Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Začal som spolupracovať preto, lebo je to morálne. Imrecze dostal za korupciu podmienku a peňažný trest

AKTUALIZOVANÉ Exšéf finančnej správy (FS) František Imrecze dostal za korupciu úhrnný trojročný podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou päť rokov. Okrem iného aj peňažný trest vo výške 202-tisíc eur, v prípade jeho nezaplatenia náhradný trojročný trest väzenia. Vo štvrtok o tom na verejnom zasadnutí rozhodla sudkyňa Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku, keď schválila v mierne modifikovanej podobe dohodu o vine a treste uzatvorenú medzi prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry a Imreczem. Rozhodnutie je právoplatné.

Dostal tiež šesťročný zákaz činnosti vo verejnej správe. Nemôže sa stretávať a kontaktovať osoby, ktoré figurujú v stíhaných skutkoch. Raz ročne sa musí v skúšobnej dobe zúčastniť na hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí vedenom ŠTS pre korupčné trestné činy. Nariadený má aj probačný a mediačný dohľad.

Čo mu dávajú za vinu

Imrecze vystupuje ako spolupracujúci obvinený vo viacerých prípadoch. Schválená dohoda sa týka kauzy mediálne známej ako Mýtnik. Vinný je z opakovaného zločinu prijímania úplatku formou organizátorstva. Po tom, ako v roku 2018 rezignoval na post šéfa finančnej správy, mal požiadať podnikateľa Michala Suchobu o odmenu pre vybraných zamestnancov finančnej správy za podporu implementácie projektov od spoločnosti Allexis.

Imreczeho nástupkyňa na poste šéfky finančnej správy Lenka Wittenbergerová mala dostať 50-tisíc eur. K prijatiu úplatku sa priznala, za čo už dostala podmienečný trest. Exriaditeľka odboru právnych služieb finančnej správy Denisa Židová mala dostať 30-tisíc eur a bývalá generálna riaditeľka sekcie ekonomiky finančnej správy Kornélia Černá 20-tisíc eur. Obe sú zatiaľ neprávoplatne odsúdené na podmienečné tresty odňatia slobody. Hotovosť vo výške 50-tisíc eur určenú pre exšéfa sekcie informatiky finančnej správy Milana Gregu si mal Imrecze napokon ponechať pre seba.

Podnikateľ Miroslav Výboh prostredníctvom svojej obhajoby požiadal súd, aby neschválil dohodu o vine a treste medzi Imreczem a prokurátorom. Súd sa týmto podaním nezaoberal, lebo Miroslav Výboh nie je stranou v konaní.

Najvyšší peňažný trest v histórii Slovenska

Peňažný trest vo výške 202-tisíc eur, ktorý musí zaplatiť exšéf finančnej správy František Imrecze, označil prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Ondrej Repa za najvyšší v histórii SR. Špecializovaný trestný súd (ŠTS) mu v rámci schválenej dohody o vine a treste uložil aj päťročnú podmienku.

"Suma je vždy individuálne určená v trestnom konaní. Trestný zákon umožňuje uložiť peňažný trest od 160- do 331-tisíc eur. Nemusí to byť vždy okrúhla suma," priblížil prokurátor. Vo vzťahu k spáchaným skutkom a rozsahu trestnej činnosti považuje uložený peňažný trest za primeraný.

"S orgánmi činnými v trestnom konaní som začal spolupracovať preto, lebo som to považoval za morálne, hodnotovo správne pre seba a celú spoločnosť. Dnešná dohoda o vine a treste je vyústením záverov môjho konania a rozhodnutia spolupracovať," reagoval Imrecze na schválenú dohodu. Odmietol, že by spolupracoval pod nátlakom.

Fico: Trest je škandalózny

Trest pre Imreczeho je škandalóznou dohodou, ktorej cieľom je pomáhať s kriminálizáciou opozície, uviedol v reakcii predseda strany Smer-SD Robert Fico.

Expremiér upozorňuje, že za dohodou a schválením dohody sú príslušníci polície, prokuratúry a súdov, ktorých považuje za vykonávateľov prenasledovania politickej opozície. Imrecze podľa Fica dostal od týchto osôb "ponuku, ktorá sa nedá odmietnuť", spočívajúcu v udávaní predstaviteľov opozície výmenou za zotrvanie na slobode.

"Neexistujú žiadne priame ani nepriame dôkazy, ktoré by podporovali, resp. verifikovali pravdivosť tvrdení Františka Imreczeho. Práve naopak, existujú tu iné, pre vec podstatné dôkazy, ktoré svedčia v neprospech jeho tvrdení, resp. pravdivosť jeho výpovedí vyvracajú," upozornil Fico. Neskúmanie pochybností zo strany polície a špeciálnej prokuratúry vníma Fico ako dôkaz úlohy zničiť opozíciu.

