Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Výhľad pre vývoj slovenskej ekonomiky na tento rok sa podľa RRZ mierne zlepšil

Tohtoročný odhad rastu slovenskej ekonomiky sa podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) mierne zlepšil. Rast by mal dosiahnuť 1,8 percenta. Podľa makroprognózy Ministerstva financií SR slovenská ekonomika v tomto roku porastie o 1,3 percenta.

Rozpočtová rada teda očakáva len nepatrne vyšší rast. „Prognózu ministerstva financií sme vyhodnotili ako realistickú, pretože ňou očakávaný vývoj nie je zásadne odlišný,“ uvádza RRZ.

Dočerpávanie fondov EÚ z končiaceho programového obdobia podľa rady podporí rast ekonomiky v tomto roku. Od jesene klesli ceny energetických komodít na svetových trhoch. Postupne sa to bude prejavovať v nižšej inflácii, čo podporí globálny spotrebiteľský dopyt a náš export.

Na Slovensku vláda dotuje ceny energií pre firmy a domácnosti, čo podľa RRZ pomôže znížiť infláciu a udržať reálnu spotrebu. Inflácia by sa u nás postupne mala zmierňovať. Infláciu RRZ očakáva v tomto roku pod desiatimi percentami, ako aj rezort financií. Ceny energií však nemôžu byť dotované natrvalo, preto v najbližších rokoch pravdepodobne príde výraznejší nárast v porovnaní s rokmi 2022 a 2023. To spôsobí, že aj v rokoch 2024 – 2025 bude ešte inflácia viditeľne nad dve percentá.

„Očakávame pomerne silný rast nominálnych miezd, pretože minuloročná vysoká inflácia sa s oneskorením bude prejavovať v mzdovom vyjednávaní,“ uvádza rozpočtová rada. Zamestnanci tiež majú určitú výhodu vo vyjednávaní pre nedostatok pracovnej sily. Po minuloročnom poklese tak môže mierne vzrásť aj reálna mzda.

Vzhľadom na odznenie negatívnych šokov z pandémie a energetickej krízy rada odporúča sústrediť sa v hospodárskej politike na výrazné ozdravenie verejných financií. Tie sa oproti roku 2019 podľa RRZ vážne zhoršili.

(sita)

Minúta  |  

Stoltenberg: Víťazstvo Ruska by bolo tragédiou pre Ukrajinu a hrozbou pre NATO

Ruské víťazstvo by bolo pre Ukrajinu "tragédiou" a predstavovalo by nebezpečenstvo pre krajiny NATO. Povedal to v stredu generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stolteneberg. Informuje o tom správa na webovej stránke NATO.

Stoltenberg spojencov vyzval, aby pokračovali v dodávkach zbraní pre Kyjev. "Bohužiaľ nepozorujeme žiadne náznaky, že sa Rusko pripravuje na mier," povedal.

"Naopak, Moskva sa pripravuje na nové vojenské ofenzívy. Musíme tak Ukrajine aj naďalej poskytovať zbrane, ktoré potrebuje na to, aby získala naspäť svoje územie a prežila ako zvrchovaná krajina," uviedol.

Šéf NATO počas návštevy Spojených štátov rokoval s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom, ministrom obrany Lloydom Austinom a poradcom prezidenta USA pre otázky národnej bezpečnosti Jakeom Sullivanom.

Stoltenberg pripomenul, že členské krajiny NATO Ukrajine od začiatku ruskej invázie 24. februára 2022 poskytli vojenskú, humanitárnu a finančnú pomoc v hodnote takmer 120 miliárd dolárov (približne 112 miliárd eur). USA ako "najväčší spojenec" zohrávajú nenahraditeľnú úlohu, povedal a dodal, že objem pomoci posilnili i európski spojenci a Kanada. Tí poskytli viac než polovicu celkovej pomoci vrátane tankov, moderných systémov protileteckej obrany a ďalšieho vojenského vybavenia.

"Európania takisto prijali takmer päť miliónov utečencov z Ukrajiny, zaviedli bezprecedentné sankcie a odpojili sa od ruského plynu a ropy," uviedol. Podľa jeho slov to potvrdzuje, čo všetko sa dá dokázať, keď Európa a Severná Amerika držia spolu.

