Preskočiť na obsah
Minúta  |  

O zákone na zatvorenie obchodov v nedeľu sa nehlasovalo. Predkladatelia ho majú dopracovať

O zákaze nakupovania počas nedele sa bude hlasovať až na marcovej parlamentnej schôdzi. Maloobchodníkov teší, že návrh zatiaľ neprešiel.

Návrh novely Zákonníka práce skupiny poslancov Národnej rady (NR) SR, ktorá mala priniesť zatvorenie obchodov väčšinu nedieľ v roku, vrátili poslanci predkladateľom na dopracovanie.

Ako informoval denník Postoj, opozičnému Smeru prekážalo, že podľa návrhu novely Zákonníka práce, ako ho predložila skupina poslancov za OĽaNO a Sme rodina, by mal byť predaj povolený počas štyroch sviatkov, keď sú dnes obchody zatvorené. Ide o 1. a 8. máj, 29. august a 1. september.

Podpredseda Smeru Juraj Blanár dal preto procedurálny návrh, aby bol návrh zákona vrátený na dopracovanie. Tento zákonodarcovia vo štvrtok veľkou väčšinou schválili, takže o zákone sa bude hlasovať až na marcovej parlamentnej schôdzi.

Blanárov procedurálny návrh podporili poslanci OĽaNO, Smer Rodina, Smer-SD, Hlas-SD ako aj niektorí nezaradení poslanci. Ako hlasovali jednotliví zákonodarcovia si môžete pozrieť tu.

Maloobchodníci sú spokojní

Iniciatíva Slovenských maloobchodníkov (ISKM) víta, že návrh na zákaz nedeľného predaja nateraz neprešiel. „Pri tejto téme sa nemôžeme baviť iba o supermarketoch a predajniach potravín, pretože zatvorené nedele by primárne ovplyvnili nepotravinový maloobchod, teda všetkých predajcov kníh, elektroniky, oblečenia ale aj šperkov, obuvi alebo bytových doplnkov," upozorňuje ISKM.

Zároveň vyzýva poslancov, aby sa sústredili na riešenie reálnych problémov ľudí a zbytočne nerozdeľovali spoločnosť takýmito návrhmi. Zároveň žiadajú, aby pri návrhoch týkajúcich sa podnikateľského prostredia boli do diskusie zapojené relevantné podnikateľské organizácie.

(tasr, sita, est)

Minúta  |  

Medvedev: Náš protivník žobre Západ o vojenskú techniku. Rusko zvýši produkciu tankov

Bývalý ruský prezident a súčasný podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev vo štvrtok povedal, že Moskva zvýši výrobu tankov v reakcii na dodávky zbraní, ktoré Ukrajine poskytujú západné krajiny. Vyjadril sa tak počas návštevy továrne na výrobu tankov v sibírskom meste Omsk. TASR o tom informuje na základe správ agentúry Reuters a stanice CNN.

"Vieme, že náš protivník v zahraničí žobre o lietadlá, rakety, tanky. Ako by sme mali reagovať? Je jasné, že v tomto prípade je pre nás prirodzené zvýšiť výrobu rôznych druhov zbraní a vojenskej techniky vrátane moderných tankov," hovorí Medvedev vo viedozázname zverejnenom na jeho účte na platforme Telegram. "Hovoríme o výrobe a modernizácii tisícok tankov," dodáva.

Ako podotýka CNN, niektorí experti spochybňujú schopnosť Ruska doplniť svoje zmenšujúce sa stavy určitých druhov vojenskej techniky. Odvolávajú sa na dosah západných sankcií, ktoré podľa nich ochromili schopnosť ruského zbrojárskeho priemyslu obstarávať si určité komponenty.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je tento týždeň v Európe, kde sa snaží sa zaistiť pre Ukrajinu dodávky stíhačiek, tankov či rakiet dlhého doletu, ktoré sú podľa neho potrebné pri obrane jeho vlasti pred ruskou inváziou.

https://standard.sk/317870/zrychlite-dodavky-zbrani-vyzval-zelenskyj-lidrov-eu-ukrajina-zachytila-plany-ruska-na-znicenie-moldavska/

(tasr)

Minúta  |  

Za čínskym programom špionážnych balónov je zrejme tamojšia armáda, tvrdia USA

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena vo štvrtok uviedla, že za programom vysielania špionážnych balónov do vyše 40 krajín sveta na piatich kontinentoch je pravdepodobne čínska armáda. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Ako povedal nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí USA, Peking vyvinul rozsiahly špionážny program, pomocou ktorého dokáže zhromažďovať citlivé spravodajské informácie.

