia, že USA stoja za sabotážou plynovodu Nord Stream

Biely dom kategoricky odmietol tvrdenia investigatívneho novinára Seymoura Hersha, podľa ktorého za vlaňajšou sabotážou plynovodu Nord Stream stoja Spojené štáty. V noci na štvrtok to uviedla hovorkyňa Národnej bezpečnostnej rady Bieleho domu (NSC) Adrienne Watsonová.

Hersh vo svojom článku uviedol, že výbušniny k plynovodu Nord Stream umiestnili vlani v júni potápači amerického námorníctva v spolupráci s Nórskom a následne ich o tri mesiace neskôr odpálili. Dodal tiež, že o tom údajne rozhodol americký prezident Joe Biden, ktorý tým chcel Moskvu pripraviť o príjmy z predaja ruského plynu v Európe.

Biely dom označil Hershov článok za "totálnu fikciu". Novinárove tvrdenia vyhlásila za nepravdivé aj americká Ústredná spravodajská služba (CIA) a nórske ministerstvo zahraničných vecí.

AFP pripomína, že z plynovodov Nord Stream 1 a 2 v Baltskom mori začal 26. septembra na štyroch miestach unikať zemný plyn, čomu predchádzali dva výbuchy. Následne došlo k výraznému úniku metánu do ovzdušia. Dánski a švédski vyšetrovatelia informovali, že pri plynovodoch našli stopy výbušnín a potvrdili tak, že išlo o sabotáž.

Odborníci však uviedli, že na sabotáž takéhoto rozsahu mohol mať prostriedky jedine nejaký štát, vyšetrovanie však nepreukázalo, kto je za sabotáž zodpovedný.

https://standard.sk/317547/nord-stream-znicili-usa-s-pomocou-norov-pise-investigativny-novinar-a-laureat-pulitzerovej-ceny-seymour-hersh/

(tasr)

08. 02. 2023

8. februára 2023 | 21:24

Minúta | 8. februára 2023 | 21:24

Počet obetí zemetrasenia v Turecku a Sýrii presiahol 12-tisíc

Počet obetí ničivého zemetrasenia, ktoré v pondelok postihlo oblasti Turecka a Sýrie, v stredu presiahol 12.000, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Záchranári sa naďalej usilujú čo najrýchlejšie vyslobodiť ĺudí, ktorí uviazli pod troskami zrútených budov. Záchranné práce komplikuje mrazivé počasie.

Podľa miestnych predstaviteľov a zdravotníkov zahynulo 9057 ľudí v Turecku a 2992 osôb prišlo o život v Sýrii.

Pondelkové ničivé zemetrasenie s magnitúdou 7,8 si tak podľa najnovšej bilancie vyžiadalo najmenej 12.049 životov, spresňuje AFP.

Desaťtisíce ľudí utrpeli v dôsledku zemetrasenia a následných dotrasov zranenia a milióny ďalších osôb prišli o strechu nad hlavou.

(tasr)

8. februára 2023 | 20:53

Minúta | 8. februára 2023 | 20:53

Babiš zostane predsedom hnutia ANO aj poslancom v Snemovni

Český expremiér Andrej Babiš po porážke v januárových prezidentských voľbách zostane predsedom hnutia ANO aj členom Poslaneckej snemovne. Chce naďalej obhajovať záujmy ľudí, ktoré podľa neho vláda ignoruje. Sústrediť sa hodlá aj na mladú generáciu, uviedol v stredu po zasadnutí predsedníctva hnutia ANO, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

,,Musíme dobudovať štruktúru hnutia, sústrediť sa na mladú generáciu a hľadať nové tváre. Teraz bude časť nabrať sily, pripraviť ďalšiu stratégiu do európskych a krajských volieb v roku 2024 a do volieb do Poslaneckej snemovne v roku 2025," načrtol svoj plán Babiš.

Okrem toho sa chce venovať aj charite, chodiť do regiónov a pomáhať ľuďom. ,,Svoje mediálne a spoločenské aktivity obmedzím, aby som mediálnej a politickej scéne zobral hlavný terč obsesívnej nenávisti," dodal.

Odteraz bude podľa svojich slov chodiť častejšie aj do Snemovne. ,,Konečne som pochopil, ako to tam funguje. Musíte tam byť vždy, keď sa kliká," povedal s úškrnom expremiér.

Hlavnou úlohou ANO bude teraz podľa neho presvedčiť voličov SPD a ČSSD, že jeho hnutie je jediné, ktoré bude obhajovať ich záujmy. Mnohí vraj zabudli, čo skratka ANO znamená – je to Akcia nespokojných občanov.

Predsedníctvo sa tiež uznieslo, že hlavnými tvárami hnutia budú Alena Schillerová a Karel Havlíček ako predseda tieňovej vlády.

Bývalý český premiér mal po prezidentských voľbách niekoľko dní ,,politický detox", už v utorok sa však objavil na zasadnutí Poslaneckej snemovne. Zo všetkých poslancov patrí k najväčším absentérom.

Na stredajšom zasadnutí predsedníctva sa funkcie podpredsedu hnutia vzdal hajtman Moravskosliezskeho kraja Ivo Vondrák. Opakovane kritizoval kampaň svojho straníckeho šéfa pred prezidentskými voľbami a verejne podporil jeho protikandidáta Petra Pavla. Podobne sa vyjadroval aj primátor Ostravy Tomáš Macura. Politológovia predpokladali, že by v rámci hnutia mohli založiť názorovú platformu.

Niektoré české médiá v stredu písali o tom, že by podľa zdrojov z prostredia hnutia mal Babiš zostať v Snemovni do jari, potom sa vzdať mandátu a pripravovať sa na kampaň pred budúcoročnými voľbami do Európskeho parlamentu, krajskými a senátnymi voľbami. Zároveň by vraj mal pripraviť potenciálneho lídra do parlamentných volieb, ktoré budú v roku 2025. Ním by mal byť podpredseda hnutia Karel Havlíček.

(tasr)