Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko vykonalo masívny raketový útok proti Ukrajine. Správa o prelete rakety nad Rumunskom sa nepotvrdila

V ukrajinskom hlavnom meste Kyjev je v priebehu piatka počuť výbuchy a sú aktívne sirény varujúce pred náletmi. K útoku na ukrajinskú metropolu prichádza po tom, čo ruská armáda skoro ráno podnikla vlnu raketových útokov na ukrajinské územie.

Kyjevská samospráva uviedla, že v hlavnom meste "pracuje protivzdušná obrana". Výbuchy, ktoré je počuť, tak zrejme vznikajú pritom, ako obrana zostreľuje prichádzajúce rakety, domnieva sa televízia Sky News.

"Úlomky rakety poškodili v mestskej časti Holosijivskyj auto a strechu domu. Raketový útok pokračuje. Ostaňte v úkrytoch," uviedol starosta Kyjeva Vitalij Kličko.

Novinári agentúry Reuters počuli v Kyjeve doposiaľ najmenej tri výbuchy.

https://twitter.com/Gerashchenko_en/status/1623970717879480320

Gubernátor Mykolajivskej oblasti na juhu Ukrajiny Vitalij Kim, upozornil na sociálnych sieťach obyvateľov, že na oblasť mieri už tretia vlna útokov.

Rusko spustilo v piatok skoro ráno na Ukrajinu rozsiahly raketový útok. Ruská armáda zaútočila nadránom na ukrajinské mestá a energetickú infraštruktúru siedmimi kamikadze dronmi iránskej výroby a šiestimi riadenými strelami Kalibr. Väčšinu z nich sa podarilo ukrajinskej obrane zostreliť, uviedlo ukrajinské letectvo.

https://standard.sk/318171/rusko-stupnuje-utoky-na-juhu-a-vychode-ukrajiny-utocilo-na-charkov-a-zaporozie-pri-utoku-na-vuhledar-utrpelo-znacne-straty/

Okrem toho bolo vypálených množstvo rakiet S-300, z ktorých 35 bolo odpálených smerom na administratívne oblasti Charkovskú a Záporožskú. Zasiahnutá mala byť aj záporožská vodná elektráreň.

Pri týchto útokoch bolo zasiahnutých niekoľko energetických zariadení na východe, juhu a západe Ukrajiny, čo viedlo k prerušeniu dodávok energií, uviedla ukrajinská energetická spoločnosť Ukrenerho.

Po raketovom útoku na záporožskú vodnú elektráreň. Zdroj: Rybar/Telegram

Ukrajina oznámila, že ruské rakety prenikli nad územie Moldavska a Rumunska

Dve ruské rakety prenikli v piatok do moldavského a rumunského vzdušného priestoru, potom vleteli nad Ukrajinu, oznámil vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj.

Podľa Zalužného dve rakety Kalibr vypálené z Čierneho mora prenikli do moldavského vzdušného priestoru, následne preleteli vzdušným priestorom Rumunska, ktoré je členom NATO, a nakoniec sa dostali nad územie Ukrajiny.

Moldavsko informáciu potvrdilo, Rumunsko poprelo

Moldavsko správu potvrdilo a predvolalo si už ruského veľvyslanca. Tamojšie ministerstvo obrany uviedlo, že raketa prenikla do moldavského vzdušného priestoru v piatok dopoludnia o 10.18 h, a to nad obcou Mocra v regióne Podnestersko a neskôr nad obcou Cosauti v okrese Soroca, pričom smerovala k Ukrajine.

Ministerstvo obrany dodalo, že situáciu v regióne pozorne sleduje a ostro odsudzuje narušenie vzdušného priestoru Moldavska. V oznámení sa konkrétne nespomína, že raketa bola ruská.

Rumunsko podľa agentúry AFP uviedlo, že správa ukrajinských ozbrojených síl o prelete rakety nad rumunským územím zatiaľ "nebola potvrdená".

