Preskočiť na obsah
  |  

Kauza Kuciak a príprava vrážd prokurátorov pokračuje výsluchmi svedkov

Proces v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a v kauze prípravy vrážd prokurátorov pokračuje vo štvrtok na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku výsluchmi svedkov.

Doobeda absolvovala výsluch dvojica svedkov, medzi nimi i nevlastný otec obžalovaného Dušana Kracinu. Po obednej prestávke by mali vypovedať ďalší dvaja.

V prípade Kuciakovej vraždy z februára 2018 súd rozhoduje o vine Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej ŠTS ich pôvodne oslobodil spod obžaloby, ale Najvyšší súd SR vrátil v máji 2021 prípad prvostupňovému súdu. Právoplatné sú tri rozhodnutia. Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody, Zoltán Andruskó 15 rokov nepodmienečne.

Pre prípravu vraždy súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, súčasného špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a bývalého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho čelia obžalobe štyri osoby – Marian Kočner, Alena Zsuzsová, Dušan Kracina a Darko Dragič. Tomáš Szabó bol vylúčený na samostatné konanie, súd ho uznal za vinného. Objednávka na vraždy Žilinku a Lipšica mala prísť od Mariana Kočnera podľa obžaloby na jeseň 2017. V prípade Šufliarskeho približne o rok neskôr.

(tasr)

  |  

Heger: Zabrániť nelegálnej migrácii vieme aj bez plotov na vnútorných hraniciach EÚ

Slovensko počas diskusií lídrov EÚ na mimoriadnom samite v Bruseli (9. – 10. 2.) nepodporí návrhy tých členských krajín, ktoré požadujú výstavbu plotov na vonkajších hraniciach Únie. Uviedol to slovenský premiér Eduard Heger vo štvrtok po príchode do Bruselu.

Premiér upozornil, že Slovensko prišlo na zasadnutie Európskej rady so známym stanoviskom – presadzuje posilnenie ochrany vonkajších, schengenských hraníc EÚ a v tomto kontexte podporuje čo najrýchlejší vstup Bulharska a Rumunska do schengenského priestoru.

"Potrebujeme sa rozprávať a aj aktivovať všetky nástroje na to, aby sme migráciu regulovali či už v krajinách, kde vzniká, alebo v krajinách, cez ktoré migranti prechádzajú," vysvetlil Heger. Dodal, že Slovensko súhlasí aj s návrhmi na zosúladenie vízovej politiky EÚ s vízovou politikou západobalkánskych krajín.

Na otázku, či Slovensko podporuje požiadavky niektorých členských štátov, aby EÚ zo svojho rozpočtu platila výstavbu fyzických bariér na vonkajších hraniciach EÚ, Heger upozornil, že hlavným cieľom je zabezpečiť nepriepustnosť hraníc. A to sa podľa jeho slov dá uskutočniť aj bez akýchsi plotov a bariér.

"To nie je len o fyzických bariérach, je to o modernej technológii, aby sme dokázali tú hranicu čo najlepšie monitorovať a takýmto spôsobom zabezpečiť jej nepriepustnosť. Žijeme v 21. storočí, máme dostatočné prostriedky na to, aby sme to dokázali zaistiť pomocou nich. Samotné fyzické ploty nie sú postačujúce, treba využívať moderné technológie," odkázal Heger.

Diskusie na samite EÚ o ochrane trhu nesmú diskriminovať menšie krajiny

Slovensko na mimoriadnom samite EÚ bude požadovať poctivé diskusie o ochrane jednotného trhu so zaistením spravodlivosti pre kapitálovo slabšie alebo menšie členské krajiny, uviedol ďalej Heger.

Šéfovia vlád a štátov EÚ sa v Bruseli zamerajú aj na diskusie o ochrane jednotného trhu a konkurencieschopnosti. Už pred samitom sa vytvorili bloky krajín, ktoré majú rôzny pohľad na návrhy Európskej komisie, ako čeliť americkému zákonu o ochrane investícií a čínskym konkurenčným tlakom.

