Preskočiť na obsah
  |  

Moskva považuje za neprijateľný zákaz pre ruských športovcov na OH v Paríži

Výzva Ukrajiny na zákaz účasti ruských športovcov na olympijských hrách v Paríži je "neprijateľná", povedal v sobotu ruský minister športu Oleg Matycin. TASR informuje podľa správy AFP.

"Pokus diktovať podmienky účasti športovcov na medzinárodných súťažiach je absolútne neprijateľný," povedal Matycin. "Vidíme očividnú túžbu zničiť jednotu medzinárodného športu a medzinárodného olympijského hnutia."

Medzinárodný olympijský výbor (MOV) v januári oznámil, že hľadá "cestu", ktorá by ruským a bieloruským športovcom umožnila účasť na OH 2024 v Paríži pod neutrálnou vlajkou. Ukrajina a niekoľko ďalších krajín tento postup kritizovali.

Prezident MOV Thomas Bach označil výzvy Ukrajiny na bojkot hier za odporujúce "zásadám, za ktorými stojíme".

Prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok zopakoval svoje výzvy a povedal, že "samotná prítomnosť predstaviteľov teroristického štátu je prejavom násilia a bezprávia".

"Bolo by lepšie organizovať šport v rámci krajín a urobiť všetko pre to, aby sa šport stal veľvyslancom mieru a staval mosty medzi národmi," povedal v sobotu Matycin. Severské a niektoré východoeurópske krajiny už naznačili, že sa pridajú k prípadnému bojkotu.

(tasr)

  |  

Turecko: Spod trosiek zachránili živých ľudí na piaty deň po zemetrasení

Záchranári v Turecku vyslobodili päť živých členov jednej rodiny spod trosiek ich domu. Od ničivého zemetrasenia uplynulo 129 hodín. TASR informuje podľa agentúry AP.

V zničenom meste Nurdag v provincii Gaziantep najskôr v sobotu vyslobodili matku Havvu a dcéru Fatmagul Aslanové, informovala stanica HaberTurk. Záchranné tímy sa neskôr dostali k otcovi Hasanovi. Trval však na tom, aby najskôr vyslobodili jeho ďalšiu dcéru Zeynep a syna Saltika Bugra, uviedla stanica.

Hasana vytiahli ako posledného. Nadšení záchranári skandovali "Boh je veľký!", keď ho prenášali do sanitky.

V sobotu skoro ráno, päť dní po ničivom zemetrasení, zachránili aj štyroch ďalších ľudí. Bol medzi nimi 16-ročný mladík, ktorého vyslobodili spod trosiek 119 hodín po zemetrasení a 70-ročná ženu, ktorú zachránili o tri hodiny neskôr. "Aký je deň?", opýtal sa Kamil Can Agas svojich tureckých a kirgizských záchrancov v meste Kahramanmaras, uviedla televízia NTV.

Ďalšieho živého človeka, Ergina Guzeloglana (36), sa podarilo vyslobodiť v tureckom meste Antakya. Nie všetko sa však skončilo nádejne. Záchranári sa v sobotu skoro ráno dostali k 13-ročnému dievčaťu v troskách budovy v provincii Hatay a zaintubovali ho. Zomrela však skôr, ako jej mohli lekári amputovať končatinu a vyslobodiť ju, informovali noviny Hurriyet.

Aj keď odborníci tvrdia, že uväznení ľudia môžu pod troskami prežiť týždeň alebo aj viac, šance na nájdenie ďalších preživších sa rýchlo zmenšujú.

(tasr)

  |  

Na plynovode eustreamu došlo k poruche s únikom plynu, preprava nie je dotknutá

V sobotu dopoludnia došlo na línii číslo dva tranzitného plynovodu eustreamu k technickej poruche s únikom plynu v lokalite Silickej planiny v okrese Rožňava. Porucha nemá vplyv na energetickú bezpečnosť krajiny, ani nie je dotknutá tranzitná preprava plynu cez Slovensko. TASR o tom informoval Gabriel Beer z komunikačného oddelenia spoločnosti eustream.

"Línia, na ktorej došlo k havárii bola natlakovaná, nebola však používaná na prepravu plynu. Všetky príslušné zložky sú na mieste, okolie poruchy je zaistené aj dostatočným ochranným pásmom," priblížil Beer.

Zdôraznil, že pri tejto technickej havárii nebolo ohrozené zdravie ani životy obyvateľov. Dôvody poruchy sa zisťujú. "Okolie udalosti je zabezpečené a oprava poškodeného úseku začne v najbližšom možnom čase," dodal.

(tasr)

  |  

Český vývoz do Ruska prudko klesol, pravdepodobne však prúdi okľukou

Export z Česka do Ruska v minulom roku výrazne klesol, oficiálne štatistiky však naznačujú, že časť výrobkov, podobne ako je to v prípade produktov z iných krajín, pokračuje v dodávkach do Ruska cez tretie krajiny. Informoval o tom server novinky.cz.

Podľa údajov českého ministerstva priemyslu a obchodu, ktoré zverejnil denník Právo, sa v minulom roku od januára do novembra vyviezol z Česka do Ruska tovar v hodnote 33,4 miliardy Kč (1,41 miliardy eur). Medziročne to znamená pokles o 61,2 percenta.

Stále však pokračuje export strojov a zariadení pre priemysel (v hodnote 6,7 miliardy Kč), cestných vozidiel (2,9 miliardy Kč) či liečiv, kde vývoz dosiahol hodnotu 2,8 miliardy Kč.