Rumunsko neskôr v piatok poprelo, že ruské rakety preleteli nad jeho územím. Kyjev totiž predtým oznámil, že dve ruské rakety prenikli do moldavského a rumunského vzdušného priestoru a smerovali na Ukrajinu. Rumunsko je členom NATO.

Prieskumný systém rumunských vzdušných síl spozoroval "letecký cieľ odpálený z lode Ruskej federácie v Čiernom mori, ktorý však v žiadnom prípade nepreťal vzdušný priestor Rumunska", uviedlo tamojšie ministerstvo obrany.

Podľa rumunského ministerstva bola ruská raketa odpálená z lode neďaleko Krymského polostrova v piatok predpoludním a prenikla do vzdušného priestoru Moldavska, potom vletela nad územie Ukrajiny, ale približne 35 kilometrov severovýchodne od hraníc Rumunska. To bol bod, v ktorom sa dráha "leteckého cieľa" dostala najbližšie k hraniciam Rumunska, ako zachytil radar.

Ľudia sa zhromažďujú na stanici metra, ktorá slúži ako útočisko počas raketového útoku v Kyjeve 10. februára 2023.

Internetové noviny Ukrajinska pravda citovali hovorcu vzdušných síl, ktorý uviedol, že Ukrajina dokáže zostreľovať takéto rakety, ale neurobilo to, lebo nechcela ohroziť civilistov v cudzích krajinách.

Podľa portálu britskej televízie Sky News sa podobná situácia stala už predtým. Tri ruské rakety odpálené vlani v októbri na Ukrajinu z lodí v Čiernom mori prenikli do vzdušného priestoru Moldavska. Tamojší vicepremiér Nicu Popescu vtedy oznámil, že si predvolali ruského veľvyslanca, aby poskytol vysvetlenie narušenia vzdušného priestoru.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Zdravotné poisťovne VšZP a Dôvera sú v strate, Union zas v zisku

Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) a súkromná Dôvera boli ku koncu vlaňajška v strate. Súkromná Union zdravotná poisťovňa bola v zisku. Vyplýva to z výsledkov ich hospodárenia, ktoré zverejnil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).

VšZP zaznamenala stratu 147 miliónov eur, Dôvera zase 13,8 milióna eur. Súkromná Union zdravotná poisťovňa evidovala zisk 1,1 milióna eur. Platobná schopnosť zdravotných poisťovní je podľa ÚDZS zabezpečená.

(tasr)

Minúta  |  

Zvážme jadrové zbrane, pretože potrebujeme vyhrať, vyzýval ruský politik v štátnej televízii

Diskusná relácia popredného ruského moderátora a propagandistu Vladimira Solovjova opäť nastoľovala otázku možného použitia ruských jadrových zbraní vo vojne. Generál ruskej armády vo výslužbe v nej po sérii vojenských neúspechov ruskej armády na ukrajinskom fronte navrhol použiť jadrové zbrane.

"Potrebujeme vyhrať, to je všetko. Musíme to dosiahnuť prostriedkami, ktoré máme,“ vyhlásil v Solovjovej relácii Andrej Guruľov, ktorý je aktuálne poslancom ruskej Štátnej dumy. „Chcel by som vám pripomenúť, že jadrová zbraň nie je len bomba, je to dedičstvo celého ruského ľudu," pokračoval.

https://standard.sk/310905/rusky-propagandista-solovjov-ak-budu-nemecke-tanky-na-ukrajine-nemecko-bude-legitimny-ciel/

Poslanec sa už minulý mesiac nechal počuť, že Američania „neprídu k rozumu, kým im na lebku neudrie jadrová hlavica“.

