Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Počet obetí zemetrasenia v Turecku a Sýrii stúpol nad 25-tisíc

Počet obetí katastrofálneho zemetrasenia, ktoré začiatkom týždňa zasiahlo Turecko a Sýriu, stúpol v sobotu na viac ako 25-tisíc, zatiaľ čo sa záchranári v mrazivom počasí snažia nájsť ďalších živých ľudí. TASR správu prevzala z tlačových agentúr AP a AFP.

Úrady a zdravotnícke zdroje uviedli, že v dôsledku pondelkových otrasov s magnitúdou 7,8 zomrelo v sutinách v Turecku 21 848 ľudí, v Sýrii 3 553 ľudí. Celková potvrdená bilancia sa tak zvýšila na 25 401 mŕtvych.

V samotnom Turecku utrpelo zranenia približne 80-tisíc ľudí, uviedol turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorý v sobotu navštívil zasiahnuté mesto Diyarbakir.

Prezident dodal, že univerzity až do leta budú poskytovať iba diaľkové štúdium, čím sa uvoľnia štátne internáty pre preživších, ktorí zostali bez domova. Teploty v celom postihnutom regióne zostávajú pod bodom mrazu a mnohí ľudia nemajú žiadne prístrešie. Turecká vláda distribuovala milióny teplých jedál, ako aj stany a prikrývky.

Šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus pricestoval v sobotu do sýrskeho mesta Aleppo a priniesol 35 ton zdravotníckeho vybavenia. Ďalšie lietadlo s 30 tonami zásob príde v najbližších dňoch.

(tasr)

Minúta  |  

Prigožin vtipkuje o dobýjaní Európy. Ukrajinci vraj môžu dostať Francúzsko alebo Taliansko

Majiteľ ruskej súkromnej armády Vagnerova skupina Jevgenij Prigožin, ktorý sa rád verejne prezentuje svojským humorom, v najnovšom rozhovore s ruským vojnovým blogerom Semionom Pegovom vtipkuje o tom, ako Ukrajine daruje časť dobytého Západu. Vraj to bude mať za útraty.

"Myslím si, že na sto percent nikto nebude proti tomu, aby sme Ukrajincom dali Francúzsko, Taliansko, Bulharsko alebo čokoľvek iné. Musíme sa s nimi čestne podeliť, pretože si toho s nami dosť vytrpia,“ povedal Prigožin.

Vplyvný ruský podnikateľ, ktorý svoju žoldniersku skupinu často vyzdvihuje oproti regulárnej ruskej armáde, najprv vypočítava, koľko by trvalo dobytie jednotlivých cieľov na Ukrajine. Po rieku Dneper to vraj budú tri roky. "Ak chceme zavrieť Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku, musíme na tom popracovať rok a pol až dva," hovorí Prigožin.

Pokračuje, že ak by bolo treba ísť až po Lamanšský prieliv, má na to svoj "ideálny plán".

"Musíme to urobiť poriadne. Celé to zavrieť na kľúč, ako to bolo v rokoch 1941 – 1945. Žiadne Turecko, žiadne Francúzsko, žiaden oddych," hovorí šéf vagnerovcov.

https://youtu.be/5d3gSvEtDuk

Prigožin tento týždeň oznámil, že vagnerovci prestali verbovať ruských väzňov do vojny na Ukrajine.

Tento krok pre televíziu CNN vysvetlil znova s prigožinovským humorom: "Po zverejnení reklamy na Vagnerovu skupinu zameranej na americké publikum sme dostali viac ako desať miliónov žiadostí od občanov USA, ktorí sa chceli k nej pridať v boji proti NATO. V súčasnosti uvažujeme o prijatí asi jedného milióna amerických občanov. Dočasne sme preto pozastavili nábor dobrovoľníkov z ruských väzníc. Ak však príde žiadosť ministerstva zahraničných vecí USA, uskutočníme nábor z amerických väzníc."

