Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko plánuje znížiť produkciu ropy v marci o 500-tisíc barelov denne

Rusko plánuje v reakcii na západné cenové stropy dobrovoľne znížiť produkciu ropy v marci o 500-tisíc barelov (1 barel = 159 litrov) denne. Uviedol to podpredseda vlády Alexander Novak. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

"Rusko sa domnieva, že mechanizmus stropov na ceny ruskej ropy a ropných produktov je zásahom do trhových vzťahov a rozšírením deštruktívnej energetickej politiky kolektívneho Západu," uviedol Novak vo vyhlásení. Marcové zníženie výroby podľa neho zabezpečí "oživenie trhových vzťahov".

Ropa po tejto správe zmazala predchádzajúce straty a jej ceny vzrástli, pričom cena severomorskej ropnej zmesi ropa Brent dosiahla o 10.30 SEČ 86,78 USD (80,57 eura) za barel, čo je 2,28 USD alebo 2,70 percenta viac ako v predchádzajúci deň na konci obchodovania.

Moskva opakovane naznačovala, že pristúpi k jednostrannému zníženiu ťažby, ktoré bude zodpovedať približne päť percent januárovej produkcie, v rámci potenciálnej reakcie na medzinárodné sankcie. Tento krok vyvoláva obavy z nových otrasov na trhu s ropou po zákaze Európskej únie na väčšinu dovozu ruskej ropy po mori a najnovšie aj zákaze dovozu ruskej nafty.

Rusko je schopné predávať ropu na zahraničných trhoch, ale nechce dodržiavať cenové obmedzenia uložené západnými krajinami, povedal Novak. "Pri ďalších rozhodnutiach budeme konať na základe toho, ako sa bude vyvíjať situácia na trhu," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

ČR: Ministerstvo varuje Čechov pred zvýšenou hrozbou terorizmu vo Švédsku

Ministerstvo zahraničných vecí ČR vydalo vo štvrtok varovanie pred zvýšenou možnosťou teroristických útokov vo Švédsku. Cestovateľov vyzýva na opatrnosť. Rezort to uviedol na svojej webovej stránke.

"MZV ČR varuje českých občanov pred zvýšenou možnosťou teroristických útokov pri cestách do Švédska v súvislosti s nedávnymi prípadmi pálenia koránu v štátoch EÚ a súvisiacimi demonštráciami," napísalo ministerstvo.

Cestujúcim do škandinávskej krajiny odporúča obozretnosť na miestach s vysokou koncentráciou osôb. Terčom útoku by sa mohli stať napríklad cirkevné objekty ako kostoly a modlitebne či nákupné centrá. "Je potrebné dbať na zvýšenú opatrnosť a pri náznaku podozrivej činnosti kontaktovať príslušné miestne orgány," odporučilo MZV ČR.

Zároveň vyzvalo všetkých cestovateľov, aby sa zaregistrovali do databázy DROZD (Dobrovoľná registrácia občanov ČR pri cestách do zahraničia) a sledovali aktuálne informácie a odporúčania.

Napätie medzi Tureckom a niektorými európskymi krajinami vzrástlo po nedávnych protestoch v Štokholme a iných európskych mestách. Ankara ich označila za islamofóbne či protiturecké.

Na jednom proteste protiislamský aktivista Rasmus Paludan spálil v Štokholme pred tureckou ambasádou korán a vyhrážal sa, že podobné protesty bude opakovať každý týždeň, kým Turecko neschváli žiadosti Švédska a Fínska o členstvo v NATO.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko vykonalo masívny raketový útok proti Ukrajine. Správa o prelete rakety nad Rumunskom sa nepotvrdila

V ukrajinskom hlavnom meste Kyjev je v priebehu piatka počuť výbuchy a sú aktívne sirény varujúce pred náletmi. K útoku na ukrajinskú metropolu prichádza po tom, čo ruská armáda skoro ráno podnikla vlnu raketových útokov na ukrajinské územie.

Kyjevská samospráva uviedla, že v hlavnom meste "pracuje protivzdušná obrana". Výbuchy, ktoré je počuť, tak zrejme vznikajú pritom, ako obrana zostreľuje prichádzajúce rakety, domnieva sa televízia Sky News.

