Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovensko neplní svoje plány pri veterných elektrárňach, za 19 rokov nepribudla ani jedna

Na Slovensku za devätnásť rokov nepribudla ani jedna veterná elektráreň. V roku 2022 pritom mali Slovensku dodávať elektrinu veterné elektrárne s inštalovaným výkonom sto megawattov. Tie by dokázali vyrobiť elektrinu na celý rok pre približne 66-tisíc domácností. S týmto cieľom počítal napríklad aj štátny Integrovaný národný energetický a klimatický plán (INEKP) z roku 2019.

„Realita je taká, že od roku 2004 sa na Slovensku nepostavila ani jedna veterná elektráreň. Veterná energetika pritom patrila aj pred energetickou krízou všade inde vo svete medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce oblasti výroby elektriny,“ upozornil člen Výkonného výboru Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a obnoviteľných zdrojov energie (SAPI) Ján Lacko.

Slovensku patrí, čo sa týka využívania veternej energie, s piatimi elektrárňami s celkovým výkonom tri megawatty, nelichotivá posledná priečka v EÚ. „Nemusíme ísť ani do Rakúska či okolitých krajín, ktoré na rozdiel od Slovenska už roky masívne využívajú veternú energiu. Ešte aj Rusko, ktoré má významné zásoby plynu a je hlavným dodávateľom plynu na Slovensko, iba v roku 2021 vybudovalo viac ako 1 100 megawattov nových veterných elektrární,“ dodal Lacko.

SAPI je presvedčená, že Slovensko má veľký potenciál pre využívanie energie z vetra, čo podľa asociácie potvrdzuje aj nedávna štúdia, ktorú realizovala rakúska spoločnosť Energiewerkstatt. Teoreticky je na tento typ elektrární vhodných až 20 percent územia Slovenska, a to mimo chránených a obývaných území.

To neznamená, že sa musí využiť celý tento potenciál. „Vďaka technologickému vývoju dokážeme dnes v porovnaní s rokom 2004 vyrobiť na jednej veternej turbíne šesťkrát toľko elektriny. Jedna turbína dnes vyrobí dosť elektriny až pre 4-tisíc domácností na celý rok, navyše bez akýchkoľvek dotácií,“ doplnil Lacko.

Na Slovensku si však podľa Lacka kladieme komplikovanou legislatívou už roky sami polená pod nohy. Zákony totiž podľa neho nezohľadňujú nielen energetické potreby krajiny, ale ani prínos veterných elektrární pre ekológiu. „V tomto kontexte je zarážajúce, že výstavba už len jednej veternej elektrárne, teda jedného stožiara s turbínou, podlieha rovnakému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, ako keby ste chceli postaviť veľkú paroplynovú či uhoľnú elektráreň,“ upozornil Lacko.

SAPI preto vyzýva vládu, aby práve v čase energetickej krízy čo najrýchlejšie prijala úpravu zákonov, najmä zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Nevyhnutné je aj upraviť lehoty v rámci povoľovania a prístup k veternej energetike v rámci územného a stavebného povoľovania. Zákon totiž podľa Lacka napríklad nepozná ani lehotu, do kedy musí mať projekt stanovený rozsah posudzovania vplyvov na životné prostredie, čo je vlastne len začiatok celého procesu. „Môže to byť mesiac, tri, ale máme projekty, ktoré na túto úvodnú fázu povoľovania čakajú aj sedem mesiacov,“ konštatoval Lacko.

Vytvorenie reálnych podmienok aj pre veternú energetiku je podľa Lacka v čase aktuálnej energetickej krízy kľúčové nielen pre energetickú bezpečnosť a dodávky energií pre firmy a domácnosti, ale aj pre zachovanie konkurencieschopnosti Slovenska. Ešte v auguste 2022 znížila ratingová agentúra Moody´s výhľad ratingu Slovenska zo stabilného na negatívny práve pre vysokú závislosť na plyne z Ruska. Ruský plyn totiž pokrýva až 75 percent spotreby plynu u nás. „Jedinou správnou odpoveďou je rýchla výstavba lokálnych ekologických zdrojov nezávislých na dovoze palív zo zahraničia. Zostáva dúfať, že Slovensko sa z krízy poučí a nepremárni ďalších 20 rokov,“ uzatvoril Lacko.

(sita)

Minúta  |  

Priemyselná produkcia SR v roku 2022 medziročne poklesla o 4,7 percenta. Tržby sa zvýšili o 6,8 percenta

Priemyselná produkcia SR v roku 2022 medziročne poklesla o 4,7 percenta. V decembri 2022 sa medziročne prepadla o trinásť percent. Medzimesačne po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia znížila o 0,8 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Priemyselná produkcia vlani medziročne poklesla o 4,7 percenta, priemysel zvýšil svoje zaostávanie prejavujúce sa v posledných mesiacoch. Celkovo z 15 sledovaných odvetví slovenského priemyslu (špeciálnych priemyselných zoskupení) v súhrnnej bilancii za dvanásť mesiacov väčšina medziročne spomalila.

