Preskočiť na obsah
  |  

Leyenová: Lídri EÚ sa dohodli na prísnejších opatreniach proti nelegálnej migrácii

Lídri Európskej únie sa dohodli na uľahčení vyhosťovania neúspešných žiadateľov o azyl z radov nelegálnych migrantov. V piatok to uviedla predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, informuje Informuje o tom správa agentúry AFP.

Prísnejšie opatrenia pri vyhosťovaní sú reakciou práve na stúpajúcu nelegálnu migráciu, ktorá je pálčivým problémom v niekoľkých členských štátoch EÚ. Tento problém je "európskou výzvou, ktorá vyžaduje európsku odpoveď," uviedli lídri EÚ v záverečnom dokumente po rokovaniach na samite v Bruseli.

Iba málo neúspešných žiadateľov o azyl v niektorej z členských krajín EÚ je vyhostených do svojich domovských krajín – to v súčasnosti predstavuje hlavný problém. Únia hostí milióny utečencov z krajín sužovaných vojnovým konfliktom – z Ukrajiny, Afganistanu i zo Sýrie. Mnoho žiadateľov o azyl sú však nelegálni migranti z bezpečnejších krajín ako sú Bangladéš, Turecko či Tunisko. Často ide o ekonomických migrantov, ktorí nemajú nárok na azyl, vysvetľuje AFP.

Lídri EÚ vyzvali EK, aby "okamžite zmobilizovala značné prostriedky" na posilnenie vonkajších hraníc EÚ "ochrannými kapacitami a infraštruktúrou, prostriedkami dozoru a vybavením", píše sa v záverečnom dokumente.

Toto rozhodnutie je výsledkom tlaku niektorých krajín EÚ, najmä Rakúska, aby EK financovala ploty proti príchodu nelegálnych migrantov zo susedných krajín, napríklad z Turecka. Predsedníčka EK však viackrát uviedla, že z prostriedkov EÚ sa nebude financovať výstavba plotov.

Ako poukázali niektorí predstavitelia EÚ a diplomati, ak by Brusel financoval bezpečnostné kamery, strážne veže a ďalšiu infraštruktúru na vonkajších hraniciach EÚ, krajinám by umožnil financovať ploty z vlastných prostriedkov.

Lídri EÚ sa na samite dohodli aj na "princípe", podľa ktorého môže členský štát EÚ na vrátenie nelegálneho migranta do domovskej krajiny využiť rozhodnutie súdu v inej členskej krajine. To by malo zabrániť, aby migranti po zamietnutí žiadosti o azyl podali novú žiadosť v inej krajine.

(tasr)

  |  

Krúpa: My už nemáme pre MiG-y využitie, dajme ich Ukrajincom

Žiadosť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o poskytnutie slovenských stíhačiek je očakávanou požiadavkou, ktorá má zmysel. V štvrtkovej diskusnej relácii TV JOJ na Hrane to uviedol poslanec Národnej rady SR a predseda brannobezpečnostného výboru parlamentu Juraj Krúpa (SaS). Jeho oponent v diskusii, nezaradený poslanec Erik Tomáš v tomto prípade preferuje riešenie na úrovni NATO alebo EÚ.

"My už nemáme pre MiG-y využitie, naopak Ukrajinci majú kapacity ich sprevádzkovať a potrebujú ich pre boj s ruskou agresiou," upozornil Krúpa. Tomáš nabáda na opatrnosť, poukazuje pritom na to, že s rovnakou požiadavkou Ukrajiny boli konfrontované iné krajiny, pristupujú k nej však obozretne. "Nám prekáža, že sa vojenského materiálu zbavujeme skôr, ako máme adekvátnu náhradu," upozornil podpredseda strany Hlas-SD.

Krúpa si naopak myslí, že Slovensko získava za vojenský arzenál, ktorý venuje ukrajinskej obrane lepšiu náhradu. Upozornil pritom napríklad na nemecké tanky Leopard či najnovšie dohodu o systéme protivzdušnej obrany Mantis.