"Úlomky rakety poškodili v mestskej časti Holosijivskyj auto a strechu domu. Raketový útok pokračuje. Ostaňte v úkrytoch," uviedol starosta Kyjeva Vitalij Kličko.

Novinári agentúry Reuters počuli v Kyjeve doposiaľ najmenej tri výbuchy.

https://twitter.com/Gerashchenko_en/status/1623970717879480320

Gubernátor Mykolajivskej oblasti na juhu Ukrajiny Vitalij Kim, upozornil na sociálnych sieťach obyvateľov, že na oblasť mieri už tretia vlna útokov.

Rusko spustilo v piatok skoro ráno na Ukrajinu rozsiahly raketový útok. Ruská armáda zaútočila nadránom na ukrajinské mestá a energetickú infraštruktúru siedmimi kamikadze dronmi iránskej výroby a šiestimi riadenými strelami Kalibr. Väčšinu z nich sa podarilo ukrajinskej obrane zostreliť, uviedlo ukrajinské letectvo.

https://standard.sk/318171/rusko-stupnuje-utoky-na-juhu-a-vychode-ukrajiny-utocilo-na-charkov-a-zaporozie-pri-utoku-na-vuhledar-utrpelo-znacne-straty/

Okrem toho bolo vypálených množstvo rakiet S-300, z ktorých 35 bolo odpálených smerom na administratívne oblasti Charkovskú a Záporožskú. Zasiahnutá mala byť aj záporožská vodná elektráreň.

Pri týchto útokoch bolo zasiahnutých niekoľko energetických zariadení na východe, juhu a západe Ukrajiny, čo viedlo k prerušeniu dodávok energií, uviedla ukrajinská energetická spoločnosť Ukrenerho.

Po raketovom útoku na záporožskú vodnú elektráreň. Zdroj: Rybar/Telegram

Ukrajina oznámila, že ruské rakety prenikli nad územie Moldavska a Rumunska

Dve ruské rakety prenikli v piatok do moldavského a rumunského vzdušného priestoru, potom vleteli nad Ukrajinu, oznámil vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj.

Podľa Zalužného dve rakety Kalibr vypálené z Čierneho mora prenikli do moldavského vzdušného priestoru, následne preleteli vzdušným priestorom Rumunska, ktoré je členom NATO, a nakoniec sa dostali nad územie Ukrajiny.

Moldavsko informáciu potvrdilo, Rumunsko poprelo

Moldavsko správu potvrdilo a predvolalo si už ruského veľvyslanca. Tamojšie ministerstvo obrany uviedlo, že raketa prenikla do moldavského vzdušného priestoru v piatok dopoludnia o 10.18 h, a to nad obcou Mocra v regióne Podnestersko a neskôr nad obcou Cosauti v okrese Soroca, pričom smerovala k Ukrajine.

Ministerstvo obrany dodalo, že situáciu v regióne pozorne sleduje a ostro odsudzuje narušenie vzdušného priestoru Moldavska. V oznámení sa konkrétne nespomína, že raketa bola ruská.

Rumunsko podľa agentúry AFP uviedlo, že správa ukrajinských ozbrojených síl o prelete rakety nad rumunským územím zatiaľ "nebola potvrdená".

Rumunsko neskôr v piatok poprelo, že ruské rakety preleteli nad jeho územím. Kyjev totiž predtým oznámil, že dve ruské rakety prenikli do moldavského a rumunského vzdušného priestoru a smerovali na Ukrajinu. Rumunsko je členom NATO.

Prieskumný systém rumunských vzdušných síl spozoroval "letecký cieľ odpálený z lode Ruskej federácie v Čiernom mori, ktorý však v žiadnom prípade nepreťal vzdušný priestor Rumunska", uviedlo tamojšie ministerstvo obrany.

Podľa rumunského ministerstva bola ruská raketa odpálená z lode neďaleko Krymského polostrova v piatok predpoludním a prenikla do vzdušného priestoru Moldavska, potom vletela nad územie Ukrajiny, ale približne 35 kilometrov severovýchodne od hraníc Rumunska. To bol bod, v ktorom sa dráha "leteckého cieľa" dostala najbližšie k hraniciam Rumunska, ako zachytil radar.