(tasr)

Minúta  |  

Daniel Ralaus, psychiater a psychoterapeut

O sebapoškodzovaní a dennom stacionári

Psychická kondícia mládeže sa za posledné roky zhoršila. Na vine môžu byť covidová pandémia aj vplyv sociálnych sietí. Na Slovensku pripravujú reformu psychiatrickej starostlivosti. Pomôcť by mala liečba prostredníctvom denných psychiatrických stacionárov.

https://vimeo.com/796705556
Minúta  |  

Veľvyslanec USA vyzval Srbsko, aby sa pridalo k sankciám proti Rusku

Veľvyslanec USA v Belehrade Christopher Hill v stredu vyhlásil, že Srbsko by sa malo pripojiť k medzinárodným sankciám proti Rusku za rozpútanie vojny na Ukrajine. Vo štvrtok o tom informovala tlačová agentúra HINA.

Americký veľvyslanec povedal, že sa musí vzdorovať zlu a práve to Európska únia robí. Podľa neho by Srbsko malo konať v súlade so svojimi záujmami a pridať sa ku krokom EÚ.

Hill v príhovore na podujatí Americkej obchodnej komory v Srbsku (AmCham Serbia) v Belehrade povedal, že Srbsko má právo chcieť vstúpiť do EÚ, a dodal, že tento prístupový proces si vyžaduje trpezlivosť. Budúcnosť Srbska je v členstve v EÚ, zdôraznil Hill.

V prípade sankcií proti Rusku za rozpútanie vojny, Belehrad hlasoval v OSN a v medzinárodných organizáciách za deklarácie a rezolúcie, ktoré odsudzovali inváziu Ruska na Ukrajinu. K sankciám uvaleným na Kremeľ sa však odmietol pridať.

Srbsko to obhajuje štátnymi a národnými záujmami, keďže takmer úplne závisí od dovozu ruského zemného plynu. Okrem toho sa Moskva spolu s Pekingom stavajú na stranu Srbska v otázke Kosova. Neuznali jeho nezávislosť, ktorú Priština vyhlásila v roku 2008, pripomenula v skoršej správe HINA.

(tasr)

Minúta  |  

Merkelová si prevzala mierovú cenu OSN za otvorenie hraníc Nemecka pre nelegálnych migrantov

Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová si v stredu prevzala prestížne ocenenie OSN za to, že počas pôsobenia v úrade otvorila svoju krajinu nelegálnym migrantom. O udalosti informovala správa agentúry AFP.

Merkelová bola ocenená za prijatie viac ako 1,2 milióna migrantov a žiadateľov o azyl v Nemecku v rokoch 2015 až 2016. V hlavnom meste Pobrežia Slonoviny Yamoussoukro jej udelili Mierovú cenu UNESCO Félixa Houphouëta-Boignyho.

"Porota chcela vzdať úctu odvážnemu rozhodnutiu z roku 2015 privítať viac ako milión utečencov, keď zároveň mnoho hlasov volalo po uzavretí Európy. V tom čase ste boli obrazom odvahy v politike," povedala Audrey Azoulayová, generálna riaditeľka Organizácie OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO).

Merkelovej rozhodnutie prišlo počas vrcholiacej migračnej krízy vyvolanej vojnovým konfliktom v Sýrii.
"Rešpektovanie, zachovávanie a zdieľanie ľudských práv je poslaním každého z nás. Rozhodli sme sa, že v našej migračnej politike je potrebné tieto zásady brať na vedomie," povedala Merkelová. Kancelárkou bola v rokoch 2005 až 2021.

"Napriek odporu verejnej mienky ste prijali rozhodnutie otvoriť hranice Nemecka ľuďom utekajúcim z vojnových oblastí. Všetkým svetovým lídrom ste pripomenuli ich povinnosť preukazovať solidaritu s každým človekom," povedal na slávnostnom podujatí prezident Pobrežia Slonoviny Alassane Ouattara.

https://standard.sk/308663/vymierate-a-tuto-krajinu-zdedia-migranti-tesi-sa-autor-s-iranskym-povodom-v-nemeckych-novinach/

Mierovú cenu UNESCO Félixa Houphouëta-Boignyho prvýkrát udelili v roku 1991. Je pomenovaná podľa prvého prezidenta tejto západoafrickej krajiny, ktorý stál na jej čele od získania nezávislosti v roku 1960 až do svojej smrti v roku 1993.

Držiteľmi tohto ocenenia sú aj Nelson Mandela, Jimmy Carter, Jicchak Rabin, Jásir Arafat, Martti Ahtisaari či Xanana Gusmao.

(tasr)

Minúta  |  

Heger pred stretnutím so Zelenským: EÚ musí do najvyššej možnej miery pomôcť Ukrajine

Európska únia a jej členské štáty vrátane Slovenska musia do najvyššej možnej miery pomôcť Ukrajine v jej úsilí brániť sa pred ruskou agresiou. Uviedol to slovenský premiér Eduard Heger vo štvrtok po príchode na mimoriadny samit EÚ v Bruseli, kde má spolu s viacerými lídrami krajín strednej a východnej Európy naplánované stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Premiér upozornil, že ide o kľúčový suamit aj pre Slovensko, lebo lídri budú hovoriť o pomoci pre Ukrajinu a pre Slovákov je dobré, aby mali stabilného a prosperujúceho suseda.

