Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Heger pred stretnutím so Zelenským: EÚ musí do najvyššej možnej miery pomôcť Ukrajine

Európska únia a jej členské štáty vrátane Slovenska musia do najvyššej možnej miery pomôcť Ukrajine v jej úsilí brániť sa pred ruskou agresiou. Uviedol to slovenský premiér Eduard Heger vo štvrtok po príchode na mimoriadny samit EÚ v Bruseli, kde má spolu s viacerými lídrami krajín strednej a východnej Európy naplánované stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Premiér upozornil, že ide o kľúčový suamit aj pre Slovensko, lebo lídri budú hovoriť o pomoci pre Ukrajinu a pre Slovákov je dobré, aby mali stabilného a prosperujúceho suseda.

"Toto dnes nie je prípad Ukrajiny, a preto je dôležité, aby sme pomohli Ukrajine čo najskôr získať späť svoje územia a ochrániť svojich občanov," povedal Heger.

Pripomenul, že Zelenskyj zavítal na samit takmer rok po vypuknutí ruskej agresie, a dodal, že Slovensko bolo prvou krajinou, ktorá Ukrajine darovala "vážnejší kus vojenskej techniky", protivzdušný systém S-300, čo povzbudilo aj ďalšie krajiny, aby darovali Ukrajincom silnejšie zbrane.

Lídri EÚ sa v Bruseli stretli hneď po vypuknutí ruskej agresie, 24. februára 2022, v snahe dohodnúť sa, ako pomôcť Ukrajine. Podľa Hegera je táto pomoc aktuálna aj po roku.

"Je potrebné, aby sme do čo najvyššej možnej miery aktivovali vojenskú pomoc Ukrajine a v tejto kľúčovej fáze vojny zvrátiť ten konflikt, aby získala víťazstvo na vlastnú stranu," vysvetlil Heger.

Slovensko sa podľa neho nebráni ďalším dodávkam dôležitej vojenskej techniky. Premiér počas letu do Bruselu pred novinármi nevylúčil, že ak Ukrajina požiada o slovenské stíhačky Mig-29, tak to Slovensko zváži.

"Slovensko je pripravené pomôcť v čo najvyššej možnej miere. To závidí od konkrétnych opatrení a to bude aj témou dnešnej diskusie so Zelenským. Budeme diskutovať o potrebách Ukrajinky a posnažíme sa im vyhovieť v rámci našich možností," povedal Heger.

Premiér upozornil, že by mal byť v skupine s českým premiérom, lídrami troch pobaltských krajín a šéfkami vlád Dánska a Fínska na spoločnom stretnutí so Zelenským. Podotkol, že nie je dosť času, aby ukrajinský prezident absolvoval bilaterálne rozhovory s lídrami všetkých 27 členských krajín EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Nová veľká ruská ofenzíva na Ukrajine sa už začala

Ruské sily znovu prevzali iniciatívu na Ukrajine a spustili novú veľkú ofenzívu v Luhanskej oblasti na východe. Vo štvrtok to uviedla vo svojej aktuálnej správe americká expertná skupina Inštitút pre štúdium vojny (ISW). TASR prevzala informácie z portálu britského denníka The Guardian.

Nasadenie dôležitých zložiek najmenej troch ruských divízií do útočných operácií v tejto oblasti naznačuje, že ruská ofenzíva sa už začala. Zatiaľ však nedosahuje výrazné úspechy a ukrajinská obrana jej dokáže vzdorovať, napísal ISW.

Tempo ruských operácií popri línii Svatove-Kreminna na západe Luhanskej oblasti sa "za posledný týždeň výrazne zvýšilo", uviedol ISW.

Expertná skupina s odvolaním sa na ruské zdroje uviedla, že ruské sily počas útokov dosahujú nepatrné zisky pozdĺž hranice Charkovskej a Luhanskej oblasti, predovšetkým severozápadne od mesta Svatove neďaleko Kupianska a západne od mesta Kreminna.

O veľkom ruskom útoku už v stredu informoval ukrajinský gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. "Zo smeru Kreminny – maximálna eskalácia, okupanti sa snažia prelomiť tiež naše obranné línie," uviedol Hajdaj.

https://twitter.com/serhey_hayday/status/1623237842871717889

Rusi údajne pri ofenzíve využívajú moderné stroje vrátane tankov T-90 a nových obrnených vozidiel BMPT Terminator. Podľa Hajdaja už jeden takýto stroj pri aktuálnom útoku stratili.

https://twitter.com/RALee85/status/1623613174170759171

Ukrajina tento týždeň oznámila, že ruské sily sa pokúšajú bojmi udržať ukrajinské jednotky vo východnom regióne Donbas. Moskva tam zároveň zhromaždila ďalších vojakov na ofenzívu očakávanú v nasledujúcich týždňoch, zameranú zrejme na Luhanskú oblasť.

