Preskočiť na obsah
  |  

Počet obetí zemetrasenia v Turecku a Sýrii stúpol na vyše 19-tisíc

Počet mŕtvych po ničivom zemetrasení v častiach Turecka a Sýrie vo štvrtok stúpol na viac než 19 300. Informuje o tom denník Guardian, ktorý sa odvoláva na miestnych predstaviteľov.

Pondelkové zemetrasenie s magnitúdou 7,8 zničilo množstvo budov a v ich troskách zomrelo v Turecku podľa slov tamojšieho prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana 16 170 ľudí, kým ďalších vyše 64-tisíc utrpelo zranenia.

Sýrski predstavitelia predtým uviedli, že počet mŕtvych na vládou kontrolovaných územiach je 1 262, pričom ďalších 1 930 ľudí zahynulo v oblastiach ovládaných povstalcami na severozápade krajiny. V Sýrii hlásia okrem toho 5 158 zranených.

Dovedna je tak v oboch krajinách potvrdených 19 362 obetí na životoch. Agentúra AP poznamenala, že počet mŕtvych presiahol bilanciu obetí zemetrasenia a následných vĺn cunami v Japonsku z roku 2011, keď zahynulo vyše 18 400 ľudí.

V nasledujúcich dňoch sa očakáva prudký nárast počtu mŕtvych i zranených.

Lídri všetkých 27 členských krajín EÚ vo štvrtok spoločne vyjadrili "plnú solidaritu" tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi a ponúkli mu ďalšiu núdzovú pomoc.

"Sme pripravení v úzkej koordinácii s tureckými orgánmi ďalej zvyšovať našu podporu. Naše myšlienky budú aj naďalej s vami a vaším ľudom," uviedli v liste adresovanom Ankare na začiatku bruselského samitu EÚ.

Štvrtkový list bol adresovaný iba Erdoganovi, nie sýrskemu prezidentovi Bašárovi Asadovi. Na Asadov autokratický režim sa vzťahujú medzinárodné sankcie za zločiny spáchané počas občianskej vojny v jeho krajine, všíma si AFP.

Lídri členských krajín EÚ v liste namiesto toho uviedli, že Európska únia je "v súvislosti s touto tragédiou plne solidárna s obyvateľmi Turecka a Sýrie".

(tasr)

  |  

Muskov SpaceX obmedzil Ukrajine možnosť použiť technológiu Starlink na ovládanie dronov

Americká spoločnosť miliardára Elona Muska SpaceX prijala opatrenia, ktorými Ukrajine obmedzuje možnosti využívať jej satelitné internetové služby na vojenské účely. Toto opatrenie prišlo po správach, že ukrajinská armáda takto údajne ovládala svoje drony. Informovala o tom vo štvrtok britská stanica BBC.

Na začiatku vojny dostala Ukrajina tisíce antén SpaceX Starlink, ktoré sa pripájajú k satelitom a pomáhajú ľuďom zostať pripojení na internet. SpaceX teraz tvrdí, že Ukrajina túto technológiu využívala aj na zameriavanie ruských pozícií, čím porušila jej zásady.

Poradca vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Mychaljo Podoľak vo svojom statuse na Twitteri v reakcii uviedol, že spoločnosti a firmy si musia vybrať, na ktorej strane vo vojne stoja. "Môžu sa pridať k Ukrajine a právu na slobodu, alebo si vybrať Rusko a jeho právo zabíjať a zaberať územia", napísal Podoľak.

Prezidentka SpaceX Gwynne Shotwellová reagovala, že technológia Starlink "nikdy nebola určená na vojenské účely" a Ukrajine bola poskytnutá na humanitárne využitie. BBC podotkla, že bezpilotné lietadlá zohrali vo vojne dôležitú úlohu. Kyjev ich využíva na vyhľadávanie ruských jednotiek, zhadzovanie bômb i proti útokom dronov vypúšťaných ruskou armádou.