Eurokomisia chce situáciu zlepšiť dočasným uvoľnením pravidiel o štátnej pomoci, v prospech investícií do zelených inovácií, a vytvorením európskeho fond suverenity. S tým nesúhlasia menšie členské krajiny vrátane Slovenska, kým napríklad Francúzsko a Nemecko to podporujú.

Krajiny s menšou rozpočtovou silou sa obávajú, že uvoľnenie štátnych dotácií pomôže najmä ekonomicky silným krajinám, spôsobí "preteky v dotáciách" a deformuje fungovanie vnútorného trhu. Na otázku TASR, ako budú lídri riešiť názorovú rozpoltenosť na samite, Heger zdôraznil, že musí ísť o "veľmi poctivé" diskusie.

"Treba si uvedomiť, že jednotný trh má chrániť každú jednu členskú krajinu. Nechceme spôsobiť, aby pod vplyvom štátnej pomoci došlo či už k diskriminácii tých menších krajín, alebo tých, ktoré nemajú dosť kapitálu, aby mohli zaistiť dostatočnú štátu pomoc. Tak by došlo aj k regionálnym rozdielom a to nechceme," poznamenal premiér.

Slovensko podľa jeho slov požaduje, aby po uvoľnení pravidiel štátna pomoc bola adresná, dočasná, flexibilná a musí zohľadňovať pravidlá, ktoré vylúčia akúkoľvek diskrimináciu krajín s menšou kapitálovou možnosťou.

(tasr)

  |  

Najviac štatútov dočasnej ochrany Ukrajincom na úteku udelilo v decembri spomedzi štátov EÚ Poľsko

Spomedzi členských štátov Európskej únie (EÚ) najviac štatútov dočasnej ochrany Ukrajincom utekajúcim z vlasti v dôsledku ruskej invázie v decembri udelili v Poľsku – až 31 860. Ako vo štvrtok informoval štatistický úrad Európskej únie Eurostat, za Poľskom nasledovali Nemecko (25 110), Rumunsko (11 260) a Francúzsko (6 070).

V porovnaní s novembrom 2022 klesol počet Ukrajincov, ktorí dostali dočasnú ochranu, v 21 z 26 členských štátov EÚ s dostupnými údajmi. K 31. decembru 2022 a spomedzi krajín EÚ, pre ktoré sú údaje k dispozícii, Poľsko nahlásilo najvyšší počet ukrajinských príjemcov dočasnej ochrany s celkovým počtom 956 760. Nasledovali Nemecko (936 375) a Česko (431 310).

V porovnaní s počtom obyvateľov každého členského štátu najvyšší pomer ukrajinských občanov, ktorým v decembri 2022 poskytli dočasnú ochranu na tisíc obyvateľov, zaznamenali Írsko, Estónsko (zhodne 0,9 udelenej dočasnej ochrany na tisíc obyvateľov) a Poľsko (0,8).

Poľsko udelilo najvyšší počet dočasnej ochrany pre ukrajinské deti (osoby mladšie ako 18 rokov, pozn.) s celkovým počtom 8 175, čo predstavuje 26 percent Ukrajincov, ktorým bola v Poľsku poskytnutá ochrana v decembri 2022. Nasledovali Nemecko (7 240) a Rumunsko (3 825).

(sita)

  |  

Krajský súd Bratislava oslobodil Martina Macka spod obžaloby v kauze fekálnych útokov

Krajský súd (KS) v Bratislave oslobodil Martina Macka spod obžaloby v kauze fekálnych útokov. Štvrtkové rozhodnutie súdu je právoplatné. TASR o tom informoval hovorca súdu Pavol Adamčiak.

"Obžalovaného Martina Macka oslobodil spod všetkých bodov predmetnej obžaloby, keďže nebolo preukázané, že žalované skutky spáchal obžalovaný," priblížil hovorca verdikt súdu. V celom rozsahu bol zrušený prvostupňový rozsudok, ktorým bol pôvodne uznaný obžalovaný za vinného.