(tasr)

Minúta  |  

V Bruseli sa uskutoční dvojdňové mimoriadne zasadnutie Európskej rady

V Bruseli sa 9. a 10. februára uskutoční mimoriadne zasadnutie Európskej rady. Ako uvádza v pozývacom liste predseda Európskej rady Charles Michel, na programe budú mať tri hlavné otázky: útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine, európske hospodárstvo a konkurencieschopnosť a migračnú politiku.

„V nadväznosti na samit EÚ – Ukrajina, ktorý sa konal 3. februára v Kyjeve, a v súvislosti s brutálnou vojnou Ruska, ktorá trvá už takmer celý rok, sa budeme naďalej zaoberať všetkými aspektmi našej neochvejnej podpory Ukrajine. Chcel by som tiež, aby sme prerokovali najmä iniciatívu Ukrajiny za spravodlivý mier, založený na plnom rešpektovaní zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny, možné využitie zmrazených a imobilizovaných aktív Ruska a jeho zodpovednosť,“ uvádza Michel.

Lídri Európskej únie (EÚ) sa budú zaoberať najnovším vývojom v súvislosti s ruskou útočnou vojnou proti Ukrajine a pokračujúcou podporou Ukrajiny zo strany EÚ. Únia a jej členské štáty Ukrajine doteraz poskytli pomoc v hodnote 50 miliárd eur, informuje Európska rada na svojej webstránke.

Zasadnutie sa uskutoční v nadväznosti na 24. samit EÚ – Ukrajina z 3. februára, ktorý bol prvým od vypuknutia vojny a tiež odkedy EÚ v júni 2022 udelila Ukrajine štatút kandidátskej krajiny. Samit sa zameral na prístupový proces a proces európskej integrácie Ukrajiny, reakciu EÚ na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine a tiež globálnu potravinovú bezpečnosť.

Na samit by mal dnes do Bruselu pricestovať aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa v stredu po prekvapivej návšteve Spojeného kráľovstva stretol v Paríži s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom. Francúzsko a Nemecko majú podľa Zelenského potenciál priniesť významný posun vo vojne na Ukrajine, ak poskytnú Kyjevu bojové tanky, moderné stíhačky a strely dlhého doletu. Na tlačovej konferencii povedal, že diskutovali o dodávke lietadiel a varoval, že na poskytnutie zbraní je „veľmi málo času“. So žiadosťou o ďalšiu pomoc sa Zelenskyj obráti aj na ďalších lídrov Únie.

Vzhľadom na novú geopolitickú realitu budú lídri rokovať aj o tom, ako zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť, prosperitu a postavenie EÚ na globálnej scéne. V tejto súvislosti budú rokovať aj o tom, ako využiť plný potenciál jednotného trhu EÚ, ktorý je od svojho vzniku pred 30 rokmi základom prosperity Európy.

S cieľom reagovať na výzvy, ktorým čelia priemyselné odvetvia EÚ, budú vedúci predstavitelia diskutovať aj o súbore opatrení, ktoré by mohli pomôcť v krátkodobom horizonte.

Európska rada sa bude zaoberať aj migráciou a posúdi vykonávanie svojich predchádzajúcich záverov o komplexnom prístupe k migrácii v súlade so zásadami a hodnotami EÚ, pričom dôraz sa bude klásť na účinnú kontrolu vonkajších hraníc, zvýšenú vonkajšiu činnosť a vnútorné aspekty.

Mimoriadne zasadnutie Európskej rady sa začne vo štvrtok 9. februára o 10.00 .

(sita)

Minúta  |  

Poľský sejm schválil zákon o súdnej zodpovednosti. Vláda dúfa, že splní očakávania EÚ

Dolná komora poľského parlamentu v stredu definitívne schválila nový zákon o súdnej zodpovednosti, o ktorom vláda vo Varšave dúfa, že splní očakávanie Európskej únie (EÚ) a odblokuje miliardy eur z fondov na obnovu.

Legislatíva prešla Sejmom v pomere hlasov 233 za, 207 proti a dvanásť poslancov sa zdržalo hlasovania, čo odzrkadľuje hlboké rozdiely v parlamente. Ešte ju musí schváliť prezident Andrzej Duda, ktorý avizoval, že dôsledne preskúma, či je v súlade s ústavou.

Nové pravidlá presúvajú disciplinárne konania týkajúce sa sudcov z najvyššieho súdu na hlavný správny súd. Rozširujú tiež možnosť preverovania nezávislosti a autority súdnictva.