V októbri 2022 spoločnosť SpaceX informovala, že si už nemôže dovoliť financovať Starlink na Ukrajine a že zastavuje dodávky nových terminálov. Dohoda o pokračovaní činnosti SpaceX na Ukrajine bola dosiahnutá až po tom, ako Pentagón prisľúbil, že prevezme na seba časť nákladov.

Satelitná internetová komunikácia je podľa BBC jednou z kľúčových podmienok pre efektívne fungovanie ukrajinskej armády vo vojnových podmienkach. Vo februári minulého roku, keď ruská armáda vpadla na územie Ukrajiny, sa Rusko rýchlo snažilo odstaviť miestny internet a zablokovať sociálne médiá.

Práve v snahe zabezpečiť, aby ľudia na Ukrajine zostali v spojení a pripojení k internetu, boli Ukrajine poskytnuté prvé terminály Starlink. Okrem terminálov, ktoré poslala samotná spoločnosť, boli dodané i ďalšie, financované zahraničnými vládami. Terminály sa pripájajú k satelitom na nízkej obežnej dráhe Zeme.

(tasr)

  |  

Nemecko poskytne Slovensku natrvalo dva systémy protivzdušnej obrany

Nemecko poskytne Slovensku dva komplety systému protivzdušnej obrany Mantis, ktoré posilnia ochranu východnej hranice s Ukrajinou zabezpečovanú silami a prostriedkami Ozbrojených síl SR. Systémy dostane Slovensko bezodplatne a natrvalo. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kakaščíková.

"Výcvik slovenských vojakov na používanie systému sa začne už v priebehu nasledujúcich mesiacov. Dohoda na získaní týchto moderných systémov je ocenením našej jednoznačnej podpory Ukrajiny a zodpovedným krokom Aliancie," uviedol na sociálnej sieti dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO). Systémy majú podľa neho hodnotu okolo 120 miliónov eur.

Systém protivzdušnej obrany Mantis je stacionárny, plne automatizovaný zbraňový systém, ktorý je určený na nepretržitú obranu pozemných objektov (napríklad vojenských základní) pred účinkami rakiet, delostreleckých systémov, mínometov a bezpilotných prostriedkov, ako predstavila hovorkyňa.

Každý z dvoch systémov pozostáva podľa rezortu z automatických zbraňových staníc v počte do ôsmich kusov (presný počet staníc plánuje rezort spresniť v priebehu nasledujúcich týždňov), dvoch radarových staníc a veliteľského stanoviska. Súčasťou balíka od Nemecka je aj prehľadový radar s dosahom do 100 kilometrov a výcvik.

Nemecko vyvinulo Mantis primárne na ochranu základní v Afganistane, kde donedávna nemeckí vojaci pôsobili. Poskytnutie systému avizovali predstavitelia rezortov obrany ešte počas oficiálnej návštevy vtedajšej nemeckej ministerky obrany Christine Lambrechtovej na Slovensku v decembri minulého roka.

https://www.youtube.com/watch?v=bdwjcayPuag

(tasr)

  |  

Podoba Národného parku Podunajsko bude po kritike Agrárnej komory ešte predmetom diskusií

Podoba Národného parku (NP) Podunajsko bude ešte predmetom vzájomných diskusií. Ubezpečuje o tom Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR. Reaguje tak na kritiku Agrárnej komory Slovenska (AKS), ktorá volá po dialógu. Podľa envirorezortu sa práve nedávnym ohlásením zámeru na jeho vytvorenie začína s verejným dialógom.

"Pre tento zámer budeme hľadať také riešenia, ktoré zvýšia ochranu prírody, no zároveň neohrozia prácu poľnohospodárov ani potravinovú sebestačnosť Slovenska," deklaruje dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO).

Ministerstvo rozumie záujmom AKS využívať aj naďalej úrodnú pôdu na Žitnom ostrove na poľnohospodárske účely. Zdôrazňuje však, že príprava NP Podunajsko je ešte len na začiatku a výsledná podoba územia i jeho zonácia bude výsledkom rokovaní s dotknutými stranami.