Časť českého exportu však pravdepodobne obchádza sankcie a tovar sa do Ruska dostáva prostredníctvom postsovietskych republík. Vlani vzrástol dramaticky vývoz najmä do Kazachstanu, Gruzínska a Arménska.

Ako už začiatkom januára upozornil Ekonomický deník, hodnota dodávok z Českej republiky do Kazachstanu vzrástla vlani v období od januára do konca októbra medziročne trojnásobne na takmer 12 miliárd Kč.

"Extrémny je prípad autokomponentov, kde objem dodávok vzrástol až 94-násobne na 1,4 miliardy Kč. Telekomunikačné prístroje a zariadenia, počítače alebo liečivá vykazujú v medziročnom porovnaní zhruba trojnásobné zvýšenie," doplnil Ekonomický deník.

Úlohu prostredníka v "utajovanom" obchode medzi Západom a Ruskom plní podľa viacerých zahraničných médií aj Turecko. Aj do tejto krajiny sa vývoz z Česka zvýšil, a to približne o pätinu.

Dovoz z Ruska do Českej republiky vzrástol vlani medziročne o 71 percent na 260 miliárd Kč. Dôvodom je drahý plyn a ropa. Významnými položkami boli aj železo, oceľ či anorganické chemikálie.

(tasr)

  |  

Rakúsko pozastavuje záchrannú operáciu v Turecku pre zhoršujúcu sa bezpečnosť

Rakúska armáda pozastavila v dôsledku zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie v sobotu svoju operáciu v Turecku, kde pomáhala pri odstraňovaní dôsledkov ničivého zemetrasenia. TASR o tom informuje podľa správ agentúry DPA a AFP.

"Medzi frakciami v Turecku narastá agresia," uviedol pre agentúru APA podplukovník Pierre Kugelweis z ozbrojených síl Rakúska. Dodal, že sa objavili aj správy o prestrelkách.

Podľa Kugelweisa dorazilo v utorok do tureckej provincie Hatay 82 príslušníkov a príslušníčok rakúskej jednotky pre zvládanie katastrof. "Na nás Rakúšanov nikto nezaútočil, všetci sme v poriadku... Radi by sme aj ďalej pomáhali, no okolnosti sú také, aké sú," dodal Kugelweis.

Rakúski vojaci sa v súčasnosti nachádzajú v tábore, v ktorom sídlia spolu s ďalšími medzinárodnými organizáciami, ktoré v Turecku vypomáhajú, a čakajú na ďalšiu inštrukcie. Pôvodne sa mali vojaci vrátiť do Rakúska vo štvrtok, no to sa teraz prehodnocuje, píše AFP.

Masívne zemetrasenie, ktoré v pondelok nadránom zasiahlo oblasť okolo turecko-sýrskej hranice, si doposiaľ vyžiadalo už vyše 24-tisíc obetí. V rámci medzinárodnej pomoci vyslalo svoje záchranné tímy do Turecka viacero krajín vrátane Slovenska.

(tasr)

  |  

Británia: Vagnerovci už neverbujú väzňov pre rivalitu s ruským rezortom obrany

Ruská žoldnierska Vagnerova skupina prestala verbovať ruských väzňov do boja na Ukrajine pravdepodobne v dôsledku narastajúcej rivality s ruským ministerstvom obrany. Vo svojej pravidelnej správe spravodajskej služby o situácii na Ukrajine to uviedlo v sobotu britské ministerstvo obrany, informuje TASR podľa správy denníka The Guardian.

Zakladateľ Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin vo štvrtok oznámil, že skupina "úplne ukončila" verbovanie ruských väzňov do boja na Ukrajine. Údaje ruskej Federálnej služby pre výkon trestu (FSIN) podľa britského rezortu obrany však naznačujú, že Vagnerovci verbovali menej väzňov už od vlaňajšieho decembra.

"K väzňom sa pravdepodobne dostali správy o tvrdej realite služby u Vagnerovcov na Ukrajine a počet dobrovoľníkov preto klesol. Avšak dôležitým faktorom pri ukončení tohto programu je pravdepodobne aj narastajúca priama rivalita medzi ruským ministerstvom obrany a Vagnerovcami," uvádza britský rezort.

Vagnerova skupina neposkytla informácie o počte naverbovaných väzňov. Z údajov, ktoré v novembri zverejnila FSIN, však vyplýva, že medzi augustom a novembrom klesol počet väzňov v Rusku o vyše 20-tisíc. Podľa amerických spravodajských služieb však môže za Vagnerovcov na Ukrajine bojovať až 40-tisíc väzňov.

Rola Vagnerovcov vo vojne na Ukrajine je v uplynulých mesiacoch stále dôležitejšia. Títo žoldnieri stáli napríklad aj na čele útoku na mesto Bachmut na východe Ukrajiny.

Britské ministerstvo obrany sa okrem toho domnieva, že ruská armáda už do boja na Ukrajine "pravdepodobne nasadila veľkú väčšinu záložníkov povolaných v rámci tzv. čiastočnej mobilizácie". Ruské vedenie preto teraz čelí ťažkému rozhodnutiu, či bude ďalej nasadzovať sily, ktoré má k dispozícii, a zároveň obmedzí svoje ciele, alebo zavedie nejakú ďalšiu formu mobilizácie, uvádza rezort.

(tasr)