Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Analytik: Rast cien by sa mohol na Slovensku v tomto roku spomaliť

Inflácia na Slovensku by už v tomto roku nemala rásť takým tempom ako vlani. Dokonca by mohla začať medziročne klesať. Uviedol to generálny riaditeľ poradenskej spoločnosti Sophistic Pro finance Radoslav Valko.

"Osobne som presvedčený, že inflácia sa v tomto roku spomalí, a dokonca začne medziročne aj klesať," spresnil Valko. Aký presne by mohol byť rast cien v tomto roku sa podľa jeho slov momentálne povedať nedá. "Bola by to streľba odboku, pretože je tu veľa externých vplyvov, ktoré dopredu neviem predpovedať," konštatoval.

Pripomenul, že podľa údajov Štatistického úradu SR priemerná inflácia za rok 2022 na Slovensku dosiahla úroveň 12,8 percenta, v závere roka dokonca prekročila 15 percent.

Za poklesom inflácie by podľa neho mohla byť zvýšená produkcia energií, prípadne úprava cenotvorby tak, aby sa ich cena nemohla extrémne zvyšovať. "V tom momente sa celá Európa nadýchne, lebo znova začne normálne vyrábať a celá ekonomika ožije," myslí si Valko.

V momente, keď inflácia začne spomaľovať, určite aj centrálne banky podľa jeho slov pristúpia k znižovaniu kľúčových sadzieb. "Tým sa znova môže oživiť trh s predajom nehnuteľností, firmy si budú môcť nabrať nové podporné úvery na podnikanie a rozvoj a občania budú môcť refinancovať svoje staré úvery s vysokými sadzbami za nižšie," poznamenal Valko. To ľuďom podľa neho urobí vo finančnom rozpočte dodatočný priestor na nákup tovarov a služieb, ktoré si predtým odriekali.

Človek v časoch nárastu cien by mal podľa neho čím skôr znížiť výdavky na veci, ktoré nepotrebuje. "Začať by mal tiež akumulovať rezervu na horšie časy. Ideálne je aj, ak mohol zafixovať hypotéku na dlhší horizont a ak to nespravil, stále ešte môže, aby mu v budúcnosti zbytočne nestúpli náklady," spresnil.

Ľudia, ktorým to zdravie a rodinná situácia dovoľuje, by si mali podľa neho vziať prácu navyše a zvýšiť tak svoje rezervy, kým je ešte práce dosť. "Ak už musia ľudia čokoľvek nakupovať, radil by som nakupovať hlavne od slovenských výrobcov. Aby sa tým podporovala domáca ekonomika a aj pracovné prostredie," vysvetlil Valko.

Upozornil, inflácia nie je vždy len zlá. Na jednej strane je podľa neho pravdou, že znižuje kúpnu silu obyvateľstva a reálny majetok, zároveň aj znižuje hodnotu dlhov. "Pokiaľ je niekto naozaj zadlžený až po uši, tak mu inflácia výrazne pomáha dlh voči jeho majetku a príjmom znižovať," dodal Valko s tým, že slovenská ekonomika je silno naviazaná na ekonomiku eurozóny, a teda aj jej produkčného lídra, ktorým je Nemecko.

(tasr)

Minúta  |  

Samosprávy pripravujú na koniec februára občiansky protest

Občiansky protest s názvom Kto škodí mestám a obciam, škodí ľuďom! pripravujú samosprávy na koniec februára. Vyplýva to zo záverov piatkového online rokovania Komory miest Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Cieľom protestu je poukázať na to, že samosprávy sa ocitli v ťažkej ekonomickej situácii a vláda to nerieši.

„Pokračujeme s ďalšou konkrétnou pripravovanou formou prejavu oprávnenej nespokojnosti s pomalými, neuspokojivými a neprofesionálnymi riešeniami vážnych problémov samospráv zo strany vlády. Keďže je situácia ďalej neuspokojivá, koncom februára pripravujeme občiansky protest na záchranu samospráv,“ informoval predseda Komory miest ZMOS, podpredseda ZMOS a primátor mesta Partizánske Jozef Božik. Pripomenul, že najprv predstavili Kysuckú výzvu, v ktorej presne pomenovali požiadavky, na ktoré mala vláda rýchlo reagovať. Potom 30. januára nasledovala prvá protestná aktivita s názvom Mestám a obciam zhasína nádej, v rámci ktorej samosprávy vypli na pol hodinu osvetlenie.