Ľudia sa zhromažďujú na stanici metra, ktorá slúži ako útočisko počas raketového útoku v Kyjeve 10. februára 2023.

Internetové noviny Ukrajinska pravda citovali hovorcu vzdušných síl, ktorý uviedol, že Ukrajina dokáže zostreľovať takéto rakety, ale neurobilo to, lebo nechcela ohroziť civilistov v cudzích krajinách.

Podľa portálu britskej televízie Sky News sa podobná situácia stala už predtým. Tri ruské rakety odpálené vlani v októbri na Ukrajinu z lodí v Čiernom mori prenikli do vzdušného priestoru Moldavska. Tamojší vicepremiér Nicu Popescu vtedy oznámil, že si predvolali ruského veľvyslanca, aby poskytol vysvetlenie narušenia vzdušného priestoru.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Zdravotné poisťovne VšZP a Dôvera sú v strate, Union zas v zisku

Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) a súkromná Dôvera boli ku koncu vlaňajška v strate. Súkromná Union zdravotná poisťovňa bola v zisku. Vyplýva to z výsledkov ich hospodárenia, ktoré zverejnil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).

VšZP zaznamenala stratu 147 miliónov eur, Dôvera zase 13,8 milióna eur. Súkromná Union zdravotná poisťovňa evidovala zisk 1,1 milióna eur. Platobná schopnosť zdravotných poisťovní je podľa ÚDZS zabezpečená.

(tasr)

Minúta  |  

Zvážme jadrové zbrane, pretože potrebujeme vyhrať, vyzýval ruský politik v štátnej televízii

Diskusná relácia popredného ruského moderátora a propagandistu Vladimira Solovjova opäť nastoľovala otázku možného použitia ruských jadrových zbraní vo vojne. Generál ruskej armády vo výslužbe v nej po sérii vojenských neúspechov ruskej armády na ukrajinskom fronte navrhol použiť jadrové zbrane.

"Potrebujeme vyhrať, to je všetko. Musíme to dosiahnuť prostriedkami, ktoré máme,“ vyhlásil v Solovjovej relácii Andrej Guruľov, ktorý je aktuálne poslancom ruskej Štátnej dumy. „Chcel by som vám pripomenúť, že jadrová zbraň nie je len bomba, je to dedičstvo celého ruského ľudu," pokračoval.

https://standard.sk/310905/rusky-propagandista-solovjov-ak-budu-nemecke-tanky-na-ukrajine-nemecko-bude-legitimny-ciel/

Poslanec sa už minulý mesiac nechal počuť, že Američania „neprídu k rozumu, kým im na lebku neudrie jadrová hlavica“.

Guruľov okrem iného skonštatoval, že v súčasnej vojne na Ukrajine nebojuje Rusko len s Ukrajincami, ale aj s USA, Spojeným kráľovstvom či Poľskom. „Musíme pochopiť, že vo vojne s nami je i NATO,“ uviedol.

https://twitter.com/Gerashchenko_en/status/1623226625109397504?ref_src=twsrc%5Etfw%7Ctwcamp%5Etweetembed%7Ctwterm%5E1623226625109397504%7Ctwgr%5E15b775bb38c2010bd60ff902c0b4736836eceeda%7Ctwcon%5Es1_&ref_url=https%3A%2F%2Fwww.newsweek.com%2Frussia-tv-nuclear-weapons-ukraine-war-andrey-gurulyov-1779820

V pondelkovej relácii sa k téme použitia jadrových zbraní opäť vrátil. "Nemali by sme sa báť toho, čoho je zbytočné sa báť," povedal Guruľov s tým, že Rusko má právo brániť svoju domovinu.

„Zmena našej (vojenskej) doktríny je len záležitosť kusu papiera,“ uzavrel Guruľov.

https://standard.sk/304559/preventivne-znicme-francuzsko-obnovme-jadrove-skusky-vyhrazky-ruskych-politikov-krotil-v-televizii-general/

(krk)

Minúta  |  

Slovensko neplní svoje plány pri veterných elektrárňach, za 19 rokov nepribudla ani jedna

Na Slovensku za devätnásť rokov nepribudla ani jedna veterná elektráreň. V roku 2022 pritom mali Slovensku dodávať elektrinu veterné elektrárne s inštalovaným výkonom sto megawattov. Tie by dokázali vyrobiť elektrinu na celý rok pre približne 66-tisíc domácností. S týmto cieľom počítal napríklad aj štátny Integrovaný národný energetický a klimatický plán (INEKP) z roku 2019.