Únia zastavila Poľsku zdroje z plánu obnovy preto, že podľa jej popredných politických predstaviteľov je poľská politika vykonávania kontroly nad súdnictvom je v rozpore s demokratickými princípmi. Viac ako 35 miliárd eur v grantoch a pôžičkách preň sprístupní, až keď Poľsko urobí – podľa EÚ – nevyhnutné zmeny. Niektoré zmeny, ktoré Poľsko navrhlo podľa EÚ nezašli dosť ďaleko.

Podľa hovorcu vlády Piotra Müllera je nový zákon kompromisom, ktorý ponúkajú Bruselu a ktorý otestuje „pravé úmysly“ orgánov EÚ.

„Beriem na vedomie, že Sejm prijal nový zákon o súdnictve. Teraz budeme pokračovať v sledovaní ďalších krokov v legislatívnom procese,“ reagoval na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter na dianie vo Varšave eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders.

Medzi ďalšie „míľniky“, ktoré musí podľa EÚ Poľsko splniť pred uvoľnením fondov, patrí napríklad návrh zákona, ktorý by mal liberalizovať povolenia na inštaláciu veterných turbín.

(sita, krk)

Minúta  |  

Káčer podľa Maďarov nie je rozumný politik. Budapešť si za jeho slová predvolala nášho veľvyslanca

Maďarské ministerstvo zahraničných vecí si v stredu predvolalo veľvyslanca SR v Budapešti pre vyjadrenia dočasne povereného ministra zahraničných vecí SR Rastislava Káčera o možných územných nárokoch Maďarska na Slovensku. S odvolaním sa na server 24.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

"Keby bol býval Vladimir Putin úspešnejší a dnes ho máme na východných hraniciach, myslím si, že takýmto nárokom by sme už dnes priamo čelili, bohužiaľ," odpovedal Káčer v utorkovej relácii TV Markíza Na telo plus na otázku, či v najbližších rokoch hrozí, že sa Maďarsko dopracuje k územným nárokom na Slovensko.

Štátny tajomník maďarského rezortu diplomacie zodpovedný za dvojstranné vzťahy Tamás Menczer v stredu večer na Facebooku uviedol, že Európa čelí veľkým krízam a v takom prípade sú potrební rozumní politici, no súčasný minister zahraničia Slovenska takým nie je.

"Minister Káčer v zásade útočí na Maďarsko preto, lebo sme za mier a proti sankciám. Ale to nezmeníme, ani keď sa to ministrovi Káčerovi nebude páčiť. Dnes som predvolal slovenského veľvyslanca v Budapešti na ministerstvo zahraničných vecí a povedal som mu, že vyjadrenia Rastislava Káčera sú neprijateľné a nezmyselné klamstvá," napísal Menczer s poznámkou, že maďarsko-slovenské partnerstvo a spojenectvo Vyšehradskej štvorky prežijú také postavy, akým je Rastislav Káčer.

(tasr)

Minúta  |  

Biden: Spojené štáty sa nesnažia vyvolať konflikt s Čínou

Americký prezident Joe Biden v noci na štvrtok vyhlásil, že Spojené štáty sa nesnažia vyvolať konflikt s Čínou ani napriek napätiu, ktoré medzi týmito krajinami vzniklo v súvislosti so zostrelením údajného čínskeho špionážneho balóna.

"S Čínou budeme súperiť, ale konflikt nevyhľadávame. A to je zatiaľ aj tento prípad," vyhlásil Biden. Na otázku, či incident spôsobil zásadné zhoršenie vzťahov medzi Washingtonom a Pekingom, šéf Bieleho domu odpovedal záporne.

Balón bol nad západom USA zaznamenaný 2. februára. Počas pomalého letu nad stredom Spojených štátov údajne preletel ponad niekoľko prísne tajných vojenských objektov, kým ho 4. februára nezostrelila stíhačka pri pobreží Atlantického oceánu.

Čína tvrdí, že išlo o civilný balón používaný na meteorologické účely, ktorý sa nedopatrením dostal mimo stanovenej trasy. Washington to odmieta s tým, že to bolo sofistikované špionážne zariadenie.

Podľa amerických predstaviteľov boli podniknuté protiopatrenia, ktoré mali zariadeniam na balóne znemožniť získať tajné informácie.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.