Americké letectvo zostrelilo počas uplynulého víkendu veľký biely balón, o ktorom sa Washington domnieva, že bol používaný na špionáž. Peking priznal, že balón pochádza z Číny, no trvá na tom, že mal civilné využitie.

Pentagón ohlásil, že Čína odmietla v sobotu telefonický rozhovor s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom týkajúci sa tejto záležitosti. Čína tiež nechcela zodpovedať otázky ohľadom toho, akému vládnemu oddeleniu či spoločnosti tento balón patril.

Podľa Bieleho domu boli čínske balóny za posledné roky spozorované na piatich kontinentoch. Hovorca Pentagónu Pat Ryder poznamenal, že podobné balóny pri štyroch príležitostiach za vlády Bidena či bývalého prezidenta Donalda Trumpa preleteli ponad územie USA.

Washington ich však bezprostredne neidentifikoval ako čínske sledovacie balóny. Avšak po následnej analýze tajných služieb sa potvrdilo, že sú súčasťou čínskych špionážnych aktivít. "Môžem vás uistiť, že nešlo o civilné účely… Sme si tým stopercentne istí," povedal Ryder.

Čína vo štvrtok vyhlásila, že obvinenia Spojených štátov ohľadom zostreleného balóna predstavujú "informačnú vojnu". Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v stredu po rokovaní so šéfom NATO Jensom Stoltenbergom vo Washingtone uviedol, že USA o tomto programe informovali desiatky krajín. "Spojené štáty nie sú jediným cieľom," dodal.

(tasr, min)

Minúta  |  

Putin je terorista, vyhlásila Nicholsonová v reakcii na Zelenského prejav v europarlamente

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok na pôde Európskeho parlamentu (EP) požiadal o ďalšiu vojenskú podporu a zdôraznil, že vo vojne Ukrajiny proti Rusku ide o spoločný boj proti "protieurópskej sile".

K jeho vystúpeniu sa vyjadrili viacerí slovenskí europoslanci, informuje spravodajca TASR. Ivan Štefanec (KDH) pre TASR uviedol, že prezident Zelenskyj bol v Európskom parlamente "doma".

"Je to náš domov, kde si chránime slobodu, demokraciu a právo. Zelenskyj dnes pre túto ochranu robí najviac a zaslúži si našu neutíchajúcu podporu," uviedol. Dodal, že jeho prejav v europarlamente bol silným dôkazom, ako chápe úlohu každého občana v demokracii.

"Na Ukrajine sa dnes ochraňuje život, právo a demokracia pred znevažovaním života, bezprávím a totalitou. Som presvedčený, že život, právo a demokracia vyhrajú a Ukrajina sa stane súčasťou mierového európskeho projektu," odkázal Štefanec a vyjadril nádej, že konkretizácia tejto cesty v ekonomickej, energetickej a sociálnej oblasti pomôže nielen občanom Ukrajiny, ale všetkým občanom EÚ.

Martin Hojsík (PS) priznal, že sedieť v pléne EP a počúvať Zelenského prejav bol preňho silný zážitok. "Hovoril hlavne o jednom. Ukrajina chce mier a európsky život. Chcú mať slobodu a mier. Taký, ako máme aj my na Slovensku. Jediné, čo im v tom bráni, je ruská agresia. A preto naďalej musíme Ukrajine pomáhať, a to aj vojensky, aby ubránila svoje medzinárodne uznané hranice," vysvetlil. Odkázal na Zelenského slová, že "Ukrajina chce byť súčasťou EÚ, víťaznej Európskej únie".

"To chceme aj my. A verím, že Ukrajinu v EÚ čoskoro privítame," povedal. Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá) pripomenula, že vojna na Ukrajine trvá už takmer rok, pričom každý deň tam umierajú ľudia, ženy, starci, deti, civilisti.