(red)

https://standard.sk/317733/vagnerovci-prestali-na-ukrajinu-verbovat-vaznov-tvrdi-ich-zakladatel-prigozin/
Minúta  |  

Hlas-SD vyzýva Hegera, aby zastavil politiku hazardu s bezpečnosťou vlastných občanov

Strana Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD) vyzýva povereného premiéra Eduarda Hegera (OľaNO), aby okamžite zastavil dobrodružnú politiku hazardu s bezpečnosťou vlastných občanov. Heger podľa strany svojimi verejnými vyjadreniami v súvislosti s dodaním stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu pripomína zúfalého politika, ktorý sa snaží prekryť vlastné zlyhania doma pseudopísaním veľkých dejín v zahraničí.

„Je to zmes zúfalstva a falošného mesiášstva, ak Eduard Heger v prípade dodania stíhačiek odmieta rešpektovať dialóg s NATO a odmieta sa riadiť zákonmi vlastnej krajiny. Takáto spasiteľská politika posúva Slovensko bližšie ku vojnovému konfliktu a ohrozuje občanov Slovenskej republiky,“ uviedol predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini.

Dodal, že zúfalí ľudia robia zúfalé činy a je nutné, aby sa Heger vrátil z tejto cesty rýchlo späť. „Ak chce Ukrajine pomáhať, musí splniť dve podmienky – nesmie ohrozovať obranyschopnosť samotnej Slovenskej republiky a rozhodnutie musí byť súčasťou rozhodnutia na úrovni Európskej únie a NATO,“ zdôraznil Pellegrini. Podľa neho by stačilo, aby sa Heger inšpiroval postupom Poliakov, ktorí sa obrátili na NATO, pretože si uvedomujú všetky bezpečnostné riziká pre svoj štát.

Eduard Heger dnes v relácii Sobotné dialógy Rádia Slovensko povedal, že počká na oficiálne stanovisko ústavných právnikov k dodaniu stíhačiek MiG-29 Ukrajine, na základe ktorého bude ďalej postupovať. Ústavní právnici musia posúdiť, či má vláda v poverení na takýto krok kompetencie, alebo nie. Podľa neho rozhodnutie o poskytnutie vojenskej pomoci Ukrajine je autonómnym rozhodnutím každej krajiny a nie kolektívnym súhlasom spojencov v rámci NATO. Zdôraznil, že prípadná dodávka stíhačiek MiG-29 Ukrajine by nijako neohrozila obranyschopnosť Slovenska, pretože tieto bojové lietadlá sú už mesiace vyradené, uzemnené a Slovensko na ne nemá náhradné dielce. Opravovali ich ruskí technici, s ktorými už naša krajina nechce spolupracovať. Zároveň by sme za tento dar Ukrajine dostali peniaze z európskeho mierového nástroja. Tak to bolo aj v prípade darovania systému protivzdušnej obrany S-300. „Za techniku, ktorú sme poslali Ukrajine, sme už dostali vyše 80 miliónov eur,“ povedal Heger.

(sita)

Minúta  |  

Arménsko a Turecko po 35 rokoch otvorili hraničný priechod Alican

Arménsko a Turecko v sobotu po 35 rokoch po prvý raz otvorili hraničný priechod medzi oboma krajinami pre dodávky humanitárnej pomoci do oblasti postihnutej ničivým zemetrasením. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Päť nákladných áut s dodávkami pomoci vrátane potravín a vody dorazilo do Turecka z hraničného priechodu Alican, napísal na sociálnej sieti Twitter osobitný vyslanec Turecka pre dialóg s Arménskom Serdar Kilič.

Štátna tlačová agentúra Anadolu uviedla, že hraničný priechod otvorili krajiny prvýkrát od roku 1988. Vtedy Turecko poslalo pomoc do Arménska po tom, čo krajinu zasiahlo zemetrasenie, ktoré si vyžiadalo 25-tisíc až 30-tisíc obetí.