Avizuje, že cieľom jeho vyhlásenia je lepšia ochrana prírodného bohatstva na Žitnom ostrove a v okolí Dunaja. Pripomína, že NP Podunajsko sa bude rozprestierať v rámci existujúcich chránených území – Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy a časti Chráneného vtáčieho územia Dunajské luhy či ďalších priľahlých maloplošných chránených území. Deklaruje, že zaistí, aby bola jeho existencia zabezpečená bez nepriaznivého vplyvu na agrárnu výrobu. Učiniť tak chce v rámci predloženého poslaneckého návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny.

https://standard.sk/317277/agrarna-komora-je-poburena-avizovanymi-krokmi-pre-planovany-narodny-park-podunajsko/

AKS vyjadrila nedávno pobúrenie nad avizovanými krokmi MŽP SR v tejto veci. Uvedomuje si síce, že v kontexte klimatickej zmeny je potrebné chrániť a vytvárať chránené územia, zásadné zmeny a zásahy do agrárnej krajiny si však vyžadujú rozsiahly dialóg. Ten v tomto prípade podľa nej absentuje. Ohlásené kroky mali podľa AKS vyvolať napätie a nervozitu medzi poľnohospodármi v dotknutej oblasti. Komora tiež odkazuje, že je potrebné myslieť aj na potravinovú sebestačnosť a bezpečnosť krajiny.

Národný park Podunajsko, ktorý by mal vzniknúť na juhozápade Slovenska, by mal mať 18-tisíc hektárov. Vyhlásený by mal byť na území zasahujúcom do okresov Bratislava II, Bratislava IV, Bratislava V, Senec, Dunajská Streda, Komárno a Nové Zámky, predovšetkým v hraniciach existujúcich chránených území. Išlo by o prvý národný park nížinného typu a stal by sa tak desiatym národným parkom na Slovensku.

Vyhlásenie národného parku má mať aj medzinárodný dôvod. Zámerom sa má zároveň nadviazať na už existujúce národné parky Donau-Auen National Park v Rakúsku a Fertő-Hanság Nemzeti Park a Duna-Ipoly Nemzeti Park v Maďarsku.

(tasr)

  |  

Meloniová označila Macronovo pozvanie Zelenského do Paríža za nevhodné

Talianska premiérka Giorgia Meloniová vo štvrtok označila rozhodnutie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý pred samitom EÚ v Bruseli pozval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského do Paríža, za "nevhodné". Informovala o tom správa agentúry AFP.

"Na rovinu, včerajšie pozvanie Zelenského mi pripadá viac nevhodné, pretože som presvedčená, že našou silnou stránkou v tomto boji je jednota," povedala reportérom na okraj samitu v Bruseli. Dodala, že má pochopenie pre záležitosti domácej politiky a verejnej mienky. Tie však podľa jej slov môžu niekedy byť škodlivé.

Zelenskyj v stredu pricestoval na neočakávanú návštevu Európy, keď navštívil Britániu a Francúzka, kde absolvoval večeru s Macronom a nemeckým spolkovým kancelárom Olafom Scholzom. Talianske média uviedli, že Meloniová vyjadrila nespokojnosť so svojou neúčasťou na tomto stretnutí, píše AFP.

Macron sa k výrokom Meloniovej odmietol vyjadriť. Médiám však povedal, že chcel Zelenského a Scholza prijať z dôvodu "úlohy Francúzska a Nemecka" spojitosti so situáciou na Ukrajine. Všetky tri krajiny sú signatármi dohôd z Minska, ktoré boli zamerané na urovnanie konfliktu v Donbase.

https://standard.sk/317870/zrychlite-dodavky-zbrani-vyzval-zelenskyj-lidrov-eu-ukrajina-zachytila-plany-ruska-na-znicenie-moldavska/

Meloniová si neskôr v Bruseli so Zelenským potriasla rukou a privítali sa aj objatím, píše agentúra ANSA. Išlo o ich prvé stretnutie tvárou v tvár. Predtým absolvovali telefonické rozhovory, dodáva táto talianska agentúra. Meloniová uviedla, že Taliansko je "plne odhodlané" podporovať Kyjev. "Uvedomujeme si, že konflikt na Ukrajine nás zahŕňa všetkých," povedala.

