Preskočiť na obsah
  |  

Vyjadrenia Káčera podrývajú dobré vzťahy s Maďarskom, strana Aliancia žiada jeho odvolanie

Mimoparlamentná strana Szövetség – Aliancia tvrdí, že vyjadrenia povereného šéfa rezortu diplomacie Rastislava Káčera podrývajú dobré susedské vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom. Dokazuje to podľa nich aj to, že maďarská strana si už predvolala slovenského veľvyslanca v Budapešti.

„Ak pre pani prezidentku a pána dočasne povereného premiéra sú susedské vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom dôležité, mali by nájsť spôsob, ako ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera odvolať,“ uviedol predseda Aliancie Krisztián Forró.

Zároveň vyzval všetky demokratické strany, aby sa ohradili voči slovám povereného ministra. Podotkol, že všetko, čo má vplyv na susedské vzťahy medzi týmito dvoma krajinami, ovplyvňuje aj kvalitu spolunažívania Maďarov a Slovákov. Forró verí, že je záujmom každého verejného činiteľa a politika, aby sa tieto vzťahy nezhoršili, ale naopak, aby sa iba zlepšovali. „Oba národy, maďarský aj slovenský chcú žiť v priateľskom vzťahu bez konfliktov. Podobné vyjadrenia túto snahu nepodporujú,“ uviedol predseda Aliancie.

Káčer v diskusnej relácii televízie Markíza odpovedal na otázku, či v najbližších rokoch hrozí, že sa Maďarsko dopracuje k územným nárokom na Slovensko. „Keby bol býval Vladimír Putin úspešnejší a dnes ho máme na východných hraniciach, myslí si, že takýmto nárokom by sme už dnes priamo čelili, bohužiaľ,“ odpovedal.

Šéf hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Igor Matovič v stredu na tlačovej besede povedal, že zo strany Káčera ide o zásadné obvinenie voči významnému partnerovi Slovenska. Takisto si myslí, že podobné vyhlásenia sú nevhodné aj v súvislosti s nastupujúcou volebnou kampaňou „Nebolo by dobré prebudiť spacieho džina maďarskej karty," povedal a žiadal od Káčera ospravedlnenie.

Poverený minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislav Káčer dnes na sociálnej sieti uviedol, že sa nebude ospravedlňovať za svoj výrok. „Nebudem sa nikomu ospravedlňovať za to, že chránim záujmy svojej krajiny, že jej teritoriálnu integritu, suverenitu a slobodu považujem za svätý grál snaženia našej diplomacie,“ napísal.

https://standard.sk/317712/kacer-sa-za-sporne-slova-neospravedlni-matovic-je-nikto-a-madarsko-cierna-diera/

(sita)

  |  

Nákup obrnených vozidiel bol podľa KDH nevýhodný, od ministra Naďa chcú vysvetlenie

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) vyzýva dočasne povereného ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽaNO), aby vysvetlil informácie o nevýhodnom nákupe obrnených vozidiel.

KDH tvrdí, že Slovensko platí o 120 miliónov eur viac, ako by muselo. Strana súčasne vyzýva ministra k vyvodeniu osobnej politickej zodpovednosti v prípade, že by tieto informácie nedokázal vysvetliť. KDH o tom informovalo v tlačovej správe.

,,Minister obrany garantoval, že verejná súťaž prinesie nižšiu cenu ako tri milióny eur za kus, nakoniec však podpísal kontrakt za 4,6 milióna eur za kus, čo pri 76 kusoch obrnených vozidiel robí rozdiel viac ako 120 miliónov eur. Vyzývame preto ministra obrany, aby sa k tejto situácii postavil čelom, tieto nákupy objasnil a vysvetlil, prečo Slovensko platí o 120 milióna eur viac, ako by muselo,“ vysvetlil podpredseda KDH Tomáš Merašický.

KDH súčasne pripomenulo, že nákup týchto vozidiel kritizoval práve Naď u svojho predchodcu, na čom si postavil predvolebnú kampaň. „Dopadlo to tak, že suma za jedno vozidlo je veľmi podobná tej, za ktorú sa chystal vozidlá kupovať exminister Gajdoš a minister Naď vtedy tvrdil, že je tam obrovská vata," dodalo KDH.