V relácii sa poslanci vyjadrili k aktuálnej parlamentnej diskusii o zákaze nedeľného predaja. Krúpa potvrdil že pre SaS je takéto obmedzenie neprijateľné. Vidí v tom ideologickú tému, ktorá nerešpektuje ekonomické dáta. "Tie jasne hovoria, že to bude mať negatívny dosah na ekonomiku, žiaľ sú ignorované. Navyše takýmto zákazom berieme ľuďom slobodu výberu," skonštatoval.

Tomáš si myslí, že rozhodnutie vrátiť návrh predkladateľom na prepracovanie je v súčasnej situácii najlepším možným riešením. Myslí si, že parlament by mal prioritne riešiť oveľa vážnejšie ekonomicko-sociálne problémy. Chýba mu tiež väčšia odbornejšia i spoločenská diskusia k téme.

Opätovné zavedenie obedov zadarmo i úvahy zaviesť bankový odvod považuje Krúpa za predvolebný populizmus, ktorý bude mať v konečnom dôsledku viac negatív ako pozitív, napríklad v podobe zvýšených bankových poplatkoch pre ľudí.

Tomáš vidí za iniciatívou pre obedy zadarmo priznanie chyby súčasnej vlády. "Najprv ich zrušila, potom ich znovu zavádza,“ poznamenal. Opatrenie však víta, poukazuje na to, že v predchádzajúcom období obedy zadarmo výrazne zlepšili stravovacie návyky detí a pomohli rodinám. V prípade bankového odvodu upozornil, že Hlas-SD v princípe podporuje zdanenie nadmerných ziskov, nie je však jasné, s akým konkrétnym návrhom prídu predkladatelia.

V diskusii rezonovala i téma nedoriešenej kauzy uneseného Vietnamca. Krúpa mieni, že slovenské orgány nepristupujú k vyšetrovaniu prípadu dostatočne aktívne, obáva sa, že môže ísť o pokus dostať kauzu do fázy premlčania. "Aby sa potom mohlo povedať, že bohužiaľ, stalo sa, no nedá sa už s tým nič urobiť,“ naznačil.

Tomáš nesúhlasí s Krúpovou kritikou. Odvolávajúc sa i na priebeh stredajšieho (8.2.) brannobezpečnostného výboru, na ktorom k tejto veci vypovedal generálny prokurátor Maroš Žilinka, je presvedčený, že Slovensko v komplikovanom preverovaní aktívne koná. "Ja vôbec nemám pocit, že by sa tu niečo zahmlievalo, žeby sa niečo nevyšetrovalo," zdôraznil.

(tasr)

  |  

Zelenskyj daroval belgickému kráľovi úlomok zostreleného ruského lietadla

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odovzdal vo štvrtok belgickému kráľovi Filipovi úlomok ruského bojového lietadla Suchoj Su-25, ktoré zostrelila ukrajinská armáda, uviedol v príspevku na sociálnej sieti belgický Kráľovský palác. TASR prevzala správu z agentúry DPA.

Ukrajinskí piloti na úlomok bojového lietadla napísali: "Spoločne zvíťazíme". Na štvrtkovej audiencii u belgického kráľa sa zúčastnil aj belgický premiér Alexander De Croo.

Zelenskyj pricestoval do Belgicka vo štvrtok ráno po stredajšom pobyte v Londýne a Paríži. Ide o jeho druhú zahraničnú návštevu od začiatku ruskej agresie z 24. februára. Vlani v decembri bol na oficiálnej návšteve v USA.

Ukrajinský prezident využil svoj pobyt v Bruseli na to, aby európskych lídrov požiadal o ďalšie zbrane vrátane stíhačiek na pomoc v boji proti ruským inváznym jednotkám.

(tasr)

  |  

FBI tvrdí, že analýza zostatkov čínskeho balóna je v počiatočnej fáze

Americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) zatiaľ nemá dostatok informácií na posúdenie schopností podozrivého čínskeho balóna, ktorý minulý týždeň nad Atlantickým oceánom zostrelilo americké letectvo. Vo štvrtok to uviedli nemenovaní americkí predstavitelia oboznámení s touto záležitosťou, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

"V tomto prípade je pre nás veľmi skoro (na vyvodenie záverov) a dôkazy, ktoré boli nájdené a prinesené FBI, sú veľmi obmedzené," povedal jeden z predstaviteľov. Podľa jeho slov FBI stále nemá prístup k väčšej časti balóna, v ktorej sa pravdepodobne nachádzala väčšina palubnej elektroniky.

