Preskočiť na obsah
  |  

Podoba Národného parku Podunajsko bude po kritike Agrárnej komory ešte predmetom diskusií

Podoba Národného parku (NP) Podunajsko bude ešte predmetom vzájomných diskusií. Ubezpečuje o tom Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR. Reaguje tak na kritiku Agrárnej komory Slovenska (AKS), ktorá volá po dialógu. Podľa envirorezortu sa práve nedávnym ohlásením zámeru na jeho vytvorenie začína s verejným dialógom.

"Pre tento zámer budeme hľadať také riešenia, ktoré zvýšia ochranu prírody, no zároveň neohrozia prácu poľnohospodárov ani potravinovú sebestačnosť Slovenska," deklaruje dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO).

Ministerstvo rozumie záujmom AKS využívať aj naďalej úrodnú pôdu na Žitnom ostrove na poľnohospodárske účely. Zdôrazňuje však, že príprava NP Podunajsko je ešte len na začiatku a výsledná podoba územia i jeho zonácia bude výsledkom rokovaní s dotknutými stranami.

Avizuje, že cieľom jeho vyhlásenia je lepšia ochrana prírodného bohatstva na Žitnom ostrove a v okolí Dunaja. Pripomína, že NP Podunajsko sa bude rozprestierať v rámci existujúcich chránených území – Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy a časti Chráneného vtáčieho územia Dunajské luhy či ďalších priľahlých maloplošných chránených území. Deklaruje, že zaistí, aby bola jeho existencia zabezpečená bez nepriaznivého vplyvu na agrárnu výrobu. Učiniť tak chce v rámci predloženého poslaneckého návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny.

https://standard.sk/317277/agrarna-komora-je-poburena-avizovanymi-krokmi-pre-planovany-narodny-park-podunajsko/

AKS vyjadrila nedávno pobúrenie nad avizovanými krokmi MŽP SR v tejto veci. Uvedomuje si síce, že v kontexte klimatickej zmeny je potrebné chrániť a vytvárať chránené územia, zásadné zmeny a zásahy do agrárnej krajiny si však vyžadujú rozsiahly dialóg. Ten v tomto prípade podľa nej absentuje. Ohlásené kroky mali podľa AKS vyvolať napätie a nervozitu medzi poľnohospodármi v dotknutej oblasti. Komora tiež odkazuje, že je potrebné myslieť aj na potravinovú sebestačnosť a bezpečnosť krajiny.

Národný park Podunajsko, ktorý by mal vzniknúť na juhozápade Slovenska, by mal mať 18-tisíc hektárov. Vyhlásený by mal byť na území zasahujúcom do okresov Bratislava II, Bratislava IV, Bratislava V, Senec, Dunajská Streda, Komárno a Nové Zámky, predovšetkým v hraniciach existujúcich chránených území. Išlo by o prvý národný park nížinného typu a stal by sa tak desiatym národným parkom na Slovensku.

Vyhlásenie národného parku má mať aj medzinárodný dôvod. Zámerom sa má zároveň nadviazať na už existujúce národné parky Donau-Auen National Park v Rakúsku a Fertő-Hanság Nemzeti Park a Duna-Ipoly Nemzeti Park v Maďarsku.

(tasr)

  |  

Meloniová označila Macronovo pozvanie Zelenského do Paríža za nevhodné

Talianska premiérka Giorgia Meloniová vo štvrtok označila rozhodnutie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý pred samitom EÚ v Bruseli pozval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského do Paríža, za "nevhodné". Informovala o tom správa agentúry AFP.

"Na rovinu, včerajšie pozvanie Zelenského mi pripadá viac nevhodné, pretože som presvedčená, že našou silnou stránkou v tomto boji je jednota," povedala reportérom na okraj samitu v Bruseli. Dodala, že má pochopenie pre záležitosti domácej politiky a verejnej mienky. Tie však podľa jej slov môžu niekedy byť škodlivé.

Zelenskyj v stredu pricestoval na neočakávanú návštevu Európy, keď navštívil Britániu a Francúzka, kde absolvoval večeru s Macronom a nemeckým spolkovým kancelárom Olafom Scholzom. Talianske média uviedli, že Meloniová vyjadrila nespokojnosť so svojou neúčasťou na tomto stretnutí, píše AFP.

Macron sa k výrokom Meloniovej odmietol vyjadriť. Médiám však povedal, že chcel Zelenského a Scholza prijať z dôvodu "úlohy Francúzska a Nemecka" spojitosti so situáciou na Ukrajine. Všetky tri krajiny sú signatármi dohôd z Minska, ktoré boli zamerané na urovnanie konfliktu v Donbase.

https://standard.sk/317870/zrychlite-dodavky-zbrani-vyzval-zelenskyj-lidrov-eu-ukrajina-zachytila-plany-ruska-na-znicenie-moldavska/

Meloniová si neskôr v Bruseli so Zelenským potriasla rukou a privítali sa aj objatím, píše agentúra ANSA. Išlo o ich prvé stretnutie tvárou v tvár. Predtým absolvovali telefonické rozhovory, dodáva táto talianska agentúra. Meloniová uviedla, že Taliansko je "plne odhodlané" podporovať Kyjev. "Uvedomujeme si, že konflikt na Ukrajine nás zahŕňa všetkých," povedala.