(sita)

  |  

Čína potvrdila, že po zostrelení balóna odmietla telefonát so šéfom Pentagónu

Čína vo štvrtok potvrdila, že odmietla telefonický rozhovor s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom v dôsledku "nezodpovedného" rozhodnutia Spojených štátov zostreliť čínsky balón. Informovala o tom správa agentúry AFP.

"Tento nezodpovedný a veľmi chybný prístup USA nevytvára atmosféru potrebnú pre dialóg a výmenu názorov medzi našimi armádami," uviedlo čínske ministerstvo obrany vo vyhlásení.

"Spojené štáty trvali na použití sily pri napadnutí balóna, čím vážne porušili medzinárodné postupy a nadstavili zlý precedens… Čína si vyhradzuje právo na použitie nevyhnutných prostriedkov na riešenie podobných situácií," dodáva čínsky rezort obrany.

Americké letectvo zostrelilo počas uplynulého víkendu veľký biely balón, o ktorom sa Washington domnieva, že bol používaný na špionáž. Peking priznal, že balón pochádza z Číny, no trvá na tom, že mal civilné využitie.

Pre incident sa odložila plánovaná návšteva amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena v Pekingu, ktorá mala zmierniť napätia. Blinken pritom uviedol, že sa snažil s Čínou udržať komunikáciu. Pentagón počas týždňa informoval, že Čína po zostrelení balóna odmietla telefonát Lloyda s jeho čínskym náprotivkom Wej Feng-cheom.

(tasr)

  |  

Kauza Kuciak a príprava vrážd prokurátorov pokračuje výsluchmi svedkov

Proces v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a v kauze prípravy vrážd prokurátorov pokračuje vo štvrtok na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku výsluchmi svedkov.

Doobeda absolvovala výsluch dvojica svedkov, medzi nimi i nevlastný otec obžalovaného Dušana Kracinu. Po obednej prestávke by mali vypovedať ďalší dvaja.

V prípade Kuciakovej vraždy z februára 2018 súd rozhoduje o vine Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej ŠTS ich pôvodne oslobodil spod obžaloby, ale Najvyšší súd SR vrátil v máji 2021 prípad prvostupňovému súdu. Právoplatné sú tri rozhodnutia. Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody, Zoltán Andruskó 15 rokov nepodmienečne.

Pre prípravu vraždy súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, súčasného špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a bývalého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho čelia obžalobe štyri osoby – Marian Kočner, Alena Zsuzsová, Dušan Kracina a Darko Dragič. Tomáš Szabó bol vylúčený na samostatné konanie, súd ho uznal za vinného. Objednávka na vraždy Žilinku a Lipšica mala prísť od Mariana Kočnera podľa obžaloby na jeseň 2017. V prípade Šufliarskeho približne o rok neskôr.

(tasr)

  |  

Heger: Zabrániť nelegálnej migrácii vieme aj bez plotov na vnútorných hraniciach EÚ

Slovensko počas diskusií lídrov EÚ na mimoriadnom samite v Bruseli (9. – 10. 2.) nepodporí návrhy tých členských krajín, ktoré požadujú výstavbu plotov na vonkajších hraniciach Únie. Uviedol to slovenský premiér Eduard Heger vo štvrtok po príchode do Bruselu.

Premiér upozornil, že Slovensko prišlo na zasadnutie Európskej rady so známym stanoviskom – presadzuje posilnenie ochrany vonkajších, schengenských hraníc EÚ a v tomto kontexte podporuje čo najrýchlejší vstup Bulharska a Rumunska do schengenského priestoru.

"Potrebujeme sa rozprávať a aj aktivovať všetky nástroje na to, aby sme migráciu regulovali či už v krajinách, kde vzniká, alebo v krajinách, cez ktoré migranti prechádzajú," vysvetlil Heger. Dodal, že Slovensko súhlasí aj s návrhmi na zosúladenie vízovej politiky EÚ s vízovou politikou západobalkánskych krajín.

Na otázku, či Slovensko podporuje požiadavky niektorých členských štátov, aby EÚ zo svojho rozpočtu platila výstavbu fyzických bariér na vonkajších hraniciach EÚ, Heger upozornil, že hlavným cieľom je zabezpečiť nepriepustnosť hraníc. A to sa podľa jeho slov dá uskutočniť aj bez akýchsi plotov a bariér.