Guruľov okrem iného skonštatoval, že v súčasnej vojne na Ukrajine nebojuje Rusko len s Ukrajincami, ale aj s USA, Spojeným kráľovstvom či Poľskom. „Musíme pochopiť, že vo vojne s nami je i NATO,“ uviedol.

https://twitter.com/Gerashchenko_en/status/1623226625109397504?ref_src=twsrc%5Etfw%7Ctwcamp%5Etweetembed%7Ctwterm%5E1623226625109397504%7Ctwgr%5E15b775bb38c2010bd60ff902c0b4736836eceeda%7Ctwcon%5Es1_&ref_url=https%3A%2F%2Fwww.newsweek.com%2Frussia-tv-nuclear-weapons-ukraine-war-andrey-gurulyov-1779820

V pondelkovej relácii sa k téme použitia jadrových zbraní opäť vrátil. "Nemali by sme sa báť toho, čoho je zbytočné sa báť," povedal Guruľov s tým, že Rusko má právo brániť svoju domovinu.

„Zmena našej (vojenskej) doktríny je len záležitosť kusu papiera,“ uzavrel Guruľov.

https://standard.sk/304559/preventivne-znicme-francuzsko-obnovme-jadrove-skusky-vyhrazky-ruskych-politikov-krotil-v-televizii-general/

(krk)

Minúta  |  

Slovensko neplní svoje plány pri veterných elektrárňach, za 19 rokov nepribudla ani jedna

Na Slovensku za devätnásť rokov nepribudla ani jedna veterná elektráreň. V roku 2022 pritom mali Slovensku dodávať elektrinu veterné elektrárne s inštalovaným výkonom sto megawattov. Tie by dokázali vyrobiť elektrinu na celý rok pre približne 66-tisíc domácností. S týmto cieľom počítal napríklad aj štátny Integrovaný národný energetický a klimatický plán (INEKP) z roku 2019.

„Realita je taká, že od roku 2004 sa na Slovensku nepostavila ani jedna veterná elektráreň. Veterná energetika pritom patrila aj pred energetickou krízou všade inde vo svete medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce oblasti výroby elektriny,“ upozornil člen Výkonného výboru Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a obnoviteľných zdrojov energie (SAPI) Ján Lacko.

Slovensku patrí, čo sa týka využívania veternej energie, s piatimi elektrárňami s celkovým výkonom tri megawatty, nelichotivá posledná priečka v EÚ. „Nemusíme ísť ani do Rakúska či okolitých krajín, ktoré na rozdiel od Slovenska už roky masívne využívajú veternú energiu. Ešte aj Rusko, ktoré má významné zásoby plynu a je hlavným dodávateľom plynu na Slovensko, iba v roku 2021 vybudovalo viac ako 1 100 megawattov nových veterných elektrární,“ dodal Lacko.

SAPI je presvedčená, že Slovensko má veľký potenciál pre využívanie energie z vetra, čo podľa asociácie potvrdzuje aj nedávna štúdia, ktorú realizovala rakúska spoločnosť Energiewerkstatt. Teoreticky je na tento typ elektrární vhodných až 20 percent územia Slovenska, a to mimo chránených a obývaných území.

To neznamená, že sa musí využiť celý tento potenciál. „Vďaka technologickému vývoju dokážeme dnes v porovnaní s rokom 2004 vyrobiť na jednej veternej turbíne šesťkrát toľko elektriny. Jedna turbína dnes vyrobí dosť elektriny až pre 4-tisíc domácností na celý rok, navyše bez akýchkoľvek dotácií,“ doplnil Lacko.

Na Slovensku si však podľa Lacka kladieme komplikovanou legislatívou už roky sami polená pod nohy. Zákony totiž podľa neho nezohľadňujú nielen energetické potreby krajiny, ale ani prínos veterných elektrární pre ekológiu. „V tomto kontexte je zarážajúce, že výstavba už len jednej veternej elektrárne, teda jedného stožiara s turbínou, podlieha rovnakému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, ako keby ste chceli postaviť veľkú paroplynovú či uhoľnú elektráreň,“ upozornil Lacko.