(tasr)

  |  

Zrýchlite dodávky zbraní, vyzval Zelenskyj lídrov EÚ. Ukrajina zachytila plány Ruska na zničenie Moldavska

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok na pôde Európskeho parlamentu žiadal ďalšiu vojenskú podporu pre svoju krajinu a zdôraznil spoločný boj proti "protieurópskej sile". Informovali o tom agentúry AP a AFP.

"Európa navždy bude a zostane Európou, pokiaľ stojíme pri sebe a staráme sa o našu Európu, staráme sa o európsky spôsob života," povedal ukrajinský prezident. Rusko podľa neho chce tento spôsob života zničiť, Ukrajinci to však nedovolia, píše AFP.

"Bránime pred najviac protieurópskou silou moderného sveta. Bránime sami seba, my Ukrajinci na bojisku spolu s vami," povedal Zelenskyj, ktorého vyjadrenia sprostredkoval tlmočník.

Ukrajinského prezidenta vo štvrtok v pléne EP privítali potleskom v stoji. "Ukrajina je Európa a budúcnosť vašej krajiny je v Európskej únii," povedala predsedníčka EP Roberta Metsolová.

Dodala, že členské krajiny EÚ "musia urýchlene ako ďalší krok zvážiť poskytnutie raketových systémov s dlhým doletom a bojové lietadlá. Ukrajina ich podľa jej slov potrebuje na "ochranu slobody, ktorú príliš mnoho z nás považuje za samozrejmosť".

Zrýchliť dodávky zbraní

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa predtým na samite v Bruseli poďakoval lídrom Európskej únie za podporu Ukrajiny, ktorá už takmer rok bojuje proti ruskej agresii. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

"Musím sa vám osobne poďakovať za neotrasiteľnú podporu našej krajiny a našich túžob – našich túžob žiť v zjednotenej, slobodnej Európe," povedal 27 lídrom EÚ na samite ako špeciálny hosť.

Zelenskyj lídrov EÚ vyzval, aby posielali Ukrajine zbrane rýchlejšie, skôr než Rusko dokáže zhromaždiť svoje sily na nové útoky. Požiadal o delostrelectvo, muníciu, moderné tanky, stíhačky a rakety dlhého doletu

"Musíme zvýšiť dynamiku našej spolupráce, musíme to robiť rýchlejšie než agresor," uviedol.

V uplynulom hroznom roku Európa podľa Zelenského, napriek pochybnostiam a debatám, spravila silné rozhodnutia. „Táto bezpečnostná spolupráca vytvorila historický príklad pre akéhokoľvek agresora,“ skonštatoval Zelenskyj s tým, že odvážni ukrajinskí vojaci „bojujú proti ruskému teroru s vašou podporou“.

Ukrajinský prezident zároveň prezradil, že ho v Bruseli čaká niekoľko bilaterálnych rokovaní týkajúcich sa poskytnutia bojových lietadiel Ukrajine.

Prezidenta pred prejavom privítali lídri EÚ potleskom a urobili si s ním skupinovú fotografiu.

Plány Ruska na zničenie Moldavska

Ukrajina zachytila plány ruských spravodajských služieb zamerané na zničenie Moldavska. Oznámil to vo štvrtok ukrajinský prezident Zelenskyj počas prejavu k lídrom Európskej únie (EÚ) v Bruseli. Uviedla to agentúra AP.

O údajnom pláne Zelenskyj už podľa svojich slov informoval moldavskú prezidentku Maiu Sanduovú. "Informoval som ju, že sme zachytili plány na zničenie Moldavska," uviedol ukrajinský prezident prostredníctvom tlmočníka.

Nadobudnuté dokumenty podľa Zelenského obsahujú informácie o tom, "kto, kedy a ako" plánuje "zlomiť moldavskú demokraciu a nastoliť kontrolu nad Moldavskom".

Tento plán sa veľmi podobá tomu, ktorý si Rusko pripravilo pre ovládnutie Ukrajiny, uviedol Zelenskyj. Zároveň dodal, že nevie, či Moskva nakoniec nariadila vyplnenie tohto plánu.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov minulý týždeň uviedol, že Západ pokladá Moldavsko za "ďalšiu Ukrajinu". Tvrdil pritom, že Západ podporil v roku 2020 zvolenie prozápadnej prezidentky Sanduovej, ktorá chce podľa neho vstúpiť do NATO alebo spojiť Moldavsko s Rumunskom. "Je pripravená prakticky na všetko," povedal.