Významnejší vplyv na celkový výkon priemyslu mal za celý rok pokles vo výrobe dopravných prostriedkov o 3,1 percenta. Z hľadiska štruktúry podľa hlavných priemyselných zoskupení medziročne o pätinu klesla produkcia súvisiaca s energetikou, do päť percent poklesla výroba predmetov dlhodobej spotreby aj výroba pre medzispotrebu a mierne sa znížila aj produkcia investičných prostriedkov. Nárast bol len vo výrobe predmetov krátkodobej spotreby.

V poslednom mesiaci roka väčšina odvetví výrazne pribrzdila výrobu, spomalenie bolo oveľa vyššie ako v iných rokoch, priemyselná produkcia sa v decembri 2022 medziročne prepadla o trinásť percent.

Významnejšie vplyvy na mesačný výsledok malo zníženie výroby dopravných prostriedkov o 14,8 percenta. Medzimesačne (oproti novembru 2022) po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia znížila o 0,8 percenta.

Tržby sa zvýšili

Priemysel, ako ťažiskové odvetvie ekonomiky, evidoval za celý rok 2022 medziročné zvýšenie tržieb o 6,8 percenta. Zo 16 sledovaných odvetví priemyslu pozitívny výsledok zaznamenalo až 12. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Súhrnné tržby za rok 2022 medziročne dvojciferne vzrástli v doprave a skladovaní, ako aj v informačných a komunikačných činnostiach. Rast na celoročnej úrovni si udržal aj priemysel. Tesne nad nulou sa ocitli vybrané trhové služby. Ako jediné za rok 2022 medziročne kleslo stavebníctvo.

Celoročný výsledok najvýznamnejšie ovplyvnilo zvýšenie tržieb (v stálych cenách) vo výrobe kovov o 13,3 percenta, vo výrobe dopravných prostriedkov o 5,2 percenta a vo výrobe strojov a zariadení o 10,1 percenta. Významný bol tiež rast v dodávke elektriny a plynu o 4,7 percenta, ako aj vo výrobe elektrických zariadení o 13,6 percenta. Tržby za celý rok klesli len vo výrobe počítačových výrobkov o 9,4 percenta a vo výrobe chemikálií o 5,3 percenta.

Tržby v priemysle v decembri 2022 medziročne vzrástli o 0,6 percenta. Tempo rastu sa tak spomaľovalo už štvrtý mesiac po sebe a decembrové hodnoty atakovali nulovú hranicu. Vývoj v poslednom mesiaci roka 2022 najvýznamnejšie ovplyvnilo zvýšenie vo výrobe kovov o 14,4 percenta, vo výrobe koksu a ropných produktov o 42,6 percenta a vo výrobe strojov inde nezaradených o 14,9 percenta. Naopak, tržby výrazne klesali v dodávke elektriny a plynu o 8,4 percenta, vo výrobe počítačových výrobkov o 29,9 percenta, ako aj vo výrobe drevených výrobkov o 14,9 percenta. Stavebníctvo v decembri 2022 evidovalo medziročné zníženie tržieb o 2,4 percenta.

Po očistení od sezónnych vplyvov medzimesačne v decembri vzrástli tržby len v stavebníctve o 3,3 percenta a vo vybraných trhových službách o 2,4 percenta. V ostatných troch odvetviach nastal útlm, v priemysle o 0,1 percenta, v doprave a skladovaní o 4,8 percenta a v informačných a komunikačných činnostiach o 2,7 percenta.

(tasr)

Minúta  |  

Pri útoku na Vuhledar Rusi utrpeli značné straty

Ruská armáda zaútočila v piatok ráno na kritickú infraštruktúru v druhom najväčšom ukrajinskom meste Charkov a podnikla viacero útokov na energetickú infraštruktúru v meste Záporožie. Sirény varujúce pred náletmi bolo pritom opäť počuť vo viacerých častiach Ukrajiny, informuje TASR podľa správ agentúry AP.

V priebehu jednej hodiny zasiahlo Záporožie na juhu Ukrajiny najmenej 17 rakiet, uviedol tamojší starosta Anatolij Kurtev.

"Za hodinu sme v meste zaznamenali 17 dopadov – čo je najviac od začiatku invázie. Tie monštrá zákerne zaútočili na objekty energetickej infraštruktúry," cituje Kurteva britský denník The Guardian. Miestne úrady tam v súčasnosti odhadujú rozsah škôd a zisťujú informácie o prípadných obetiach.