(tasr)

  |  

Zrýchlite dodávky zbraní, vyzval Zelenskyj lídrov EÚ. Ukrajina zachytila plány Ruska na zničenie Moldavska

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok na pôde Európskeho parlamentu žiadal ďalšiu vojenskú podporu pre svoju krajinu a zdôraznil spoločný boj proti "protieurópskej sile". Informovali o tom agentúry AP a AFP.

"Európa navždy bude a zostane Európou, pokiaľ stojíme pri sebe a staráme sa o našu Európu, staráme sa o európsky spôsob života," povedal ukrajinský prezident. Rusko podľa neho chce tento spôsob života zničiť, Ukrajinci to však nedovolia, píše AFP.

"Bránime pred najviac protieurópskou silou moderného sveta. Bránime sami seba, my Ukrajinci na bojisku spolu s vami," povedal Zelenskyj, ktorého vyjadrenia sprostredkoval tlmočník.

Ukrajinského prezidenta vo štvrtok v pléne EP privítali potleskom v stoji. "Ukrajina je Európa a budúcnosť vašej krajiny je v Európskej únii," povedala predsedníčka EP Roberta Metsolová.

Dodala, že členské krajiny EÚ "musia urýchlene ako ďalší krok zvážiť poskytnutie raketových systémov s dlhým doletom a bojové lietadlá. Ukrajina ich podľa jej slov potrebuje na "ochranu slobody, ktorú príliš mnoho z nás považuje za samozrejmosť".

Zrýchliť dodávky zbraní

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa predtým na samite v Bruseli poďakoval lídrom Európskej únie za podporu Ukrajiny, ktorá už takmer rok bojuje proti ruskej agresii. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

"Musím sa vám osobne poďakovať za neotrasiteľnú podporu našej krajiny a našich túžob – našich túžob žiť v zjednotenej, slobodnej Európe," povedal 27 lídrom EÚ na samite ako špeciálny hosť.

Zelenskyj lídrov EÚ vyzval, aby posielali Ukrajine zbrane rýchlejšie, skôr než Rusko dokáže zhromaždiť svoje sily na nové útoky. Požiadal o delostrelectvo, muníciu, moderné tanky, stíhačky a rakety dlhého doletu

"Musíme zvýšiť dynamiku našej spolupráce, musíme to robiť rýchlejšie než agresor," uviedol.

V uplynulom hroznom roku Európa podľa Zelenského, napriek pochybnostiam a debatám, spravila silné rozhodnutia. „Táto bezpečnostná spolupráca vytvorila historický príklad pre akéhokoľvek agresora,“ skonštatoval Zelenskyj s tým, že odvážni ukrajinskí vojaci „bojujú proti ruskému teroru s vašou podporou“.

Ukrajinský prezident zároveň prezradil, že ho v Bruseli čaká niekoľko bilaterálnych rokovaní týkajúcich sa poskytnutia bojových lietadiel Ukrajine.

Prezidenta pred prejavom privítali lídri EÚ potleskom a urobili si s ním skupinovú fotografiu.

Plány Ruska na zničenie Moldavska

Ukrajina zachytila plány ruských spravodajských služieb zamerané na zničenie Moldavska. Oznámil to vo štvrtok ukrajinský prezident Zelenskyj počas prejavu k lídrom Európskej únie (EÚ) v Bruseli. Uviedla to agentúra AP.

O údajnom pláne Zelenskyj už podľa svojich slov informoval moldavskú prezidentku Maiu Sanduovú. "Informoval som ju, že sme zachytili plány na zničenie Moldavska," uviedol ukrajinský prezident prostredníctvom tlmočníka.