Moldavská spravodajská služba v decembri varovala, že Rusko by mohlo začať tento rok nový útok s cieľom vytvoriť si pozemný koridor cez južnú Ukrajinu do východomoldavského odštiepeneckého regiónu Podnestersko.

Tento región sa de facto odtrhol od Moldavska po občianskej vojne v roku 1992, no väčšina krajín neuznáva jeho nezávislosť. Rusko má v tomto regióne umiestnených približne 1 500 vojakov, ktorí sú formálne označovaní ako mierotvorcovia.

Heger pred odletom na samit

Prvý tohtoročný samit Európskej rady v Bruseli je veľmi dôležitý, zúčastní sa na ňom i ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Uviedol to dočasne poverený predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO) pre médiá ešte pred odletom do Bruselu.

„Vojna na Ukrajine sa chýli ku kľúčovému momentu a je dôležité, aby všetky krajiny zaktivovali svoju pomoc v čo najväčšej miere a pomohli Ukrajine zvládnuť túto kľúčovú fázu," uviedol Heger. Dodal, že Ukrajina je náš strategický sused a pre každú krajinu je dôležité, aby jej sused bol stabilná a prosperujúca krajina. „Ukrajina nie je stabilná ani prosperujúca. Je v našom národnom záujme, aby sa Ukrajina takým susedom stala."

Eduard Heger ďalej uviedol, že Slovensko je pripravené Ukrajine pomôcť, no z jej strany musia zaznieť jasné požiadavky. „Chceme pomôcť ich potrebám. Toto bude tiež predmetom diskusie samitu," uviedol. Zároveň dodal, že dnes sa stretne s českým predsedom vlády Petrom Fialom, dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou či zástupcami baltských krajín. „Určite sa budeme rozprávať aj o vojenskej technike a stíhačkách," doplnil.

Do Bruselu pricestoval s Macronom

Zelenskyj pricestoval do belgického sídla EÚ vo štvrtok predpoludním z Paríža spolu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.

"Vitajte doma, vitajte v EÚ," napísal predseda Európskej rady Charles Michel na Twitteri a zverejnil aj fotografiu, na ktorej Zelenského víta pred lietadlom. Na zábere je aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a Macron.

"Vitajte v Bruseli. Ukrajinu budeme podporovať na každom kroku na ceste k našej Únii," tvítovala von der Leyenová.

Zelenskyj ešte v stredu nečakane pricestoval do Londýna, kde požiadal vládu aj parlament o dodanie stíhačiek pre Ukrajinu. Stretol sa tiež s britským kráľom Karolom III. Ešte v ten istý deň ho v Paríži prijal Macron.

Zelenskyj vycestoval z vlasti iba druhýkrát od začiatku ruskej invázie 24. februára 2022. Počas prvej zahraničnej návštevy bol v decembri vo Washingtone. Už vtedy avizoval, že sa bude počas vojny zdržiavať na Ukrajine a táto cesta bola výnimkou.

(tasr, sita)

  |  

Svet by mal vedieť pravdu o sabotáži plynovodov Nord Stream, vyhlásil Kremeľ

Svet by mal vedieť pravdu o sabotáži plynovodov Nord Stream a tí, ktorí sú za ňu zodpovední, by mali byť potrestaní, vyhlásil vo štvrtok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Zároveň upozornil na tvrdenie amerického investigatívneho novinára, že sabotáž vykonali Spojené štáty. Informovali o tom správy agentúr AFP a Reuters.

Vlani 26. septembra v rúrach plynovodov Nord Stream 1 a 2 náhle výrazne klesol tlak. Seizmológovia okrem toho v ich blízkosti na dne Baltického mora zaznamenali výbuch, čo viedlo k špekuláciám, že išlo o sabotáž.

Americký novinár a nositeľ Pulitzerovej ceny Seymour Hersh v jednom zo svojich blogov uviedol, že americké námorníctvo pomohlo Nórsku na plynovody umiestniť nálože a odvolal sa na nemenovaný zdroj. Podľa Hersha išlo o príkaz amerického prezidenta Joea Bidena.

Washington a Oslo toto tvrdenie popreli, no podľa Peskova ide o seriózny článok s hlbokou analýzou, ktorý by si zaslúžil viac pozornosti. "Naneštastie nebol veľmi rozšírený západnými médiami, čo nás neprekvapuje," uviedol Peskov.

"Svet sa musí dozvedieť pravdu o tom, kto túto sabotáž vykonal. Je to veľmi nebezpečný precedens. Ak to niekto spravil raz, môže to spraviť znovu kdekoľvek na svete," uviedol Peskov.