Podľa Božika vláda problémy samospráv stále nerieši. Členovia Komory miest ZMOS vyjadrili nesúhlasné stanovisko k návrhom kompenzačných schém refundácií cien energií. Žiadajú o kompenzácie za obdobie od októbra do decembra 2022 a tiež stanovenie výšky kompenzácií pre verejný sektor po 31. marci 2023. Požadujú kompenzácie ročných zúčtovaní faktúr za rok 2023, ktoré odberatelia obdržia v prvom kvartáli 2024 a kompenzácie pre územia, ktoré nie sú plynofikované. Tie totiž v návrhu kompenzačných schém zahrnuté nie sú. ZMOS chce, aby kompenzácie neboli cez refundácie. Žiada možnosť primeraných splátkových kalendárov pre samosprávy, ktoré nemajú peniaze na zaplatenie faktúr. Navrhuje tiež zrušenie zálohových platieb za energie a zavedenie platieb na základe skutočnej spotreby pre odberné miesta. Žiada poukázanie nevyčerpaných finančných prostriedkov, ktoré sú v roku 2023 vyčlenené na kompenzáciu vysokých cien energií, do rozpočtov miest a obcí vo forme mimoriadnej dotácie.

„Nechceme byť obeťami zlých rozhodnutí a zlého hospodárenia Vlády SR. Chceme harmonogram návrhov konkrétnych riešení s presnými termínmi splnenia jednotlivých požiadaviek, z ktorých neustúpime,“ prízvukoval Božik a dodal, že ak vláda nebude ich požiadavky akceptovať, budú pokračovať v protestoch na mesačnej báze so zvýšenou intenzitou. Na ďalšom rokovaní Komory miest ZMOS 16. februára dohodnú konkrétny postup pripravovaného februárového protestu na záchranu samospráv.

(sita)

Minúta  |  

Úroky z vkladov sú v SR nízke, je priestor na ich zvyšovanie

Európska centrálna banka (ECB) od júla minulého roka zvýšila úrokové sadzby už o 3 percentuálne body (p. b.) a očakáva sa ich ďalší rast. V reakcii na tento trend sa na Slovensku pomerne rýchlo zvyšovali sadzby úverov, predovšetkým hypoték. Úroky z vkladov však zostávajú nízke, konštatuje Národná banka Slovenska (NBS) vo svojej nedávnej správe o finančnej stabilite.

Centrálna banka však zároveň predpokladá, že v prostredí rastúcej ceny dlhodobých zdrojov a rastúcich úrokových marží by mohli niektoré banky v dôsledku konkurenčného tlaku pristúpiť k snahe zvýšiť objem vkladov prostredníctvom zvýšenia úrokovej sadzby.

"Vzhľadom na úroveň centrálnych sadzieb ECB a očakávané ďalšie zvyšovanie sú na trhu jednoznačne vytvorené podmienky pre rast úrokov vkladov v bankách, ktorý však zatiaľ nevidíme," uviedol pre TASR finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. V súčasnosti je podľa neho priemerný úrok termínovaných vkladov 0,4 percenta, pri vyššie úročených produktoch ide vždy o kombinované produkty s rôznymi podmienkami.

Slováci vlani prvýkrát za dlhé obdobie vklady v bankách znižovali. Kým v poslednej dekáde úspory každý mesiac rástli, v roku 2022 klesli v priemere o 0,7 percenta, pripomenul Búlik. Časť obyvateľov musela v minulom roku siahať po úsporách kvôli rastu cien a celkovo na Slovensku reálne príjmy klesli, nebolo tak z čoho tvoriť nové úspory.

"Tento vývoj bude v najbližších mesiacoch pokračovať, keďže inflácia bude klesať iba pomaly a ekonomika bude rásť iba minimálne, navyše je tu neustále neistota z ďalšieho politického vývoja aj vývoja cien energií. V takomto prostredí budú musieť banky o vklady obyvateľstva viac bojovať a začať postupne zvyšovať aj úročenie vkladov, ktoré sa stále drží príliš blízko nuly," predpokladá analytik.

Aktuálne prostredie rastúcich úrokových sadzieb zmierňuje tlak na úrokové marže bánk, čím prispieva k ich lepšej ziskovosti, upozornila NBS. "Úrokové sadzby pri úveroch, najmä pri hypotékach, začali pomerne rýchlo rásť, zatiaľ čo úrokové sadzby na vkladoch zostali nízke," uviedla vo svojej správe o finančnej stabilite.