Úrady v Charkove sa podľa AP taktiež snažia zozbierať informácie o obetiach a rozsahu škôd. Tamojší starosta Ihor Terechov tiež uviedol, že k útoku prišlo ráno okolo 04.00 h miestneho času (05.00 h SEČ). Upozornil tiež, že v jeho dôsledku môže prísť k prerušeniu dodávok tepla, elektrickej energie a vody.

https://standard.sk/317715/nova-velka-ruska-ofenziva-na-ukrajine-sa-uz-zacala/

Boje na Ukrajine sa zintenzívnili vo štvrtok, keď podľa ukrajinskej vojenskej rozviedky spustilo Rusko novú ofenzívu v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny.

Rusi sa pokúsili o útok aj v smere na mesto Vuhledar juhovýchodne od Donecka. Ofenzívny pokus však dopadol pre Rusov katastrofálne, keď ich obrnená kolóna narazila na mínové pole a dostala sa pod delostreleckú paľbu ukrajinskej armády.

Cieľom ruskej armády je pritom dobyť obe tieto oblasti, ktoré tvoria región Donbas. Moskvou podporovaní separatisti tam bojujú proti ukrajinskej armáde od roku 2014.

https://twitter.com/RALee85/status/1623679573069111296

(tasr, ste)

Minúta  |  

USA: Biden prelet čínskeho balóna označil za porušenie medzinárodného práva

Americký prezident Joe Biden vo štvrtok označil prelet čínskeho špionážneho balóna cez vzdušný priestor USA za "totálne porušenie medzinárodného práva". Informuje o tom správa agentúry DPA.

"Chcem povedať, pozrite, je to totálne porušenie medzinárodného práva. Je to náš vzdušný priestor," povedal Biden v rozhovore pre americkú stanicu Telemundo prostredníctvom tlmočníka. Prezident dodal, že keď takýto objekt vnikne do vzdušného priestoru USA, môžu s ním americké úrady robiť, čo chcú.

Americké letectvo zostrelilo počas uplynulého víkendu veľký biely balón, o ktorom sa Washington domnieva, že bol používaný na špionáž. Peking priznal, že balón pochádza z Číny, no trvá na tom, že mal civilné využitie, najmä v oblasti meteorológie.

Telemundo je americká televízna stanica, ktorá vysiela v španielskom jazyku. Biden sa vo štvrtkovom rozhovore na tému opätovnej kandidatúry v prezidentských voľbách vyjadril, že zatiaľ ešte nie je pripravený svoje rozhodnutie oznámiť.

Očakáva sa, že Biden to oficiálne oznámi v najbližších týždňoch alebo mesiacoch po utorkovom prejave o stave Únie, napísala stanica CNN v reakcii na vyjadrenia pre Telemundo. Utorkový prejav by mohol podľa CNN naznačiť, aké bude Bidenovo posolstvo pre voličov.

(tasr)

Minúta  |  

Leyenová: Lídri EÚ sa dohodli na prísnejších opatreniach proti nelegálnej migrácii

Lídri Európskej únie sa dohodli na uľahčení vyhosťovania neúspešných žiadateľov o azyl z radov nelegálnych migrantov. V piatok to uviedla predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, informuje Informuje o tom správa agentúry AFP.

Prísnejšie opatrenia pri vyhosťovaní sú reakciou práve na stúpajúcu nelegálnu migráciu, ktorá je pálčivým problémom v niekoľkých členských štátoch EÚ. Tento problém je "európskou výzvou, ktorá vyžaduje európsku odpoveď," uviedli lídri EÚ v záverečnom dokumente po rokovaniach na samite v Bruseli.

Iba málo neúspešných žiadateľov o azyl v niektorej z členských krajín EÚ je vyhostených do svojich domovských krajín – to v súčasnosti predstavuje hlavný problém. Únia hostí milióny utečencov z krajín sužovaných vojnovým konfliktom – z Ukrajiny, Afganistanu i zo Sýrie. Mnoho žiadateľov o azyl sú však nelegálni migranti z bezpečnejších krajín ako sú Bangladéš, Turecko či Tunisko. Často ide o ekonomických migrantov, ktorí nemajú nárok na azyl, vysvetľuje AFP.

Lídri EÚ vyzvali EK, aby "okamžite zmobilizovala značné prostriedky" na posilnenie vonkajších hraníc EÚ "ochrannými kapacitami a infraštruktúrou, prostriedkami dozoru a vybavením", píše sa v záverečnom dokumente.

Toto rozhodnutie je výsledkom tlaku niektorých krajín EÚ, najmä Rakúska, aby EK financovala ploty proti príchodu nelegálnych migrantov zo susedných krajín, napríklad z Turecka. Predsedníčka EK však viackrát uviedla, že z prostriedkov EÚ sa nebude financovať výstavba plotov.