"To nie je len o fyzických bariérach, je to o modernej technológii, aby sme dokázali tú hranicu čo najlepšie monitorovať a takýmto spôsobom zabezpečiť jej nepriepustnosť. Žijeme v 21. storočí, máme dostatočné prostriedky na to, aby sme to dokázali zaistiť pomocou nich. Samotné fyzické ploty nie sú postačujúce, treba využívať moderné technológie," odkázal Heger.

Diskusie na samite EÚ o ochrane trhu nesmú diskriminovať menšie krajiny

Slovensko na mimoriadnom samite EÚ bude požadovať poctivé diskusie o ochrane jednotného trhu so zaistením spravodlivosti pre kapitálovo slabšie alebo menšie členské krajiny, uviedol ďalej Heger.

Šéfovia vlád a štátov EÚ sa v Bruseli zamerajú aj na diskusie o ochrane jednotného trhu a konkurencieschopnosti. Už pred samitom sa vytvorili bloky krajín, ktoré majú rôzny pohľad na návrhy Európskej komisie, ako čeliť americkému zákonu o ochrane investícií a čínskym konkurenčným tlakom.

Eurokomisia chce situáciu zlepšiť dočasným uvoľnením pravidiel o štátnej pomoci, v prospech investícií do zelených inovácií, a vytvorením európskeho fond suverenity. S tým nesúhlasia menšie členské krajiny vrátane Slovenska, kým napríklad Francúzsko a Nemecko to podporujú.

Krajiny s menšou rozpočtovou silou sa obávajú, že uvoľnenie štátnych dotácií pomôže najmä ekonomicky silným krajinám, spôsobí "preteky v dotáciách" a deformuje fungovanie vnútorného trhu. Na otázku TASR, ako budú lídri riešiť názorovú rozpoltenosť na samite, Heger zdôraznil, že musí ísť o "veľmi poctivé" diskusie.

"Treba si uvedomiť, že jednotný trh má chrániť každú jednu členskú krajinu. Nechceme spôsobiť, aby pod vplyvom štátnej pomoci došlo či už k diskriminácii tých menších krajín, alebo tých, ktoré nemajú dosť kapitálu, aby mohli zaistiť dostatočnú štátu pomoc. Tak by došlo aj k regionálnym rozdielom a to nechceme," poznamenal premiér.

Slovensko podľa jeho slov požaduje, aby po uvoľnení pravidiel štátna pomoc bola adresná, dočasná, flexibilná a musí zohľadňovať pravidlá, ktoré vylúčia akúkoľvek diskrimináciu krajín s menšou kapitálovou možnosťou.

(tasr)

  |  

Najviac štatútov dočasnej ochrany Ukrajincom na úteku udelilo v decembri spomedzi štátov EÚ Poľsko

Spomedzi členských štátov Európskej únie (EÚ) najviac štatútov dočasnej ochrany Ukrajincom utekajúcim z vlasti v dôsledku ruskej invázie v decembri udelili v Poľsku – až 31 860. Ako vo štvrtok informoval štatistický úrad Európskej únie Eurostat, za Poľskom nasledovali Nemecko (25 110), Rumunsko (11 260) a Francúzsko (6 070).

V porovnaní s novembrom 2022 klesol počet Ukrajincov, ktorí dostali dočasnú ochranu, v 21 z 26 členských štátov EÚ s dostupnými údajmi. K 31. decembru 2022 a spomedzi krajín EÚ, pre ktoré sú údaje k dispozícii, Poľsko nahlásilo najvyšší počet ukrajinských príjemcov dočasnej ochrany s celkovým počtom 956 760. Nasledovali Nemecko (936 375) a Česko (431 310).

V porovnaní s počtom obyvateľov každého členského štátu najvyšší pomer ukrajinských občanov, ktorým v decembri 2022 poskytli dočasnú ochranu na tisíc obyvateľov, zaznamenali Írsko, Estónsko (zhodne 0,9 udelenej dočasnej ochrany na tisíc obyvateľov) a Poľsko (0,8).

Poľsko udelilo najvyšší počet dočasnej ochrany pre ukrajinské deti (osoby mladšie ako 18 rokov, pozn.) s celkovým počtom 8 175, čo predstavuje 26 percent Ukrajincov, ktorým bola v Poľsku poskytnutá ochrana v decembri 2022. Nasledovali Nemecko (7 240) a Rumunsko (3 825).

(sita)