Potvrdzuje to aj finančný analytik. Banky podľa neho zatiaľ nepristúpili k rastu úrokov pri vkladoch, keďže mali zabezpečené staršie pôžičky s pôvodnými, nízkymi sadzbami a dokázali výrazne získavať na rozdiele voči úrokom pri hypotékach a podnikateľských úveroch.

"Aj preto dosiahol bankový sektor v roku 2022 rekordný zisk 829 miliónov eur, čo je o 103 miliónov viac oproti roku 2021 a vôbec najlepší výsledok od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993," vyčíslil. Táto situácia sa však podľa neho už mení, keďže ceny peňazí na medzibankovom trhu rastú a zároveň sa prudko znižuje objem nových hypoték, a tým aj takzvaný zisk z objemu.

"Predpokladám, že v tomto roku by sme mali vidieť rast úročenia aj na bežných sporiacich a termínovaných vkladoch. Som však skeptický, či sa priemerný úrok priblíži k hranici jedného percenta," dodal Búlik.

(tasr)

Minúta  |  

Turecká vláda čelí kritike za riešenie následkov zemetrasenia

Záchranári pokračujú aj v sobotu v prehľadávaní trosiek po pondelkovom zemetrasení v Turecku a Sýrii. Počet obetí sa blíži k 24-tisíc a šance na nájdenie živých ľudí klesajú. Situáciu miliónov ľudí v oblasti zhoršujú zimné mrazy. TASR informuje podľa agentúry AFP.

Podľa úradov a zdravotníkov v Turecku zomrelo 20 318 ľudí a v Sýrii 3 553 ľudí. Potvrdený celkový počet obetí tak stúpol na 23 871.

Turecká vláda čelí kritike za riešenie následkov katastrofy. "Ľudí, ktorí nezomreli na zemetrasenie, nechali zomrieť v chlade," povedal Hakan Tanriverdi v provincii Adiyaman agentúre AFP.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v piatok po prvý raz pripustil, že jeho vláda nebola schopná pomôcť "tak rýchlo, ako sme si želali". To môže ovplyvniť aj nadchádzajúcu predvolebnú kampaň.

Úrady uvádzajú, že pri zemetrasení bolo zničených alebo vážne poškodených 12 141 budov. Polícia v piatok zadržala dodávateľa, ktorý sa snažil utiecť z krajiny, pretože jeho stavba nevydržala zemetrasenie. Podľa odhadov OSN sa v Turecku ocitlo bez prístrešia najmenej 590-tisíc ľudí a 284-tisíc v Sýrii, ktorí potrebujú potravinovú pomoc. Svetový potravinový program OSN na poskytnutie potravinových prídelov pre nich požiadal o 77 miliónov dolárov.

OSN v piatok vyzvala znepriatelené strany v postihnutej oblasti, aby umožnili prístup humanitárnej pomoci. Zakázaná Strana kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Ankara a jej západní spojenci považujú za teroristickú skupinu, oznámila dočasné zastavenie bojov.

V severozápadnej Sýrii ovládanej povstalcami sú asi štyri milióny ľudí odkázaných na humanitárnu pomoc, ale za tri týždne tam neprišla žiadna pomoc z oblastí kontrolovaných vládou. Iba dva pomocné konvoje prekročili tento týždeň hranicu z Turecka.

(tasr)

Minúta  |  

HLAS-SD: Vývoz stíhačiek MiG-29 musí byť súčasťou kolektívneho rozhodnutia spojencov

Prípadný vývoz stíhačiek MiG-29 musí byť súčasťou kolektívneho rozhodnutia spojencov poskytnúť leteckú vojenskú techniku na Ukrajinu. Uviedla to strana Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD) v reakcii na piatkovú tlačovú konferenciu povereného premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) a šéfa rezortu obrany Jaroslava Naďa (OĽaNO).