Ako poukázali niektorí predstavitelia EÚ a diplomati, ak by Brusel financoval bezpečnostné kamery, strážne veže a ďalšiu infraštruktúru na vonkajších hraniciach EÚ, krajinám by umožnil financovať ploty z vlastných prostriedkov.

Lídri EÚ sa na samite dohodli aj na "princípe", podľa ktorého môže členský štát EÚ na vrátenie nelegálneho migranta do domovskej krajiny využiť rozhodnutie súdu v inej členskej krajine. To by malo zabrániť, aby migranti po zamietnutí žiadosti o azyl podali novú žiadosť v inej krajine.

(tasr)

Minúta  |  

Krúpa: My už nemáme pre MiG-y využitie, dajme ich Ukrajincom

Žiadosť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o poskytnutie slovenských stíhačiek je očakávanou požiadavkou, ktorá má zmysel. V štvrtkovej diskusnej relácii TV JOJ na Hrane to uviedol poslanec Národnej rady SR a predseda brannobezpečnostného výboru parlamentu Juraj Krúpa (SaS). Jeho oponent v diskusii, nezaradený poslanec Erik Tomáš v tomto prípade preferuje riešenie na úrovni NATO alebo EÚ.

"My už nemáme pre MiG-y využitie, naopak Ukrajinci majú kapacity ich sprevádzkovať a potrebujú ich pre boj s ruskou agresiou," upozornil Krúpa. Tomáš nabáda na opatrnosť, poukazuje pritom na to, že s rovnakou požiadavkou Ukrajiny boli konfrontované iné krajiny, pristupujú k nej však obozretne. "Nám prekáža, že sa vojenského materiálu zbavujeme skôr, ako máme adekvátnu náhradu," upozornil podpredseda strany Hlas-SD.

Krúpa si naopak myslí, že Slovensko získava za vojenský arzenál, ktorý venuje ukrajinskej obrane lepšiu náhradu. Upozornil pritom napríklad na nemecké tanky Leopard či najnovšie dohodu o systéme protivzdušnej obrany Mantis.

V relácii sa poslanci vyjadrili k aktuálnej parlamentnej diskusii o zákaze nedeľného predaja. Krúpa potvrdil že pre SaS je takéto obmedzenie neprijateľné. Vidí v tom ideologickú tému, ktorá nerešpektuje ekonomické dáta. "Tie jasne hovoria, že to bude mať negatívny dosah na ekonomiku, žiaľ sú ignorované. Navyše takýmto zákazom berieme ľuďom slobodu výberu," skonštatoval.

Tomáš si myslí, že rozhodnutie vrátiť návrh predkladateľom na prepracovanie je v súčasnej situácii najlepším možným riešením. Myslí si, že parlament by mal prioritne riešiť oveľa vážnejšie ekonomicko-sociálne problémy. Chýba mu tiež väčšia odbornejšia i spoločenská diskusia k téme.

Opätovné zavedenie obedov zadarmo i úvahy zaviesť bankový odvod považuje Krúpa za predvolebný populizmus, ktorý bude mať v konečnom dôsledku viac negatív ako pozitív, napríklad v podobe zvýšených bankových poplatkoch pre ľudí.

Tomáš vidí za iniciatívou pre obedy zadarmo priznanie chyby súčasnej vlády. "Najprv ich zrušila, potom ich znovu zavádza,“ poznamenal. Opatrenie však víta, poukazuje na to, že v predchádzajúcom období obedy zadarmo výrazne zlepšili stravovacie návyky detí a pomohli rodinám. V prípade bankového odvodu upozornil, že Hlas-SD v princípe podporuje zdanenie nadmerných ziskov, nie je však jasné, s akým konkrétnym návrhom prídu predkladatelia.

V diskusii rezonovala i téma nedoriešenej kauzy uneseného Vietnamca. Krúpa mieni, že slovenské orgány nepristupujú k vyšetrovaniu prípadu dostatočne aktívne, obáva sa, že môže ísť o pokus dostať kauzu do fázy premlčania. "Aby sa potom mohlo povedať, že bohužiaľ, stalo sa, no nedá sa už s tým nič urobiť,“ naznačil.

Tomáš nesúhlasí s Krúpovou kritikou. Odvolávajúc sa i na priebeh stredajšieho (8.2.) brannobezpečnostného výboru, na ktorom k tejto veci vypovedal generálny prokurátor Maroš Žilinka, je presvedčený, že Slovensko v komplikovanom preverovaní aktívne koná. "Ja vôbec nemám pocit, že by sa tu niečo zahmlievalo, žeby sa niečo nevyšetrovalo," zdôraznil.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.