"Je našou povinnosťou nepovoliť a naďalej všemožne podporovať Ukrajinu. A to vrátane dodávok zbraní. Zelenskyj nás prišiel vyzvať, aby sme neprestávali veriť v odvahu Ukrajiny a podporili ju v boji proti agresorovi. Putin je terorista a poraziť jeho a jeho systém by malo byt cieľom celého demokratického sveta," opísala situáciu.

Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD) uviedla, že považuje za dôležité podporiť ukrajinských občanov. "Musíme sa však ako EÚ viac snažiť a podporovať čo najskoršie mierové riešenie. Obe strany si musia sadnúť za rokovací stôl," povedala. Upozornila zároveň, že okamžitý vstup Ukrajiny do EÚ nie je riešením a mala by splniť všetky potrebné kritériá.

(tasr, min)

Minúta  |  

Produkcia ropy v Rusku sa napriek embargu na začiatku februára zvýšila

Ruskí producenti ropy zvýšili v prvom februárovom týždni produkciu ropy oproti januáru o takmer percento napriek západnému embargu na dovoz ropných produktov z Ruska. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na údaje získané ruským denníkom Kommersant.

Ako denník uviedol, producenti v prvom februárovom týždni zvýšili ťažbu ropy a plynového kondenzátu v porovnaní s januárovým priemerom o 0,7 percenta na 1,491 milióna ton. V prepočte na barely to predstavuje 10,93 milióna barelov denne (jeden barel = 159 litrov). Zároveň informoval, že ruské ťažobné spoločnosti zvýšili export ropy.

Najvýraznejšie vzrástla produkcia v rámci projektu Sachalin-1, na čele ktorého stojí koncern Rosnefť, uviedol denník Kommersant bez zverejnenia ďalších podrobností. Produkcia v rámci tohto projektu dosahovala v minulosti približne 200-tisíc barelov denne. Po odchode amerického koncernu Exxon Mobil z projektu sa ťažba pozastavila, šéf Rosnefti Igor Sečin však uviedol, že produkciu už obnovili a situácia sa dostáva do normálu.

https://standard.sk/316225/embargo-na-rusky-diesel-je-tu-hrozi-liter-nafty-za-dve-eura/

(tasr)

Minúta  |  

Počet obetí zemetrasenia v Turecku a Sýrii stúpol na vyše 19-tisíc

Počet mŕtvych po ničivom zemetrasení v častiach Turecka a Sýrie vo štvrtok stúpol na viac než 19 300. Informuje o tom denník Guardian, ktorý sa odvoláva na miestnych predstaviteľov.

Pondelkové zemetrasenie s magnitúdou 7,8 zničilo množstvo budov a v ich troskách zomrelo v Turecku podľa slov tamojšieho prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana 16 170 ľudí, kým ďalších vyše 64-tisíc utrpelo zranenia.

Sýrski predstavitelia predtým uviedli, že počet mŕtvych na vládou kontrolovaných územiach je 1 262, pričom ďalších 1 930 ľudí zahynulo v oblastiach ovládaných povstalcami na severozápade krajiny. V Sýrii hlásia okrem toho 5 158 zranených.

Dovedna je tak v oboch krajinách potvrdených 19 362 obetí na životoch. Agentúra AP poznamenala, že počet mŕtvych presiahol bilanciu obetí zemetrasenia a následných vĺn cunami v Japonsku z roku 2011, keď zahynulo vyše 18 400 ľudí.

V nasledujúcich dňoch sa očakáva prudký nárast počtu mŕtvych i zranených.

Lídri všetkých 27 členských krajín EÚ vo štvrtok spoločne vyjadrili "plnú solidaritu" tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi a ponúkli mu ďalšiu núdzovú pomoc.

"Sme pripravení v úzkej koordinácii s tureckými orgánmi ďalej zvyšovať našu podporu. Naše myšlienky budú aj naďalej s vami a vaším ľudom," uviedli v liste adresovanom Ankare na začiatku bruselského samitu EÚ.

Štvrtkový list bol adresovaný iba Erdoganovi, nie sýrskemu prezidentovi Bašárovi Asadovi. Na Asadov autokratický režim sa vzťahujú medzinárodné sankcie za zločiny spáchané počas občianskej vojny v jeho krajine, všíma si AFP.

Lídri členských krajín EÚ v liste namiesto toho uviedli, že Európska únia je "v súvislosti s touto tragédiou plne solidárna s obyvateľmi Turecka a Sýrie".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.