Zároveň vyzval na otvorené medzinárodne vyšetrovanie. "Nie je možné to nechať bez odhalenia zodpovedných a ich potrestania," povedal.

Západné krajiny a Rusko sa navzájom obviňujú zo zodpovednosti za septembrovú explóziu. Podľa Peskova má Moskva informácie o "zapojení Anglosasov do organizácie tejto sabotáže". Rusko však toto svoje tvrdenie nikdy nepodložilo dôkazmi, upozorňuje AFP.

(tasr)

  |  

Ukrajinský pilot: Na západnej stíhačke sa dokážem naučiť lietať za tri mesiace. Svetu budem "ochranným štítom"

Ukrajinský stíhací pilot Vadym Vorošylov tvrdí, že na západnej stíhačke sa dokáže naučiť lietať do troch mesiacov. Tak by mohol pomôcť svojej krajine robiť svetu "ochranný štít" pred ruskou agresiou. Informácie priniesol vo štvrtok portál britského denníka The Guardian.

Major Vorošylov je vo vlasti známa osobnosť, keď za jeden deň dokázal zostreliť päť iránskych dronov. Podľa vlastných slov je presvedčený, že "naučiť sa všetky bojové úlohy by trvalo tak tri mesiace", vzhľadom na roky strávené lietaním na stíhačke MiG-29 zo sovietskej éry.

Aj technici by sa naučili opravovať stíhačky ako F-16 za podobne krátky čas, pretože "pozemné posádky by sa v tom cvičili súbežne", dodal. Jeho rozhovor bol publikovaný v rámci najnovšieho lobingu Ukrajiny za dodávky modernej západnej výzbroje proti ruskej agresii.

Britský premiér Rishi Sunak v utorok na tlačovej konferencii v Londýne oznámil, že bude uvažovať o tom, aby sa Spojené kráľovstvo stalo prvou západnou krajinou, ktorá daruje Ukrajine bojové lietadlá Typhoon. Zároveň upozornil, že bude trvať "tri roky", kým sa pilot naučí lietať na stíhačke, akú používa RAF (letectvo britských ozbrojených síl).

Vedľa neho stojaci ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zareagoval, že Ukrajina má skúsených pilotov, ktorí sa to dokážu naučiť rýchlejšie.

Hovorca britského premiéra vo štvrtok pre tlačovú agentúru PA vyhlásil, že Londýn nepošle Ukrajine stíhačky, ak to bude predstavovať riziko pre bezpečnosť Británie. "Neurobíme nič, čo by ohrozilo Spojené kráľovstvo," citoval hovorcu denník Guardian.

Americký prezident Joe Biden už minulý týždeň oznámil, že Ukrajine zatiaľ nechce dodať stíhačky F-16.

(tasr)

  |  

Ombudsman víta rozsudok ESĽP, ktorý skonštatoval porušenie práv rómskych chlapcov

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský víta rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ktorý skonštatoval porušenie práv šikanovaných rómskych chlapcov. Tí mali byť v roku 2009 obeťami policajného násilia na policajnej stanici v Košiciach. TASR o tom informovali z kancelárie ombudsmana.

"Osobitne vítam postoj ESĽP vo vzťahu k zvukovo-obrazovému záznamu. Z neho totiž bolo zrejmé, že udalosti na ňom zachytené sa na policajnej stanici odohrali, aj keď v trestnom konaní nebolo preukázané, že sa trestnej činnosti dopustili dotknutí policajti," vyhlásil.

Rozhodnutie súdu ho podľa jeho slov ako ombudsmana utvrdilo v dôležitosti "neohlásených návštev náhodne vybraných policajných staníc".

ESĽP skonštatoval v danom prípade porušenie práv chlapcov a šestici sťažovateľov priznal po 20-tisíc eur z titulu nemajetkovej ujmy a spoločne všetkým sťažovateľom 11-tisíc eur ako náhradu nákladov a výdavkov. Ide už o druhé rozhodnutie ESĽP v tomto prípade. Na jar 2021 konštatoval porušenie článku 3 dohovoru v jeho procesnej časti. Sťažnosť sa vtedy okrem iného týkala údajného nevhodného zaobchádzania zo strany prítomného policajta voči trojici sťažovateľov pri prevoze na policajnú stanicu.

Prípad sa viaže na udalosť z roku 2009, keď šiestich rómskych chlapcov zadržali košickí policajti pre podozrenie z účasti na lúpeži a previedli na obvodné oddelenie s cieľom vykonania bezpečnostnej prehliadky. Chlapci neskôr tvrdili, že tam boli hodení na zem pred štekajúcimi psami bez náhubkov, niektorí z nich boli psami pohryznutí, boli bití, kopaní a inak fyzicky a slovne týraní prítomnými policajtmi. Rovnako mali byť na ich adresu vyslovené komentáre, ktoré sa okrem iného týkali ich rómskeho pôvodu.

(tasr)