Adamčiak ďalej uviedol, že senát viazaný právnym názorom dovolacieho Najvyššieho súdu SR plne akceptoval odvolacie námietky obžalovaného, "a preto ho spod obžaloby oslobodil".

Najvyšší súd (NS) SR ešte v júli minulého roka vyhovel dovolaniu a vrátil prípad krajskému súdu. Pôvodne dostal Martin Macko podmienečný trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov so skúšobnou dobou na 14 mesiacov, tiež ochrannú liečbu.

Páchateľ útokov, ktoré sa odohrali v Bratislave v roku 2015, pristupoval k ženám zväčša zozadu a natieral ich fekáliami, prípadne na ne močil.

(tasr)

  |  

Krajniak: V druhom pilieri nastávajú tento a budúci rok viaceré zmeny

Novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení upravuje fungovanie druhého piliera. Prináša viaceré zásadné zmeny vo forme upravených poplatkov, zavedenie predvolenej investičnej stratégie, ako aj automatický vstup do uvedeného piliera. Ich cieľom je prispieť k zvýšeniu hmotného zabezpečenia v starobe. Vo štvrtok to uviedol dočasne poverený minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milan Krajniak (Sme rodina) na tlačovej konferencii.

Zmeny v druhom dôchodkovom pilieri nadobúdajú účinnosť postupne. Od začiatku januára nastali viaceré, a to nové individuálne garancie, zrušenie akceptačných listov a zníženie celkovej úrovne odplát.

K ďalším zmenám v druhom pilieri dôjde so začiatkom mája. Budú nimi automatický vstup do druhého piliera a predvolená investičná stratégia, uviedol Krajniak.

Doplnil, že od začiatku budúceho roka v uvedenom pilieri nastanú taktiež zmeny. A to nová výplatná fáza, znovuzavedenie daňovej úľavy na dobrovoľné príspevky v druhom pilieri a osobitný výber.

(tasr)

  |  

Čína kritizovala vyjadrenie Bidena o Si Ťin-pchingovi, o ktorom tvrdil, že <strong>čelí "obrovským problémom"</strong>

Peking označil vo štvrtok za "mimoriadne nezodpovedné" vyjadrenie amerického prezidenta Joea Bidena, že jeho čínsky náprotivok Si Ťin-pching čelí "obrovským problémom". Informuje o tom správa agentúry AFP.

Biden v rozhovore pre program NewsHour televízie PBS v stredu povedal, že Čínu pri konfrontácii Spojených štátov obmedzuje jej potreba chrániť medzinárodný obchod. Zároveň uviedol, že Si Ťin-pching je v nezávideniahodnej situácii aj pre problémy v čínskej ekonomike, ktorá nefunguje veľmi dobre.

"Myslíte si, že existuje nejaký svetový líder, ktorý by si vymenil miesto so Si Ťin-pchingom? Ja si nemyslím, že taký je," uviedol Biden.

"Takýto druh rétoriky zo Spojených štátov je mimoriadne nezodpovedný a je v rozpore so základnou diplomatickou etiketou," uviedla hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning. Dodala, že Peking je "striktne proti tomu".

Čínsko-americké vzťahy sa nakrátko oteplili po novembrovom stretnutí Bidena a Si Ťin-pchinga na summite G20 v Indonézii. Napätie medzi oboma krajinami sa opäť vyostrilo, keď americká armáda počas víkendu zostrelila čínsky balón. Podľa Washingtonu bol využívaný na špionáž.

Mao vo štvrtok opäť zopakovala stanovisko Pekingu, že balón slúžil na civilné účely a tvrdenie USA o špionáži označila za súčasť "informačnej vojny proti Číne". "Medzinárodné spoločenstvo môže veľmi jasne vidieť, ktorá krajina je vo svete najväčšia v špionáži, monitorovaní a sledovaní," vyhlásila Mao.

(tasr)