Kilič poďakoval Arménsku a podpredsedovi arménskeho parlamentu Rubenovi Rubinjanovi. Dodal, že zásielka pomoci obsahovala aj lieky.

Zemetrasenie s magnitúdou 7,8 zasiahlo oblasť okolo turecko-sýrskych hraníc v noci na pondelok. Nešťastie si v oboch krajinách podľa miestnych úradov vyžiadalo už viac ako 24-tisíc obetí.

Arménsko a Turecko neudržiavajú vzájomné diplomatické vzťahy a hranice medzi nimi sú od roku 1993 uzatvorené. Podľa historikov došlo počas prvej svetovej vojny k systematickému vyvraždeniu približne 1,5 milióna Arménov zo strany vtedajšej Osmanskej ríše. Turecko ako jej nástupca síce priznáva masakry 300-tisíc až 500-tisíc Arménov, odmieta však ich označenie za genocídu.

Turecko je hlavným politickým i vojenským spojencom Azerbajdžanu. Proti tejto bývalej sovietskej republike bojuje Arménsko už celé desaťročia o Náhorný Karabach, ktorý je väčšinovo obývaný etnickými Arménmi.

(tasr)

Minúta  |  

Odovzdanie stíhačiek Ukrajine ohrozí národnú bezpečnosť Slovenska? Scestné, tvrdí Heger

Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) požiada ústavných právnikov o "oficiálne stanovisko", či ústava SR umožňuje vláde v demisii poslať stíhačky na Ukrajinu. Na Ústavný súd sa s touto otázkou zatiaľ neplánuje obrátiť. Vyhlásil to v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.

Ako pokračoval, rozdiel medzi jeho vládou a predchádzajúcimi vládami Roberta Fica (Smer-SD) a Petra Pellegriniho (vtedy Smer-SD, v súčasnosti Hlas-SD) je, že Slovensko vďaka jeho vláde dodávkami zbraní na Ukrajinu dokáže "ovplyvniť chod dejín a postaviť sa na správnu stranu dejín".

Fica kritizoval za jeho výzvy na zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine. Mal by si podľa Hegera predstaviť, že spojenci by v prípade vojenského útoku nechali ľudí na Slovensku zomierať bez pomoci.

Na otázku, či poskytnutie slovenských stíhačiek MiG-29 neohrozí bezpečnosť Slovenska, aj vo svetle toho, že vlani chcelo Poľsko dodať svoje stíhačky ruskej výroby Ukrajine cez Spojené štáty, ale tie to z obáv o eskaláciu konfliktu odmietli, Heger povedal, že každá krajina sa autonómne rozhoduje, či pošle vojenskú pomoc Ukrajine. "To nie je o tom, čo povedia spojenci, ale ako sa rozhodne každá krajina," vyhlásil.

Nesúhlasí s tvrdeniami, že by to mohlo ohroziť bezpečnosť Slovenska. "Aké ohrozenie národnej bezpečnosti?" spýtal sa a dodal, že Slovensko dostalo za poskytnutie systému protivzdušnej obrany a bojových vozidiel pechoty Ukrajine kvalitnejšiu náhradu zo Západu. "Hovoriť o ohrození národnej bezpečnosti je úplne scestné," dodal k tomu Heger.

Oproti vlaňajšku, keď chcelo Poľsko dodať Ukrajine stíhačky iba cez americkú základňu Ramstein, Heger povedal, že dnes je situácia iná. "Poviem vám, kde je ten posun. My sme čakali na oficiálnu požiadavku Ukrajiny a tá teraz prišla," vysvetlil situáciu Heger. O stíhačky ho vo štvrtok v Bruseli požiadal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Premiér sa ohradil proti politikom upozorňujúcim na možnú eskaláciu napätia; podľa neho ide o "čisté klamstvo a zavádzanie občanov".