Intenzívne boje už týždne prebiehajú okolo mesta Bachmut a v neďalekých mestách Soledar a Vuhledar, ktoré sa všetky nachádzajú v Doneckej oblasti, pripomína Guardian.

Ruský tank T-90 s odmíňovacím mechanizmom pri ofenzíve v Luhanskej oblasti. Zdroj: Serhiy Hayday/Telegram

(tasr, ste)

Minúta  |  

Blinken: USA a NATO držia spolu v podpore Ukrajiny. "Putinova vojna" je strategickým zlyhaním

Spojené štáty a NATO sú zjednotené v podpore pre Ukrajinu, ktorá sa bráni voči ruskej vojne. Uviedol to americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v stredu po rokovaní so šéfom NATO Jensom Stoltenbergom vo Washingtone. TASR o tom informuje na základe Blinkenovho vyjadrenia na sociálnej sieti.

Šéf diplomacie USA na spoločnej tlačovej konferencii so Stoltenbergom označil "Putinovu vojnu" na Ukrajine za "strategické zlyhanie".

"Nepodarilo sa mu zvrhnúť demokraticky zvolenú vládu Ukrajiny. Nepodarilo sa mu začleniť Ukrajinu to Ruska či zlomiť vôľu jej obyvateľov," povedal Blinken a dodal, že ruský prezident Vladimir Putin prehral bitky o ukrajinské mestá Charkov a Cherson a jeho armáda zažíva ohromujúce porážky na bojisku.

Putinovi sa podľa Blinkena tiež nepodarilo oslabiť Severoatlantickú alianciu. "NATO je silnejšie a viac zjednotené než kedykoľvek predtým," uviedol minister. Záznam z tlačovej konferencie v stredu zverejnilo americké ministerstvo zahraničných vecí na svojej webovej stránke.

Putin podľa Blinkena práve teraz nejaví skutočný záujem o diplomaciu. Pripomenul vyjadrenia ruského prezidenta z januára tohto roka o možnom otvorenom "serióznom dialógu" s Kyjevom, ak Ukrajina uzná okupáciu vlastných území Ruskom. So Stoltenebrgom sa tiež počas rokovaní usilovali zaistiť, že Ukrajina má k dispozícii pomoc potrebnú na obranu svojho územia proti Ruskej agresii.

Spojené štáty v piatok 3. februára oznámili novú zásielku zbraní a munície pre Ukrajinu v hodnote 2,2 miliardy dolárov. Tá zahŕňa ďalšie strely pre salvové raketomety HIMARS, ďalšie systémy protivzdušnej obrany a obrnené vozidlá.

(tasr)

Minúta  |  

Vagnerovci prestali na Ukrajinu verbovať väzňov, tvrdí ich zakladateľ Prigožin

Ruská žoldnierska Vagnerova skupina prestala do boja na Ukrajine verbovať väzňov, oznámil vo štvrtok jej zakladateľ Jevgenij Prigožin. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

"Nábor väzňov Vagnerovou súkromnou vojenskou spoločnosťou bol úplne zastavený… Plníme si všetky naše povinnosti voči tým, ktorí pre nás teraz pracujú," reagoval Prigožin na žiadosť ruských médií o vyjadrenie.

Vagnerovci začali verbovať trestancov z ruských väzníc vlani v lete. Prigožin, ktorý si sám v časoch Sovietskeho zväzu odsedel deväť rokov, pritom sľúbil naverbovaným väzňom, že ak na Ukrajine prežijú pol roka, bude im odpustený trest.

Vagnerova skupina neposkytla informácie o počte naverbovaných väzňov. Z údajov, ktoré v novembri zverejnila ruská Federálna služba pre výkon trestu (FSIN), však vyplýva, že medzi augustom a novembrom klesol počet väzňov v Rusku o vyše 20-tisíc. Ide o najväčší pokles za vyše desať rokov.

V decembri okrem toho agentúra Reuters informovala, že americké spravodajské služby sa domnievajú, že za Vagnerovcov bojuje na Ukrajine až 40-tisíc väzňov. V takom prípade by tvorili prevažnú väčšinu príslušníkov tejto žoldnierskej skupiny.

