Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Transžena v novej hre Hogwarts Legacy: Chvíľu im trvalo, kým si uvedomili, že som čarodejnica

Nová RPG hra Hogwarts Legacy inšpirovaná čarodejníckym svetom Harryho Pottera vyjde už v najbližších hodinách. Pozornosť púta najmä tým, že v nej bude vystupovať transrodová postava. Vo svete, ktorého autorom je spisovateľka J. K. Rowlingová, sa takéto postavy vôbec nenachádzajú.

Hra Hogwarts legacy je dielom vývojárskej spoločnosti Avalanche software a vychádza pod hlavičkou hernej divízie spoločnosti Warner Bros. Jej autori sa už od začiatku otvorene dištancujú od Rowlingovej, ktorá celý fantasy svet Rokfortskej strednej školy vymyslela.

Dej hry sa odohráva sto rokov pred udalosťami spojenými s príbehmi čarodejníka Harryho Pottera.

Hneď v úvode hráča privíta transrodová žena Sirona Ryan s mužsky znejúcim hlasom, zdvihnutým obočím a poženšteným výzorom v hostinci U troch metiel – imaginárnej lokalite z pôvodného diela. Hráčovi počas hry odpovedá na otázky. Jej úloha je tiež chrániť hlavné postavy pred nepriateľmi a nástrahami.

Hráči počas výpravy komunikujú so Sironou a jej priateľom, goblinom menom Lodgok. „Sirona povie hráčovi, že Lodgok si ako jediný ,uvedomil, že (Sirona) je vlastne čarodejnica‘, čo znamená, že rozpoznal zmenu jej rodu [tranzíciu, pozn. red.] aj keď ju dlho nevidel,“ opisuje úvodné časti hry portál Newsweek.

"Nevidela som ho (Lodgoka) celé roky. Keď pred zopár mesiacmi prišiel, okamžite ma spoznal. Čo je viac, ako môžem povedať o niektorých mojich spolužiakoch,“ hovorí Sirona hráčovi a vzápätí dodáva, že jej spolužiakom „chvíľu trvalo, kým si uvedomili, že je vlastne čarodejnica a nie čarodejník“.

Medzičasom sa o hre vedie búrlivá debata. Niektorí sú z nej nadšení, iní ňou opovrhujú a ďalší sa rozhodli ju bojkotovať. Bojkot prichádza aj od niektorých LGBT organizácií, ktoré J. K. Rowlingovú v minulosti opakovane kritizovali pre jej údajnú „nenávistnú rétoriku“ proti transrodovým osobám.

https://standard.sk/139810/rowlingova-po-vyhrazkach-odkazuje-trans-aktivistom-dokazte-ze-nie-ste-hrozbou-pre-zeny/

(krk)

Minúta  |  

Rusko vlani pre sankcie a covidové opatrenia navštívilo rekordne málo cudzincov

Počet zahraničných turistov prichádzajúcich do Ruska vlani dramaticky poklesol, informovalo vo štvrtok tamojšie združenie cestovných kancelárií (ATOR). Dôvodom bol vplyv sankcií, ktoré boli na Moskvu uvalené po spustení vojenskej ofenzívy na Ukrajinu, ako aj prísne protipandemické opatrenia v Číne.

Číňania patrili totiž pred obdobím šírenia koronavírusu medzi najpočetnejších návštevníkov. TASR správu prevzala z agentúry AFP. V roku 2022 navštívilo Rusko len 200 100 cudzincov, uviedlo združenie ATOR citujúce údaje z pohraničných služieb. Ide o pokles o 96,1 percenta v porovnaní s rokmi pred pandémiou COVID-19.

Počet medzinárodných návštevníkov Ruskej federácie bol vlani ešte nižší než uprostred pandémie. V roku 2020 evidovali 335 800 a o rok neskôr 288 300 turistov. "Dôvody sú jasné: uzavreté nebo medzi Ruskom a veľkou väčšinou európskych krajín, ako aj to, že v Rusku nie je možné používať karty Visa a Mastercard zo zahraničia," približuje ATOR.

AFP pripomína, že väčšina európskych štátov uzavrela svoj vzdušný priestor pre ruské lietadlá niekoľko dní po tom, čo Kremeľ vlani vo februári zaútočil na Ukrajinu.

Ruský národný dopravca Aeroflot od marca 2022 pozastavil medzinárodné lety, ktoré však postupne obnovil na cesty do "spriatelených krajín". Túto možnosť však nemohli využiť ani čínski turisti, nakoľko Peking len nedávno uvoľnil reštriktívne proticovidové pravidlá.