Nadobudnuté dokumenty podľa Zelenského obsahujú informácie o tom, "kto, kedy a ako" plánuje "zlomiť moldavskú demokraciu a nastoliť kontrolu nad Moldavskom".

Tento plán sa veľmi podobá tomu, ktorý si Rusko pripravilo pre ovládnutie Ukrajiny, uviedol Zelenskyj. Zároveň dodal, že nevie, či Moskva nakoniec nariadila vyplnenie tohto plánu.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov minulý týždeň uviedol, že Západ pokladá Moldavsko za "ďalšiu Ukrajinu". Tvrdil pritom, že Západ podporil v roku 2020 zvolenie prozápadnej prezidentky Sanduovej, ktorá chce podľa neho vstúpiť do NATO alebo spojiť Moldavsko s Rumunskom. "Je pripravená prakticky na všetko," povedal.

Moldavská spravodajská služba v decembri varovala, že Rusko by mohlo začať tento rok nový útok s cieľom vytvoriť si pozemný koridor cez južnú Ukrajinu do východomoldavského odštiepeneckého regiónu Podnestersko.

Tento región sa de facto odtrhol od Moldavska po občianskej vojne v roku 1992, no väčšina krajín neuznáva jeho nezávislosť. Rusko má v tomto regióne umiestnených približne 1 500 vojakov, ktorí sú formálne označovaní ako mierotvorcovia.

Heger pred odletom na samit

Prvý tohtoročný samit Európskej rady v Bruseli je veľmi dôležitý, zúčastní sa na ňom i ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Uviedol to dočasne poverený predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO) pre médiá ešte pred odletom do Bruselu.

„Vojna na Ukrajine sa chýli ku kľúčovému momentu a je dôležité, aby všetky krajiny zaktivovali svoju pomoc v čo najväčšej miere a pomohli Ukrajine zvládnuť túto kľúčovú fázu," uviedol Heger. Dodal, že Ukrajina je náš strategický sused a pre každú krajinu je dôležité, aby jej sused bol stabilná a prosperujúca krajina. „Ukrajina nie je stabilná ani prosperujúca. Je v našom národnom záujme, aby sa Ukrajina takým susedom stala."

Eduard Heger ďalej uviedol, že Slovensko je pripravené Ukrajine pomôcť, no z jej strany musia zaznieť jasné požiadavky. „Chceme pomôcť ich potrebám. Toto bude tiež predmetom diskusie samitu," uviedol. Zároveň dodal, že dnes sa stretne s českým predsedom vlády Petrom Fialom, dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou či zástupcami baltských krajín. „Určite sa budeme rozprávať aj o vojenskej technike a stíhačkách," doplnil.

Do Bruselu pricestoval s Macronom

Zelenskyj pricestoval do belgického sídla EÚ vo štvrtok predpoludním z Paríža spolu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.

"Vitajte doma, vitajte v EÚ," napísal predseda Európskej rady Charles Michel na Twitteri a zverejnil aj fotografiu, na ktorej Zelenského víta pred lietadlom. Na zábere je aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a Macron.

"Vitajte v Bruseli. Ukrajinu budeme podporovať na každom kroku na ceste k našej Únii," tvítovala von der Leyenová.

Zelenskyj ešte v stredu nečakane pricestoval do Londýna, kde požiadal vládu aj parlament o dodanie stíhačiek pre Ukrajinu. Stretol sa tiež s britským kráľom Karolom III. Ešte v ten istý deň ho v Paríži prijal Macron.

Zelenskyj vycestoval z vlasti iba druhýkrát od začiatku ruskej invázie 24. februára 2022. Počas prvej zahraničnej návštevy bol v decembri vo Washingtone. Už vtedy avizoval, že sa bude počas vojny zdržiavať na Ukrajine a táto cesta bola výnimkou.

(tasr, sita)