Rola Vagnerovcov vo vojne na Ukrajine je v uplynulých mesiacoch stále dôležitejšia. Títo žoldnieri stáli napríklad aj na čele niekoľko mesiacov trvajúceho útoku na mesto Bachmut v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, píše Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

Výhľad pre vývoj slovenskej ekonomiky na tento rok sa podľa RRZ mierne zlepšil

Tohtoročný odhad rastu slovenskej ekonomiky sa podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) mierne zlepšil. Rast by mal dosiahnuť 1,8 percenta. Podľa makroprognózy Ministerstva financií SR slovenská ekonomika v tomto roku porastie o 1,3 percenta.

Rozpočtová rada teda očakáva len nepatrne vyšší rast. „Prognózu ministerstva financií sme vyhodnotili ako realistickú, pretože ňou očakávaný vývoj nie je zásadne odlišný,“ uvádza RRZ.

Dočerpávanie fondov EÚ z končiaceho programového obdobia podľa rady podporí rast ekonomiky v tomto roku. Od jesene klesli ceny energetických komodít na svetových trhoch. Postupne sa to bude prejavovať v nižšej inflácii, čo podporí globálny spotrebiteľský dopyt a náš export.

Na Slovensku vláda dotuje ceny energií pre firmy a domácnosti, čo podľa RRZ pomôže znížiť infláciu a udržať reálnu spotrebu. Inflácia by sa u nás postupne mala zmierňovať. Infláciu RRZ očakáva v tomto roku pod desiatimi percentami, ako aj rezort financií. Ceny energií však nemôžu byť dotované natrvalo, preto v najbližších rokoch pravdepodobne príde výraznejší nárast v porovnaní s rokmi 2022 a 2023. To spôsobí, že aj v rokoch 2024 – 2025 bude ešte inflácia viditeľne nad dve percentá.

„Očakávame pomerne silný rast nominálnych miezd, pretože minuloročná vysoká inflácia sa s oneskorením bude prejavovať v mzdovom vyjednávaní,“ uvádza rozpočtová rada. Zamestnanci tiež majú určitú výhodu vo vyjednávaní pre nedostatok pracovnej sily. Po minuloročnom poklese tak môže mierne vzrásť aj reálna mzda.

Vzhľadom na odznenie negatívnych šokov z pandémie a energetickej krízy rada odporúča sústrediť sa v hospodárskej politike na výrazné ozdravenie verejných financií. Tie sa oproti roku 2019 podľa RRZ vážne zhoršili.

(sita)

Minúta  |  

Stoltenberg: Víťazstvo Ruska by bolo tragédiou pre Ukrajinu a hrozbou pre NATO

Ruské víťazstvo by bolo pre Ukrajinu "tragédiou" a predstavovalo by nebezpečenstvo pre krajiny NATO. Povedal to v stredu generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stolteneberg. Informuje o tom správa na webovej stránke NATO.

Stoltenberg spojencov vyzval, aby pokračovali v dodávkach zbraní pre Kyjev. "Bohužiaľ nepozorujeme žiadne náznaky, že sa Rusko pripravuje na mier," povedal.

"Naopak, Moskva sa pripravuje na nové vojenské ofenzívy. Musíme tak Ukrajine aj naďalej poskytovať zbrane, ktoré potrebuje na to, aby získala naspäť svoje územie a prežila ako zvrchovaná krajina," uviedol.

Šéf NATO počas návštevy Spojených štátov rokoval s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom, ministrom obrany Lloydom Austinom a poradcom prezidenta USA pre otázky národnej bezpečnosti Jakeom Sullivanom.

Stoltenberg pripomenul, že členské krajiny NATO Ukrajine od začiatku ruskej invázie 24. februára 2022 poskytli vojenskú, humanitárnu a finančnú pomoc v hodnote takmer 120 miliárd dolárov (približne 112 miliárd eur). USA ako "najväčší spojenec" zohrávajú nenahraditeľnú úlohu, povedal a dodal, že objem pomoci posilnili i európski spojenci a Kanada. Tí poskytli viac než polovicu celkovej pomoci vrátane tankov, moderných systémov protileteckej obrany a ďalšieho vojenského vybavenia.

"Európania takisto prijali takmer päť miliónov utečencov z Ukrajiny, zaviedli bezprecedentné sankcie a odpojili sa od ruského plynu a ropy," uviedol. Podľa jeho slov to potvrdzuje, čo všetko sa dá dokázať, keď Európa a Severná Amerika držia spolu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.