SAPI preto vyzýva vládu, aby práve v čase energetickej krízy čo najrýchlejšie prijala úpravu zákonov, najmä zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Nevyhnutné je aj upraviť lehoty v rámci povoľovania a prístup k veternej energetike v rámci územného a stavebného povoľovania. Zákon totiž podľa Lacka napríklad nepozná ani lehotu, do kedy musí mať projekt stanovený rozsah posudzovania vplyvov na životné prostredie, čo je vlastne len začiatok celého procesu. „Môže to byť mesiac, tri, ale máme projekty, ktoré na túto úvodnú fázu povoľovania čakajú aj sedem mesiacov,“ konštatoval Lacko.

Vytvorenie reálnych podmienok aj pre veternú energetiku je podľa Lacka v čase aktuálnej energetickej krízy kľúčové nielen pre energetickú bezpečnosť a dodávky energií pre firmy a domácnosti, ale aj pre zachovanie konkurencieschopnosti Slovenska. Ešte v auguste 2022 znížila ratingová agentúra Moody´s výhľad ratingu Slovenska zo stabilného na negatívny práve pre vysokú závislosť na plyne z Ruska. Ruský plyn totiž pokrýva až 75 percent spotreby plynu u nás. „Jedinou správnou odpoveďou je rýchla výstavba lokálnych ekologických zdrojov nezávislých na dovoze palív zo zahraničia. Zostáva dúfať, že Slovensko sa z krízy poučí a nepremárni ďalších 20 rokov,“ uzatvoril Lacko.

(sita)

Minúta  |  

Priemyselná produkcia SR v roku 2022 medziročne poklesla o 4,7 percenta. Tržby sa zvýšili o 6,8 percenta

Priemyselná produkcia SR v roku 2022 medziročne poklesla o 4,7 percenta. V decembri 2022 sa medziročne prepadla o trinásť percent. Medzimesačne po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia znížila o 0,8 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Priemyselná produkcia vlani medziročne poklesla o 4,7 percenta, priemysel zvýšil svoje zaostávanie prejavujúce sa v posledných mesiacoch. Celkovo z 15 sledovaných odvetví slovenského priemyslu (špeciálnych priemyselných zoskupení) v súhrnnej bilancii za dvanásť mesiacov väčšina medziročne spomalila.

Významnejší vplyv na celkový výkon priemyslu mal za celý rok pokles vo výrobe dopravných prostriedkov o 3,1 percenta. Z hľadiska štruktúry podľa hlavných priemyselných zoskupení medziročne o pätinu klesla produkcia súvisiaca s energetikou, do päť percent poklesla výroba predmetov dlhodobej spotreby aj výroba pre medzispotrebu a mierne sa znížila aj produkcia investičných prostriedkov. Nárast bol len vo výrobe predmetov krátkodobej spotreby.

V poslednom mesiaci roka väčšina odvetví výrazne pribrzdila výrobu, spomalenie bolo oveľa vyššie ako v iných rokoch, priemyselná produkcia sa v decembri 2022 medziročne prepadla o trinásť percent.

Významnejšie vplyvy na mesačný výsledok malo zníženie výroby dopravných prostriedkov o 14,8 percenta. Medzimesačne (oproti novembru 2022) po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia znížila o 0,8 percenta.

Tržby sa zvýšili

Priemysel, ako ťažiskové odvetvie ekonomiky, evidoval za celý rok 2022 medziročné zvýšenie tržieb o 6,8 percenta. Zo 16 sledovaných odvetví priemyslu pozitívny výsledok zaznamenalo až 12. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Súhrnné tržby za rok 2022 medziročne dvojciferne vzrástli v doprave a skladovaní, ako aj v informačných a komunikačných činnostiach. Rast na celoročnej úrovni si udržal aj priemysel. Tesne nad nulou sa ocitli vybrané trhové služby. Ako jediné za rok 2022 medziročne kleslo stavebníctvo.