FBI tvrdí, že väčšina dôkazov je naďalej pod vodou. Dodala, že začala s dekontamináciou niektorých zostatkov balóna odstraňovaním morskej soli. "Nezaznamenali sme druh energetického alebo útočného materiálu," odpovedali predstavitelia FBI na otázku, či v zostatkoch zostreleného čínskeho balónu našli výbušniny.

Americké ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok uviedlo, že zvažuje prijatie opatrení voči subjektom napojených na čínsku armádu, ktoré môžu mať dočinenia s letom balóna vo vzdušnom priestore USA.

Predstavitelia FBI uviedli, že zatiaľ nemajú informácie o tom, kde boli jednotlivé časti balóna vyrobené. Dodali však, že takéto dôkazy by po získaní mohli byť použité na prípadné obvinenia z trestnej činnosti.

Americké letectvo zostrelilo počas uplynulého víkendu veľký biely balón, o ktorom sa Washington domnieva, že bol používaný na špionáž. Peking priznal, že balón pochádza z Číny, no trvá na tom, že mal civilné využitie.  

(tasr)

  |  

Macron nevylúčil dodanie stíhačiek na Ukrajinu, spojenci ich však neodošlú hneď

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok upozornil, že aj keby sa európske štáty rozhodli poskytnúť Kyjevu svoje stíhačky, neodoslali by ich na Ukrajinu hneď v "nasledujúcich týždňoch". Macron sa tak vyjadril po rokovaniach na mimoriadnom summite EÚ v Bruseli, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Lídri EÚ sa podľa Macrona zaviazali, že budú naďalej neúnavne podporovať Ukrajinu, aby vo vojne s Ruskom zvíťazila, napísala agentúra AP.

Pri téme stíhačiek, ktoré ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok v Bruseli žiadal, Macron nič nevylúčil. Podľa jeho slov však dodanie stíhačiek na Ukrajinu nezodpovedá dnešným požiadavkám na rýchlu vojenskú pomoc.

Francúzsky prezident zdôraznil, aby spojenci pri poskytovaní vojenskej pomoci Kyjevu uprednostňovali "najužitočnejšie vybavenie", ktoré môže byť na Ukrajinu dodané čo najrýchlejšie. Dodal, že možno bude potrebné zintenzívniť dodávky delostrelectva a munície, aby mohla Ukrajina odolať pozemnej ofenzíve ruských síl. Podľa jeho slov sa plánuje tejto záležitosti venovať v najbližších dňoch.

Zelenskyj sa na summite poďakoval lídrom Európskej únie za podporu Ukrajiny a zároveň ich vyzval, aby posielali Ukrajine zbrane rýchlejšie, skôr než Rusko dokáže zhromaždiť svoje sily na nové útoky. Požiadal o delostrelectvo, muníciu, moderné tanky, stíhačky a rakety dlhého doletu.     

(tasr)

  |  

USA poskytnú 85 miliónov dolárov na pomoc Turecku a Sýrii, vyslali aj záchranné tímy

Spojené štáty vo štvrtok oznámili, že poskytnú 85 miliónov dolárov na pomoc Turecku a Sýrii. Peniaze majú ísť partnerom pôsobiacim priamo v oblastiach zasiahnutých zemetrasením.

Zaplatia sa z nich potraviny, dodávky pitnej vody, dočasné prístrešie a zdravotnícka pomoc, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken predtým telefonoval so svojím tureckým partnerom Mevlütom Čavušogluom. Hovorili o potrebách Turecka po pustošivom zemetrasení.

USA už vyslali do Turecka záchranné tímy. Poskytli aj zbíjačky, generátory, zariadenia na čistenie vody či vrtuľníky.

Americkú pomoc pre Sýriu sprostredkujú partneri pôsobiaci priamo na mieste, keďže na vládu prezidenta Bašára Asada USA uvalili sankcie a vyhýbajú sa akýmkoľvek kontaktom s ňou.

(tasr, min)