Pred vypuknutím pandémie predstavovali turisti z Číny zhruba 30 percent zo všetkých 5,1 milióna návštevníkov zo zahraničia. Vlani pricestovalo do Ruska len 842 čínskych turistov. Medzi najčastejších návštevníkov Ruska patrili vlani Nemci, Turci a Iránci.

(tasr, min)

Minúta  |  

O zákone na zatvorenie obchodov v nedeľu sa nehlasovalo. Predkladatelia ho majú dopracovať

O zákaze nakupovania počas nedele sa bude hlasovať až na marcovej parlamentnej schôdzi. Maloobchodníkov teší, že návrh zatiaľ neprešiel.

Návrh novely Zákonníka práce skupiny poslancov Národnej rady (NR) SR, ktorá mala priniesť zatvorenie obchodov väčšinu nedieľ v roku, vrátili poslanci predkladateľom na dopracovanie.

Ako informoval denník Postoj, opozičnému Smeru prekážalo, že podľa návrhu novely Zákonníka práce, ako ho predložila skupina poslancov za OĽaNO a Sme rodina, by mal byť predaj povolený počas štyroch sviatkov, keď sú dnes obchody zatvorené. Ide o 1. a 8. máj, 29. august a 1. september.

Podpredseda Smeru Juraj Blanár dal preto procedurálny návrh, aby bol návrh zákona vrátený na dopracovanie. Tento zákonodarcovia vo štvrtok veľkou väčšinou schválili, takže o zákone sa bude hlasovať až na marcovej parlamentnej schôdzi.

Blanárov procedurálny návrh podporili poslanci OĽaNO, Smer Rodina, Smer-SD, Hlas-SD ako aj niektorí nezaradení poslanci. Ako hlasovali jednotliví zákonodarcovia si môžete pozrieť tu.

Maloobchodníci sú spokojní

Iniciatíva Slovenských maloobchodníkov (ISKM) víta, že návrh na zákaz nedeľného predaja nateraz neprešiel. „Pri tejto téme sa nemôžeme baviť iba o supermarketoch a predajniach potravín, pretože zatvorené nedele by primárne ovplyvnili nepotravinový maloobchod, teda všetkých predajcov kníh, elektroniky, oblečenia ale aj šperkov, obuvi alebo bytových doplnkov," upozorňuje ISKM.

Zároveň vyzýva poslancov, aby sa sústredili na riešenie reálnych problémov ľudí a zbytočne nerozdeľovali spoločnosť takýmito návrhmi. Zároveň žiadajú, aby pri návrhoch týkajúcich sa podnikateľského prostredia boli do diskusie zapojené relevantné podnikateľské organizácie.

(tasr, sita, est)

Minúta  |  

Medvedev: Náš protivník žobre Západ o vojenskú techniku. Rusko zvýši produkciu tankov

Bývalý ruský prezident a súčasný podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev vo štvrtok povedal, že Moskva zvýši výrobu tankov v reakcii na dodávky zbraní, ktoré Ukrajine poskytujú západné krajiny. Vyjadril sa tak počas návštevy továrne na výrobu tankov v sibírskom meste Omsk. TASR o tom informuje na základe správ agentúry Reuters a stanice CNN.

"Vieme, že náš protivník v zahraničí žobre o lietadlá, rakety, tanky. Ako by sme mali reagovať? Je jasné, že v tomto prípade je pre nás prirodzené zvýšiť výrobu rôznych druhov zbraní a vojenskej techniky vrátane moderných tankov," hovorí Medvedev vo viedozázname zverejnenom na jeho účte na platforme Telegram. "Hovoríme o výrobe a modernizácii tisícok tankov," dodáva.

Ako podotýka CNN, niektorí experti spochybňujú schopnosť Ruska doplniť svoje zmenšujúce sa stavy určitých druhov vojenskej techniky. Odvolávajú sa na dosah západných sankcií, ktoré podľa nich ochromili schopnosť ruského zbrojárskeho priemyslu obstarávať si určité komponenty.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je tento týždeň v Európe, kde sa snaží sa zaistiť pre Ukrajinu dodávky stíhačiek, tankov či rakiet dlhého doletu, ktoré sú podľa neho potrebné pri obrane jeho vlasti pred ruskou inváziou.

https://standard.sk/317870/zrychlite-dodavky-zbrani-vyzval-zelenskyj-lidrov-eu-ukrajina-zachytila-plany-ruska-na-znicenie-moldavska/

(tasr)

Minúta  |  

Za čínskym programom špionážnych balónov je zrejme tamojšia armáda, tvrdia USA

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena vo štvrtok uviedla, že za programom vysielania špionážnych balónov do vyše 40 krajín sveta na piatich kontinentoch je pravdepodobne čínska armáda. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Ako povedal nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí USA, Peking vyvinul rozsiahly špionážny program, pomocou ktorého dokáže zhromažďovať citlivé spravodajské informácie.