Celoročný výsledok najvýznamnejšie ovplyvnilo zvýšenie tržieb (v stálych cenách) vo výrobe kovov o 13,3 percenta, vo výrobe dopravných prostriedkov o 5,2 percenta a vo výrobe strojov a zariadení o 10,1 percenta. Významný bol tiež rast v dodávke elektriny a plynu o 4,7 percenta, ako aj vo výrobe elektrických zariadení o 13,6 percenta. Tržby za celý rok klesli len vo výrobe počítačových výrobkov o 9,4 percenta a vo výrobe chemikálií o 5,3 percenta.

Tržby v priemysle v decembri 2022 medziročne vzrástli o 0,6 percenta. Tempo rastu sa tak spomaľovalo už štvrtý mesiac po sebe a decembrové hodnoty atakovali nulovú hranicu. Vývoj v poslednom mesiaci roka 2022 najvýznamnejšie ovplyvnilo zvýšenie vo výrobe kovov o 14,4 percenta, vo výrobe koksu a ropných produktov o 42,6 percenta a vo výrobe strojov inde nezaradených o 14,9 percenta. Naopak, tržby výrazne klesali v dodávke elektriny a plynu o 8,4 percenta, vo výrobe počítačových výrobkov o 29,9 percenta, ako aj vo výrobe drevených výrobkov o 14,9 percenta. Stavebníctvo v decembri 2022 evidovalo medziročné zníženie tržieb o 2,4 percenta.

Po očistení od sezónnych vplyvov medzimesačne v decembri vzrástli tržby len v stavebníctve o 3,3 percenta a vo vybraných trhových službách o 2,4 percenta. V ostatných troch odvetviach nastal útlm, v priemysle o 0,1 percenta, v doprave a skladovaní o 4,8 percenta a v informačných a komunikačných činnostiach o 2,7 percenta.

(tasr)

Minúta  |  

Pri útoku na Vuhledar Rusi utrpeli značné straty

Ruská armáda zaútočila v piatok ráno na kritickú infraštruktúru v druhom najväčšom ukrajinskom meste Charkov a podnikla viacero útokov na energetickú infraštruktúru v meste Záporožie. Sirény varujúce pred náletmi bolo pritom opäť počuť vo viacerých častiach Ukrajiny, informuje TASR podľa správ agentúry AP.

V priebehu jednej hodiny zasiahlo Záporožie na juhu Ukrajiny najmenej 17 rakiet, uviedol tamojší starosta Anatolij Kurtev.

"Za hodinu sme v meste zaznamenali 17 dopadov – čo je najviac od začiatku invázie. Tie monštrá zákerne zaútočili na objekty energetickej infraštruktúry," cituje Kurteva britský denník The Guardian. Miestne úrady tam v súčasnosti odhadujú rozsah škôd a zisťujú informácie o prípadných obetiach.

Úrady v Charkove sa podľa AP taktiež snažia zozbierať informácie o obetiach a rozsahu škôd. Tamojší starosta Ihor Terechov tiež uviedol, že k útoku prišlo ráno okolo 04.00 h miestneho času (05.00 h SEČ). Upozornil tiež, že v jeho dôsledku môže prísť k prerušeniu dodávok tepla, elektrickej energie a vody.

https://standard.sk/317715/nova-velka-ruska-ofenziva-na-ukrajine-sa-uz-zacala/

Boje na Ukrajine sa zintenzívnili vo štvrtok, keď podľa ukrajinskej vojenskej rozviedky spustilo Rusko novú ofenzívu v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny.

Rusi sa pokúsili o útok aj v smere na mesto Vuhledar juhovýchodne od Donecka. Ofenzívny pokus však dopadol pre Rusov katastrofálne, keď ich obrnená kolóna narazila na mínové pole a dostala sa pod delostreleckú paľbu ukrajinskej armády.

Cieľom ruskej armády je pritom dobyť obe tieto oblasti, ktoré tvoria región Donbas. Moskvou podporovaní separatisti tam bojujú proti ukrajinskej armáde od roku 2014.

https://twitter.com/RALee85/status/1623679573069111296

(tasr, ste)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.