Hlas-SD požaduje, aby akákoľvek vojenská pomoc Slovenskej republiky pre Ukrajinu spĺňala dve základné podmienky – nesmie byť ohrozená obranyschopnosť samotnej SR a pomoc musí byť súčasťou kolektívneho rozhodnutia na úrovni NATO a Európskej únie. Týka sa to aj vývozu stíhačiek MiG-29. „Eduard Heger a minister Naď by si mali všimnúť, že takúto požiadavku v súvislosti s vývozom migov vznieslo v týchto dňoch aj Poľsko,“ uviedol Martin Dorčák z tlačového odboru strany Hlas-SD. Zároveň dodal, že Hlas-SD od začiatku vojenského konfliktu na Ukrajine zdôrazňuje, že náš bezprostredný sused má právo na obranu pred ruskou inváziou vrátane zahraničnej vojenskej pomoci, ktorá je v tomto prípade plne v súlade s Chartou OSN.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok 9. februára na samite v Bruseli oficiálne požiadal predsedu vlády SR Eduarda Hegera (OĽaNO) o dodanie stíhačiek MiG-29. Poverený premiér mu povedal, že „Slovensko urobí maximum, aby tejto požiadavke vyhovelo“. Heger v piatok na tlačovej konferencii informoval, že tieto stíhačky sú vyradené a nevieme ich používať. Už mesiace sú uzemnené, Slovensko na ne nemá náhradné diely a opravovali ich ruskí technici, s ktorými už Slovensko nechce spolupracovať.

(sita)

Minúta  |  

Návrh rezolúcie Valného zhromaždenia OSN: Akýkoľvek mier musí udržať Ukrajinu nedotknutú

Krátko pred výročím ruskej invázie na Ukrajinu vznikol návrh rezolúcie pre rokovanie Valného zhromaždenia OSN. Zdôrazňuje potrebu mieru zabezpečujúceho "suverenitu, nezávislosť, jednotu a územnú celistvosť Ukrajiny". TASR informuje podľa správy agentúry AP.

Návrh rezolúcie s názvom "Princípy, ktoré sú základom komplexného, spravodlivého a trvalého mieru na Ukrajine" získala agentúra AP v piatok. Je menej podrobná ako 10-bodový mierový plán, ktorý ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil na novembrovom summite Skupiny G20. Ukrajina a jej spojenci sa takto snažia získať maximálnu podporu pri hlasovaní, uviedli diplomati OSN pod podmienkou zachovania anonymity.

Hovorkyňa VZ OSN Paulina Kubiak v piatok uviedla, že mimoriadne zasadnutie VZ OSN o Ukrajine sa začne 22. februára popoludní. Hlasovanie o rezolúcii sa očakáva 23. februára neskoro večer.

VZ OSN má 193 členských krajín. Bezpečnostnú radu OSN, ktorá je poverená udržiavaním medzinárodného mieru a bezpečnosti, paralyzuje Rusko. BR OSN má 10 volených nestálych členov a 5 stálych členov s právom veta. Moskva preto môže ako stály člen blokovať akýkoľvek postup proti svojej vojenskej invázii na Ukrajine.

Vo VZ OSN nemá žiadna krajina právo veta, jeho rezolúcie však nie sú právne záväzné. Päť predchádzajúcich rezolúcií o vojne na Ukrajine sa preto dá vnímať len ako odraz celosvetovej verejnej mienky.

Rezolúcia VZ OSN z 12. októbra odsúdila ruský "pokus o nezákonnú anexiu" štyroch ukrajinských regiónov a získala v hlasovaní najväčšiu podporu z piatich doterajších rezolúcií – 143 bolo za, 5 bolo proti a 35 sa zdržalo.

Prvá rezolúcia z 2. marca 2022 požadovala okamžité zastavenie paľby, stiahnutie ruských jednotiek a ochranu civilistov. Za hlasovalo 141 krajín, 5 bolo proti a 35 sa zdržalo. Rezolúcia z 24. marca obvinila Rusko z ukrajinskej humanitárnej krízy a naliehala na okamžité prímerie, ochranu civilistov a budov, ktoré sú pre ich prežitie rozhodujúce. Za bolo 140 krajín, 5 proti a 38 sa zdržalo.

VZ OSN 7. apríla odhlasovalo vylúčenie Ruska z Rady OSN pre ľudské práva so sídlom v Ženeve. Toto hlasovanie bolo v pomere 93 za, 24 proti a 58 sa zdržalo. Zatiaľ posledná rezolúcia zo 14. novembra požaduje, aby sa Rusko zodpovedalo za porušovanie medzinárodného práva, vrátane zaplatenia reparácií Ukrajine. Bola schválená v pomere 94 za, 14 proti, zdržalo sa 73 krajín.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.