„Realita je taká, že od roku 2004 sa na Slovensku nepostavila ani jedna veterná elektráreň. Veterná energetika pritom patrila aj pred energetickou krízou všade inde vo svete medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce oblasti výroby elektriny,“ upozornil člen Výkonného výboru Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a obnoviteľných zdrojov energie (SAPI) Ján Lacko.

Slovensku patrí, čo sa týka využívania veternej energie, s piatimi elektrárňami s celkovým výkonom tri megawatty, nelichotivá posledná priečka v EÚ. „Nemusíme ísť ani do Rakúska či okolitých krajín, ktoré na rozdiel od Slovenska už roky masívne využívajú veternú energiu. Ešte aj Rusko, ktoré má významné zásoby plynu a je hlavným dodávateľom plynu na Slovensko, iba v roku 2021 vybudovalo viac ako 1 100 megawattov nových veterných elektrární,“ dodal Lacko.

SAPI je presvedčená, že Slovensko má veľký potenciál pre využívanie energie z vetra, čo podľa asociácie potvrdzuje aj nedávna štúdia, ktorú realizovala rakúska spoločnosť Energiewerkstatt. Teoreticky je na tento typ elektrární vhodných až 20 percent územia Slovenska, a to mimo chránených a obývaných území.

To neznamená, že sa musí využiť celý tento potenciál. „Vďaka technologickému vývoju dokážeme dnes v porovnaní s rokom 2004 vyrobiť na jednej veternej turbíne šesťkrát toľko elektriny. Jedna turbína dnes vyrobí dosť elektriny až pre 4-tisíc domácností na celý rok, navyše bez akýchkoľvek dotácií,“ doplnil Lacko.

Na Slovensku si však podľa Lacka kladieme komplikovanou legislatívou už roky sami polená pod nohy. Zákony totiž podľa neho nezohľadňujú nielen energetické potreby krajiny, ale ani prínos veterných elektrární pre ekológiu. „V tomto kontexte je zarážajúce, že výstavba už len jednej veternej elektrárne, teda jedného stožiara s turbínou, podlieha rovnakému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, ako keby ste chceli postaviť veľkú paroplynovú či uhoľnú elektráreň,“ upozornil Lacko.

SAPI preto vyzýva vládu, aby práve v čase energetickej krízy čo najrýchlejšie prijala úpravu zákonov, najmä zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Nevyhnutné je aj upraviť lehoty v rámci povoľovania a prístup k veternej energetike v rámci územného a stavebného povoľovania. Zákon totiž podľa Lacka napríklad nepozná ani lehotu, do kedy musí mať projekt stanovený rozsah posudzovania vplyvov na životné prostredie, čo je vlastne len začiatok celého procesu. „Môže to byť mesiac, tri, ale máme projekty, ktoré na túto úvodnú fázu povoľovania čakajú aj sedem mesiacov,“ konštatoval Lacko.

Vytvorenie reálnych podmienok aj pre veternú energetiku je podľa Lacka v čase aktuálnej energetickej krízy kľúčové nielen pre energetickú bezpečnosť a dodávky energií pre firmy a domácnosti, ale aj pre zachovanie konkurencieschopnosti Slovenska. Ešte v auguste 2022 znížila ratingová agentúra Moody´s výhľad ratingu Slovenska zo stabilného na negatívny práve pre vysokú závislosť na plyne z Ruska. Ruský plyn totiž pokrýva až 75 percent spotreby plynu u nás. „Jedinou správnou odpoveďou je rýchla výstavba lokálnych ekologických zdrojov nezávislých na dovoze palív zo zahraničia. Zostáva dúfať, že Slovensko sa z krízy poučí a nepremárni ďalších 20 rokov,“ uzatvoril Lacko.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.