"Táto istá diskusia bola aj pri odoslaní S-300 na Ukrajinu a dnes už poznáme odpoveď," vyhlásil s tým, že Slovensko iba reaguje na požiadavku Ukrajiny. "To nie je, že my im ponúkame stíhačky, zoberte si ich," doplnil. A situáciu prirovnal ku kritikom vlaňajšieho uzatvorenia obrannej zmluvy SR so Spojenými štátmi. "Kde sú tie jadrové zbrane? Koľko žien bolo znásilnených na Slovensku americkými vojakmi?" pýtal sa.

Odovzdaním stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu sa podľa Hegera posilní bezpečnosť Slovenska, keďže tieto stroje nelietajú, nedajú sa k nim zohnať súčiastky a servis poskytovali Rusi, čo samo o sebe predstavovalo bezpečnostné riziko. Ochrana vzdušného priestoru Slovenska stíhačkami Česka, Poľska a Maďarska vraj okrem toho vyjde lacnejšie než prevádzka migov. 

Generálneho prokurátora zároveň vyzval, aby konal voči Ficovi za šírenie údajných dezinformácií, že dočasná vláda sa bude usilovať zaviesť na Slovensku vojnový stav, mobilizovať vojakov a poslať ich na Ukrajinu.

K nedávnym výrokom ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera na adresu Maďarska sa Heger odmietol vyjadriť a opakovane zdôrazňoval, že na summite v Bruseli sa stretol s maďarským premiérom Viktorom Orbánom a tejto témy sa ani raz nedotkli. "Vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom sú naďalej profesionálne, korektné, dobré," povedal.

S opätovným plošným zavedením obedov zadarmo pre školákov podľa vlastných slov nesúhlasil a poslanci schválením tohto zákona popreli zákon o štátnom rozpočte, ktorý sami schválili. Heger upozornil, že toto opatrenie nemá rozpočtové krytie, pričom odmieta zaviesť osobitný odvod pre banky, keďže s nimi podpísal pri rušení predchádzajúceho odvodu memorandum, na základe ktorého dostal štát miliardu eur. Možnosť zavedenia osobitného odvodu už spomenul predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina).

Podľa Hegera bude inflácia tento rok pod desiatimi percentami a rast reálnych miezd začne predbiehať infláciu.

O svojej budúcnosti v OĽANO či v inej strane odmietol hovoriť. "Vyjadrím sa k tomu, keď bude čas," zopakoval viackrát.

(red)

Minúta  |  

Moskva považuje za neprijateľný zákaz pre ruských športovcov na OH v Paríži

Výzva Ukrajiny na zákaz účasti ruských športovcov na olympijských hrách v Paríži je "neprijateľná", povedal v sobotu ruský minister športu Oleg Matycin. TASR informuje podľa správy AFP.

"Pokus diktovať podmienky účasti športovcov na medzinárodných súťažiach je absolútne neprijateľný," povedal Matycin. "Vidíme očividnú túžbu zničiť jednotu medzinárodného športu a medzinárodného olympijského hnutia."

Medzinárodný olympijský výbor (MOV) v januári oznámil, že hľadá "cestu", ktorá by ruským a bieloruským športovcom umožnila účasť na OH 2024 v Paríži pod neutrálnou vlajkou. Ukrajina a niekoľko ďalších krajín tento postup kritizovali.

Prezident MOV Thomas Bach označil výzvy Ukrajiny na bojkot hier za odporujúce "zásadám, za ktorými stojíme".

Prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok zopakoval svoje výzvy a povedal, že "samotná prítomnosť predstaviteľov teroristického štátu je prejavom násilia a bezprávia".

"Bolo by lepšie organizovať šport v rámci krajín a urobiť všetko pre to, aby sa šport stal veľvyslancom mieru a staval mosty medzi národmi," povedal v sobotu Matycin. Severské a niektoré východoeurópske krajiny už naznačili, že sa pridajú k prípadnému bojkotu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.