"Toto dnes nie je prípad Ukrajiny, a preto je dôležité, aby sme pomohli Ukrajine čo najskôr získať späť svoje územia a ochrániť svojich občanov," povedal Heger.

Pripomenul, že Zelenskyj zavítal na samit takmer rok po vypuknutí ruskej agresie, a dodal, že Slovensko bolo prvou krajinou, ktorá Ukrajine darovala "vážnejší kus vojenskej techniky", protivzdušný systém S-300, čo povzbudilo aj ďalšie krajiny, aby darovali Ukrajincom silnejšie zbrane.

Lídri EÚ sa v Bruseli stretli hneď po vypuknutí ruskej agresie, 24. februára 2022, v snahe dohodnúť sa, ako pomôcť Ukrajine. Podľa Hegera je táto pomoc aktuálna aj po roku.

"Je potrebné, aby sme do čo najvyššej možnej miery aktivovali vojenskú pomoc Ukrajine a v tejto kľúčovej fáze vojny zvrátiť ten konflikt, aby získala víťazstvo na vlastnú stranu," vysvetlil Heger.

Slovensko sa podľa neho nebráni ďalším dodávkam dôležitej vojenskej techniky. Premiér počas letu do Bruselu pred novinármi nevylúčil, že ak Ukrajina požiada o slovenské stíhačky Mig-29, tak to Slovensko zváži.

"Slovensko je pripravené pomôcť v čo najvyššej možnej miere. To závidí od konkrétnych opatrení a to bude aj témou dnešnej diskusie so Zelenským. Budeme diskutovať o potrebách Ukrajinky a posnažíme sa im vyhovieť v rámci našich možností," povedal Heger.

Premiér upozornil, že by mal byť v skupine s českým premiérom, lídrami troch pobaltských krajín a šéfkami vlád Dánska a Fínska na spoločnom stretnutí so Zelenským. Podotkol, že nie je dosť času, aby ukrajinský prezident absolvoval bilaterálne rozhovory s lídrami všetkých 27 členských krajín EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Nová veľká ruská ofenzíva na Ukrajine sa už začala

Ruské sily znovu prevzali iniciatívu na Ukrajine a spustili novú veľkú ofenzívu v Luhanskej oblasti na východe. Vo štvrtok to uviedla vo svojej aktuálnej správe americká expertná skupina Inštitút pre štúdium vojny (ISW). TASR prevzala informácie z portálu britského denníka The Guardian.

Nasadenie dôležitých zložiek najmenej troch ruských divízií do útočných operácií v tejto oblasti naznačuje, že ruská ofenzíva sa už začala. Zatiaľ však nedosahuje výrazné úspechy a ukrajinská obrana jej dokáže vzdorovať, napísal ISW.

Tempo ruských operácií popri línii Svatove-Kreminna na západe Luhanskej oblasti sa "za posledný týždeň výrazne zvýšilo", uviedol ISW.

Expertná skupina s odvolaním sa na ruské zdroje uviedla, že ruské sily počas útokov dosahujú nepatrné zisky pozdĺž hranice Charkovskej a Luhanskej oblasti, predovšetkým severozápadne od mesta Svatove neďaleko Kupianska a západne od mesta Kreminna.

O veľkom ruskom útoku už v stredu informoval ukrajinský gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. "Zo smeru Kreminny – maximálna eskalácia, okupanti sa snažia prelomiť tiež naše obranné línie," uviedol Hajdaj.

https://twitter.com/serhey_hayday/status/1623237842871717889

Rusi údajne pri ofenzíve využívajú moderné stroje vrátane tankov T-90 a nových obrnených vozidiel BMPT Terminator. Podľa Hajdaja už jeden takýto stroj pri aktuálnom útoku stratili.

https://twitter.com/RALee85/status/1623613174170759171

Ukrajina tento týždeň oznámila, že ruské sily sa pokúšajú bojmi udržať ukrajinské jednotky vo východnom regióne Donbas. Moskva tam zároveň zhromaždila ďalších vojakov na ofenzívu očakávanú v nasledujúcich týždňoch, zameranú zrejme na Luhanskú oblasť.

Intenzívne boje už týždne prebiehajú okolo mesta Bachmut a v neďalekých mestách Soledar a Vuhledar, ktoré sa všetky nachádzajú v Doneckej oblasti, pripomína Guardian.

Ruský tank T-90 s odmíňovacím mechanizmom pri ofenzíve v Luhanskej oblasti. Zdroj: Serhiy Hayday/Telegram

(tasr, ste)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.