Americké letectvo zostrelilo počas uplynulého víkendu veľký biely balón, o ktorom sa Washington domnieva, že bol používaný na špionáž. Peking priznal, že balón pochádza z Číny, no trvá na tom, že mal civilné využitie.

Pentagón ohlásil, že Čína odmietla v sobotu telefonický rozhovor s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom týkajúci sa tejto záležitosti. Čína tiež nechcela zodpovedať otázky ohľadom toho, akému vládnemu oddeleniu či spoločnosti tento balón patril.

Podľa Bieleho domu boli čínske balóny za posledné roky spozorované na piatich kontinentoch. Hovorca Pentagónu Pat Ryder poznamenal, že podobné balóny pri štyroch príležitostiach za vlády Bidena či bývalého prezidenta Donalda Trumpa preleteli ponad územie USA.

Washington ich však bezprostredne neidentifikoval ako čínske sledovacie balóny. Avšak po následnej analýze tajných služieb sa potvrdilo, že sú súčasťou čínskych špionážnych aktivít. "Môžem vás uistiť, že nešlo o civilné účely… Sme si tým stopercentne istí," povedal Ryder.

Čína vo štvrtok vyhlásila, že obvinenia Spojených štátov ohľadom zostreleného balóna predstavujú "informačnú vojnu". Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v stredu po rokovaní so šéfom NATO Jensom Stoltenbergom vo Washingtone uviedol, že USA o tomto programe informovali desiatky krajín. "Spojené štáty nie sú jediným cieľom," dodal.

(tasr, min)

Minúta  |  

Putin je terorista, vyhlásila Nicholsonová v reakcii na Zelenského prejav v europarlamente

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok na pôde Európskeho parlamentu (EP) požiadal o ďalšiu vojenskú podporu a zdôraznil, že vo vojne Ukrajiny proti Rusku ide o spoločný boj proti "protieurópskej sile".

K jeho vystúpeniu sa vyjadrili viacerí slovenskí europoslanci, informuje spravodajca TASR. Ivan Štefanec (KDH) pre TASR uviedol, že prezident Zelenskyj bol v Európskom parlamente "doma".

"Je to náš domov, kde si chránime slobodu, demokraciu a právo. Zelenskyj dnes pre túto ochranu robí najviac a zaslúži si našu neutíchajúcu podporu," uviedol. Dodal, že jeho prejav v europarlamente bol silným dôkazom, ako chápe úlohu každého občana v demokracii.

"Na Ukrajine sa dnes ochraňuje život, právo a demokracia pred znevažovaním života, bezprávím a totalitou. Som presvedčený, že život, právo a demokracia vyhrajú a Ukrajina sa stane súčasťou mierového európskeho projektu," odkázal Štefanec a vyjadril nádej, že konkretizácia tejto cesty v ekonomickej, energetickej a sociálnej oblasti pomôže nielen občanom Ukrajiny, ale všetkým občanom EÚ.

Martin Hojsík (PS) priznal, že sedieť v pléne EP a počúvať Zelenského prejav bol preňho silný zážitok. "Hovoril hlavne o jednom. Ukrajina chce mier a európsky život. Chcú mať slobodu a mier. Taký, ako máme aj my na Slovensku. Jediné, čo im v tom bráni, je ruská agresia. A preto naďalej musíme Ukrajine pomáhať, a to aj vojensky, aby ubránila svoje medzinárodne uznané hranice," vysvetlil. Odkázal na Zelenského slová, že "Ukrajina chce byť súčasťou EÚ, víťaznej Európskej únie".

"To chceme aj my. A verím, že Ukrajinu v EÚ čoskoro privítame," povedal. Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá) pripomenula, že vojna na Ukrajine trvá už takmer rok, pričom každý deň tam umierajú ľudia, ženy, starci, deti, civilisti.

"Je našou povinnosťou nepovoliť a naďalej všemožne podporovať Ukrajinu. A to vrátane dodávok zbraní. Zelenskyj nás prišiel vyzvať, aby sme neprestávali veriť v odvahu Ukrajiny a podporili ju v boji proti agresorovi. Putin je terorista a poraziť jeho a jeho systém by malo byt cieľom celého demokratického sveta," opísala situáciu.

Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD) uviedla, že považuje za dôležité podporiť ukrajinských občanov. "Musíme sa však ako EÚ viac snažiť a podporovať čo najskoršie mierové riešenie. Obe strany si musia sadnúť za rokovací stôl," povedala. Upozornila zároveň, že okamžitý vstup Ukrajiny do EÚ nie je riešením a mala by splniť všetky potrebné kritériá.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.